Modlivka zelená (Mantis religiosa), známa aj ako modliaci sa mantis, dostala svoje meno podľa charakteristického postoja prvého páru nôh, ktorý pripomína modlitbu. Je to jeden z najužitočnejších druhov hmyzu v záhrade, ktorý nepoškodzuje plodiny, ale aktívne pomáha v boji proti škodcom.
Charakteristika a vzhľad
Dospelá modlivka zelená dosahuje dĺžku od 5 do 12 centimetrov v závislosti od druhu. Jej tvar a sfarbenie jej umožňujú dokonale splývať s rastlinami, na ktorých sa zdržiava, čím ľahko uniká pozornosti. Medzi jej najvýraznejšie črty patrí mimoriadne pohyblivá trojuholníková hlava s možnosťou otočenia o 180 stupňov a veľké zložené oči. Prvý pár nôh je vysoko uložený a slúži na efektívne zachytenie koristi, ktorú modlivka pohltí zaživa.
U samcov sa často pozoruje vyššia aktivita a agilita, zatiaľ čo samice sú fyzicky silnejšie a ťažšie. Dospelé samice sú často príliš veľké a ťažké na to, aby mohli lietať. Modlivky lietajú len veľmi zriedka, pohybujú sa pomaly a zvyčajne zostávajú na jednom mieste, pokiaľ tam nachádzajú dostatok potravy.
Výskyt na Slovensku
Modlivka zelená, pôvodom z južnejších oblastí, sa na Slovensku vyskytuje predovšetkým na južnom Slovensku a južnej Morave. V posledných rokoch, pravdepodobne vplyvom celkového otepľovania, sa druh postupne šíri viac na sever a objavuje sa aj na miestach, kde jej výskyt nebol predtým hlásený. Je to jediný druh svojej čeľade žijúci na Slovensku. Vzhľadom na to, že ide o chránený druh, je potrebné sa k nej správať s úctou.
Modlivka ako predátor
Modlivka zelená je mäsožravý predátor, ktorý aktívne skenuje svoje okolie. Živí sa predovšetkým hmyzom, ktorý je dostatočne malý na to, aby ho mohla zachytiť svojimi špecializovanými nohami. Loví výlučne živú a pohybujúcu sa korisť. Obeť je zachytená a okamžite spotrebovaná, aj keď sa ešte môže pokúšať o útek. Vedci zistili, že úchopný pohyb predných nôh môže trvať neuveriteľných 100 milisekúnd, čo modlivke umožňuje chytiť napríklad aj muchu počas letu.
Modlivka je schopná uloviť aj živočíchy väčšie ako ona sama, ako sú žaby, jašterice, malé myši či dokonca kolibríky. V záhradách sa často živí cvrčkami či švábmi, čím predstavuje významného pomocníka pre záhradkárov.
Sexuálne správanie a kanibalizmus
Sexuálne správanie modlivky zelenej je predmetom vedeckého záujmu. V období párenia samica vylučuje feromóny, ktoré priťahujú samca. Toto je často jediný čas, kedy sa samce a samice stretávajú. Počas tohto obdobia sa samice stávajú veľmi agresívnymi. Samci, kvôli fyzickej nadradenosti samíc, čelia značnému riziku a niekedy sa stávajú potravou svojej partnerky počas alebo po párení. Tento jav, známy ako sexuálny kanibalizmus, sa častejšie vyskytuje u samíc s nedostatočnou výživou. Samice, ktoré sú dobre kŕmené, priťahujú menej samcov.
Láska modlivky je oveľa zvláštnejšia, než si myslíte | Hlboký pohľad
Rozmnožovanie a životný cyklus
Modlivky sú hmyz s nedokonalou premenou, čo znamená, že nemajú štádium larvy ani kukly. Mladé modlivky sa liahnu priamo z vajíčok. Na jar sa objavujú ako miniatúrne, bezkrídlé verzie svojich rodičov. Žijú skryto na steblách rastlín a vďaka svojmu žltému až zelenému sfarbeniu sa účinne maskujú.
Počas leta sa mladé modlivky niekoľkokrát zvliekajú, zbavujú sa starej kože, až kým nedosiahnu dospelé štádium s plne vyvinutými krídlami. Majú dva páry krídel: predné sú kožovité a zadné blanité. Samce ich využívajú na krátke lety pri hľadaní partnerky, zatiaľ čo samice sú na let príliš ťažké.
Koncom leta dospelé modlivky dospievajú, čo sa prejavuje vznikom krídel. Tieto im pomáhajú pri presune na nové stanovištia, kde hľadajú partnera na párenie. Preto je možné modlivky pozorovať najmä v auguste a septembri, kedy sa zo skryto žijúcich jedincov stávajú pohyblivejšie a viditeľnejšie tvory. V tomto období môžu mať obe pohlavia zelenú alebo hnedú farbu.
