Moringa olejodarná: Pestovanie, podmienky a starostlivosť

Ak sa zaujímate o zdravý životný štýl, potom ste sa už možno niekedy stretli so stromom, ktorý sa nazýva moringa olejodarná (Moringa oleifera). Z tohto stromu sa dá využívať takmer všetko. Moringa v sebe má obsiahnuté skutočne zaujímavé látky, ktoré ľudskému telu prospievajú. Tento nenáročný strom je doslova zeleným pokladom.

Úvod do sveta moringy olejodarnej

Čo je moringa a jej význam

Moringa olejodarná sa radí do vlastnej čeľade moringovitých a existuje hneď niekoľko ďalších druhov. V listoch moringy je obsiahnuté nevídané množstvo výživných látok: 7 vitamínov, 46 antioxidantov, 14 rôznych minerálnych látok, stopové prvky, aminokyseliny a 22 % rastlinných bielkovín. Preto sa moringa považuje za živinami najbohatšiu rastlinu na svete! Vyznačuje sa vysokým obsahom aminokyselín, proteínov, vitamínov a minerálov. Moringa je rastlina, ktorá je nielen chutná, ale aj mimoriadne výživná. Dokáže zásobovať telo vitamínmi, minerálmi a antioxidantmi. Starí šamani používali odedávna túto superpotravinu pre posilnenie kostí, imunity, ale aj na podporu nervovej sústavy, činnosti mozgu a látkovej výmeny. Celosvetovo je známych viac ako 700 rôznych štúdií, ktoré dokladajú cenné vlastnosti tejto ajurvédskej potraviny, ktorá údajne obsahuje oveľa viac živín než napríklad chlorella alebo zelený jačmeň.

Pôvod a rozšírenie

Teplomilná rastlina moringa je známa už viac ako 5000 rokov. Pochádza z Himálají a subhimálajského pásma na severe Indie, kde divoko rastie. Drsné podmienky ako nadmorská výška a sucho ju donútili prirodzene v sebe zadržiavať čo najviac živín. Postupne sa rozšírila do ďalších tropických a subtropických oblastí, ako sú Madagaskar, indický subkontinent, Južná a Stredná Amerika alebo Afrika. V súčasnosti je pestovaná v tropických a subtropických oblastiach po celom svete.

Charakteristika rastliny

Moringa je elegantný, malý, listnatý strom s riedkym lístím. V domovine dorastá do 10 až 12 m. Má hladkú kôru, nepravidelnú a riedku korunu a dokáže prirastať až 1 m za rok. Kmeň moringy je hnedý a bežne má hrúbku až tridsať centimetrov. Kôra moringy je jemná, tmavosivastá a obkolesená hrubým lykom. Mladé výhonky majú fialovú alebo zeleno belavú chlpatú kôru. Moringa má hlboké korene a širokú, otvorenú korunu typicky do tvaru dáždnika s trikrát perovito zloženými listami. Listy sú oblé, elipsovitého tvaru, zvrchu tmavozelené a zospodu bledé. Kvety moringy kvitnú počas celého roka. Sú obojpohlavné, voňavé a obkolesené nepravidelnými tenko žilnatými žltobelavými okvetnými lístkami. Plody vo tvare lusku dosahujú až 60 cm a sú najskôr zelené, zrelé zhnednú a začnú sa otvárať. Plodmi sú visiace, trojstranné hnedé tobolky, ktoré nesú početné tmavohnedé guľovité semená. Rastlina plodí struky, podobné našim fazuliam. Počas obdobia kvitnutia pripomína z diaľky strukoviny.

Využitie moringy

Takmer všetky časti rastliny sa dajú na niečo využiť. Moringa v sebe má rad výnimočných látok a široký svet bol prekvapený, akú má rovnováhu minerálov, antioxidantov a aminokyselín. Má silné protizápalové účinky a je bohatým zdrojom antioxidantov.

• Listy: Mladé vetvičky a listy sa v Ázii používajú ako zelenina. Jedia sa v surovom stave ako súčasť šalátu alebo sa uvaria do polievky či omáčky. Rozdrvené listy majú dezinfekčné účinky. Využiť môžete aj antibakteriálne, protizápalové a antioxidačné účinky. Ak chcete ochutnať čaj s moringou, môžete skúsiť ovocnú lahôdku, napríklad granátové jablko s moringou, prípadne aj samotné listy moringy.
• Plody (struky): Plody Moringy sú jedlé. V Indii sa konzumujú podobne ako zelené fazuľové lusky. Plody majú tiež svoje využitie a sú známe zvyšovaním kvality a množstva spermií.
• Semená: Semená obsahujú hodnotné oleje. Zrelé semená obsahujú veľké množstvo oleja, ktorý je užitočný v kozmetike a potravinárstve.
• Kvety: Z moringy sa dajú konzumovať dokonca aj kvety, ktoré sa varia rovnako ako listy.
• Korene: Koreň stromu sa dá využívať ako náhrada za chren, avšak v tomto prípade sa musí dávať trochu väčší pozor, keďže korene obsahujú nebezpečný alkaloid zvaný spirochín. Užívajú sa extrakty z koreňov.
• Kôra: Použiteľná je aj kôra stromu, z ktorej sa zase získava hrubé vlákno. Z neho sa vyrábajú povrazy a rohože. Užívajú sa extrakty z kôry.

