Rod Physalis, u nás známy pod názvom machovka, predstavuje fascinujúcu skupinu rastlín z čeľade ľuľkovitých. Pre všetky druhy je typický ochranný kalich, ktorý počas dozrievania obklopuje plod, vďaka čomu sa rastline hovorí aj „mechúrik“. Hoci existuje približne 110 druhov, v našich končinách sa najčastejšie stretávame s tromi hlavnými zástupcami: machovkou peruánskou, machovkou čerešňovou a machovkou lepkavou.
Hlavné druhy machoviek
Machovka peruánska (Physalis peruviana)
Táto rastlina pochádza z vysokohorských tropických oblastí Peru, Kolumbie a Ekvádoru. Je to druh, ktorý bežne kúpite v obchodoch ako exotické ovocie. Plody majú slamovožltú farbu, veľkosť jeden až dva centimetre a sladkokyslú chuť pripomínajúcu egreš či ananás. Vďaka svojmu obsahu vitamínov, najmä vitamínu C, fosforu, železa a vápnika, sa považuje za prírodný liek.
Machovka čerešňová (Physalis alkekengi)
Známa aj pod ľudovým názvom židovská čerešňa. Pestuje sa predovšetkým pre svoje sýtooranžové, dekoratívne kalichy, ktoré pripomínajú lampášiky a výborne sa hodia na jesenné aranžovanie. Na rozdiel od peruánskej príbuznej u nás bežne prezimuje a šíri sa pomocou plazivých podzemkov. Jej plody sú síce jedlé, ale chuťovo nie sú také výrazné ako pri druhoch určených na konzumáciu.
Machovka lepkavá (Physalis ixocarpa)
Tento druh, známy aj ako tomatillo, pochádza z Mexika. Plody sú väčšie, môžu dosahovať priemer až päť centimetrov. V zrelosti je ich šupka tuhá, lesklá a lepkavá. V kuchyni sa využíva najmä ako zelenina, napríklad pri príprave tradičnej mexickej omáčky salsa verde.
Pestovanie v našich podmienkach
Machovkám sa darí podobne ako rajčiakom, paprike či baklažánu. V našich klimatických podmienkach sa väčšina druhov pestuje ako letničky, pretože neprezimujú.
- Výsev: Semená vysievame v marci až apríli do výsevného substrátu v interiéri. Klíčenie trvá 1 až 2 týždne pri teplote 20 - 25 °C.
- Výsadba: Priesady vysádzame na vonkajší záhon až po „zmrznutých mužoch“ (po polovici mája).
- Stanovište: Vyžadujú slnečné, teplé miesto chránené pred silným vetrom. Ideálna je humózna a dobre priepustná pôda.
- Starostlivosť: Rastliny je vhodné vyväzovať k opore, pretože sú mohutné a bohato sa rozkonárujú. Pravidelná zálievka je kľúčová najmä počas kvitnutia a tvorby plodov.
Pestovanie v nádobách je taktiež možné. Pri pestovaní v interiéri rastliny kvitnú veľmi skoro na jar, takže plody sa dajú zberať už v jarných mesiacoch.
Zber a využitie v kuchyni
Zber plodov začína vtedy, keď obaly (kalichy) začínajú zasychať a meniť farbu na žltkastú až hnedú. Je dôležité zdôrazniť, že nezrelé zelené plody sú jedovaté, preto ich nikdy nekonzumujte.
Plody machovky peruánskej sú mimoriadne zdravé. Obsahujú beta-karotén, vitamín C, tiamín, niacín a cenné minerály. Pôsobia močopudne, pomáhajú pri ochoreniach obličiek a znižujú hladinu cholesterolu.
Tipy na spracovanie:
- Marmelády a čatní: Svieža, tropická chuť machovky vynikne v sladkých džemoch alebo pikantných čatní.
- Tepelná úprava: Plody možno dusiť ako zeleninu alebo z nich pripraviť „kaviár“ rozmixovaním s orestovanou zeleninou.
- Čokoládové pralinky: Plod v kalichu môžete namáčať do horkej čokolády ako netradičný dezert.
Ak máte prebytok úrody, zrelé plody môžete niekoľko týždňov skladovať v chlade a suchu, alebo ich vysušiť na neskoršiu konzumáciu.