Zeleninová paprika je mimoriadne obľúbená zelenina, ktorá sa pestuje po celom svete a jedlám dodáva chuť aj farbu. V surovom stave je bohatá na vitamín C. Na výber máme množstvo odrôd od sladkých cez jemne pikantné až po extrémne štipľavé. Pestovanie papriky nie je zložité, keď viete, ako na to, a tajomstvo spočíva v správnej príprave pôdy a dodržiavaní osevného postupu.
Význam osevného postupu
Osevné postupy patria k jednoduchým a veľmi účinným metódam zachovania pôdnej úrodnosti, regulácie potreby hnojenia, zabránenia šírenia chorôb a škodcov a kontroly výskytu buriny. Základnou zásadou je, že rovnaký druh zeleniny, respektíve rastliny pochádzajúce z rovnakej botanickej čeľade, nepestujte na rovnakom mieste skôr ako o 3 až 4 roky. Každá plodina totiž inak ovplyvňuje pôdne prostredie.
Pôda sa obohacuje dusíkom napríklad pri pestovaní strukovín alebo iných bôbovitých rastlín, iné druhy zelenín zase zanechávajú v pôde väčšie množstvo koreňov a ostatných pozberových organických zvyškov, čím obohacujú pôdu o aktívnu organickú hmotu.
Pestovateľské trate a následná výsadba po cesnaku
Plodiny sa na základe nárokov na živiny a reakcie na hnojenie rozdeľujú do troch pestovateľských tratí.
- Prvá trať: Rastliny s vysokými nárokmi na živiny, ktoré sa pestujú priamo po organickom hnojení (napr. kapusta, karfiol, kel, rajčiaky, zeler, tekvice).
- Druhá trať: Zelenina pestovaná druhý rok po hnojení organickým hnojivom, kompostom, maštaľným hnojom. Sem patria koreňová zelenina (mrkva, petržlen), cibuľa, cesnak, listová zelenina, ktorá neznáša vysokú koncentráciu živín (hlávkový šalát, ľadový šalát, špenát), kapusta čínska, fenikel, čakanka, reďkovka, červená repa.
- Tretia trať: Plodiny, ktoré pôdu obohacujú o dusík (strukoviny - fazuľa, hrach, bôb) alebo majú nízke nároky na živiny. Do tejto trate sa zaraďuje aj listová zelenina, reďkovka, kaleráb, kapusta čínska, fenikel, čakanka, valeriánka.
Z uvedeného vyplýva, že po zelenine druhej trate, ako je cesnak, môžete na rovnaké miesto vysiať alebo vysadiť zeleninu tretej trate. Po cesnaku sa odporúča vysadiť plodiny ako napríklad strukovú fazuľu, vy si môžete zvoliť mangold alebo listový šalát.
Nároky papriky na pôdu a prostredie
Paprika je typická teplomilná zelenina, ktorá potrebuje dostatok slnečného svitu a je citlivá na teplotu. Ideálne stanovište je bohaté na slnečné žiarenie a chránené pred vetrom. Pestovanie papriky si vyžaduje pozornosť a presné načasovanie. Pre optimálny rast potrebuje paprika kyprú, dobre priepustnú, vzdušnú a na zrelý kompost bohatú pôdu.
Pôda pre rýchlenie papriky vo fóliovníkoch má byť ľahšia, priepustná, dobre zásobená humusom a živinami. Ľahšia pôda sa na jar rýchlejšie prehrieva, čo priaznivo ovplyvňuje vývin papriky. Pôda sa musí pred vysádzaním dobre prepracovať. Najvhodnejšia je neutrálna reakcia pôdy, ale vhodná je aj slabo zásaditá a slabo kyslá.
Obsah humusu má byť v ľahších pôdach aspoň 3 % a v hlinitých pôdach 4 %. Dôležité je tiež zvýšiť hladinu vápnika v pôde, čím predchádzame hnilobe kvetov a plodov. Robí sa to zapracovaním dolomitu alebo vápna do pôdy, pričom treba dbať na to, aby sa príliš nezvýšilo pH pôdy, ktorá má ostať veľmi mierne kyslá.
Príprava pôdy a hnojenie
Pôdu pre papriku je potrebné pripraviť vopred, na jeseň alebo skoro na jar, obohatením odležaným hnojom, kompostom, prípadne iným organickým hnojivom. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období.
Hnojenie pred výsadbou
Na jeseň alebo pri jarnej príprave pôdy sa odporúča použiť plnú dávku draselného a fosforečného hnojiva a asi 2/3 až 3/4 dávky dusíkatých hnojív. Pri použití hnojiva DAM, ktoré obsahuje dusičnanový, amoniakálny i močovinový dusík, môžeme dodať plnú dávku pred vysadením. Z viaczložkových hnojív môžeme s úspechom použiť Cererit, prípadne hnojivá typu NPK.
Okrem uvedenej normy živín dodávaných priemyselnými hnojivami sa pri jesennej príprave pôdy zapracuje zrelý maštaľný hnoj v dávke asi 500 kg zo 100 m². Ak je dostatok maštaľného hnoja, môžu sa použiť aj vyššie dávky, no potom sa nesmie zabúdať na zvýšené hnojenie draselnými a fosforečnými hnojivami.
