Moderná Výsadba Okrasných Kríkov: Princípy a Starostlivosť

Okrasné kríky sú neoddeliteľnou súčasťou každej záhrady, prinášajú estetickú hodnotu, štruktúru a život. Sú to dreviny s kríkovitým rastom, ktoré sa od stromov líšia tým, že zvyčajne majú viacero výhonkov bez jedného hlavného kmeňa. Tieto rastliny sú vyberané čisto z estetických dôvodov - môžu mať jemné kvety, farebné listy alebo rafinovaný tvar. Okrasné kríky formujú záhradu svojimi rozdielnymi tvarmi a ich kombináciami, čím vytvárajú a rámujú priestor.

Plánovanie výsadby okrasných kríkov

Premyslené naplánovanie výsadieb je základom ich následného optimálneho pôsobenia, čo sa týka vzhľadu skupiny i záhona, ale aj jedinca, ktorý sa môže optimálne vyvíjať iba v priaznivých priestorových podmienkach. Plánovanie začíname už v značnom predstihu, aby sme urobili dokonalý rozbor miesta, v ktorom by sme ker chceli vysadiť. V prípade, že vyberieme vhodné miesto na výsadbu, ušetríme nielen čas, ale aj rôzne prostriedky uľahčujúce rast danej dreviny.

Výber stanovišťa podľa svetelných podmienok

Kľúčovým faktorom pri výbere okrasného kra je jeho umiestnenie, pretože nie všetky rastliny sú vhodné pre rovnaké podmienky. Rastlina sa cíti dobre, rastie a kvitne len vtedy, keď je jej prostredie v súlade s jej potrebami.

Okrasné kríky pre slnečné stanovištia

Ak je miesto vystavené viac ako šesť hodín slnka denne, dokonca aj počas obeda, je ideálne pre kríky, ktoré milujú slnko. Medzi vhodné druhy patria:

• Budleja Dávidova
• Perovskia atriplicifolia
• Pivonka
• Pajazmín
• Orgován
• Magnólia hviezdicovitá
• Kolkvícia
• Zlatý dážď
• Tavoľník
• Ríbezľa krvavá
• Hortenzia latnatá (Hydrangea paniculata)

Okrasné kríky pre tienisté a polotienisté stanovištia

Pri troch až piatich hodinách slnka denne je miesto považované za polotieň. Pre tieto podmienky sú vhodné nasledujúce kríky:

• Skimia
• Vavrínovec lekársky
• Mahónia
• Hortenzia (najmä Hydrangea macrophylla, hortenzia veľkolistá, preferuje síce svetlé, ale skôr polotienisté až tienisté stanovište; v tieni neskôr nasadzuje kvety)
• Vtáčí zob

Je dôležité si uvedomiť, že niektoré kríky, ako napríklad rododendrony, priamo trpia na prudkom slnku, zatiaľ čo iné, ako budleja Dávidova, v tieni chradnú. Najlepšie v našich podmienkach je pre chúlostivejšie druhy tienisté alebo polotienisté stanovište, chránené pred studeným vetrom a vysychaním, ideálne sever, severozápad a severovýchod, vždy na záveternej strane. Pokiaľ sa pestujú vo vhodnom substráte s dostatočným množstvom vody, je možné ich bez problémov pestovať aj na slnečnom stanovisku.

Výber podľa účelu a zohľadnenie dospelých rozmerov

Ďalšou dôležitou podmienkou je dostatok životného priestoru pre rastlinu počas jej života, preto treba vopred vedieť, aké rozmery (výšku i šírku) dosiahnu dreviny v dospelosti. Napríklad, ovocné stromy a kríky sú so svojimi krásnymi pupeňami a pestrosťou tvarov úžasnými designovými prvkami akejkoľvek záhrady.