Moringa je používaná na zlepšenie ejakulácie, očistu, srdcové ochorenia, poruchy krvácania a je dobrá na oči. Používa sa na liečbu vredov, zápalu, zamorenia červami, obezity, pupencov, otravy, splenomegálie (zväčšenie sleziny), brušných tumorov, lymfadenitídy (zápalové ochorenie lymfatických uzlín) a na liečenie rán. Semená moringy sú dobré na oči, majú horúcu potenciu a sú ostré, zmierňujú dóše kapha a váta a používajú sa na liečenie otráv.

Podmienky pre pestovanie moringy

Moringa je rastlina z trópov a subtrópov, a preto pestovanie v našich podmienkach nie je úplne jednoduché. Pre pestovanie zdravej rastliny je predpokladom teplota cez 20 °C. Pre svoje teplomilné vlastnosti sa moringe najlepšie darí vo vykurovaných skleníkoch, alebo celoročne v nádobe v interiéri.

Teplota a svetlo

Moringa je vyslovene teplomilná rastlina. Rastlina nie je mrazuvzdorná a neznesie pokles teplôt pod 8 °C, pri 15 °C už prestáva rásť. Teplota pri pestovaní by nemala dlhodobejšie klesnúť pod 15 °C. Naopak, moringa miluje slnko, preto ju umiestnite na najslnečnejšie miesto, aké máte k dispozícii. V priebehu leta ju môžete ponechať na vonkajšom stanovišti, akonáhle vonku hrozí pokles teplôt pod +15 °C, preneste ju do vnútorných priestorov, kde ju pestujte pri izbovej teplote.

Pôda a zalievanie

Moringa potrebuje dobre priepustnú pôdu, najlepšie piesočnatú alebo hlinito-piesočnatú. Má rada suché, piesčité pôdy, ktoré by mali byť pravidelne zalievané. Pôda, na ktorej sa majú stromy vysadiť, by mala byť ľahká a piesčitá, pretože práve v takejto pôde sa týmto stromom darí najlepšie. Tieto stromy budú rásť takmer v akomkoľvek type pôdy, pokiaľ bude dobre odvodňovať. Pôda by mala byť skôr piesčitá, presychavá, chudobná na živiny. Možno použiť substrát pre izbové rastliny s pridaním piesku, vhodný je aj substrát pre sukulenty. Moringa neznáša trvale premokrený substrát, nikdy by nemala stáť voda v podmiske. Substrát by mal byť vlhký, ale nepremokrený. Dôležité je rastlinu neprelievať. Na prebytok vody reaguje žltnutím listov.

Všeobecné podmienky v našich zemepisných šírkach

Složité pestovanie moringy v európskych podmienkach môže byť jedným z dôvodov, prečo sa doposiaľ západný svet príliš o moringu a jej účinky nezaujímal. Prečo sa jedná o teplomilnú rastlinu, je pestovanie v našich zemepisných šírkach skutočne veľmi obtiažne a podmienky pre pestovanie sa moringe dajú vytvoriť len s vypätím všetkých síl, zvlášť v zimných mesiacoch. V našich podmienkach je zložitejšie udržať pre rastlinu trvalejšie priaznivé podmienky bez výkyvov predovšetkým slnečného svetla a teplôt (ak nie je pestovaná v skleníku). Ak patríte medzi zdatných pestovateľov rastlín, potom môžete vziať pestovanie moringy ako osobnú výzvu.

Návod na pestovanie moringy zo semien

Stromy moringy dokážu vyrásť zo semien alebo aj konárov. Výhodou je, že tieto stromy rastú rýchlo aj v málo úrodnej pôde a kvitnú 8 mesiacov po výsadbe. V súčasnej dobe už sa dajú zaobstarať semená moringy aj u nás, takže sa dajú vysievať v podstate celý rok. Odporúčame robiť výsev čo najskôr po obdržaní semien, pretože pomerne skoro stratia svoju klíčivosť. Najlepšie je zasadiť semená priamo tam, kde má strom rásť a nie sadenicu neskôr presádzať. Mladé sadenice sú totiž veľmi krehké a často nedokážu prežiť takéto presádzanie.

Príprava semien

Pred samotným výsevom je nutné semená namočiť na 48 hodín do vlažnej vody, alebo do teplej vody na 12 hodín. Semená by sa mali najprv namočiť do vody po dobu 48 hodín.

