Hoci vonkajšie podmienky v záhrade ešte nemusia byť pripravené na priame pestovanie, koniec januára a začiatok februára predstavujú ideálny čas na predpestovanie priesad. Tento proces umožňuje rastlinám získať silu a odolnosť, čo im poskytuje dostatok času na kvalitný vývoj koreňového systému a listov ešte pred ich presadením na trvalé stanovisko.
Presný termín výsevu semien by mal byť starostlivo naplánovaný na základe predpokladaného dátumu výsadby na záhon. Tieto informácie sú často uvedené priamo na obale semien, čo záhradkárom uľahčuje plánovanie.
Predpestovanie paradajok a paprík
Február až začiatok marca sú kľúčové mesiace pre predpestovanie priesad paradajok a paprík. Pred samotným výsevom je dôležité zvážiť, kam budú priesady umiestnené, aby bolo možné zvoliť správnu veľkosť kvetináčov alebo iných nádob.
Podmienky pre rast priesad
- Umiestnenie: Nádoby s priesadami by mali byť umiestnené na teplom a dobre osvetlenom mieste. Ideálne je južné okno alebo použitie špeciálnych rastových svietidiel, ktoré zabezpečia dostatok svetla. Ak sú rastlinky neprimerane vysoké a tenké, naznačuje to, že sa "ťahajú" za svetlom, čo nie je optimálne pre ich zdravý vývoj.
- Zalievanie: Je potrebné priebežne sledovať vlhkosť pôdy a vodu pridávať len podľa potreby. Na zalievanie je vhodné použiť krhlu s jemným otvorom alebo rozprašovač, aby sa predišlo poškodeniu mladých rastliniek.
- Vývoj listov: Zo semienka najskôr vyklíčia klíčne lístky, ktoré neskôr nahradia pravé listy. V momente, keď sa objavia minimálne dva pravé listy, je čas na pikírovanie - presádzanie rastliniek do väčších črepníkov alebo samostatných nádob. Pri manipulácii s rastlinkami je dôležité držať ich vždy za lístok, nikdy nie za stonku, aby sa predišlo jej poškodeniu.
Priesady je potrebné kontrolovať pravidelne, aby sa zabezpečil ich optimálny rast a vývoj. Po predpestovaní nasleduje presádzanie do pôdy v plánovanom termíne, ktorý závisí od konkrétneho typu rastliny.
Letná záhrada a možnosti celoročnej úrody
V našich zemepisných šírkach je tradične jar obdobím siatia, leto obdobím pestovania a jeseň termínom zberu. Avšak, s vhodným plánovaním je možné dosiahnuť viac úrod do roka aj u nás, podobne ako v tropických oblastiach.
Ázijské kapusty
Júl je považovaný za najvhodnejší termín na výsev pekinskej a čínskej kapusty. Tieto rastliny sú typicky dlhodenné a optimálny termín na ich vysievanie je prvá polovica júla. Možné sú dve metódy pestovania: predpestovanie priesad alebo priamy výsev na hriadky do hniezd s následným vyjednotením po vzídení. Predpestovanie je síce prácnejšie, ale spoľahlivejšie. Priamej výsevu v júli hrozí riziko vysokých teplôt a nedostatku vlahy, ktoré môžu negatívne ovplyvniť klíčenie a rast. Hlavným nebezpečenstvom sú tiež skočky, ktoré môžu zničiť jemné klíčne lístky ešte pred ich objavením sa nad povrchom pôdy.
Priesady predpestované v sadbovačoch sa zvyčajne vysádzajú koncom júla až začiatkom augusta v spone 40 až 50 x 40 cm. Odroda ‘Hilton’ je príkladom pekinskej kapusty, ktorá tvorí súdkovité, pevné hlávky s hmotnosťou okolo 1,5 kg a vegetačnou lehotou 60 až 65 dní od výsevu.