Okrasné kríky ako rastliny na živé ploty

Okrasné kríky nielenže obohacujú záhradu svojím samostatným výzorom alebo v záhonoch, ale vďaka svojej schopnosti dobre znášať rez sú ideálnymi rastlinami pre živé ploty. Vzdialenosť krov od plota pri vysádzaní závisí od plánovanej výšky a šírky plotu. Účelne vybrané kry na živý plot, dobre zasadené a ošetrované, nedajú pestovateľovi veľa práce, a napriek tomu podstatne zvyšujú pôvab každej záhradky. Rozlišujeme dva typy živých plotov:

1. Kvetinové živé ploty: Tieto kríky sú výbornou voľbou, ak chcete pestovať živý plot s kvitnúcimi prvkami:
   • Ríbezľa krvavá
   • Tavoľník
   • Trojpuk
   • Kolkvícia
   • Mahónia
   • Pajazmín
   • Kéria japonská
   • Hloh
   • Kalina
   • Dulovec
2. Listnaté živé ploty: Pre živé ploty s dôrazom na listovú zeleň sú vhodné:
   • Krušpán
   • Lieskový orech
   • Vtáčí zob
   • Vavrínovec lekársky
   • Dráč Thunbergov

Výber optimálneho času na výsadbu

Čas výsadby okrasných drevín sa odvíja od rastu koreňovej sústavy, ktorý má dve intenzívne fázy - máj, jún a september, október. Najvhodnejšie ročné obdobie na vysádzanie okrasných drevín je preto jeseň a jar. Okrasným drevinám tieto ročné obdobia vyhovujú z dôvodu miernej teploty a pomerne dostatočnej závlahy.

Jarná výsadba

Jarnú výsadbu uprednostníme pri rastlinách pôvodom z teplejších oblastí, napríklad zo Stredozemia. Patria sem krovité šalvie, levandule, latnatec. Vysádzame ich až približne v polovici jari, keď sa pôda trochu oteplí. Rastliny odolné proti suchu s mäsitými alebo chlpatými listami, ktoré nemajú rady zimu a nadmernú vlhkosť. Vždyzelené druhy, najmä v chladnejších regiónoch, vysádzame tiež radšej na jar. Vyberieme pre ne bezveterné stanovište, pretože listy vyparujú vodu aj počas zimy a vietor to podporuje. Sú potom náchylnejšie na vyschnutie i vymrznutie. Okrem ruží s holými koreňmi možno jarnú výsadbu odporučiť pre všetky rastliny, ktoré sú pomerne citlivé na mráz. Ide napríklad o mnohé stálezelené rastliny, ako sú rododendrony, zimostráze, čerešne a fotínie, ale aj o niektoré opadavé rastliny, ako sú ruže slezové, hortenzie a levandule. Ak takýmto rastlinám doprajeme celú záhradnú sezónu na to, aby sa ich koreňový systém rozrástol, vydržia prvé chladné obdobie oveľa lepšie, ako keď ich vysadíme tesne pred začiatkom zimy.

V menej priaznivých klimatických podmienkach a pri chúlostivejších druhoch uprednostňujeme jarné obdobie. Najlepší čas na výsadbu rododendronov je na jar (marec-máj). Na jar (niekedy už vo februári) nastupuje obdobie výsadby opadavých listnáčov, ktoré trvá do apríla, kým nie sú silne napučané. Potom nasleduje výsadba vždyzelených kríkov a ihličnanov s balom do konca mája. Ešte začiatkom júna možno vysádzať dreviny v kontajneroch. Odolné listnáče však môžeme vysádzať už na prelome januára a februára, avšak len pod podmienkou, že pôda je dostatočne rozmrznutá a prepustí rozvíjajúce sa korene.

Jesenná výsadba

Vo všeobecnosti platí, že všetky mrazuvzdorné kríky a stromy je najlepšie vysádzať od konca septembra do konca apríla, pokiaľ pôda nie je zamrznutá a nie je príliš mokrá. Jesenná výsadba znamená, že rastliny môžu do jari rozvinúť svoj koreňový systém a potom začať s rastovou výhodou. Jesenná výsadba je vhodná aj pre väčšie stromy. Stromy v tomto čase už začínajú rásť. Najlepší čas na výsadbu rododendronov je na jeseň (september-október). Najvhodnejším časom na výsadbu drevín je koniec leta (pre ihličnaté a vždyzelené dreviny) a jeseň pre listnáče (od polovice októbra do príchodu silnejších mrazov).