Nepoužívame hnojivá s veľmi vysokým obsahom dusíka, pretože to spôsobuje, že rastliny vytvárajú veľa listov a málo plodov. V polovici vegetačného obdobia sa opäť aplikuje dolomit, vápno alebo sadra, aby sa zabezpečil dostatok vápnika v pôde.
Prihnojovanie počas vegetácie
Počas vegetácie môžeme porast prihnojovať liadkami. Vhodná je tiež močovina (0,75 % roztok) alebo DAM (asi 1,6 % roztok). Prihnojovanie močovinovým dusíkom priaznivo vplýva najmä pri monokultúrnom pestovaní papriky, pretože kladne ovplyvňuje zloženie pôdnej mikroflóry.
Priaznivo pôsobí tiež prihnojovanie na list tekutými hnojivami, ktoré obsahujú okrem hlavných živín aj mikroelementy, ako je Harmavit, Vegaflor, Wuxal, Actigil a iné. Pri pestovaní v nádobách je nutné denne zalievať a prihnojovať.
Výber odrody a predpestovanie
Existuje široká škála odrôd papriky, od sladkých "bell" paprík a kapustových až po pikantné chilli papričky. Medzi bežne pestované odrody patria napríklad:
- PCR: Podlhovasté plody žltozelenej farby, aromatické a mierne pikantné.
- Baraní roh: Poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie, s bledozelenými až zelenými plodmi dlhými 18-22 cm.
- Dolmy F1: Hrubostenné a mäsité plody sýtej zelenej farby, vhodné na pestovanie pod fóliou, sklom i v poľných podmienkach.
- Slovakia: Veľmi skorá odroda typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi.
- Kozí roh Branko: Paprika určená na poľné pestovanie s zahnutými, podlhovastými plodmi sýtočervenej farby.
- Jabĺčková (Alma): Sladká odroda s guľatými a mäsitými plodmi, obľúbená na zaváranie.
Pestovanie papriky zo semien je náročnejšie, no výsledok môže byť uspokojivý. Semienka sa sejú do kvetináčikov, téglikov, výsevných misiek alebo do domáceho minipareniska. Optimálna teplota pre klíčenie je 22 - 28 °C.
Pre studené rýchlenie (bez vyhrievania) stačí siať v prvej polovici februára. Po vysadení rastliny dobre zavlažíme vlažnou vodou, ktorá má byť aspoň taká teplá, aká je teplota vzduchu vo fóliovníku.
Výsadba papriky
Priesady papriky predpestované v zakoreňovačoch alebo v balíčkoch, ktoré majú dobre vyvinuté kvetné puky, sú ideálne na výsadbu. Na urovnanej pôde vyznačíme spony, do ktorých budeme sadiť. Veľkosť sponu volíme tak, aby sme mali pre dosiahnutie vysokej úrody optimálne množstvo rastlín.
Prihliadneme aj na to, či sa bude vysadzovať a zberať len ručne, alebo s využitím mechanizačných prostriedkov. V prvom prípade zabezpečujú vysoké úrody užší spon a to 0,40 x 0,25 m po jednej rastline. Ak použijeme vysadzovač, volíme vzdialenosť riadkov 0,50 m a v riadkoch 0,25 m po jednej rastline, resp. 0,30 m po dvoch rastlinách.
Riadky orientujeme v smere dĺžky fóliovníkov, čo býva spravidla v smere sever - juh. Priesady sadíme tak, aby bol povrch zakoreňovačov asi 20 mm pod povrchom pôdy, takmer až po prvé pravé listy.
V nevykurovaných fóliovníkoch sadíme papriku v polovici apríla, vo vykurovaných asi o mesiac skôr. Na záhony ich umiestnite, až keď je počasie pomerne stabilné a nehrozia mrazy, teda až v druhej polovici mája. Priesady by mali byť veľké 10 až 20 cm. Mladé rastlinky paprík vysádzajte hlboko. Odporúča sa odstrániť najnižšie poschodie lístkov a zakopať ich až do výšky 5 cm pod prvými listami. Rastlina tak vyženie korene aj zo stonky, čo podporí jej odolnosť a silu koreňového systému.
Pri výsadbe do záhrady je dôležité rastlinu sadiť do rovnakej hĺbky, ako rástla v nádobe. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky môžeme pridať trošku kompostu.
Starostlivosť o papriku
Pri dostatočnej vlhkosti a teplote vzduchu i pôdy sa paprika pomerne rýchle zakoreňuje a začína intenzívne rásť, čo poznáme podľa vytvárania nových listov a rozkonárenia stonky. Pri nedostatku vlahy rastliny spomaľujú rast a znižujú rodivosť. Nedostatok vody sa prejavuje postupným tmavnutím listov od najvyššie položených a opadávaním kvetov. Prebytok vody spôsobuje žltozelené zafarbenie listov a tiež opadávanie kvetov.
