Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), š. p., zabezpečuje odbery a analýzy kvality pitnej, povrchovej a odpadovej vody. V prípade záujmu o využitie miestnej vody na zavlažovanie je kľúčové určiť konkrétny účel použitia a typ požadovanej analýzy vody.
Odber vody môže vykonať zamestnanec SVP, alebo ho môže vykonať sám žiadateľ po poučení o správnom postupe, vrátane použitia vzorkovníc a metód konzervovania vzoriek. SVP poskytuje aj potrebné vzorkovnice, chemikálie a roztoky na konzervovanie vzoriek, alebo si ich možno zabezpečiť samostatne.
SVP, š. p., prevádzkuje akreditované skúšobné laboratóriá v Bratislave, Piešťanoch, Banskej Bystrici, Žiline a Košiciach. Pre obec žiadateľa je príslušným Odštepný závod Košice. Tieto laboratóriá sú akreditované Slovenskou národnou akreditačnou službou (SNAS) a sú oprávnené vykonávať odbery a analýzy rôznych typov vôd.
Podrobné informácie o rozsahu vykonávaných analýz a kontaktné údaje sú dostupné na webových stránkach SVP (www.svp.sk) a SNAS (www.snas.sk).
Mimoriadne zhoršenie vôd (MZV) a postupy pri haváriách
Mimoriadne zhoršenie vôd (MZV) je definované ako náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie kvality vôd, spôsobené vypúšťaním odpadových vôd, osobitných vôd bez povolenia, alebo neovládateľným únikom znečisťujúcich látok. Prejavy MZV môžu zahŕňať zafarbenie alebo zápach vody, tukový povlak, tvorbu peny, výskyt uhynutých rýb alebo prítomnosť znečisťujúcich látok.
V prípade spozorovania príznakov mimoriadneho znečistenia toku je potrebné túto skutočnosť bezodkladne ohlásiť:
- Slovenskej inšpekcii životného prostredia
- Okresnému úradu
- Na jednotné európske číslo tiesňového volania (112)
- Obci
- Správcovi vodného toku
Pre nahlásenie havárie správcovi toku, ktorým je v tomto prípade SVP, š. p., je možné kontaktovať vodohospodársky dispečing príslušného odštepného závodu alebo správy povodia.
Poplatky za vypúšťanie a odber vôd
Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových alebo podzemných vôd sú povinní platiť tí, ktorí prekročia stanovené limity množstva vypúšťaných vôd (nad 10 000 m³ za kalendárny rok alebo nad 1 000 m³ za mesiac) a zároveň prekročia ustanovené limitné hodnoty znečistenia. Týka sa to aj vypúšťania geotermálnych vôd.
Poplatkové oznámenie pre predpokladané vypúšťanie odpadových vôd sa podáva do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Poplatkové priznanie za skutočné vypúšťanie za predchádzajúci rok sa podáva do 31. marca. Tieto povinnosti sú upravené v súvisiacich nariadeniach vlády.
Poplatky za odber podzemných vôd sú povinní platiť tí, ktorí odoberajú podzemné vody v množstve nad 15 000 m³ za kalendárny rok alebo nad 1 250 m³ za mesiac. Pre odbery na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy platí výnimka pri odbere nad 50 000 m³ ročne.
Poplatkové oznámenie za odbery podzemných vôd na nasledujúci rok sa podáva do 31. januára. Poplatkové priznanie za skutočné odbery za predchádzajúci rok sa podáva do 15. februára nasledujúceho roka.
Od 15. januára 2015, po novelizácii vodného zákona, sa zrušilo oslobodenie od platenia poplatkov za odbery podzemných vôd na účely energetického využitia, ak sa následne vypúšťajú späť do podzemných vôd. Poplatky sa platia podľa platných nariadení vlády.
Potrebné vyjadrenia a povolenia pre vodné stavby a osobitné užívanie vôd
Pri realizácii stavieb súvisiacich s vodnými stavbami, ako sú odbery povrchových alebo podzemných vôd či vypúšťanie vôd do vodných tokov, je nevyhnutné získať vyjadrenie SVP, š. p. k projektovej dokumentácii.
Pre vydanie stavebného povolenia a povolenia na osobitné užívanie vôd musí projektová dokumentácia obsahovať:
- Hydrotechnické výpočty
- Doklady umožňujúce povoliť odber vôd (hydrogeologické či hydrologické posúdenie)
- Doklady umožňujúce povoliť vypúšťanie vôd (údaje o prietoku a kvalite vôd v recipienti, charakteristika vypúšťaných vôd a režim vypúšťania)
- Návrh podmienok povolenia na osobitné užívanie vôd
Ak tieto náležitosti nie sú súčasťou projektovej dokumentácie, je potrebné ich doložiť samostatne v prílohe žiadosti.