Najmä v zime sa kôra stromov na slnečných lúčoch zahrieva veľmi nerovnomerne. Aby sa zabránilo riziku vzniku napäťových trhlín na čerstvo vysadených stromoch v dôsledku veľkých teplotných rozdielov medzi slnečnou a tienistou stranou, stromy vysadené na jeseň sa zabalia do tenkej ľanovej tkaniny.

Nevhodnosť letnej výsadby

Leto je absolútne nevýhodné na výsadbu akýchkoľvek drevín, a to nielen z dôvodu vysokých teplôt, ale aj dlhodobého sucha. Pri neskoršej výsadbe je nebezpečenstvo nástupu počasia s vysokými teplotami a intenzitou slnečného žiarenia, rýchleho presychania pôdy, a tým aj možného neujatia sa (vyschnutia) neskoro vysadeného jedinca.

Kvalita sadencov - základ úspechu

Pre dobrú ujateľnosť a ďalší rast a vývoj výsadieb je dôležitá kvalita sadencov. Listnaté stromy musia mať rovný priebežný kmeň, byť primerane vetvené, s korunkou typického tvaru, a musia mať dostatok dlhých koreňov i tenkých korienkov v koreňovom systéme. Ihličnaté stromy majú mať bal veľký najmenej 25 cm a musia byť odspodu zavetvené. Ihličnaté a vždyzelené sadence dodávané s koreňovým balom (s najmenším priemerom balu 10 cm) nesmú mať bal rozsypaný alebo oddelený od koreňov, a to ani v kontajneri. Kríky majú byť bohato vetvené od zeme a mať dobre vyvinutý koreňový systém.

Sadenice stromov sú sprvu malé tenké stromčeky, ktoré nevytvárajú príliš veľa tieňa a rovnako aj nutnosť zálievky je neporovnateľne menšia v porovnaní s dospelým stromom. Dôležité je tiež, aby boli už v pestovateľskej škôlke dva- až trikrát presadené, aby mali dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Ak kupujeme strom zo stromovej škôlky, je dobré sa ubezpečiť, že daná sadenica bola presadená aspoň 2 až 3 krát. Slabo rozkonárené a málo rozvetvené jedince s polámanými výhonkami a málo rozvinutou koreňovou sústavou nekupujeme, ani keby boli lacnejšie. Všetky vytiahnuté, zospodu odvetvené výpestky, s koreňmi krátkymi alebo bez koreňových vlásočníc, sú nekvalitné a ich ujatie je neisté. Aj ujateľnosť drobných jednoročných výpestkov je slabá.

Technika výsadby okrasných kríkov

Príprava pôdy

Základom je dôkladná príprava pôdy. Prerýľujeme ju do hĺbky minimálne na dĺžku rýľa a odstránime všetky buriny vrátane koreňov trvalých burín.