Rozlíšenie pekinskej a čínskej kapusty
- Pekinská kapusta: Je rozšírenejšia, s vajcovitými listami a širokou bielou stopkou, ktorú čepeľ listu obopína. V čase zrelosti listy pevne zrastajú a tvoria súdkovité alebo pretiahnuté hlávky.
- Čínska kapusta: Netvorí klasické hlávky, ale listovú ružicu so silne zdužnatenými stopkami, pripomínajúcu ružicu stopkového zeleru. Odroda ‘Pak Choy White’ tvorí kompaktné rastliny s bielou bázou, ktoré možno zberať ako plne vyvinuté rastliny alebo ako „baby pak choy“ krátko po výseve. Má kratšiu vegetačnú lehotu a je možné ju vysievať až do polovice augusta.
Letné šaláty
Šaláty patria k obľúbeným letným zeleninám a deväťdesiat dní vegetácie je dostatočný čas na dozretie väčšiny odrôd. Pri výbere je dôležité zohľadniť ich náchylnosť na vybiehanie do kvetu. Do konca júla je možné vysievať celoročné poľné šaláty ako ‘Lento’ a ‘Cassini’, rovnako aj šalát ľadový ‘Kamelot’ a ‘Saladin’. Pre gurmánov sú vhodné odrody ako rímsky šalát ‘Paris White’ alebo „minisrdiečka“ šalátu rímskeho ‘Little Gem’.
Letné výsevy často nevyžadujú prihnojovanie, nakoľko listová zelenina nie je veľmi náročná na živiny, ale potrebuje dostatok vlahy. Vysievať ich je vhodné na záhony, ktoré sa uvoľnili po strukovinách, plytko do kyprej pôdy.
Pestovanie „baby leaf“
Ak túžite po rýchlejšej úrode šalátu, môžete sa pustiť do pestovania „baby leaf“. Tento spôsob pestovania spočíva v hustých výsevoch, z ktorých sa zberajú celé rastliny vo veľkosti 10 až 15 cm. Výhodou je krátka vegetačná lehota, umožňujúca zber už 4 týždne po výseve. Zmesi sú často koncipované pre chuť aj vzhľad a sú ideálnou plodinou na zaplnenie „prázdnych záhonov“ počas celého roka. Na tento účel je možné využiť zvyšky semien šalátu z jarného alebo letného pestovania, prípadne ich doplniť o tmavočervené listové šaláty pre vizuálny a chuťový efekt. Okrem šalátov možno týmto spôsobom pestovať aj listové horčice, mangoldy, hlávkové čakanky či rukolu.
Odporúčanými odrodami sú listové šaláty typu dubáčik ‘Salad Bowl’ a zmes ‘Asia mix Elegance’ pre ázijské listové zeleniny vhodné na „baby leaf“, ktoré sú ideálne na jar a jeseň a znášajú aj nižšie teploty.
Jesenná záhrada: Druhá šanca na úrodu
Napriek tomu, že letné horúčavy a sucho môžu byť pre mnohé plodiny náročné, obdobie úrody v záhradke letom nekončí. Mnohé druhy zeleniny preferujú chladnejšie a vlhkejšie jesenné počasie, čo otvára priestor na plánovanie chutnej záhradky prinášajúcej sviežosť a vitamíny počas nadchádzajúcich mesiacov. Kým teplomilné plodiny ako paradajky a bazalka podliehajú mrazu, rastliny obľubujúce chlad, ako napríklad čínska kapusta pak choi, sa práve na jeseň tešia najlepším podmienkam.
Pri plánovaní jesennej záhrady je dôležité zistiť predpokladaný dátum prvého mrazu vo vašej oblasti. Toto obdobie je vhodné na neskorý výsev rýchlo dozrievajúcich šalátových uhoriek, letnej tekvice či francúzskej fazule. Rovnako je možné vysiať paštrnák, cviklu alebo mangold. V interiéri alebo v skleníku je možné zasadiť semená kapustových rastlín vrátane brokolice, kelu, kalerábu a rýchlo dozrievajúcich odrôd karfiolu. Jeseň je tiež skvelým obdobím na vyskúšanie nových odrôd, ako napríklad super jemné ‘Yellow Cabbage Collards’ alebo farebný kel ‘Rainbow Candy Crush’. V interiéri je možné zasadiť aj fenikel a petržlen.
