Moruša čierna (lat. Morus nigra), ľudovo nazývaná aj „viničná“ alebo „drevená“ jahoda, je druh listnatej dreviny z čeľade morušovité. Pochádza z juhozápadnej Ázie, kde rastie už od nepamäti, pričom lokalita jej presného pôvodu je nejasná.
Genetické a morfologické vlastnosti
Moruša čierna je známa svojim vysokým počtom chromozómov - má 154 párov, čo predstavuje celkový počet 308 chromozómov. Ide o najvyšší známy polyploid medzi semennými rastlinami. Pravdepodobne s touto vysokou polyploidiou súvisí aj úplná absencia jej genetickej diverzity. Analýzy genómu viac ako 250 starých stromov moruše čiernej v oblasti považovanej za jej pravlasť (Turecko a Irán) neodhalili žiadnu genetickú variabilitu.
Často dochádza k zámene s inými druhmi moruše, najčastejšie s čiernoplodými formami moruše bielej, ktorá celkovo vykazuje veľkú mieru diverzity farby, tvaru a veľkosti plodov.
Moruša čierna je opadavý strom dorastajúci do výšky 12 metrov a šírky 15 metrov. Koruna stromu je guľatá. Po 100 až 120 rokoch sa strom pod váhou bočných konárov často rozpraskne, niekedy aj po celej dĺžke kmeňa, čo komplikuje určenie veku starých exemplárov. Moruša čierna je dlhoveký strom, podobne ako napríklad oliva.
Listy sú dlhé 10 až 20 cm a široké 6 až 10 cm. Sú mäkké na spodnej strane, zatiaľ čo horná strana listov má krátke, pevné chĺpky.
Pôvod a rozšírenie
Predpokladá sa, že moruša čierna (Morus nigra) pochádza z horských oblastí Mezopotámie a Perzie. Dnes je široko rozšírená cez Afganistan, Irak, Irán, Indiu, Pakistan, Sýriu a Turecko. V týchto oblastiach sa z plodov často pripravujú džemy alebo sorbety.
Do Británie sa moruša čierna dostala v 17. storočí v nádeji, že bude užitočná pri pestovaní priadky morušovej. V Európe ju v stredoveku šírili mnísi, ktorí ju používali ako liečivú rastlinu.
Rozšírenie na Slovensku
Existujú dve hypotézy vysvetľujúce rozšírenie moruše čiernej na Slovensku. Prvá tvrdí, že ju na naše územie priniesli Rimania spolu s viničom hroznorodým (Vitis vinifera).
Tento druh moruše je na Slovensku tradične pestovaný iba na neveľkom území, prevažne v južných oblastiach. Na Slovensku je zastúpený približne 1500 exemplármi, z toho najvyššia koncentrácia je v okolí obce Pukanec na južnom úpätí Štiavnických vrchov. V tomto území je druh viazaný na vinohrady a vyskytuje sa len v miestach, kde rastie alebo v minulosti rástol vinič hroznorodý (Vitis vinifera).
Podľa výskumu v rokoch 2001 - 2002 rástlo v okolí obce Pukanec 715 stromov moruše čiernej, z toho 420 v extraviláne obce. Výskum z rokov 2005 - 2007 zmapoval na Slovensku 964 stromov moruše čiernej v 29 lokalitách. V Pukanci rastie 470 stromov, čo predstavuje jej najväčší výskyt v jednej lokalite v strednej Európe.
Z hľadiska frekvencie výskytu nasledujú obce v bezprostrednom susedstve Pukanca: v Devičanoch bolo zmapovaných 115 stromov, v Bohuniciach 52. Väčší počet stromov moruše čiernej rástol aj v obciach Žemberovce (47), Čajkov (42), Bátovce (34), Pečenice (30), Jabloňovce (27), Sebechleby (27), Dolné Orešany (19), Rybník nad Hronom (18), Nitra (13), Horné Orešany (12), Nová Dedina - časť Gondovo (10).
Rozlíšenie od moruše bielej
Predstava, že plody moruše bielej sú biele a plody moruše čiernej sú čierne, je nesprávna. Kým zrelé plody moruše čiernej sú tmavofialové až takmer čierne, plody moruše bielej môžu byť biele, ale aj tmavofialové až takmer čierne.
Morušu čiernu je od moruše bielej možné odlíšiť vďaka plstnatej spodnej strane listov. Medzi oboma príbuznými druhmi existuje aj viacero ďalších rozdielov, napríklad rýchlejší rast, skoršie dozrievanie plodov a dlhšie stopky plodov u moruše bielej. Najdôležitejším rozdielom medzi oboma druhmi je však chuť plodov.
Plody a ich využitie
Jedlé plody moruše čiernej sú tmavofialové až takmer čierne, keď sú zrelé. Sú sladkokyslej chuti a veľmi šťavnaté. Dozrievajú od júna až do septembra. Sú výborné na konzumáciu v čerstvom stave, ale aj na výrobu džemov, zaváranín, štiav, koláčov a rôznych dezertov.
Plody moruše čiernej obsahujú veľa cenných látok ako vitamíny z radu B, vitamín C a E, betakarotén a resveratrol. Majú tiež protizápalové, dezinfekčné a protirakovinové účinky, pomáhajú pri liečbe cukrovky a vysokého krvného tlaku.
Pestovanie a starostlivosť
Moruša čierna preferuje dobre priepustnú pôdu s pH medzi 6,0 a 7,0. Pôda by mala byť bohatá na organické látky a dostatočne vlhká. Rastlina potrebuje plné slnko na optimálny rast a úrodu; v tieni môže byť úroda nižšia a plody menej intenzívne.
Je dôležité pravidelne zavlažovať, najmä počas suchých období. Rastlina neznáša premokrenie.
Moruša čierna je pomerne odolná voči mnohým bežným chorobám rastlín, ale môže byť náchylná na niektoré choroby ako hniloby a plesne.
Odrody vhodné do záhrad
Existujú aj zakrpatené odrody moruše, ktoré sú vhodné na pestovanie v menších záhradách alebo dokonca v nádobách na balkóne či terase.
- Mojo Berry: Samoopelivá odroda s čiernymi plodmi podobnými malinám, sladkokyslej chuti. V dospelosti dosahuje šírku len 1 - 1,5 metra.
Pri chove húseníc listami čiernej moruše sa pradí hodváb prostrednej akosti, zatiaľ čo listy bielej moruše sú vhodnejšie pre priadku morušovú.
História a botanické zaujímavosti
Morušu čiernu poznali už v antike. V polovici júna 1947 bol Františkom Strelkom z Častej pri Trnave poslaný konárik moruše čiernej českému botanikovi Karlovi Dominovi. Tento objav samostatného slovenského druhu moruše bol prvýkrát spochybnený Danielom Kovalovským. Neskôr prevládol názor, že Dominom identifikovaný nový druh bol v skutočnosti klasická moruša čierna.
Moruše sa u nás pestujú, hoci nehojne, a nie sú náročné na pôdu. Patria medzi dlhoveké dreviny a pre svoje pestovanie potrebujú pomerne veľký priestor.