Samotný proces výsadby

1. Skôr ako kry vysadíme, výdatne ich zalejeme. Ak je koreňový bal v kontajneri presušený, celý ho na hodinu-dve namočíme do vedra s vodou. Rastliny sa dobre „napijú“ a to zníži ich stres z presádzania.
2. Vykopeme jamu. Mala by byť rovnako hlboká a minimálne raz taká široká, ako je šírka koreňového balu. Pri ružiach môže byť jama o niečo hlbšia, aby sa naštepená časť dotýkala pôdy.
3. Krík vyberieme z kontajnera tak, že ruku s rozprestretými prstami položíme pomedzi konáre navrch pôdy (poslúžia ako ochrana proti rozdrobeniu balu) a obrátime rastlinu „dolu hlavou“. Druhou rukou sa kontajner snažíme uvoľniť. Ak je ker výrazne prekorenený, stáva sa, že to nejde. Skúsime obal buď trochu stlačiť, alebo ním pobúchame o pevný podklad.
4. Korene točiace sa okolo koreňového balu jemne uvoľníme a vystrieme, koľko sa dá, inak je možné, že i po vysadení budú pokračovať v točitom raste a krík nebude nikdy prospievať.
5. Pri vysádzaní drevín platí pravidlo, že sa musia dostať do pôdy rovnako hlboko, ako boli predtým v pestovateľskej škôlke. Vo väčšine prípadov sa to dá rozoznať podľa koreňového krčka, ktorý tvorí prechod z koreňovej sústavy do nadzemnej časti dreviny. Ak sa koreňový krček, ktorý má zväčša odlišné sfarbenie kôry, nedá zreteľne rozoznať, sadíme tak, že najvrchnejšie výbežky koreňov umiestnime na dva prsty hlboko do pôdy. V ľahkých a suchých pôdach je lepšie sadiť o niečo hlbšie, na ťažkých a zamokrených pôdach môže, naopak, príliš hlboké sadenie spôsobiť výrazné neujatie sadencov.
6. Okolo koreňov nasypeme časť vykopanej pôdy a zatlačíme ju, aby nevznikali vzduchové medzery a korene k pôde dobre priľnuli. Pridáme ďalšiu pôdu a utlačíme.
7. Korene sa zasypávajú kvalitnejšou povrchovou vrstvou pôdy, pokiaľ možno obohatenou kvalitným kompostom a až na povrch sa pridáva zvyšná spodina.
8. Výdatne zalejeme. Zalievame aj počas suchého obdobia minimálne ďalšiu sezónu. Po vysadení treba dreviny dobre zaliať a hneď ako voda vsiakne, treba vyplniť vzniknuté jamky v pôde humusom, aby sa znížil výpar vody z pôdy.

Špecifiká výsadby

Bežné druhy listnatých okrasných drevín sa vysádzajú bez koreňových balov, pričom musíme dbať na to, aby korene rastlín nezaschli. Dreviny pestované v kontajneroch majú dokonalé baly, preto ich možno vysádzať takmer počas celého vegetačného obdobia. Pri výsadbe neexistuje všeobecný rozmer, ktorý by bol vhodný pre všetky typy stromov. Pravidlom, ktorým sa pri výsadbe riadime je to, že strom vysádzame do takej hĺbky a šírky, ktorá zodpovedala rozmerom pôvodnej výsadby v škôlke. Ak treba niektoré druhy drevín vyviazať ku kolíkom, kolík sa do jamy umiestňuje ešte pred výsadbou.

Následná starostlivosť o okrasné kríky

Vzhľad pestovaných drevín závisí od ich ošetrovania v ďalších rokoch. Ošetrovanie pozostáva zo zálievky, prihnojenia, z odstraňovania odkvitnutých kvetov a súkvetí a udržovania zdravej a peknej koruny.

Zálievka a vlhkosť

Dôležitou položkou po výsadbe je pravidelné zalievanie, a to hneď niekoľko dní po ich výsadbe. Závlahová dávka pre okrasné kry a stromy by mala prevlhčiť koreňovú zónu pôdy. Zavlažovať by sa malo ráno alebo večer. Po vysadení rastlinám prospeje aj častejšie povrchové kyprenie pôdy, ktoré znižuje odparovanie vody. Po zakorenení zalievajte kríky len počas dlhotrvajúceho sucha. Pri vždyzelených drevinách netreba zabúdať, že potrebujú vlahu aj v priebehu zimy. Ak nemrzne a je sucho, zalievame ich aj v zimnom období. Na zálievku je najlepšia dažďová voda.

