V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny do svojich hriadok. K najčastejšie pestovaným patria paradajky a papriky.
Výber a nákup sadeníc
Pri výbere priesad nejde o to, aká je vysoká. Dôležitá je mohutne vyvinutá koreňová sústava. Rastlina môže mať kľudne 20 - 30 cm, nemusí mať pol metra.
Sadenice paradajok musia byť pred výsadbou do vonkajšieho prostredia vo výbornej kondícii. Vyberajte rastliny, ktoré majú silnú a pružnú stonku, sú husto olistené, listy majú zdravú tmavo zelenú farbu a sú bez škvŕn. Pri nákupe sadeníc si prezrite listy aj zrubu, či nie sú napadnuté voškami alebo inými škodcami. Sadenice paradajok môžu mať prvé kvety. Nezabudnite tiež skontrolovať korene sadenice, ktoré musia byť dostatočne husté.
TIP: Paleta odrôd paradajok je veľmi široká. V článku Odrody paradajok vám vybrané odrody podrobne predstavíme.
Príprava pôdy a výsadba
Paradajky milujú hlbokú, výživnú a dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Najlepšie sa im darí v hlinitopiesčitej zemi obohatenej kvalitným, dobre vyzretým kompostom, ktorý dodá živiny a zlepší štruktúru pôdy. Záhon je ideálne pripraviť už na jeseň - dôkladne ho prekypriť a zapraviť do neho organickú hmotu, aby pôda cez zimu „uzrela“ a bola na jar pripravená prijať nové rastliny.
Vyhnite sa čerstvému hnoju - ten síce podporuje bujný rast vňate, ale často obmedzuje tvorbu plodov a môže prenášať choroby, ktoré mladým rastlinám škodia.
Na jar stačí pôdu len ľahko prekypriť a urovnať, aby bola dobre prevzdušnená a uľahčila mladým koreňom rast. Správne pripravený záhon je základom úspešného pestovania - paradajky sa vám za to odvďačia bohatou a chutnou úrodou.
S výsadbou predpestovaných sadeníc paradajok na vonkajší záhon sa príliš neponáhľajte. Počkajte, až kým sa pominú posledné jarné mrazy. Ideálnym časom na vonkajšiu výsadbu je druhá polovica mája po troch ľadových mužoch. Pri výsadbe by mala teplota pôdy dosahovať minimálne 10 stupňov Celzia.
Pri výsadbe sadeníc paradajok na vonkajší záhon je potrebné rastliny vysádzať mierne šikmo a hlbšie, než rástli v kvetináči - vytvoria si tak bohatší koreňový systém. Rýľom alebo lopatkou na sadenie si pripravte jamku tak, aby bol koreňový bal maximálne desať centimetrov hlboko.
Pri kolíkových paradajkách nezabudnite pri rastline upevniť pevnú oporu do zeme. Vhodné sú najmä špirálové opory pre paradajky, ku ktorým sa rastliny jednoducho prichytia - netreba ich vyväzovať.
Ak ešte pôda nie je dostatočne prehriata, oplatí sa dno hlbšej jamky vystlať čerstvo pokosenou trávou, ktorá produkuje teplo, a na ňu pridať vrstvu kompostu. Prípadne použite len kvalitný vyzretý kompost. Záhradkári do jamiek často pridávajú aj podrvené vaječné škrupiny alebo trochu dreveného popola ako zdroj živín. Potom jamku výdatne polejte a po vsiaknutí vody môžete sadiť.
Správna vzdialenosť výsadby
Správna vzdialenosť medzi paradajkami je dôležitá pre prevenciu chorôb a dobré presvetlenie. Rastliny potrebujú priestor pre korene aj listy. Odporúčaný spon je:
- Tyčkové paradajky: 60 až 80 cm medzi riadkami, 40 až 60 cm v riadku
- Krovinaté paradajky: 50 až 60 cm medzi rastlinami
Starostlivosť o paradajky
Zálievka
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.
Ideálne je polievať ráno, s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Je však potrebné minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou, ale vlažnou. Studená sprcha by na rastliny pôsobila ako šok a dlho by sa z nej spamätávali.
Je dôležité zalievať priamo na pôdu a zabrániť zvlhčovaniu listov, pretože pri premokrených listoch často dochádza k vzniku plesní, ktoré rastlinu zahubia. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená. Príliš veľa vody by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov rastliny. Uistite sa, že nádoba má dobrú drenáž, na spodok kvetináča umiestnite vrstvu hrubšieho štrku alebo drevnej štiepky.