Vyjadrenie SVP, š. p., je potrebné aj pri vybavovaní nového prehodnoteného povolenia na osobitné užívanie vôd u existujúceho zdroja, alebo pri povolení zmeny platného povolenia. V týchto prípadoch sa predkladá návrh podmienok pre vydanie povolenia, zdôvodnenie, kópia dovtedy platného povolenia, vyhodnotenie plnenia jeho podmienok, prehľadná situácia vodného hospodárstva areálu a popis, ako aj kópie dokladov o recipiente a posúdenie vplyvu naň.
Pri plánovaní domovej čističky odpadových vôd (ČOV) s vyústením do vodného toku je SVP, š. p., ako správca vodných tokov, jedným z účastníkov konania. Súčasťou podkladov pre povolenie domovej ČOV je aj vyjadrenie SVP, š. p., o ktoré treba vopred požiadať príslušnú organizačnú jednotku.
Správa vodných tokov a ochrana pobrežných pozemkov
Správca vodného toku, ktorým je SVP, š. p., zasahuje pri odstraňovaní poškodených alebo spadnutých stromov, ak vytvárajú prekážku v odtoku vody a mohli by spôsobiť škody alebo ohroziť bezpečnosť.
Legislatíva síce nedefinuje ochranné pásmo vodného toku, ale používa pojem „pobrežné pozemky“. Podľa §49 vodného zákona, tieto pozemky (do 10 m od brehovej čiary pri významných tokoch, do 5 m pri drobných tokoch, do 10 m od päty hrádze) by mali zostať voľné pre prístup a zabezpečovacie práce. Správca toku má právo vstupovať na cudzie nehnuteľnosti v nevyhnutnom rozsahu.
Vlastníci stavieb, objektov alebo zariadení umiestnených na vodnom toku, križujúcich ho alebo v inundačnom území, sú v zmysle zákona o vodách povinní odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku na vlastné náklady.
Odstraňovanie brehových porastov z korýt vodných tokov a pobrežných pozemkov zabezpečuje správca toku na základe súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny. Vlastník pozemku môže vykonávať výrub na pobrežných pozemkoch po súhlase správcu vodného toku a povolení orgánu štátnej vodnej správy.
V zmysle § 47 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny je správca toku povinný oznámiť výrub minimálne 15 dní pred jeho uskutočnením orgánu ochrany prírody a krajiny. Práce sa môžu vykonávať mimo vegetačného obdobia.
Ťažba riečneho materiálu a jazda po hrádzach
Ťažba riečneho materiálu inými subjektmi než správcom toku je možná len na základe stanoviska správcu toku a povolenia orgánu štátnej vodnej správy.
Z dôvodu ochrany vodných stavieb je v zmysle § 55 Zákona o vodách zakázaný prejazd motorovými vozidlami po ochranných hrádzach, s výnimkou vyhradených miest.
Mapy povodňového ohrozenia a rizika
Mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika sú vypracované v súlade so zákonom o ochrane pred povodňami pre oblasti s potenciálne významným povodňovým rizikom.
Povodňová škoda je definovaná ako škoda spôsobená povodňou na majetku štátu, samospráv, alebo iných osôb. Štát ani správcovia vodných tokov nezodpovedajú za povodňovú škodu, okrem škody vzniknutej priamo pri povodňových zabezpečovacích a záchranných prácach. Správca vodného toku nezodpovedá ani za škody spôsobené mimoriadnou udalosťou.
Osoby sú povinné vyhodnocovať povodňové škody na svojom majetku a predkladať ich obci do piatich pracovných dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity. Dotácie na kompenzáciu strát spôsobených povodňou sa poskytujú podľa osobitného zákona.
Zdroje vody pre zavlažovanie na Slovensku
Klimatické zmeny a čoraz častejšie obdobia sucha na Slovensku kladú zvýšený dôraz na efektívne hospodárenie s vodou, najmä v kontexte zavlažovania.
Výzvy spojené so zavlažovaním
Leto 2022 prinieslo viaceré signály o kritickej situácii s vodou. Znížené zrážky, najmä v jarných a letných mesiacoch, viedli k vyčerpaniu pôdnej vody a ohrozeniu úrod. Nedostatočná obnova zásob pôdnej vody počas zimných a jarných mesiacov sa stáva chronickým problémom.
Napriek varovaniam a teoretickým radám, praktické poľnohospodárstvo a využívanie závlah na Slovensku zaostáva. Výstavba závlahových systémov v minulosti bola motivovaná potrebou stabilizovať produkciu v suchých rokoch, pričom bolo zabezpečené aj financovanie vodných zdrojov.