Hnojenie a výživa

Výživa a hnojenie okrasných drevín sa nedá zovšeobecniť, pretože sú rôznorodé. Žiadnej drevine však neuškodí prihnojenie organickými hnojivami, najmä kvalitným kompostom, či zotletým maštaľným hnojom. Priemyselnými hnojivami dreviny prihnojujeme až po dôkladnom zakorenení, podľa náročnosti jednotlivých druhov na živiny. S prihnojovaním treba skončiť najneskôr v júli, aby mohli nové letorasty do príchodu zimy dobre vyzrieť. Ihličnanom prospeje občasné prihnojenie špeciálnymi hnojivami pre ihličnany. Okrasné kry si vyžadujú okrem bežného ošetrovania aspoň raz za rok plné hnojenie NPK, ktoré zlepšuje a urýchľuje ich rast. Ako hnojivo postačuje aj vrstva mulču z kompostu a rohovinových odrezkov.

Rez okrasných kríkov

Vzhľad a kvitnutie danej dreviny do veľkej miery ovplyvňuje správny rez a presvetľovanie. Pri všetkých drevinách bez výnimky sa odstraňujú namrznuté a suché výhonky. Namrznuté časti sa odstraňujú až pri pučaní, aby sa ušetril neskorší opravný rez.

Rez podľa doby kvitnutia a typu rastu

• Jarné kvitnúce kríky: Rastliny, ktoré kvitnú na jar (napr. forsythia, spiraea, amigdalus, prunus, jasminum nudiflorum, cytisus, cornus), si vytvárajú puky kvetov už v predchádzajúcom roku. Ak by ste ich rezali neskoro na jeseň alebo na jar, nezakvitli by. Upravujú sa tak, že sa im odrežú všetky slabé a križujúce výhonky, veľmi dlhé výhonky sa skrátia. Hlavný rez sa robí po odkvitnutí, obyčajne v druhej polovici mája, aby dreviny mohli ešte do jesene vytvoriť nové kvetuschopné výhonky.
• Letné alebo jesenné kvitnúce kríky: Okrasné kríky kvitnúce v lete alebo na jeseň, ako napríklad budleja Dávidova, sa môžu rezať na jar, ideálne do apríla. Týmto spôsobom podporíte tvorbu nových výhonkov, ktoré ešte v tom istom roku zakvitnú. Niektoré vyžadujú silný spätný rez (budleja, hydrangea, caryopteris, hypericum, levandula, erica); režú sa nakrátko podľa povahy rastliny a hrúbky dreva na jar, na dva až šesť púčikov. Zimný rez sa robí od konca októbra do polovice marca a prvýkrát sa robí najskôr po troch rokoch od vysadenia.
• Kríky kvitnúce počas neskorej zimy: Pri týchto rastlinách je dôležité vyhnúť sa rezaniu v neskorom lete alebo na jeseň, pretože puky kvetov sú umiestnené na minuloročných výhonkoch a pri reze by sa odstránili.

Typy rezu

• Udržiavací rez: Robí sa väčšinou raz za rok, väčšinou po odkvitnutí. Okrasné previsnuté vŕby, mandle alebo ruže pestované na kmienku je treba rezať pravidelne každý rok, aby si udržali hustý a kompaktný tvar koruny. Rez je dôležitý hlavne u drevín pestovaných v nádobách, aby koruna príliš nesťažela a kmienok sa pod jej váhou nezlomil.
• Zmladzovací rez: Znamená vyrezávanie starých výhonkov za súčasného ponechania rovnakého počtu mladých výhonkov.
• Presvetľovací rez: Presvetľovanie vykonávame u hustejších porastov spravidla raz za tri roky. Takéto rezy vyžadujú opadavé dráče (berberis), liesky (corylus), hlošiny (elaeagnus), málo kvitnúce ibišky (hibiscus), kolkvícia (kolkwitzia), pajazmín (philadelphus), zob (ligustrum), zemolezy (lonicera), drevité nátržníky (potentilla), imelovníky (symphoricarpos), orgovány (syringa), kaliny (viburnum), weigely (weigela) a ďalšie. Tento zákrok sa robí väčšinou v období vegetačného pokoja.
• Rez živých plotov: Živé ploty sa strihajú kónicky - ker je na báze širší a smerom k vrcholu sa zužuje. Steny sú tak lepšie osvetlené a je zabezpečený lepší prísun vody, čím nedochádza k zasychaniu spodných vetiev. Striháme dvakrát do roka. Prvýkrát koncom mája (v čase keď sú vytvorené už malé prírastky), kedy sa v mladých výhonkoch vytvárajú čiastočné retardačné (spomaľovacie) látky. Týmto sa ďalšie obrastanie po prvom zastrihnutí čiastočne spomalí. Kratšie výhonky sa skracujú menej ako dlhšie, nikdy však nie do jednej roviny.