Okopávka a prevzdušnenie pôdy
Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny. Hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny.
Hnojenie
Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca.
Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robí sa z neho kvas: 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva sa rozpustí v 10 litroch vody. Nechá sa to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom sa odporúča raz za 10 dní.
Paradajky sú náročné na pravidelný prísun živín. Keď sa sadia do nádob, vyžadujú si hnojenie asi každé dva týždne. Uistite sa, že rastliny zásobujete základnými živinami, ktoré potrebujú - dusíkom, fosforom a draslíkom. Tieto tri prvky sú všetko, čo je potrebné na pestovanie takmer všetkých druhov rastlín. Niektoré hotové substráty vo vreciach už obsahujú hnojivá, preto si prečítajte, akú zem ste použili, aby ste zistili, či sú tieto základné živiny už v zmesi obsiahnuté.
Zaštipovanie (vylamovanie zálistkov)
Zaštipovanie paradajok je jednoduchý, no dôležitý krok pri pestovaní kolíkových (tyčkových) odrôd. Pomáha rastline sústrediť energiu na tvorbu plodov namiesto zbytočného rastu listov. Odstraňujú sa tzv. zálistky - malé výhonky, ktoré vyrastajú v pazuchách medzi hlavným stonkom a listom. Vyzerajú ako drobné nové rastlinky.
Ideálne je vyštipovať zálistky vtedy, keď sú ešte malé, približne 3 - 5 cm dlhé. Jednoducho ich prstami jemne odlomte do strany. Pri väčších výhonkoch môžete použiť nožnice.
Paradajky by sa mali pravidelne kontrolovať, najlepšie pri zalievaní, pretože zálistky rastú veľmi rýchlo.
Pestovanie paradajok tornádo či iných obľúbených odrôd kolíkových paradajok má špecifikum vo vylamovaní bočných výhonkov. Možno nie každý vie, že jeden bočný výhonok na paradajke je iný ako ostatné a práve ten je dobré na rastline ponechať a nevylomiť ho. Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom. Pozor! Netreba si zamieňať listy s bočnými výhonkami.
Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, ako je to názorne vidieť na obrázku. Výhonok pod prvým sukvetím je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame.
V auguste (približne 4 - 6 týždňov pred očakávanými prvými mrazmi) možno rastline zaštipnúť aj vrchol.
Odstraňovanie prvých kvetov/plodov
Je potrebné paprikám odstrániť prvý kvet - budúci plod? Hlavne záhradkárom - začiatočníkom to zvykne byť ľúto, takto sa pripraviť o úrodu. Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.
Odstraňovanie spodných listov
Rajčiny a trhanie ich listov sú dôvodom veľkých škriepok medzi záhradkármi. Kým jedna skupina pestovateľov listy paradajkám trhá, aby tak rastlinu presvetlili a plody na nej lepšie dozreli na slnku, tí druhí o tom nechcú ani počuť. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy netrháme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.
Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Choroby a škodcovia
Paradajky môžu trpieť plesňou zemiakovou, ktorá spôsobuje hnedé škvrny na listoch a plodoch a môže rýchlo zničiť celú úrodu. Prevenciou je dostatočný spon, pravidelné vetranie, mulčovanie a zalievanie priamo ku koreňom namiesto na listy, aby sa minimalizovala vlhkosť na povrchu rastliny.
V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar).
V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne.
Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín plesňou je neefektívne.
Bakteriálna bodkovitosť
Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
Septóriová škvrnitosť paradajok
Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
Kladospóriová škvrnitosť
Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
Hniloba špičiek plodov
Choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjem vápnika.
Slnečný úpal
Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Strapka západná
Drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Pásavka zemiaková
Určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
Molica skleníková
Známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Vošky
Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
DOMÁCI PESTICÍD ZO SÓDY BIKARBY | Boj proti voškám v rastlinách a listovej zelenine
Zber a uskladnenie
Paradajky zberajte postupne podľa ich zrelosti, aby ste si zaistili čo najlepšiu chuť a kvalitu plodov. Ideálne je, keď sú krásne vyfarbené, ale zároveň pevné na dotyk - prezreté paradajky môžu popraskať alebo sa ľahko otlačiť. Zber zvyčajne prebieha od júla až do septembra, v závislosti od odrody a aktuálneho počasia. V teplom lete dozrievajú skôr, zatiaľ čo chladnejšie obdobie môže zber trochu posunúť.
