Pestovanie papriky a paradajok je mimoriadne obľúbené medzi záhradkármi, a to vďaka lahodným a šťavnatým plodom. Papriky je možné úspešne dopestovať v skleníku, fóliovníku, priamo v pôde, ale aj v kvetináči na balkóne. V našich podmienkach sa najčastejšie pestujú vo fóliovníku a vo voľnej pôde, pričom rastie aj záujem o črepníkové papriky. Obe plodiny, paprika aj paradajky, patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu.
Výhody pestovania vo fóliovníku
Pestovanie v skleníku či fóliovníku prináša neobmedzené možnosti a zaručuje lepšiu úrodu a vyrovnanejší výnos. Sami si totiž stanovujete podmienky, ako je napríklad vlhkosť vzduchu a ďalšie faktory. Fóliovník vytvára kontrolované prostredie, najmä ak potrebujete predĺžiť vegetačné obdobie pre sezónne rastliny, pričom niektoré druhy zeleniny je dokonca možné pestovať po celý rok. Jeho konštrukcia umožňuje regulovať teplotu a vlhkosť vzduchu a je odolný voči rôznym poveternostným podmienkam, čo je pre rastliny veľmi dôležité.
V prostredí, kde máte lepšiu kontrolu nad teplotou a vlahou, ako je napríklad fóliovník, môžete s úspechom dopestovať aj vysoko výnosné odrody. Vďaka tomu, že viete kontrolovať klimatické podmienky, môže vám to priniesť väčšiu úrodu v porovnaní s pestovaním na otvorenom poli. Pestovanie v skleníku či fóliovníku vám zároveň umožní lepšiu kontrolu nad škodcami a chorobami.
Pestovanie papriky: Špecifiká a nároky
Paprika je jednou z potravín, ktoré sú pre náš organizmus mimoriadne osožné. Je veľkým zdrojom vitamínu E, ktorý sa nazýva aj vitamín mladosti. Plody majú vysokú biologickú hodnotu, sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov (najviac ho má červená paprika). Plody obsahujú aj provitamín A, vitamíny skupiny B a množstvo ďalších dôležitých látok. Papriku je najvhodnejšie využiť v surovom stave, no dá sa aj tepelne upraviť, prípadne konzervovať. Je významnou súčasťou mnohých mäsovo-zeleninových jedál, ako je lečo, paprikáš či guláš.
Výber vhodného miesta a času výsadby
Pri výsadbe mladých priesad paprík je dôležité neponáhľať sa. Počkajte až do druhej polovice mája, prípadne aj neskôr, ak je počasie vrtkavé a chladné. Mladé priesady papriky sú totiž náročné na svetlo, teplo a vlahu. Postupne ich otužujte (pár hodín denne vonku), aby si privykli na vonkajšie svetlo a teploty. Hoci najväčšie výnosy dosiahnete pri vysadení paprík vo fóliovníku alebo skleníku, niektoré odrody prinášajú dobrú úrodu aj bez zastrešenia - teda priamo v pôde. Tieto odrody sú označené ako papriky určené na poľné pestovanie. Počítajte s tým, že doba produkcie plodov bude kratšia ako v skleníku. Papriky vonku musia čeliť zmenám teplôt, intenzívnym zrážkam, suchu aj rôznorodým škodcom, čo sa môže negatívne podpísať na vitalite, vzraste, veľkosti a množstve plodov.
Pestovanie papriky v nádobách
Nemusíte mať fóliovník ani úžitkovú záhradu za domom, a napriek tomu si cez leto môžete pochutnávať na domácej paprike. Na kvetináčové pestovanie si vyberte tzv. balkónové odrody paprík. Výber je už široký, nájdete medzi nimi napríklad štipľavé papričky, mini aromatické papriky či kompaktné odrody sladkých paprík. Do kvetináča vysaďte jednu alebo dve mladé priesady. Na objeme kvetináča nešetrite. Do kvetináča nasypte substrát na plodovú zeleninu alebo univerzálny záhradnícky substrát zmiešaný s kompostom. Kvetináč musí mať otvory pre odtekanie prebytočnej vody. Papriky pestované v kvetináči potrebujú slnečnú a teplú pozíciu - napríklad balkón orientovaný na juh, juhozápad. Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dajte zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Substrát by mal byť klasický záhradný, premiešaný s menším množstvom kompostu.
