Moruša čierna (Morus nigra) so svojimi tmavými, sladkými plodmi je cenným prírastkom do každej záhrady. Tento majestátny strom, obdivovaný pre svoju dlhovekosť a bohatú úrodu, ponúka nielen estetický zážitok, ale aj chutné a zdravé plody. Moruša čierna je opadavý strom alebo veľký ker, ktorý môže dosiahnuť výšku až 10 metrov. Pochádza z juhovýchodnej Ázie, no dnes je rozšírená po celom svete. Stromy pochádzajú z Číny, avšak v teplejších oblastiach Európy sú vysádzané už po celé storočia a darí sa im tu veľmi dobre. Morušovníky sú tiež veľmi úzko späté s výrobou hodvábu. Stromčeky moruší si však môžete vysadiť aj na svojej záhrade.
Moruša čierna je známa svojou dlhovekosťou, pričom niektoré stromy môžu žiť aj viac ako sto rokov. Stromy rastú do výšky 10 i viac metrov.
Moruša čierna 'Trnavská': Slovenská odroda
Moruša čierna 'Trnavská' je slovenská odroda radená v obchode k druhu Morus nigra, cenená pre pomalší rast, pravidelnú rodivosť a veľmi chutné tmavé plody. Moruša veľkoplodá ‘Trnavská’ je slovenská odroda moruše, ktorá je známa svojimi veľkými a chutnými plodmi. Táto odroda bola vyšľachtená na Slovensku a je obľúbená vďaka svojej vysokej úrode, odolnosti a nenáročnosti na pestovanie.
Hoci je niekedy považovaná za samostatný druh, moruša trnavská je v skutočnosti často lokalizovaný typ moruše čiernej, ktorý sa vyznačuje veľkými, tmavými plodmi a osviežujúcou sladkokyslastou chuťou. Existujú rôzne názory na jej taxonomické zaradenie - od druhu, cez poddruh až po pestovanú odrodu (kultivar).
Rastové vlastnosti a rozmery
Odroda Morus nigra 'Trnavská' dorastá pomalšie ako bežné semenáče, preto sa dobre uplatní aj tam, kde je menej miesta. V dostupných pestovateľských zdrojoch sa uvádza ako kompaktnejší strom vhodný aj do menších záhrad. V 10 rokoch býva vysoký okolo 3 m a v dospelosti zvyčajne dorastá do približne 3-5 m do výšky a 2,5-4 m do šírky podľa stanovišťa a rezu. Kry rastú do výšky 3 - 4 m. Koruna je hustá, široko rozložitá až zaoblená a s vekom pôsobí malebne, takmer starosvetsky.
Listy, kvety a mrazuvzdornosť
Strom má charakteristické srdcovité listy, ktoré sú na vrchnej strane tmavozelené a na spodnej strane jemne chlpaté. Listy sú srdcovité až široko vajcovité, tmavozelené, na dotyk drsnejšie a na jeseň sa farbia do žltých tónov. Veľké listy robia z tejto rastliny tiež dekoratívny ker. Raší pomerne neskoro, spravidla až v druhej polovici apríla, čo v podmienkach SR znižuje riziko poškodenia neskorými mrazmi. Nenápadné zelenkavé kvety sa objavujú v máji až júni.
Mrazuvzdornosť sa v našich podmienkach uvádza približne do −25 °C, v chránených mestských a vinohradníckych polohách znáša aj nižšie teploty. Je mrazuvzdorná do -30 °C. Vo vyšších a chladnejších oblastiach prospieva na najslnečnejšom mieste s dobrou drenážou a ochranou pred silným vetrom a neskorými jarnými mrazíkmi.
Plody moruše 'Trnavská'
V lete nesie tmavočervené až čierne plody s výraznou arómou, vhodné pre deti aj domáce spracovanie. Sú 2,5-4 cm dlhé, tmavočervené až čiernofialové, veľmi šťavnaté, s výrazne aromatickou sladkokyslou chuťou. Ich chuť je sladká až sladkokyslá. Plody morušovníka svojim tvarom môžu pripomínať černice. Nie sú však tak kyslé, ich chuť je skôr sladká.