Nezrelé zelené paradajky môžete bez obáv nechať dozrieť doma na svetlom, teplom mieste, napríklad na parapete alebo v papierovom vrecku s jablkom, ktoré uvoľňuje etylén a proces urýchli.
Pestovanie paradajok v nádobách
Pestovanie paradajok v nádobách vôbec nie je náročné a patrí k jednému z najobľúbenejších spôsobov pestovania tejto zeleniny. Aby pestovanie paradajok v nádobách bolo úspešné, je potrebné dodržať päť základných pravidiel.
Veľkou výhodou pestovania paradajok v nádobách je to, že ich môžeme podľa potreby presúvať a zabezpečiť rastlinám ideálne podmienky na ich rast a neskôr aj bohatú úrodu. Kontajnery alebo väčšie kvetináče sú často jediným riešením, ak nemáte k dispozícií záhradu. Môžete ich pestovať na balkónoch, terasách, vetraných zimných záhradách alebo všade tam, kde by ste ich za štandardných okolností nemohli pestovať.
Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť pre zabezpečenie úspechu, je použitie dostatočne veľkého kvetináča - čím väčší, tým lepší. Pre jednu rastlinu potrebujete nádobu, ktorá má objem 25 - 30 litrov, ale ani väčšia nie je na škodu. Naplňte kvetináč kvalitnou zeminou a skontrolujte, či má nádoba dobrý odtok na prebytočnú vodu.
Niektorí pestovatelia odporúčajú k paradajkám nasadiť aj bylinky ako napríklad bazalku či oregano.
Väčšina sadeníc rastlín zeleniny sa vysádza tak hlboko, ako boli predpestované v pôvodných nádobách, paradajky sú však výnimkou. Pri výsadbe sadenice paradajok odstráňte pár spodných listov a urobte dostatočne hlbokú jamku. Rastlinu zasaďte tak, aby bola v zemi až po prvé lístky.
Pretože pestovateľský substrát môže hlavne počas horúcich letných dní rýchlo vysychať, dosiahnutie úspechu pri pestovaní paradajok v nádobách závisí od udržania stálej vlhkosti. Obsah vlhkosti v pôde je jednou z najväčších výziev, ktorým čelíte pri záhradníčení v kvetináčoch. Ak pôda rýchlo vysychá, zvážte použitie prípravkov na zadržiavanie vody, samozavlažovacej nádoby alebo každý deň kontrolujte vlhkosť pôdy.
Veľmi dobrou a čisto prírodnou alternatívou je použitie mykorhíznych húb, ktoré spolunažívajú s rastlinou v jej koreňovom systéme a pomáhajú udržiavať vodu a výživné látky v blízkosti koreňov.
Ak rastlina paradajok dostane príliš málo vody, bude vädnúť a slabnúť. Ak sú vaše rastliny zavlažované nepravidelne väčším množstvom vody, plody paradajok môžu praskať. Počas letných horúčav alebo horúcich dní možno budete musieť polievať rastliny dvakrát denne. Najlepšie je zavlažovať rastliny ráno, aby bola zabezpečená dostatočná vlhkosť po celý deň.
Je dôležité zalievať priamo na pôdu a zabrániť zvlhčovaniu listov, pretože pri premokrených listoch často dochádza k vzniku plesní, ktoré rastlinu zahubia. Ďalšie dôležité upozornenie: pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená. Príliš veľa vody by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov rastliny. Uistite sa, že nádoba má dobrú drenáž, na spodok kvetináča umiestnite vrstvu hrubšieho štrku alebo drevnej štiepky.
Rastliny paradajok vyžadujú plné slnko, ideálne najmenej 6 až 8 hodín denne medzi 10. a 16. hodinou. Pri rozhodovaní o tom, kam umiestniť nádoby s paradajkami, vyhľadajte miesto s dostatkom slnečných lúčov. Ak vaše rastliny nemajú dostatok slnka, je výhodou práve pestovanie v kvetináčoch, pretože ich môžete podľa potreby presúvať.
Zatiaľ čo dospelým rastlinám sa darí na priamom slnku, príliš veľa slnka môže mladým sadeniciam ublížiť. Príliš skoré vystavenie vetru a slnku môže mladé rastliny oslabiť alebo zničiť, sledujte preto pozorne počasie a slnečné pomery hlavne v uzavretých presklených zimných záhradách.
Ak teda dodržíte týchto päť základných pravidiel, môžete sa počas leta tešiť na úrodu chutných a voňavých paradajok.
tags: #pestovanie #paradajky #na #zahone