Výsadba a rozostupy papriky
Papriku sadíme do brázd, ktoré by mali byť od seba vzdialené cca 50 - 60 cm. Samotné priesady by mali byť od seba vzdialené cca 35 až 45 cm, čo znamená, že na m² sa vojde okolo 8 ks paprík.
Opadávanie plodov papriky
Opadávanie nezrelých a pomerne malých plodov je častou komplikáciou pestovania papriky v skleníku, a nie je to žiadne ochorenie. Problémom je nízka vzdušná vlhkosť, ktorá ovplyvňuje nielen papriku. Problémom môže byť aj celková nízka teplota, keďže paprika znesie aj tzv. vlhké teplo. Ak má rastlina nasadených veľa plodov, príp. kvetov, takáto regulácia môže byť úplne prirodzená.
Pestovanie paradajok: Špecifiká a nároky
Medzi ďalšiu mimoriadne obľúbenú zeleninu, ktorú radi pestujeme vo fóliovníkoch, patrí práve paradajka. Paradajky v skleníku potrebujú dostatočné teplo, keďže sú to teplomilné rastliny. Rastú do výšky, preto je vhodné im zabezpečiť oporu k rastu.
Výsadba a rozostupy paradajok
Predpestované priesady sadíme do skleníka cca koncom apríla. Dátum zasadenia sa musí odvíjať aj od vonkajších teplôt. Odporúča sa pestovať v skleníku najviac 2 priesady na 1 m², pokiaľ sadíte kolíkové rajčiny. Rajčiny si buď predpestujeme zo semienok, alebo sadíme do zeme už hotové priesady. Pokiaľ ste si dopestovali priesady doma vo fóliovníku, môžete ich zasadiť rovno do zeme. Sadenice sadíme do vyhĺbenej jamy tak, aby na povrchu zostala cca 2 cm vysoká rastlina.
Problémy pri pestovaní paradajok
Rajčiny sú vo všeobecnosti náchylné na listové choroby, a pri polievaní rastlín vo fóliovníku potrebujeme, aby voda na listoch čo najrýchlejšie vyschla, inak riskujeme vznik plesní. Ďalším častým problémom je praskanie plodov a zavinovanie listov. Praskanie plodov je zväčša len estetický problém, ktorý je spôsobený nerovnomernou zálievkou. Problém nastáva vtedy, ak plod začne vplyvom napadnutia rôznych baktérií hniť. Riešením je pravidelná zálievka s vetraním. Zavinovanie listov si mnohí pestovatelia mýlia s plesňovým ochorením, avšak pravdou je, že toto zavinovanie listov je spôsobené veľmi vysokou teplotou vo fóliovníku.
Paprika a paradajky spolu vo fóliovníku: Je to možné?
Čitateľka Jana sa pýta: „Poraďte mi, prosím, či je možné pestovať spolu v jednom skleníku paradajky a papriku. Počúvam rôzne názory, ale z vlastnej skúsenosti, keď som pestovala v skleníku na jednom konci papriku a na druhom konci paradajky s uhorkami, jedine uhorky boli krásne, ale paprika a paradajky nie, iba rástli, kvitli a nič. Keď som na konci augusta od zlosti vytrhala paradajky, paprika začala pomaly z kvetov tlačiť plody, ale do novembra som mala iba malinké papriky, ktoré nestihli dozrieť. Ako je, prosím, možné pestovať spolu papriku s paradajkami v skleníku?“
Odpoveď je, že pestovanie papriky s rajčiakmi v jednom fóliovníku je možné. Sám som vo fóliovníku papriku s rajčiakmi pestoval niekoľko rokov. Problém nie je v tom, že by si tieto rastliny navzájom „škodili“. Odporúčania na to, aby sa spolu nepestovali, vychádzajú z odlišných nárokov týchto plodín. Hoci na prvý pohľad sa môže zdať, že paprika a paradajky potrebujú rovnaké podmienky, majú rôzne nároky na vlhkosť a vzdušnosť. Moja 85-ročná mama pestuje už asi 40 rokov v skleníku paradajky, papriky, uhorky hadovky, jahody a priesady stále na tom istom mieste a úrodu má vždy dobrú až výbornú.