Dozrievanie a zloženie
Plody dozrievajú postupne od polovice júla do augusta, v teplejších polohách aj dlhšie. Plody moruší dozrievajú postupne od polovice júna do augusta, v závislosti od odrody. Zrelé moruše obsahujú farbivá zo skupiny antokyánov, ďalej vitamín C, organické kyseliny a minerálne látky, preto sa tradične cenia ako plody pre letnú čerstvú spotrebu aj domáce spracovanie. Sú mimoriadne výživné a obsahujú vysoké množstvo vitamínu C, vlákniny, vitamínov skupiny B, železa, vápnika a ďalších minerálov. Plodom morušovníka je súplodie nažiek, ktoré je doslova nabité živinami. Okrem vysokého obsahu vitamínu C obsahuje aj veľké množstvo vlákniny, vitamínu K, vitamínov zo skupiny B, železa, vápnika, fosforu, draslíka, horčíka aj zinku - skrátka prírodný vitamínový komplex.
Využitie plodov
Hodia sa na priamy konzum, do džemov, sirupov, štiav, na pečenie aj sušenie. Plody sú ideálne na priamu konzumáciu, prípravu džemov, sirupov, štiav a kompótov, výrobu vína a destilátov, pridávanie do koláčov a dezertov. Moruša veľkoplodá ‘Trnavská’ je nenáročná na pestovanie a poskytuje bohatú úrodu chutných plodov, ktoré sú vhodné na priamu konzumáciu, ale aj na výrobu džemov, štiav a iných produktov.
Listy moruše sa tradične využívajú na prípravu liečivých čajov, napríklad pri vysokom krvnom tlaku.
Pestovanie Moruše 'Trnavská'
Pestovanie moruší je možné iba v niektorých častiach nášho územia. Potrebujú totiž teplejšie podnebie. Vďaka teplomilnému, ale v našich podmienkach spoľahlivému rastu sa hodí do záhrad, sadov aj k južnej stene domu.
Výber stanoviska a pôdy
Moruše preferujú plne slnečné stanovište, kde dostanú aspoň 6 až 8 hodín priameho slnečného svetla denne. Tieň im nerobí dobre, plody zle dozrievajú a nie sú tak sladké. Tieň nepriaznivo ovplyvňuje dozrievanie plodov a ich sladkosť. Je dôležité chrániť ich pred severnými vetrami. Prospieva na plnom slnku a v teplejších, chránených polohách, kde dobre vyzrieva drevo aj plody. Možno ju pestovať aj v objemnejšej nádobe na slnečnom mieste.
Dôležitý je aj správny typ pôdy. Najlepšie sa jej darí v hlbokej, priepustnej a stredne vlhkej pôde. Pestovaniu prospieva hlbšia, výživná a dobre odvodnená pôda. Pôda má byť stredne ťažká až ľahšia, priepustná, humózna, mierne vlhká, bez dlhodobého zamokrenia. Najlepšie sa im darí v dobre priepustnej, hlbokej pôde s dostatkom organickej hmoty. Ideálna je mierne kyslá až neutrálna pôda s pH medzi 5,5 a 7,0. Optimálne je pH približne 6,5-7,5, rastlina však znáša aj ľahko zásadité alebo piesočnatejšie pôdy, pokiaľ má v prvých rokoch po výsadbe dostatok vlahy. Morušovníky neznášajú trvalé zamokrenie, preto by mal byť substrát tiež dobre priepustný. Moruše neznášajú trvalé zamokrenie a studené stanovištia. Hlboké korene si dokážu zabezpečiť dostatok vlahy a živín z hlbších vrstiev pôdy.
Výsadba
Ideálny čas na výsadbu je na jeseň (október až november) alebo na jar (marec až apríl), počas obdobia vegetačného pokoja. Morušu si zaobstaráme ideálne na jar či na jeseň, kedy je tiež najlepší čas na jeho výsadbu. Pred výsadbou skontrolujte korene sadeníc a odstráňte poškodené alebo suché časti. Vyhĺbte jamu s rozmermi približne 60 cm na šírku a 60 cm na hĺbku. Sadenice sa vysádzajú zvyčajne od marca do novembra do jamy s prídavkom kompostu alebo dobre rozloženého organického hnojiva. Pred výsadbou ponorte korene mladého stromčeka do vedra s odstátou, ideálne dažďovou vodou na niekoľko hodín.