Dreviny, ktoré sa nerežú

Vôbec sa nerežú vždyzelené dráče (berberis), dulovce (chaenomeles), skalníky (cotoneaster), lykovce (daphne), cezmíny (ilex), orechy (juglans), rododendróny (rhododendron), štredrec (laburnum), magnólie (magnolia), drevité pivonky (paeonia), škumpa vlasatá (cotinus coggygria), bresty (ulmus), vždyzelené kaliny (viburnum) a všetky ihličnany. Pri šľachtených drevinách sa odstraňujú tzv. vlky, bujne rastúce výhonky podpníka. Pri druhoch, ktoré silno odnožujú a ohrozujú okolitú úpravu, sa odstraňujú odnože aj s koreňmi.

Zimná ochrana a sledovanie

Veľmi dôležitá je najmä dôkladná zálievka ihličnanov a vždyzelených listnáčov pred príchodom mrazov. Nerovnomerný vodný režim rastliny počas slnečného a mrazivého počasia by totiž mohol spôsobiť vyschnutie rastliny. Počas chladných, ale slnečných zimných dní treba sledovať, či nedochádza k predčasnému prebúdzaniu sa koruny ihličnanov a stálezelených listnatých drevín. Nedostatočný prísun vody z koreňového systému, ktorý je v chladnej zemi, môže spôsobovať vysychanie koruny. Zabrániť tomu môžeme polievaním ku kmeňu dreviny.

Rozmnožovanie a pestovanie okrasných kríkov

Okrasné kríky sa rozmnožujú a pestujú v špecializovaných okrasných škôlkach. Existuje niekoľko metód rozmnožovania, ktoré sú vhodné pre rôzne druhy rastlín.

Generatívne rozmnožovanie (semenom)

Semenom je možné rozmnožovať všetky listnáče, z ktorých možno získať kvalitné semeno. Táto metóda je vhodná pre väčšinu podpníkov, stromy a niektoré kry. Sejba semien sa najčastejšie vykonáva na jar, ale niektoré druhy sa sejú v lete alebo v zime pod sklo. Plody ihličnanov sa zbierajú po dozretí. Semeno sa stratifikuje, morí a pred sejbou namáča. Sejba sa vykonáva pod sklo alebo na záhony.

Vegetatívne rozmnožovanie

Vegetatívne rozmnožovanie sa používa pre kultivary, krížence a tiež pre niektoré druhy, ktoré sa ťažšie rozmnožujú semenom. Medzi bežné metódy patria:

• Rozmnožovanie odrezkami: Používa sa pri druhoch, ktoré ľahko zakoreňujú. Rozlišujú sa drevnaté, bylinné, koreňové a púčikové odrezky.
• Potápanie: Vhodné pre rastliny, ktoré nemožno rozmnožovať odrezkami alebo oddeľkami. Existuje jednoduché, lúčovité a hadovité potápanie.
• Nakopcovanie: Používa sa pri okrasných drevinách, ktoré tvoria nové letorasty z adventívnych púčikov na koreňovom krčku.
• Odkopky a delenie: Tieto metódy sa používajú výnimočne.
• Vrúbľovanie: Používa sa na rozmnožovanie kultivarov a niektorých druhov, pričom sa vrúble aplikujú na podpníky.
• Očkovanie: Bežná metóda, najmä pri ružiach, kde sa používa očkovanie na spiace očko, bdiace očko alebo Forkertov spôsob. Ruže sa môžu rozmnožovať drevnatými odrezkami, odkopkami, semenom (najmä pre podpníky) a najčastejšie očkovaním. Pre očkovanie sa používajú rôzne druhy podpníkov.