Výsev

Výsev vo vnútri je možný počas celého roka. Semienka sa sejú najčastejšie do jiffy alebo substrátu s kokosovými vláknami, ktorý by mal byť bez živín. Potom môžete semená jemne pritlačiť do vlhkého substrátu a zasypať substrátom v hrúbke asi 1 cm. Hĺbka výsevu by mala byť 1 cm (alebo jeden až dva centimetre). Na vrch dáme číru fóliu, do ktorej spravíme dierky. Fóliu je potrebné aspoň každý druhý deň na dve hodiny úplne odokryť, aby substrát nesplesnivel. Výsevnú nádobu umiestnite na svetlé miesto s teplotou medzi 20 °C a 25 °C (alebo osemnásť až dvadsaťštyri stupňov Celzia). Substrát udržiavajte vlhký, ale nie premokrený. Semená by mali začať s klíčením už po štyroch až šiestich týždňoch. Ak je pôda ťažšia a tak povediac hustejšia, tak vykopte väčšiu jamu s priemerom do 90 cm a rovnakou hĺbkou. Zasypte ju pieskom a pôdou v pomere 1:2. Ak je pôda ľahká a piesčitá, vykopte jamu o rozmere 30×30 centimetrov a s rovnakou hĺbkou. Jamy zasypte zeminou.

Starostlivosť o mladé sadenice

Keď sú stromčeky vysoké 10 - 15 cm, udržujte najzdravšie stromčeky v zemi a zvyšné by ste mali odstrániť. Ak sadenice spadnú, priviažte ich o palicu.

Pestovanie z odrezkov

Z konárov strom vypestujete tak, že potom, čo stromy prestanú produkovať ovocie, je vhodný čas na odrezanie konárov, aby boli čerstvé.

Starostlivosť o dospelú rastlinu

Zalievanie

Moringa nesnáša trvale premokrený substrát, nikdy by nemala stáť v podmiske voda. Substrát by mal byť vlhký, ale nepremokrený. Aj mladá rastlinka už má totiž v pôde korene vyrastajúce zo zhrubnutej časti, ktorá je hneď pod kmienkom (je to silnejšia časť tvarom podobná malému koreňu petržlenu alebo ženšenu) a táto hľúzka na začiatku koreňov udržuje dostatok vody aj pre obdobie sucha. Dôležité je teda rastlinu neprelievať. Na prebytok vody reaguje žltnutím listov. Potrebuje len mierne zavlažovanie, pretože jej korene majú dobrú skladovaciu kapacitu. Premokrenie pôdy môže spôsobiť poškodenie koreňov a spomaliť jej vývoj. Medzi zálievkami nechajte pôdu mierne preschnúť. Zalievajte ju hlboko, ale nie často.

Hnojenie

Kompost alebo hnoj pomôžu stromu lepšie rásť, aj keď stromy moringa sa dokážu ujať aj v chudobnejších pôdach. Kompost a hnojivo veľmi pomáha týmto stromom rásť.

Rez a údržba

Staršie rastliny odporúčame v predjarí, pred novým rašením hlboko zrezať. Strom moringy rastie veľmi rýchlo a môže sa stať, že prerastie priestor, ktorý ste mu určili. Aby ste ho udržali v kompaktnom tvare, pravidelne ho orezávajte. Maximálne strom vyrastie do výšky dvanástich metrov, ale to sa pre bežné pestovanie príliš nehodí, a preto sa zrezáva a nevadí ani zrezanie do výšky jediného metra. Ako rýchlo rastúca rastlina sa môže pravidelne prerezávať.

Prezimovanie

Moringa je stálozelená, alebo opadavá rastlina a to podľa toho, ako sa jej na stanovišti darí. Rastline na jeseň po prenesení do vnútorných priestorov preto môžu opadať listy, čo býva spôsobené zmenou pestovateľského prostredia, obzvlášť ak bola počas horúcich letných mesiacov pestovaná vonku a pred nástupom chladných nocí prenesená na vhodnejšie stanovište. Aj keď v zimnom období Moringa úplne opadá, na jar znovu obrastá. I u opadanej rastliny je ale treba dodržať teplotu prezimovania, ktorá by mala byť ideálne nad 15 °C. Pod 15 °C by teplota nemala dlhodobo klesnúť. Počas zimných mesiacov je dôležitá primeraná zálievka. To platí vlastne celoročne, len pri prezimovaní zálievku ešte viac obmedzíme a strážime. Zalievame iba tak, aby substrát dlhodobo nevysychal, radšej po menších dávkach a častejšie, než substrát preliať.

Zber listov

Keď strom dosiahne výšku približne 1 meter, môžete začať so zberom listov. Najlepšie je zbierať mladé listy, ktoré sú jemné a chutnejšie.

Škodcovia a choroby

Ak pestujete moringu v interiéri, občas sa môžu objaviť škodcovia ako roztoče, vošky alebo vlnatky. Pri prezimovaní v teplej uzavretej miestnosti môžu byť rastliny napadnuté puklicami alebo voškami. V takom prípade ich môžeme ľahko postriekať vhodným prípravkom. Ak ju prelejete, môžu sa objaviť plesne a hniloba koreňov. Moringa neznáša mráz a chlad.

tags: #moringa #olejodarna #pestovanie