Začiatkom jesene je vhodné na prázdne miesta záhrady vysiať krycie plodiny, ktoré slúžia ako pôdotvorné zelené hnojenie. Kapustové rastliny, vysiate v prvej fáze, by už mali byť pripravené na presádzanie von. Je však dôležité ich prikryť tylom alebo jemnou sieťovinou, aby sa ochránili pred hmyzom. Skúsení záhradkári vedia, že tieto rastliny chutia omnoho lepšie po prvých mrazoch.
V tomto období sa oplatí vysiať na záhon rýchlo dozrievajúcu odrodu mrkvy, pričom pôdu medzi zálievkami treba udržiavať vlhkú. Rovnako je vhodný čas na výsev koriandra, rôznych druhov šalátov a reďkoviek. Pre milovníkov noviniek sú zaujímavé reďkovky Daikon s hrubými a dlhými bielymi koreňmi. Teraz je správny čas na výber a výsev jesennej zeleniny, ako je rukola, repa, špenát, orientálna zelenina vrátane čínskej kapusty a ázijského „špenátu“ tatsoi. Vhodný čas na výsev zimného špenátu, valeriánky poľnej a mrazuvzdorného šalátu, ktoré treba po výseve prikryť ochranným krytom pred dlhodobými mrazmi. V tomto období, a dokonca aj počas prvého tuhého mrazu, je možné zasadiť cesnak a šalotku, ktorým do jari narastú korene a objavia sa zelené výhonky.
Pestovanie cibule: Jarná a jesenná výsadba
Cibuľa je neodmysliteľnou súčasťou každej kuchyne, a preto si ju mnohí záhradkári pestujú sami. Kľúčovou otázkou je, či je lepšie sadiť cibuľu na jar, alebo na jeseň.
Jarná výsadba cibule
Jarné sadenie cibule je už desaťročia najbežnejším spôsobom pestovania. Je ideálne pre tých, ktorí preferujú istotu a nechcú riskovať vymrznutie rastlín počas zimy. Výsev semien cibule sa odporúča od konca februára do polovice apríla, pričom cibuľa klíči už pri teplote 2-3 °C. Ak sa používa sadzačka (malé cibuľky), najvhodnejší čas na výsadbu je od marca do apríla, keď pominie hrozba silnejších mrazov.
Výhody jarnej výsadby cibule
- Spoľahlivosť a jednoduchosť: Jarná výsadba je obľúbená pre svoju spoľahlivosť a menšiu náročnosť na načasovanie.
- Minimálne riziko vymrznutia: Sadzačky sa vysádzajú po odznení najsilnejších mrazov, čím sa minimalizuje riziko poškodenia rastlín chladom.
- Široká ponuka odrôd: Na jar je v obchodoch dostupný široký výber kvalitných sadzačiek.
- Dlhodobé skladovanie: Cibuľa z jarnej výsadby býva často vhodnejšia na dlhodobé skladovanie cez zimu.
- Overená klasika: Hoci zber prichádza o niečo neskôr, pre mnohých pestovateľov ide o overenú metódu s istou úrodou.
Jesenná výsadba cibule
Jesenná výsadba cibule je trendom posledných rokov, ktorý si získava čoraz viac priaznivcov vďaka skoršej úrode a často aj väčším cibuliam. Najvhodnejšie obdobie na jesennú výsadbu je od septembra do októbra, v teplejších oblastiach až do začiatku novembra. Cieľom je, aby cibuľa do príchodu silných mrazov dostatočne zakorenila, ale aby vňať nezačala výrazne rásť nad zemou. Príliš skorá výsadba môže podporiť bujný rast vňate, ktorá v zime zmrzne alebo zhnije. Neskorý termín zase hrozí, že cibule nezakorenia a mráz ich vytlačí či poškodí.