Pestovanie v škôlkach

Niektoré cenné, chúlostivejšie a náročnejšie druhy okrasných kríkov sa dopestujú v črepníkoch alebo v pareniskách so špeciálnym substrátom. Väčšina sadeníc sa pestuje vo vlastných škôlkach v radoch. Po výsadbe je dôležité vykonávať bežné kultivačné práce, vrátane prihnojovania a ochrany. Pri pestovaní okrasných stromčekov je dôležité dodržiavať správne vzdialenosti výsadby a vykonávať podobné kultivačné práce ako pri kríkoch. Kmienkové tvary sa pestujú z vrcholového púčika alebo striedavým rezom.

Rôznorodosť okrasných kríkov: Celoročná krása v záhrade

Okrasné kríky spolu s inými drevinami, ako sú stromy, tvoria základnú štruktúru záhrady. Rôzne odrody sa vyznačujú atraktívnymi kvetmi, peknými listami, žiarivým jesenným sfarbením a nápadnými plodmi. V zime potom zaujmú svojím vzrastom, farbou či vzorom kôry. V tejto skupine rastlín nájdeme naozaj veľké množstvo druhov s rôznymi tvarmi a farbami listov, kvitnúcich v rôznych obdobiach roka.

Kvitnúce kríky

Ich bohaté kvitnutie a dlhá doba kvitnutia sú dôvodom ich popularity. Rastliny sú dostupné v širokej škále farieb a tvarov kvetov. Od prvých kríkov, ktoré začínajú kvitnúť už v januári (napr. voňavá kalina), až po tie, ktoré kvitnú až do septembra (napr. hortenzie), môžete vďaka správnemu výberu obdivovať kvitnúce kríky takmer počas celého roka. Vres sa výborne dopĺňa s rododendrónmi, azalkami, ihličnanmi, ale aj vysokou trávou. Dobre sa k nemu hodí aj brečtan alebo zimozeleň. Ide o vcelku nenáročnú rastlinu, ktorá nepotrebuje skoro žiadnu starostlivosť a v záhradke Vám vydrží až 15 rokov. Vres vysádzame na jar alebo na jeseň a je dôležité dobre zvážiť finálne stanovište, pretože presádzanie znáša veľmi zle.

Kríky s plodmi

Živé ploty a kríky môžu zdobiť nielen kvetmi, ale aj plodmi. Tieto plody nielenže skrášľujú záhradu, ale zároveň priťahujú vtáky, ktoré sú vďačné za doplnkový zdroj potravy a zároveň pomáhajú regulovať populáciu škodlivého hmyzu. Je dôležité upozorniť deti, ktoré plody sú jedlé a ktoré nie, a zakázať im jesť neznáme plody.

Kríky s pekným jesenným sfarbením

Nie všetky kríky sa pýšia zelenými listami po celý rok. Pred opadaním listov sa mnohé druhy vyznačujú nádherným jesenným sfarbením od žltej cez oranžovú až po červenú a purpurovú. Pre dosiahnutie intenzívnejších farieb sa odporúča od júla už nehnojiť, aby výhonky dozreli. Iba dozreté listy sa pred opadaním intenzívne sfarbia.

Vždyzelené okrasné kríky

Vždyzelené dreviny si udržiavajú listy na výhonkoch niekoľko rokov a zostávajú zelené aj počas zimy. V zime však môžu trpieť takzvaným vysušením následkom mrazu, keďže síce odparujú vodu, ale pri zamrznutej pôde ju nedokážu doplniť. Tieto rastliny je potrebné polievať počas dní bez mrazu, keď je pôda suchá.

tags: #moderna #vysadba #okrasnych #krikov