Odlišné nároky a ich riešenie
Obe síce potrebujú teplo, no rajčiaky sú citlivejšie na listové choroby a potrebujú pohyb vzduchu, aby listy po poliatí či pri rose čo najrýchlejšie obschli. Paprika naopak znesie aj „vlhké teplo“. V skleníku sa len zriedka hýbe vzduch, a preto ho musíme často vetrať. Mnoho komplikácií s pestovaním plodín sa vzťahuje práve na nedostatočné vetranie. Rajčiaky sú vo všeobecnosti náchylné na listové choroby, a pri polievaní rastlín vo fóliovníku potrebujeme, aby voda na listoch čo najrýchlejšie vyschla, inak riskujeme vznik plesní.
Slabá násada plodov môže byť spôsobená prehusteným porastom. Rajčiaky sú samozrejme vyššie ako papriky a môžu pri nevhodne zvolenej výsadbe papriku zatieniť. To, že paprika čitateľky začala plodiť až po vytrhaní paradajok, nasvedčuje práve problémom s tieňovaním alebo nevhodnou mikroklímou.
Praktické riešenia pre spoločné pestovanie
Pokiaľ máte obmedzený priestor alebo chcete maximalizovať využitie fóliovníka, je potrebné dodržať niekoľko zásad:
- Rozmiestnenie rastlín: Ak musíte pestovať rajčiaky a papriku v jednom fóliovníku, dajte rajčiaky ku vchodu, kde je najlepší prístup vzduchu. Papriku umiestnite ďalej do fóliovníka. Zistite, ako vám na záhrade „ide slnko“, a papriku dajte na južnú stranu, kde bude viac osvetlená a rajčiaky jej nebudú tieniť.
- Vetranie: Vo fóliovníku je dôležité vetranie, najmä počas veľkých horúčav. Vetrať môžete fóliovníkovými oknami, alebo v prípade vysokej teploty aj otvorenými dverami. Pozor treba dávať pri veternom počasí - niektoré rastliny znášajú prievan zle a pri silnom vetre im hrozí aj mechanické poškodenie. Dostatočné vetranie pomáha predchádzať vysokej vlhkosti, ktorá môže spôsobiť plesne a choroby.
- Zavlažovanie: Používajte kvapkovú závlahu, ktorá polieva priamo ku koreňom rastlín. Tým sa minimalizuje vlhkosť na listoch paradajok a znižuje riziko plesní. Papriky si potrpia na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Rastliny polievajte ku koreňom a v čase sucha myslite na to, že jedna rastlina papriky potrebuje asi 4 litre vody. Voda na polievanie by mala byť odstáta a teplá približne ako pôda. Pre lepšie využitie závlahy je výhodnejšie polievať ráno. Polievajte zavčas ráno alebo neskôr večer, keď už na fóliovník nepáli slnko.
Obe plodiny sú samoopelivé, fóliovník alebo voľný záhon u nich neovplyvňuje nasadzovanie plodov.
Ďalším variantom je nechať papriku spolu s uhorkami hadovkami vo fóliovníku a rajčiaky dať von. Pokiaľ bude také leto ako tento rok, teploty im budú bohato stačiť.
Príprava pôdy a prostredia vo fóliovníku
Dôležité je spraviť si pred samotným sadením plán výsadby, ktorý by mal obsahovať základné informácie ako: koľko druhov zeleniny chcete pestovať, ako dlho táto zelenina dozrieva, v akom množstve ju chcete pestovať a kedy je vhodné ju vysadiť. Nemusíte začínať hneď s exotickými plodinami, ktoré si vyžadujú špeciálne podmienky na rast. Namiesto toho dajte priestor zelenine, pri ktorej máte istotu, že sa jej bude vo fóliovníku dariť. Fóliovník vytvára kontrolované prostredie, najmä ak potrebujete predĺžiť vegetačné obdobie pre sezónne rastliny. Začnite teda so semenami, aj keď fóliovník ešte nemáte postavený.
Príprava pôdy
Aby bola vaša úroda bohatá, je potrebné vedieť, ako pripraviť fóliovník na jar. Základom je správne pripraviť pôdu, čo začína už na jeseň, po zbere poslednej úrody. Po zbere úrody pozbierajte zvyšky rastlín a dajte ich do kompostéra - kompostovaním sa tieto zvyšky zmenia na kvalitné hnojivo. Vyzretý kompost, prípadne ak máte možnosť použiť vyzretý maštaľný hnoj, zapracujte na jeseň do pôdy vo fóliovníku. Skontrolujte fóliovník a opravte prípadné poškodenia.