Stromček umiestnite do jamy tak, aby miesto vrúbľovania (ak existuje) bolo asi 5 cm nad úrovňou pôdy. Po umiestnení sadenice ju dôkladne zasypte kyprou zeminou. Mladým stromčekom môže byť potrebná opora vo forme kolu, aby sa udržali vzpriamené. K mladému stromčeku umiestnime kôl ako oporu a koreňový systém rastliny dôkladne prisypeme kyprou zeminou. Po výsadbe aplikujte okolo stromčeka vrstvu mulču (napríklad slamu, kôru alebo kompost) vo výške 5-10 cm. Mulč pomáha udržiavať vlhkosť v pôde, znižuje výskyt burín a postupne obohacuje pôdu o živiny. Udržujte mulč vo vzdialenosti aspoň 10 cm od kmeňa. Vzdialenosť medzi rastlinami sa volí zhruba 2,5-3 m podľa plánovaného tvaru koruny.
Starostlivosť po výsadbe
Počas prvých rokov rastu je dôležité zabezpečiť pravidelné polievanie, aby sa strom dobre zakorenil. Zálievkou sa zaoberáme iba v prvom roku po výsadbe, kým sa strom dobre uchytí. V prvých sezónach je dôležitá pravidelná zálievka. Neskôr sú moruše pomerne odolné voči suchu vďaka hlbokému koreňovému systému, ale pravidelná zálievka, najmä počas tvorby plodov, podporí ich kvalitu a veľkosť. Korene morušovníkov sú veľmi rozrastené a siahajú hlboko, takže si strom vodu dobre nájde aj sám. Neskôr rastlina krátkodobé sucho pomerne dobre znáša. Vyhnite sa preliatiu, ktoré môže viesť k hnilobe koreňov.
Na jar aplikujte vyvážené hnojivo s pomalým uvoľňovaním, napríklad s NPK pomerom 10-10-10, na podporu zdravého rastu. Na jar postačí striedme prihnojenie hnojivami s vyrovnaným obsahom živín, s dostatkom draslíka pre podporu vyzrievania letorastov. Na jeseň je prospešné doplniť pôdu kompostom, vyzretým hnojom alebo organickým granulovaným hnojivom na zlepšenie jej štruktúry a úrodnosti.
Moruše sú vo všeobecnosti odolné voči chorobám a škodcom. Medzi najčastejších škodcov patria vošky, roztoče a húsenice. Vhodné sú ochranné siete alebo obaly na kmene proti zvieratám ako zajace. Pri výskyte hubových ochorení, ako je múčnatka alebo antraknóza, je dôležitá pravidelná kontrola a odstraňovanie napadnutých častí.
Rez a tvarovanie
Správny rez moruší je dôležitý pre ich zdravie, tvar a kvalitu plodov. Rez spočíva v občasnom presvetlení koruny, odstránení poškodených konárov a udržiavaní prehľadnej štruktúry. Najlepší čas na rez je koncom zimy alebo skoro na jar, keď je strom v období pokoja, pred začiatkom aktívneho rastu. Rez počas vegetácie, napríklad v auguste, môže pomôcť s presvetlením koruny. Výchovný rez vykonávame v dobe vegetačného pokoja, asi mesiac po zhodení listov. Nemali by sme ho vykonávať v mrazoch. Ďalšou možnosťou je zrezať stromček v predjarí, ešte pred nasadením púčikov. Režeme iba vetvy s priemerom menším ako 5 centimetrov, v opačnom prípade strom stráca príliš veľa miazgy.
V prvých rokoch po výsadbe sa vykonáva výchovný rez s cieľom vytvoriť silnú a dobre rozvetvenú korunu. Odstraňujú sa slabé, dovnútra rastúce a konkurujúce výhony. Cieľom je vytvoriť pevný hlavný kmeň s 3-5 hlavnými konármi. Keď stromček vysadíme a začne sa nám pomaly rozrastať, je potrebné prvé výhony strechovito skrátiť, aby sme docielili pravidelný rast vetiev.
Na dospelých stromoch sa vykonáva udržiavací rez každoročne. Odstraňujú sa všetky poškodené, mŕtve, choré alebo sa prekrývajúce vetvy. Cieľom je zlepšiť prúdenie vzduchu a prenikanie svetla do koruny. Moruše by mali byť tvarované do otvorenej koruny alebo vázovitého tvaru, aby sa zabezpečil dostatočný priestor medzi hlavnými vetvami a zabránilo sa prehusteniu.
Stromy staršie ako 15 rokov, ktoré už neprinášajú dostatočnú úrodu, môžu byť omladené rezom. Tento rez, ktorý sa vykonáva každých 5-6 rokov, spočíva v skrátení hlavných konárov a odstraňovaní starších, menej produktívnych vetiev, čím sa podporí tvorba nových výhonkov. U moruší previsnutých je to s rezom trochu inak. Ak kupujeme rezom neošetrený stromček v záhradníctve, budeme musieť všetky previsnuté výhony skrátiť asi o dve tretiny ich dĺžky hneď v prvom roku vysadenia mladého stromu.