Výhody jesennej výsadby cibule
- Skoršia úroda: Hlavným lákadlom je skoršia úroda, často o niekoľko týždňov skôr ako pri jarnej výsadbe.
- Využitie vlahy: Cibuľa zasadená na jeseň maximálne využije zimnú a skorú jarnú vlahu, čo je výhodou najmä v suchších oblastiach.
- Náskok na jar: Rastliny na jar štartujú s náskokom, čo sa zvyčajne prejaví na väčších a pevnejších cibuliach.
- Odolnosť a chuť: Mnohí záhradkári pozorujú vyššiu odolnosť a výraznejšiu chuť cibule z jesennej výsadby.
- Rozloženie práce: Jesenná výsadba pomáha rozložiť záhradné práce a uľaviť jarnej špičke.
Hĺbka výsadby a odrody
Hĺbka výsadby sa líši v závislosti od sezóny. Pri jarnej výsadbe sa sadí plytko - špička cibuľky by mala jemne trčať zo zeme alebo byť tesne pod povrchom. Pri jesennej výsadbe sa sadí hlbšie, ideálne do hĺbky 8-10 cm, aby pôda tvorila prirodzenú izoláciu proti mrazu. Príliš plytká jesenná výsadba zvyšuje riziko vytláčania mrazom, príliš hlboká zase spomaľuje štart na jar.
Výber odrody je kľúčový. Na jesenné sadenie nie sú vhodné bežné jarné odrody. Potrebujete ozimné odrody vyšľachtené na vysokú mrazuvzdornosť. Bežná jarná sadzačka by v pôde cez zimu často zhnila alebo zamrzla. Pri nákupe preto vždy overte, či je sadzačka explicitne označená ako vhodná na jesennú výsadbu.
Prekrytie na zimu a osevný postup
Prekrytie na zimu sa odporúča, obzvlášť vo vyšších polohách alebo tam, kde sú časté holomrazy. Aj pri hlbšej výsadbe má dodatočná ochrana význam. Pred trvalými mrazmi hriadku prekryte netkanou textíliou a zaťažte okraje. Alternatívou je čečina, slama či suché lístie, ktoré pomáhajú stabilizovať teplotu pôdy a chrániť cibule pred hlbokým premrznutím. Na jar je potrebné prekryv včas odstrániť, aby sa záhon neprehrieval a neplesnivel.
Opakované pestovanie cibule, cesnaku či póru na rovnakom mieste je zásadná chyba. V pôde sa hromadia rovnaké choroby a škodce (napr. pleseň cibuľová, háďatká). Je nutné dodržiavať osevný postup a vracať cibuľu na rovnaké miesto až po 3-4 rokoch. Cibuľa sa výborne darí po zemiakoch alebo uhorkách. Striedanie plodín výrazne znižuje chorobný tlak a zlepšuje úrodu.
Hnojenie cibule
Cibuľa patrí medzi plodiny druhej trate, preto neznáša priame hnojenie čerstvým maštaľným hnojom. Najlepšie je sadiť ju do pôdy hnojenej hnojom v predchádzajúcom roku (napr. po zemiakoch). Na jeseň je možné zapracovať dobre vyzretý kompost a na jar počas rastu prihnojovať kombinovaným hnojivom s dôrazom na draslík pre vyzrievanie cibúľ a lepšiu skladovateľnosť. Nadmernému dusíku sa treba vyhnúť, pretože podporuje rast vňate na úkor cibule a zhoršuje skladovanie. Rovnomerná výživa a primeraná zálievka sú kľúčom k zdravej a chutnej úrode.
Záhradníčenie podľa starých povier a pozorovaní
Napriek moderným poznatkom a vedeckým metódam, mnohí záhradkári stále berú do úvahy staré poverčivé rady a ľudové pozorovania, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu.