Na jar prichádza na rad dezinfekcia pôdy vo fóliovníku. Postará sa o to dusíkaté vápno - poprášte ním všetku pôdu vo fóliovníku. Následne ju skypríte a podľa druhu pestovanej zeleniny môžete aj prihnojiť. Dezinfikovať fóliovník pred výsadbou môžete aj zapálením sírneho knôtu, ktorý sa bežne používa na dezinfekciu drevených sudov. Už pôda, do ktorej budete papriky sadiť, by mala byť dostatočne humusná.
Časový plán výsadby
Obľúbené je pestovanie papriky, paradajok či uhoriek. Vypestovať si tu rýchlo môžete aj jarnú cibuľku, reďkovku či šalát. Skúsenejší záhradkári si zvyknú na jar vo fóliovníku predpestovať aj priesady (napríklad kapusty a póru) a tie neskôr sadia do vonkajších vyvýšených záhonov.
Pri výbere toho, čo sadiť do fóliovníka, sa riaďte jednoduchým pravidlom - nepestujeme plodiny a byliny, ktoré sú chladuvzdorné a majú dlhé vegetačné obdobie. Je to kvôli tomu, že fóliovník urýchľuje rast rastlín. Ak by ste do fóliovníka nasadili rastliny, ktoré potrebujú príliš dlhý čas na dozrievanie, zbytočne by ste prišli o možnosť bohatšej úrody. Medzi takéto rastliny patrí napríklad karfiol, či koreňová zelenina ako je petržlen a zeler. Vo fóliovníku je najlepšie pestovať na to vyšľachtené rastliny, ktoré dokážu zúročiť výhody fóliovníka - najmä to, že urýchľuje dozrievanie.
V praxi to znamená, že ako prvé môžete do fóliovníka vysadiť rastliny ako je reďkovka, mrkva, šalát či kaleráb. Prvé semienka je možné do fóliovníka vysádzať už koncom februára až začiatkom marca (v závislosti od počasia). Ide o najlepšie obdobie, kedy do fóliovníka sadiť reďkovku, či mrkvu, šalát a kaleráb. Po ich dopestovaní prichádza ten pravý čas, kedy sadiť paradajky, papriky či uhorky. Tieto rastliny odporúčame si najskôr predpestovať ako priesady a následne do fóliovníka vysadiť už malé rastlinky. Správny čas, kedy priesady sadiť do fóliovníka, nastáva približne koncom apríla až začiatkom mája, opäť sa riaďte najmä podľa počasia.
Osvetlenie a teplota
Rastliny reagujú iným spôsobom na intenzitu a rozsah svetla. S rozvojom a rastom počtu listov rastie i dopyt po svetle. Väčšina svetla, ktoré využívajú rastliny, je vo viditeľnej svetelnej škále. Červené a modré svetlo sú vlnové dĺžky svetla, ktoré sa najviac používajú pri fotosyntéze. Sú to zložky bieleho svetla alebo slnečného svetla. V lete a na konci jari by ste mali mať dostatok svetla na klíčivosť a rast rastlín. Použitie svetla na pestovanie predlžuje denné obdobie, čo je skutočne veľmi prospešné. Fluorescenčné osvetlenie sa bežne používa v skleníkoch jednoducho vtedy, keď je dostupné iba slabé prirodzené svetlo. Požiadavku regulovať denné svetlo, ktoré sa dostáva do fóliovníka, je možné dosiahnuť použitím tieňovania.
Jednoduchý teplomer môže byť malou položkou, ale je nepochybne jedným z najkritickejších, pokiaľ ide o pestovanie. Ventilátory môžu slúžiť na rôzne účely vo vnútri uzavretej konštrukcie. Malé ventilátory pomáhajú pri problémoch s chorobami a škodcami tým, že vysušia prebytočnú vlhkosť alebo kondenzáciu. Príliš vysoká vlhkosť môže spôsobiť, že vo vašom fóliovníku budú voľne žijúce plesne, sneť a chrobáky. Príliš málo vlhkosti spôsobí, že vaše rastliny zomrú od smädu. Ak máte obmedzené alebo žiadne vetranie fóliovníka, vaše rastliny môžu zomrieť. Na uvoľnenie teplého vzduchu môžete použiť strešné vetracie otvory. Tienidlá môžu byť aj stálou prekážkou pri získavaní svetla.