Zavlažovanie
Snažíme sa udržiavať optimálnu relatívnu vlhkosť vzduchu, ktorá má byť 60 až 70 %. Dodržiavanie primeranej vlhkosti vzduchu zabezpečuje dobré opelenie kvetov a dobrú násadu plodov. Za nízkej teploty nemôžu rastliny závlahovú vodu dobre využiť a môžu aj trpieť tzv. fyziologickým suchom. Za chladného a zamračeného počasia zavlažovanie obmedzujeme.
Papriku zavlažujeme približne raz za 10 až 12 dní podľa obsahu pôdnej vlahy v oblasti koreňovej sústavy rastlín a to menšie rastliny do hĺbky 0,30 m. Na hlinitých pôdach zodpovedajú tieto hĺbky navlaženia závlahovým dávkam 20 až 30 mm.
Papriky majú radi dostatočné množstvo vody. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne.
Teplota a vetranie
Optimálne teploty v prvom období po vysadení sú rovnaké, ako optimálne teploty pri pestovaní priesad, t. j. v podmračný deň asi 22 °C, v slnečný do 29 °C, v noci 15 až 22 °C. Pri nižších teplotách paprika spomaľuje rast a pri teplote asi 8 °C prestáva rásť úplne. Nie sú vhodné ani veľmi vysoké teploty. Pri teplotách nad 36 až 38 °C paprika tiež zastavuje rast, peľ stráca klíčivosť a nenastáva ani opelenie a nasadzovanie plodov.
Za slnečného počasia fóliovníky intenzívne vetráme, čím regulujeme teplotu i vlhkosť vzduchu. Mierny pohyb vzduchu pôsobí na rastliny priaznivo. Rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami nemá byť v mladších rastových fázach rastlín príliš veľký a nemal by byť väčší než 10°C.
Okopávanie a mulčovanie
Povrch pôdy udržujeme cez celé vegetačné obdobie v kyprom a nezaburinenom stave. Medziplodiny pri rýchlení papriky nepoužívame. Po prvom okopení, ktoré sa robí dva týždne po výsadbe priesad, opakujeme okopávky v dvojtýždňoch intervaloch počas celej sezóny. Okopávanie prevzdušňuje pôdu a odstraňuje burinu.
Pôdu v okolí paprík pokryte mulčom (napr. slamou, senom alebo pokosenou trávou). Obmedzíte tak rast buriny, a zároveň zamedzíte nadmernému vyparovaniu vlhkosti. Vrstva mulču tiež chráni plody pred priamym kontaktom s pôdou.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Paprika môže byť náchylná na vošky, molice alebo plesňové ochorenia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov. Napadnuté rastliny ihneď odstráňte, aby sa choroba nešírila ďalej.
Ako ochranu pred škodcami môžeme v blízkosti vysadiť bazalku, nechtík alebo kôpor, ktoré pôsobia ako prírodné repelenty. Pri zistení vošiek v uzatvorených pestovateľských priestoroch, čiže v skleníkoch a vo fóliovníkoch, môžeme vypustiť ich prirodzeného predátora voškárika.
Najčastejšie choroby a škodcovia
- Stolbur papriky: Vírusové ochorenie prenášané cikádkami, ktoré spôsobuje žltnutie rastlín, vädnutie listov a odumieranie rastliny. Plody sú drobné a bez semien.
- Suchá škvrnitosť plodov: Prejavuje sa bledohnedými škvrnami na plodoch, ktoré môžu prejsť do hniloby. Často je spôsobená nedostatkom vlahy či výživy.
- Slnečný úpal zeleniny: Poškodenie listov, stoniek i plodov slnečným žiarením, ktoré ich zožltne, skrehne a stanú sa lámavými.
- Vädnutie papriky (fuzáriové, sklerocíniové): Hubové choroby, ktoré pretrvávajú v pôde dlho, preto je dôležité striedanie pestovateľských plôch.
- Roztočec chmeľový: Malý roztoč, ktorý vyciciava šťavy z listov.
- Vošky: Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.
- Strapka západná: Prenáša vírusové ochorenia, listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky.
- Molica skleníková (biela muška): Cíca rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu.
Pri dodržiavaní správnej prevencie a striedaní pestovateľských plôch sa chorobám a škodcom môžeme vyhnúť.
Zber papriky
Plody zberáme raz za týždeň, čím podporujeme aj nasadzovanie a vývin ďalších plodov. Plody z rastlín vysadených v polovici apríla začíname aj bez umelého vyhrievania fóliovníkov zberať koncom mája až začiatkom júna. Plody môžeme zberať až do začiatku augusta a potom porasty zrušiť.
Pri zbere plodov sme opatrní, pretože vetvičky rastlín sa dajú ľahko zlomiť. Nožom alebo záhradníckymi nožnicami odrežeme či odstrihneme stopku tak, aby z nej kus na plode ostal.
Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, v závislosti od ich využitia. Pre priamu konzumáciu a šťavnaté, sladké plody zberajte v auguste. Ak chcete papriky na varenie, napríklad na plnenie, do leča a podobne, zberajte ich v tzv. technickej zrelosti, keď sú plody ešte zelené až zelenožlté, tuhé a s "kôrkou".