Pred prácou v záhrade sa odporúča mať plný žalúdok, inak úroda nebude dobrá. Existuje tiež povera, že ak zasadíte v nových topánkach, semená nevyrastú. Hrášok by mal zhustnúť a priniesť veľa ovocia, ak sa vysieva pri východe slnka. Zasiať záhradné rastliny v stredu alebo v sobotu sa považuje za dobré znamenie, ktoré sľubuje rýchly vzrast klíčkov a vyklíčeniedo všetkých semien.
Pri výsadbe slnečnice je dôležité byť ticho, a pre dobrú úrodu je lepšie to urobiť po západe slnka. Nahnevať sa na niekoho, kto pracuje v záhrade, predznamenáva nedostatok sadeníc a oneskorený rast rastlín. Tekvica vraj vyrastie, ak ju zasejete v sobotu. Paradajky sa vysievajú počas kvitnutia snežienok. Neskoré odrody kapusty nebudú rásť, ak sú vysadené pred objavením sa druhého radu listov na žihľave.
Ak sused alebo okoloidúci uvidí, ako zasievate mrkvu, budete musieť zasiať znova, pretože semená nevyrastú. Požičiavanie peňazí počas siatia je zlé znamenie, ktoré predznamenáva neúrodu v danej sezóne. Petržlen, reďkovka a mrkva sa vysievajú na hriadky, keď sa vŕbové prútiky stanú nadýchanými. Práca na cirkevné sviatky alebo v nedeľu sa považuje za zlé znamenie, ktoré veští zdravotné problémy.
Zemiaky sa môžu sadiť, keď klíčky narastú na centimeter. Keď kukučka spieva, sadí sa biela kapusta. Pred príchodom lastovičiek sa nesmie zasiať repa ani hrášok. Len čo na divokej ruži rozkvitnú púčiky, môžu sa do záhrady vysadiť sadenice baklažánu a paradajok. Skleník by sa mal naplniť sadenicami uhoriek a paradajok, keď kvitne orgován. Bazalka, rukola a špenát sa sejú počas kvitnutia čerešne.
Zemiaky budú najlepšie, ak ich zasadíte, keď je obloha svetlomodrá s riedkymi obláčikmi. Ak horský popol odkvitol, už nebudú mrazy. Je lepšie zasiať okopaniny na úplnku, potom určite porodia. Ak zasadíte vopred, keď sa zem ešte nezohreje a nevyschne, semená zhnijú priamo na záhone.
Príprava záhrady na jar a sezónne práce
Prichádza čas pripraviť záhradu na prvé jarné slnečné lúče. Dôkladné plánovanie je kľúčové, aby sa na nič dôležité nezabudlo. Práce priamo v záhrade alebo na záhone by sa mali začať až vtedy, keď je pôda dostatočne suchá. To, či je pôda pripravená, sa dá otestovať jednoduchým spôsobom: zobrať hrsť zeminy, vytvoriť guľôčku a pustiť ju na zem. Ak sa guľôčka roztriešti, pôda je pravdepodobne dostatočne suchá na prácu.
Len čo je pôda úplne rozmrznutá, je možné začať sadiť stromy a kríky, živé ploty a tiež ovocné stromy a ruže založené cez zimu na jarnú výsadbu. Platí však zásada, že pre väčšinu opadavých listnáčov bez balu je najvhodnejším termínom na pestovanie a presádzanie jeseň. Stromy a kríky, ktoré možno sadiť bez balu iba na jar, zahŕňajú napríklad buk, kolkvíciu ľúbeznú, soforu japonskú. Orgován sa najbezpečnejšie presádza v neskorom jarnom termíne.
Marec je najvhodnejší na výsadbu polokrov, ktoré potrebujú každoročný hlboký rez a kvitnú od neskorého leta do jesene. Mladý živý plot sa vedie do výšky pozvoľna. Horné výhonky, ktoré boli po letnom reze ponechané, aby vyzreli, sa teraz skrátia asi o 25-30 cm nad úrovňou rezu v predchádzajúcom roku.