Zavlažovanie a hnojenie
Pôdu vo fóliovníku polievajte vodou, ktorá určitý čas odstála. Najlepšie je zbierať dažďovú vodu do sudov alebo barelov. Prípadne využite vodu zo studne - tú však musíte nechať ohriať. Pre vysoký obsah chlóru je nevhodné používať vodu z vodovodu. Nezabúdajte, že práve korene vyžadujú prístup k vode a nie listy. Postrekovanie listov je nesprávnym použitím vody a môže zvýšiť rozsah ochorenia.
Nadmerné alebo nedostatočné zavlažovanie môže spôsobiť rastlinám problémy. Stáva sa to, keď sa zavlažuje príliš často, a pôda nemá možnosť uschnúť. Ak tomu chcete predísť, môžete nainštalovať systém na odkvapkávanie, ktorý sa môže využiť na reguláciu väčších alebo menších tokov vody priamo do nádob alebo na rovnom podklade. Overte požiadavky na zavlažovanie každej pestovanej rastliny.
Aby bola úroda bohatá, netreba zabúdať na pravidelné hnojenie. Paradajky si budú pochvaľovať najmä draslík a fosfor. Dva týždne pred vysádzaním pohnojte pôdu síranom amónnym a počas vegetácie hnojte liadkovým hnojivom. Nasadenie prvých kvetov mladú papriku vyčerpáva, keďže energiu venuje práve kvetom a následne tvorbe plodov. Ak prvé kvety odtrhnete, rastlina zmocnie a neskôr bude mať viac kvalitných plodov. Kontrola substrátu je dôležitá. Okrem základov občasného kombinovania kompostu a hnojiva si pri príprave zmesi pomyslite na aplikovanie miešania pôdnych zmesí.
Choroby a škodcovia v kontrolovanom prostredí
Prostredie fóliovníka podporuje rýchle šírenie populácií škodcov. Príjemné, vlhké prostredie a bohaté rastlinstvo vo fóliovníku sú atraktívnym a stabilným biotopom pre rast škodcov. Rastliny preto pravidelne kontrolujte, aby ste proti nim mohli čo najskôr zasiahnuť. Jedna z významných chýb, ktorú robia neskúsení záhradníci, je vynechanie pravidelného pozorovania fóliovníka.
Bežní škodcovia
- Vošky: Jemné listy papriky často poškodzujú vošky. Tento jemne sfarbený hmyz s krehkým telom vypĺňa listy vašich milovaných a vzácnych rastlín. Pozrite sa na dno listov, kde sa vošky najradšej zhromažďujú. Vošky škodia nielen priamym cicaním rastlinných štiav, ale môžu prenášať nebezpečné virózy, podobne ako molice.
- Molice a roztočce: Jemné listy papriky často poškodzujú roztočec chmeľový a molice. V posledných rokoch sa na paprike čoraz častejšie objavuje roztočík, ktorý napáda rastové vrcholky a listy, ktoré sa deformujú, žltnú až bronzovatejú. Najtypickejším poškodením plodov je ich matný povrch a jemná korkovitosť spôsobená cicaním škodcu. Ochrana proti nemu zatiaľ neexistuje.
- Strapky: Strapky sa odlišujú vo farbe od hnedastých až po čierne. Pri strapkách môže dôjsť k strednému až kritickému poškodeniu.
- Krvavé červy: Krvavé červy sú podlhovasté, kruhové červy porovnateľné s larvami húb s chýbajúcimi končatinami a s dobre definovanou hnedou hlavou. Červená farba je spôsobená výskytom hemoglobínu, rovnako ako v ľudskej krvi.
- Slizniaky a slimáky: Ak je vo fóliovníku vlhkosť vysoká, môžu sa vyskytnúť slizniaky a slimáky. Sú to nočné, mäsité a štíhle tvory. Pre kontrolu a reguláciu slizniakov a slimákov je potrebná čistota.
Bežné choroby
- Vädnutie papriky: Z chorôb sa často vyskytuje vädnutie papriky - fuzáriové alebo sklerocíniové.
