Medveď ušatý: Život, rozmnožovanie a ochrana

Medveď ušatý (iné názvy: medveď bieloprsý, medveď himalájsky, medveď kolohrivý; lat. Ursus thibetanus) je cicavec z čeľade medveďovitých, žijúci v strednej a východnej Ázii. Tento ázijský medveď je svojím vzhľadom a zvykmi podobný na amerického baribala.

Tematické foto medveďa ušatého v prirodzenom prostredí

Charakteristika a výskyt

Dospelý samec váži od 110 do 150 kg, pričom samica od 65 do 100 kg. Dĺžka jeho tela sa pohybuje od 130 až do 190 cm. Dožíva sa až 25 rokov. Od ostatných medveďov sa medveď ušatý líši štíhlejšou tlamou, čierne sfarbenou srsťou a predovšetkým bielou škvrnou do tvaru „V“ či „Y“ umiestnenou na hrudi. Dlhšia srsť na lopatkách a po stranách krku vytvára dojem límca. Samci sú približne o 20 % väčší než samice.

Majú skvelý čuch, ale zrak a sluch nie je tak dobre vyvinutý, ako možno poznať aj podľa ich dlhého rypáku, drobných očí a stredne veľkých guľatých uší. Ich pevné a dlhé laby majú vyzbrojené dlhými a nezatiahnutelnými pazúrmi.

Obýva strednú, južnú, východnú a juhovýchodnú Áziu. Žije hlavne v tropických a subtropických lesoch. Preferuje hornaté územia, odkiaľ v letnom období vystupuje do výšok 3 500 - 3 700 m n. m. S blížiacou sa zimou schádza nižšie do údolí. Chôdza je pomalšia a ostražitejšia. Pri chôdzi sa dotýkajú zeme ako človek, teda piatimi prstami a pätou (sú ploskochodci), ale v nebezpečenstve dokážu behať a šplhať veľmi rýchlo a obratne. Dospelí jedinci trávia viac než polovicu svojho života na stromoch, kde získavajú potravu.

Žijú samotársky, okrem obdobia párenia. Chovajú sa mierumilovne a vyhýbajú sa konfrontácii s človekom. Ak je vyrušený zo zimného spánku, svojho narušiteľa môže napadnúť.

Mapa výskytu medveďa ušatého v Ázii

Potrava

Potrava medveďa ušatého v prírode sa skladá hlavne z korienkov, žaluďov, bukvíc, orechov, bobuľovitého ovocia, bambusových výhonkov a listov, tráv a iných bylín. Je takmer úplný vegetarián, občas žerie aj med, larvy, mravce a iný hmyz.

Rozmnožovanie a vývoj mláďat

Medveď ušatý žije samotársky, pričom k páreniu dochádza len v určitom období. U samíc začína pohlavný život v druhom až treťom roku života. Obdobie párenia prebieha od polovice júna do polovice augusta.

Gravidita trvá 6 - 8 mesiacov. Potom v zimnom brlohu, zvyčajne v januári až februári, vrhá samica 1 - 4 mláďatá, najčastejšie sú to 2 mláďatá. Mláďatá sú po narodení slepé a holé. Z brlohu odchádzajú spoločne s matkou, obvykle počas mája, a zostávajú v jej blízkosti minimálne do nasledujúceho roka.

Ilustrácia samice medveďa ušatého s mláďatami

Mláďatá ľadových medveďov robia svoje prvé kroky | Planéta Zem | BBC Earth

Ohrozenie a ochrana

Medveď ušatý je podľa IUCN klasifikovaný ako zraniteľný druh. Pre jeho početnosť je najväčšou hrozbou miznutie vhodného prostredia a predovšetkým zväčšujúci sa dopyt po žlči. Medveď ušatý je lovený pre niektoré časti jeho tela, najmä pre žlčník. Žlč medveďa ušatého je považovaná za liečivú a je po stáročia využívaná na liečbu v tradičnom ázijskom lekárstve, kde sa stále používa.

Jedince tohto druhu sú často chované na farmách, kde je im žlč veľmi bolestivo odoberaná, a to pri plnom vedomí. Medvede sú na týchto farmách držané vo veľmi malých klietkach, kde sa nemôžu ani pohnúť. Odhaduje sa, že v Číne je na tento účel využívaných viac ako 9000 zvierat.

tags: #medved #usaty #rozmnozovanie