V tomto období je potrebné znovu ošetriť holé miesta v trávniku. Pokryjú sa vrstvou dobrého kompostu alebo rašeliny a udržiavajú sa vlhké, aby životaschopné rastlinky prekryli holé miesta. Ak sa to nepodarí, je potrebné ich zatrávniť novým osivom. Trávnik by sa mal po zime aj dostatočne prevzdušniť, čo je dôležité pre lepšiu distribúciu živín a vlahy ku koreňom.
Burina sa na trávnikoch a v záhradách objavuje tým rýchlejšie, čím rýchlejšie rastie teplota, preto je dôležité pustiť sa do jej odstraňovania čo najskôr. Na začiatku jari potrebuje tráva aj väčšie množstvo živín. Od druhej polovice marca je čas na prevrúbľovanie jadrovín. Používajú sa metódy vrúbľovania bez miazgy, od polovice apríla až do mája za kôru počas jarnej miazgy. Druhý spôsob je zvyčajne úspešnejší.
Ozimné plodiny (poľná zelenina, špenát, jarná cibuľa) sa v tomto období prebúdzajú k rastu.
September v záhrade: Čas na nové začiatky
September je mesiacom, kedy sa lúčime s letom, no v záhrade práca nekončí. Naopak, je to stále vhodný čas na sadenie. Vôňa pôdy po daždi, ranné hmly a doznievajúce slnečné lúče vytvárajú priestor na nový začiatok. V septembri môžeme sadiť zeleninu s krátkym vegetačným obdobím, cibuľoviny pre jarný zber, aj ovocné kríky a stromy, ktoré potrebujú pred zimou zakoreniť.
Tento článok slúži ako záhradný kalendár pre tých, ktorí chcú septembrové dni využiť na zmysluplnú prácu v záhrade. Ponúka zoznam odporúčaných rastlín a pohľad na pôdu, klímu a systémy, ktoré sú základom zdravej záhrady. Je dôležité si uvedomiť, že sadiť nestačí - potrebujeme porozumieť, prečo a ako.
Zelenina vhodná na septembrový výsev
V septembri do pôdy pomaly preniká jesenný chlad, no pôda si stále drží dostatok tepla na zakorenenie a klíčenie. Na výsev sú vhodné:
- Reďkovka: Výsev do polovice septembra, ideálne do voľnej pôdy alebo pareniska. Chlad jej neprekáža, no vyžaduje pravidelnú zálievku a kyprú pôdu.
- Špenát: Vysiaty koncom augusta alebo začiatkom septembra vyrastie do malých ružíc. Zber je možný už koncom októbra, alebo až skoro na jar.
- Zimný šalát (listový aj hlávkový): Odporúča sa výsev do sponu. Cez deň je ešte teplo, v noci chlad - ideálne podmienky na spevnenie listov.
- Cesnak: Tomuto sa venujeme v samostatnej časti článku.
- Koreňová petržlenová vňať alebo mladá cibuľka: Možno ich sadiť po neskorých zemiakoch či uhorkách.
Ak máte záhon v záveternej polohe, neváhajte použiť netkanú textíliu. Ochránite tak rastliny pred chladom a zároveň udržíte vlhkosť pôdy. Zeleniny s krátkym vegetačným obdobím sú nenáročné a často prekvapia svojou výdržou.
Okrasná záhrada v septembri
Teplé dni v septembri umožňujú:
- Presádzať a deliť trvalky, ktoré nestihli v auguste odkvitnúť.
- Vysádzať kvetinové cibuľky (tulipány, narcisy, modrice) aj do kvetináčov, ktoré na jar umiestnite pred dvere či okná.
- Zakladať nové živé ploty z kríkov - napríklad z muchovníka, drieňa či tavoľníka.
Ďalšie septembrové práce v záhrade
- Zber posledných plodín: Mrkva, cvikla, petržlen, zemiaky. Zvyšky rastlín (bez chorôb) môžete zapracovať do pôdy ako zelenú hmotu.