Historické a súčasné zdroje vody pre závlahy
Tradične sa pre zavlažovanie na Slovensku využívali takmer výlučne povrchové vodné zdroje. Voda sa odoberala priamo z vodných tokov alebo sa akumulovala vo veľkých priehradách a malých vodných nádržiach. Len výnimočne sa využívala podzemná voda, najmä zo štrkovísk.
Veľké priehrady
Medzi významné vodné nádrže, ktoré slúžili alebo mohli slúžiť na zavlažovanie, patria Sĺňava, Zemplínska šírava, Horná Kráľová a Ružiná. Napríklad Zemplínska šírava má objem zadržanej vody 335 000 000 m³.
Malé vodné nádrže (MVN)
Po roku 1990 bolo vybudovaných viac ako 200 malých vodných nádrží, ktorých primárnym účelom bola akumulácia vody pre závlahy. V súčasnosti sú tieto nádrže, rovnako ako veľké priehrady, v správe SVP, š. p.
Problémom údržby nádrží je ich postupné zanášanie sedimentmi v dôsledku intenzívnej erózie pôdy. Zlá legislatíva sťažuje odstraňovanie týchto nánosov. Taktiež je potrebné rozhodnúť, či prioritou bude využitie nádrží pre závlahy, alebo pre chov rýb a rekreačné účely.
Odbery z povrchových vôd
V súčasnosti, počas suchých období, je odber vody priamo z riek na účely zavlažovania veľmi problematický alebo nemožný. Mnoho monitorovaných profilov na slovenských tokoch vykazuje extrémne nízke prietoky, často na úrovni Q355d alebo nižšie. Toto obmedzenie je v priamom rozpore s potrebami poľnohospodárstva v letných mesiacoch.
Pôvodné povolenia na odber vody z riek často obsahujú podmienky, ktoré v letných mesiacoch odber znemožňujú. Táto skutočnosť nie je dostatočne reflektovaná v strategických dokumentoch pre riešenie sucha a budúcnosti závlah.
Využívanie podzemnej vody na zavlažovanie
Plánovanie a využívanie podzemnej vody pre zavlažovanie predstavuje alternatívu, ktorú v subtropických krajinách viedlo k poklesu hladiny podzemných vôd a zničeniu vodných zdrojov.
Aj na Slovensku narastá snaha o využívanie podzemnej vody, či už zo štrkovísk alebo prostredníctvom budovaných studní. V niektorých prípadoch už došlo k výraznému zníženiu hladiny podzemnej vody v studniach v okolitých obciach.
Hoci legislatíva v zásade nedovoľuje neobmedzený odber podzemnej vody, nové odbery stále pribúdajú. Je preto nevyhnutné venovať pozornosť zodpovednému hospodáreniu s týmto cenným zdrojom.
Výber záhradného čerpadla a povolenia na odber vody
S príchodom leta a zvýšenou spotrebou vody v záhradách je nevyhnutné zvážiť kúpu záhradného čerpadla. Na zavlaženie trávnika s rozlohou 200 m² môže byť týždenne spotrebovaných približne 6 000 litrov vody.
Výber správneho čerpadla závisí od zdroja vody (povrchová, podzemná, mierne znečistená), hĺbky a vzdialenosti zdroja.
Typy záhradných čerpadiel
- Povrchové (samonasávacie) čerpadlá: Neinštalujú sa priamo do vody, ale mimo vodného zdroja. Dokážu čerpať vodu z hĺbky do 8 metrov.
- Ponorné čerpadlá: Sú úplne alebo čiastočne ponorené do vody. Používajú sa na čerpanie čistej alebo mierne znečistenej vody zo studní, vrtov, žúmp alebo nádrží. Sú vhodné aj na čerpanie veľkých objemov vody na dlhé vzdialenosti. Príkladom je univerzálne automatické ponorné čerpadlo PUMPA blue line Odra.
- Sudové čerpadlá: Špecifický typ ponorného čerpadla určený na čerpanie vody zo sudov.
Dôležité funkcie čerpadiel
Pri výbere čerpadla je dôležitá ochrana proti chodu na sucho, ktorá zabráni poškodeniu čerpadla pri nedostatku vody. Táto funkcia môže byť realizovaná plavákovým spínačom alebo je zabudovaná pri automatických čerpadlách.
Pri inštalácii čerpadla a zavlažovacieho systému je potrebné brať do úvahy výpočet požadovaného množstva vody a prevádzkové parametre rozprašovačov.
Dôležité upozornenie: Pred použitím čerpadla na odber vody je nevyhnutné overiť si, či máte vybavené všetky potrebné povolenia. Odber vody z rybníka alebo iného zdroja pomocou čerpadla bez povolenia môže byť v rozpore so zákonom.