Špecializácia poľnohospodárskych podnikov na trhové plodiny, ako sú obilniny, olejniny a kukurica, spolu s nízkymi stavmi hospodárskych zvierat, vedie k minimálnej produkcii klasických hospodárskych hnojív, najmä maštaľného hnoja. V tejto súvislosti sa v širokej miere realizuje pestovanie poľných plodín bez hnojenia maštaľným hnojom, čo postupne znižuje obsah organickej hmoty v pôde a tým aj jej úrodnosť.
Slama obilnín, ktorá sa na mnohých podnikoch stáva prebytkovým produktom, je bohatým a často nedoceneným zdrojom organických látok, najmä humusu. Pozberové zvyšky predstavujú pri väčšine plodín viac ako polovicu ich celkovej produkcie fytomasy, preto je v záujme každého pestovateľa túto organickú hmotu rozumne využiť.
Význam organickej hmoty z pozberových zvyškov
V slame ako organickej hmote je uložená energia, ktorú využívajú pôdne mikroorganizmy na svoje životné procesy. Pri rozklade slamy mineralizáciou sa uvoľňujú základné živiny viazané v pozberových zvyškoch. Organická hmota navyše vylepšuje fyzikálne, adsorpčné a iné vlastnosti pôdy, zabezpečuje jej pórovitú štruktúru a zlepšuje schopnosť zadržiavať vodu.
Nutričný potenciál slamy
Pri priemernej úrode slamy a jej kvalitnom zapravení do pôdy môžeme orientačne počítať s nasledujúcim prísunom živín na 1 hektár:
| Živina | Množstvo (kg/ha) |
|---|---|
| Dusík (N) | 20 |
| Fosfor (P) | 12 |
| Draslík (K) | 75 |
| Horčík (Mg) | 10 |
Technológia zapravenia a podpora rozkladu
Zásadnou podmienkou úspešného hnojenia slamou je jej kvalitné spracovanie. Pre rovnomerné rozprestretie na povrchu poľa je účelné použitie vhodných nesených drvičov alebo štiepačov priamo na kombajnoch. Následná včasná podmietka strniska je nevyhnutným predpokladom pre optimálny začiatok mineralizačných procesov.
Riešenie pomeru C:N a dusíková depresia
Slama obilnín vykazuje vysoký obsah uhlíka (35 - 45 %) a nízky obsah dusíka (0,5 - 0,8 %), čo vytvára široký pomer C:N (až 80:1). Pre pôdne organizmy je optimálny pomer nižší ako 20:1. Ak sa tento nepomer nerieši, dochádza k tzv. dusíkovej depresii, kedy mikroorganizmy odčerpávajú dusík z pôdneho roztoku, čo spôsobuje deficit u pestovanej plodiny.
V minulosti sa odporúčalo kompenzačné hnojenie dusíkom (8 - 10 kg N na tonu slamy). Novšie poznatky však naznačujú, že pre podporu rozkladu je vhodnejšia nižšia dávka dusíka (do 5 kg N/t), pričom najúčinnejšie sú tekuté hospodárske hnojivá, ktoré okrem dusíka dodávajú aj potrebné mikroorganizmy.
Ako správne mulčovať pilinami – bez hnitia a zhutnenia
Moderné prístupy: Biostimulanty a prekurzory
Perspektívnym riešením v bezorbových i orbových systémoch je ošetrenie slamy pomocnými pôdnymi látkami a biostimulantmi zo skupiny prekurzorov pôdnej premeny. Tieto prípravky (obsahujúce napr. metabolit PHB, selén či jód) stimulujú aktivitu pôdnych baktérií a húb. Výsledkom je pozvoľná a stála premena slamy, ktorá:
- Predlžuje proces odbúravania organickej hmoty až do zrenia následnej plodiny.
- Znižuje riziko vyplavenia dusíka počas zimného obdobia.
- Pomáha ozdraviť pôdu od fytopatogénov, akými sú rody Fusarium, Pythium alebo Rhizoctonia.
Výskumy potvrdili, že ošetrenie slamy prekurzormi môže viesť k stabilnejšiemu uvoľňovaniu živín a preukázateľnému zvýšeniu úrody následných plodín, napríklad ozimnej pšenice, v porovnaní s konvenčným hnojením čistým dusíkom.