Kladenie vajíčok
Po úspešnom párení samica hľadá vhodné miesto na kladenie vajíčok. Vytvára tzv. ootéku - penový útvar, v ktorom sú vajíčka ukryté. Ootéka sa zvyčajne kladie na pevný povrch, ako je kameň, múr alebo kôra stromov. Samica môže naklásť niekoľko ooték.
S príchodom zimy dospelé modlivky hynú, ale ootéka s vajíčkami prezimuje. Vajíčka sú v tomto penovom obale chránené pred mrazom. Na jar sa z nich liahnu nové generácie modliviek.
Ochrana modlivky zelenej
Modlivka zelená je na Slovensku zákonom chránený druh. Najlepším spôsobom, ako prispieť k jej ochrane, je nechávať ju na pokoji vo voľnej prírode. Ak ju nájdete na mieste, kde jej hrozí nebezpečenstvo (napríklad na chodníku), môžete ju opatrne preniesť do trávy.
V prípade nájdenia ootéky je dôležité ju ponechať na pôvodnom mieste. Ak je nevyhnutné ju premiestniť, mala by byť umiestnená hladkou stranou smerom nadol. Môže byť pripevnená napríklad silikónom alebo špendlíkom. Je to z dôvodu, že malé modlivky sa z ootéky liahnu dolu hlavou a voľne položená ootéka by im mohla zabrániť v úspešnom vyliahnutí.
Chov modlivky zelenej
Modlivku zelenú je možné chovať aj doma. Do nádoby je potrebné dať trochu zeminy a vetvičiek, aby sa modlivka mohla pohybovať. Na zabezpečenie dostatočnej hydratácie je potrebné do malej nádobky pridať vodu, pričom treba dbať na to, aby sa modlivka neutopila. Ako potravu je potrebné podávať drobný živý hmyz, ako sú malé cvrčky alebo muchy. Vzhľadom na ich značnú žravosť je dôležité zabezpečiť dostatočné kŕmenie.
Pri chove je možné pozorovať aj rozmnožovanie. Rozlíšenie pohlavia je možné podľa veľkosti - samička je väčšia a má širšie bruško ako samček. Samičky sú často väčšie a môžu mať zreteľne zväčšené bruško, najmä pred znáškou vajíčok. Po znáške vajíčok samička zvyčajne hynie. Ak je samička dobre kŕmená, je šanca vidieť proces znášania vajíčok do ootéky, ktorá po stuhnutí pripomína malú béžovú rugby loptu.
Zaujímavosti o modlivkách
- Modlivky majú mimoriadne vyvinutý zrak; ich veľké oči sa skladajú z približne 30 000 častí a umožňujú im vidieť aj za seba, čím zaznamenajú každú korisť či nepriateľa.
- Ich predné nohy sú premenené na účinné uchopovacie zariadenie s ostňami, z ktorého korisť nemá únik.
- Sú jediné známe druhy hmyzu, ktoré dokážu otočiť hlavu až o 180 stupňov.
- Na rozdiel od väčšiny hmyzu majú sluchový orgán umiestnený na hrudi, pod prvým párom nôh.
- Modlivky sú predátori typu „sit-and-wait“, teda neaktívne sledujú korisť, ale čakajú v dokonalej kamufláži.
- Ich farba a tvar tela sú prispôsobené prostrediu - niektoré druhy napodobňujú suché listy, iné kvety, konáre či kôru.
- V prípade potreby dokážu meniť farbu, aby lepšie splynuli s okolím, najmä v prvý deň po zvliekaní.
- Žijú samotársky a je u nich vyvinutý kanibalizmus, pretože neznesú vo svojej prítomnosti jedinca rovnakého druhu ako potravinového konkurenta.
- Na svete existuje viac než 2 400 opísaných druhov modliviek.
Prirodzení nepriatelia
Hoci je modlivka zelená pomerne veľký a silný hmyz, má aj svojich prirodzených predátorov. V najteplejších častiach Slovenska sa vyskytuje vzácna sága stepná (Saga pedo), najväčší druh kobylky v Európe, dorastajúci do veľkosti vyše 10 centimetrov. Podobne ako modlivka, aj sága stepná žije skryto v poraste tráv. Samice ságy stepnej, ktoré potrebujú veľa výživy na tvorbu vajíčok, neváhajú loviť ani dospelé modlivky, proti ktorým modlivka nemá v jej zovretí šancu. Sága stepná je tiež chráneným druhom.
tags: #modlivka #zelena #rozmnozovanie