- Suchá škvrnitosť: Suchá škvrnitosť sa prejavuje ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Príčinou ochorenia je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa rastliny (málo vápnika).
Spoločná výsadba a susedské vzťahy rastlín
Pri plánovaní zeleninových hriadok je dôležité zohľadniť nielen priestor a potreby jednotlivých plodín, ale aj ich vzájomné vzťahy. Správne kombinovanie plodín môže zlepšiť rast a zdravie rastlín, zvýšiť úrodu a pomôcť prirodzene bojovať proti škodcom a chorobám. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že aj rastliny, rovnako ako ľudia, neobľubujú niektorých susedov? Spoločenská výsadba je technika, pri ktorej sa rôzne druhy rastlín vysádzajú vedľa seba tak, aby sa navzájom podporovali.
Pri výbere vhodných kombinácií plodín je potrebné brať do úvahy ich rastové nároky, ako aj ich schopnosť poskytnúť ochranu pred škodcami a chorobami. Správne vybrané výsadbové kombinácie môžu podporiť synergické vzťahy medzi rastlinami. Niektoré rastliny môžu pôsobiť proti škodcom alebo podporiť rast susednej rastliny.
Pestujte odrody s odlišnými dozrievacími dobami: Vysádzajte rôzne odrody plodín s odlišnými dozrievacími dobami, aby ste mali úrodu po celú sezónu a minimalizovali riziko strát v dôsledku nepriaznivého počasia alebo škodcov.
Dobrí susedia pre papriku a paradajky
- Paradajky: Pažítka, cibuľa, mrkva, petržlen a chren. Obzvlášť vhodná je bazalka, ktorá zlepšuje ich chuť a paradajky pri nej prosperujú. Rajčiaky sa tiež dobre znášajú so špargľou, horčicou, ríbezľami, kapustou, rozmarínom a šalviou.
- Paprika: Paprika si bude dobre rozumieť s paradajkami (pri dodržaní špecifických podmienok), bazalkou (majú veľmi podobné potreby pre rast), mrkvou, cibuľou, petržlenom a baklažánom. Perfektne sa znáša aj s okrou, inak nazývanou ibištek jedlý.
- Všeobecné princípy: Pri plánovaní hriadok zohľadnite, kde sú slnečné a tieňové oblasti vašej záhrady, a vysádzajte rastliny tak, aby dostali potrebné množstvo svetla a tepla.
Nevhodné kombinácie
Niektoré druhy zeleniny, byliniek a okrasných rastlín si navzájom škodia. Ak ich vysadíte vedľa seba bez ohľadu na to, ako sa budete o ne starať, výsledok môže byť veľmi zlý. Určite k sebe nevysádzajte rastliny s rozdielnou potrebou svetla alebo závlahy. Taktiež sa vyhýbajte kombináciám rastlín, ktoré majú rovnakých škodcov a spoločné bakteriálne, hubové a vírusové ochorenia.
- Zemiaky a paradajky/paprika/baklažán: Dôvod neželanej blízkosti týchto kultúr súvisí s blízkym stupňom ich príbuzenstva. Zemiak, aj paradajka patria do čeľade (Solanaceae) a preto trpia na podobné choroby a inváziu rovnakých škodcov. Toto pravidlo platí aj pre ostatných členov tejto čeľade: paprika, ani baklažán by sa nemali vysádzať vedľa zemiakov a paradajok.
- Cibuľa a hrach: Všetky odrody cibule a hrachu možno považovať za zúrivých nepriateľov. Cibuľa, pór, pažítka a dokonca aj dekoratívna cibuľa spomaľujú rast hrachu. Rovnako škodlivá pre hrášok je aj blízkosť cesnaku.
- Mrkva a kôpor/aníz/petržlen: Skúsenosti mnohých generácií záhradníkov ukazujú, že tieto 2 plodiny by sa nemali sadiť v blízkosti. Predpokladá sa, že rast mrkvy brzdí aj aníz a petržlen.
- Kapusta a vinič/jahody: Vraj sa vďaka tejto blízkosti výrazne zhoršuje chuť hrozna. Kapuste a karfiolu sa nebude dobre dariť pri jahodách. Kaleráb, rovnako ako kapustová skupina, neznáša paradajky, fazuľu a jahody.
- Fenikel: Zlým spoločníkom väčšiny druhov zeleniny je fenikel, preto si zaslúži vlastné miesto.