Pri reze je dôležité používať ostré a dezinfikované záhradné nožnice a píly, aby sa zabezpečili čisté rezy a minimalizovalo riziko infekcie. Všetky rezy s priemerom nad 2,5 cm by mali byť ošetrené.
Rez moruše | Bohuslav Mojžiš - záhradkár
Rozmnožovanie moruší
Moruše sa dajú rozmnožovať viacerými spôsobmi:
- Zo semien: Rastliny vypestované zo semien si často nezachovávajú vlastnosti rodičovských rastlín. Semenáče sa preto často používajú ako podpník pre štepenie ušľachtilých odrôd.
- Potápanie: Úspešné je rozmnožovanie pomocou potápania konárikov, ktoré rastú pri zemi.
- Vrúbľovanie: Štepené odrody zvyčajne začínajú rodiť po 1-3 rokoch od výsadby.
- Odrezky: Bylinné alebo polodrevnaté konáriky, najmä mladé výhonky z júna, je možné zakoreniť pri zachovaní vysokej vzdušnej vlhkosti.
Dobre zakorenené rastliny vo veku 2-3 rokov sa vysádzajú do voľnej pôdy.
Druhy moruší a ich výskyt
Taxonomické členenie rodu Morus je komplikované a nejednoznačné. Rod patrí do čeľade morušovníkovité (Moraceae). Väčšina autorov akceptuje približne 16 druhov. Existuje niekoľko druhov moruší, ktoré sa pestujú pre svoje ovocie alebo ako okrasné stromy.
- Biela moruša (Morus alba) - Pochádza z Ázie, jej plody môžu byť biele, ružové až purpurové. Plody sú svetlo ružové až úplne biele. Listy bielej moruše sú lesklé a na rube len riedko chlpaté. Chuť plodov je sladká, no menej výrazná. Tento druh sa tradične pestoval pre priadku morušovú, ktorej sa listy stali potravou pre výrobu hodvábu.
- Čierna moruša (Morus nigra) - Má tmavé, takmer čierne plody s výraznou sladkokyslastou chuťou. Listy sú tmavozelené, hrubšie a na spodnej strane jemne chlpaté. Zrelé plody tohto druhu sú tmavo fialové a možno ich konzumovať čerstvé alebo ich pridávať do zaváranín, ovocných štiav či vína.
- Červená moruša (Morus rubra) - Pochádza zo Severnej Ameriky, má sladké, červeno-purpurové plody. Listy sú väčšie a drsnejšie na povrchu.
Okrem stromových foriem sa čoraz častejšie pestuje aj moruša krík, ktorá je ideálna pre menšie záhrady alebo pestovanie v nádobách. Tento typ je kompaktnejší, ľahšie sa udržiava a zber plodov je pohodlnejší. Morušovník previsnutý nie je druhom ako takým, jedná sa iba o previsnutú variantu morušovníka čierneho alebo bieleho.
Na Slovensku sa najčastejšie vyskytujú moruša biela a moruša čierna. Moruša trnavská je významný lokálny typ moruše čiernej. Najviac starých stromov moruše čiernej sa nachádza v okolí obce Pukanec, kde sú chránenými prírodnými útvarmi.
Moruše sú teplomilné druhy, ktorým sa najlepšie darí v teplých nížinných polohách s priemernou ročnou teplotou nad 8 °C. Priemerná ročná teplota by sa mala pohybovať okolo 8 °C. Vhodné sú južné vinohradnícke oblasti, ale aj iné regióny s dostatočne dlhým vegetačným obdobím.
Zhrnutie
Moruše sú vzrastné a dlhoveké stromy s atraktívnymi plodmi osviežujúcej chuti a mnohostranným využitím. Vyznačujú sa vysokou regeneračnou schopnosťou, odolnosťou voči chorobám a škodcom, a preto sú vhodné aj na ekologické pestovanie bez chemickej ochrany. Sladkokyslé moruše od júla, kompaktnejšia koruna a jednoduché pestovanie na slnku. Moruša veľkoplodá ‘Trnavská’ je nenáročná na pestovanie a poskytuje bohatú úrodu chutných plodov, ktoré sú vhodné na priamu konzumáciu, ale aj na výrobu džemov, štiav a iných produktov.