- Odstraňovanie buriny: Najmä tých, ktoré by na jar znovu rástli z koreňov (pýr, pichliače). Záhon očistený od burín je pripravený lepšie ako ten, kde necháme nepozornosť prezimovať.
- Zelené hnojenie: Výsev facélie, horčice, viky či ďateliny do uvoľnených záhonov po zbere. Tieto plodiny bránia rastu buriny, obohacujú pôdu o živiny, chránia ju pred dažďom a vetrom, udržujú mikroklímu a štruktúru.
- Príprava pôdy: Kompost, zvyšky rastlín, starostlivé prekopanie a prekrytie. September je vhodný čas na hlboké zapracovanie organickej hmoty - ešte predtým, ako pôda zamrzne.
- Jesenný výsev: Ak chcete mať náskok na jar, vysejte už teraz odolné zimné šaláty a niektoré listové zeleniny, ktoré v chladných mesiacoch zakorenia a na jar vyštartujú ako prvé.
- Mulčovanie: Použitie slamy, lístia, starej trávy. Zakrytie pôdy pred zimou chráni pred výkyvmi teplôt, dažďom a eróziou.
Záhrada v septembri nepotrebuje uponáhľané zásahy, ale vedomý dotyk, ktorý rešpektuje jej cykly. Vložením zeleného hnojenia do pôdy jej poskytujeme výživu a oddych, a zároveň ju pripravujeme na zimu. Zelené hnojenie je spôsob, ako zemi vrátiť to, čo nám dala, pretože pôda je živý organizmus, s ktorým sa rozprávame cez sadenie.
Sadenie cesnaku, cibule a šalátu pred zimou
Sadiť v septembri znamená myslieť na jar. Nie na jej kalendárny dátum, ale na prvú jar v záhrade - keď sa roztopí posledný sneh, pôda sa trochu prehreje a zo zeme začne vychádzať zeleň, ktorú sme zasiali v tichu jesene. Jednou z takýchto plodín je práve cesnak.
Kedy sadiť cesnak pre skorý jarný zber?
Najvhodnejší čas na sadenie cesnaku je od polovice septembra do konca októbra, v závislosti od priebehu jesene. Dôležité je, aby strúčiky stihli zakoreniť, no nezačali nadzemne rásť.
Podmienky pre pôdu pri sadení cesnaku
Pôda by mala byť:
- Vzdušná a výživná (ideálne po hrachu, bôbe alebo šaláte).
- Bez čerstvého hnoja, ktorý by podporil hnitie.
- Jemne kompostovaná a pripravená aspoň týždeň pred výsadbou.
Sadíme do hĺbky 5-7 cm, špičkou nahor, v spone aspoň 10 cm. Pred výsadbou je vhodné nechať cesnak na pár dní nadýchať sa na slnku.
Sadenie ovocných stromov a kríkov pred príchodom mrazov
Jeseň prináša spomalenie. Po letnej horúčave a zbere prichádza čas, kedy sa príroda ukladá na odpočinok. No ešte predtým nám dáva možnosť niečo podstatné urobiť - vysadiť ovocné stromy a kríky.
Ovocné stromy a kríky vhodné na jesennú výsadbu
- Jablone, hrušky, slivky: Ideálne sú kontajnerované, ale aj voľnokorenné sadenice, ktoré majú čas sa ukotviť v pôde ešte pred zimou.
- Ríbezle, egreše, muchovníky: Kríky, ktoré vysadené v septembri už na jar ožijú a v ďalšej sezóne môžu začať rodiť.
- Maliny, černice: Neskoré odrody sadíme na slnečné miesto, ideálne do pôdy obohatenej o kompost.
Pri výsadbe nezabúdame na zálievku, aj keď sa môže zdať, že pôda je po dažďoch nasýtená. Tip z praxe: Jamu kopeme vždy väčšiu, než je koreňový bal. Na dno pridávame kompost, nie čerstvý hnoj, ktorý by mohol korene spáliť.
