Baklažán vajíčkoplodý (Solanum melongena), pochádzajúci z východnej Indie, je rastlina z čeľade ľuľkovitých, ktorá si vďaka svojej nízkej kalorickej hodnote a všestrannému využitiu v kuchyni získava čoraz väčšiu popularitu aj na Slovensku. Hoci sa v subtropických oblastiach pestuje ako viacročná zelenina, v našich klimatických podmienkach sa mu najlepšie darí ako jednoročnej rastline, ideálne v chránenom prostredí skleníka alebo fóliovníka.
Plody baklažánu sa farebne líšia od tmavofialovej, cez zelenú a žltú až po rôzne dvojfarebné a žíhané varianty. Vďaka vysokému obsahu draslíka, vápnika, medi a horčíka, ako aj vlákniny a pektínu, má baklažán priaznivé účinky na nervovú sústavu, pečeň, srdce, svaly, pomáha znižovať cholesterol, upravovať hladinu krvného cukru, prečisťovať črevá a chrániť pred obličkovými kameňmi. Je však dôležité konzumovať ho len tepelne upravený, pretože obsahuje aj jedovatý solanín.
Baklažán má podobné nároky na pestovanie ako paradajky a papriky. Vyžaduje slnečné stanovište s dennými teplotami v rozmedzí 20 až 28 °C a nočnými teplotami okolo 15 až 18 °C. Ideálna je ľahká, vzdušná a výhrevná pôda s vysokým obsahom humusu a neutrálnym pH. Teploty pod 10 °C sú pre rastlinu škodlivé.
Predpestovanie sadeníc
Úspešné pestovanie baklažánu začína predpestovaním sadeníc zo semien, ktoré si udržia klíčivosť 4 až 5 rokov. Semená sa obvykle vysievajú od polovice februára do polovice marca do kvalitného, humózneho substrátu, do hĺbky približne 1 cm. Po jemnom pritlačení substrátu a zavlažení by mali semená vyklíčiť do 10 až 20 dní. Keď rastlinky vytvoria prvé pravé lístky, pikýrujú sa na vzdialenosť 8 až 10 cm alebo sa presádzajú do kvetináčov s priemerom okolo 10 cm do ľahkej, humóznej, piesočnato-hlinité pôdy.
Pre klíčenie a rast semien baklažánu je potrebná teplota okolo 18 až 21 °C. Bez skleníka, fóliovníka alebo pareniska je úspešnosť výsevu nižšia (okolo 60 %). Sadenice potrebujú dostatok svetla a tepla (20-25 °C) a udržiavanie pôdy vlhkej, ale nie premočenej. Doba predpestovania priesad je 50 až 60 dní. Pred vysadením na finálne stanovište je nevyhnutné priesady aklimatizovať.
Výsadba do fóliovníka
Do fóliovníka alebo skleníka sa sadenice baklažánu vysádzajú od konca apríla do polovice mája, v závislosti od doby výsevu a od toho, kedy už nehrozia neskoré mrazíky. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť aspoň 40 cm, ale pre lepší prístup vzduchu a svetla je vhodnejšie dodržať spon 50 x 50 cm alebo 60-70 cm na vzdialenosť a v riadkoch 25-35 cm. Pred výsadbou je potrebné pôdu zbaviť kameňov, buriny a zvyškov koreňov, prekypriť a vyrovnať.
Pri výsadbe je dôležité sadiť hlbšie, aby koreňový systém zmohutnel a rastlina získala dostatočnú stabilitu. Po zasadení sa pôda utlačí a výdatne zaleje odstátou vodou. Korene baklažánov sa rady rozťahujú a môžu siahať až do hĺbky 1 metra.
Starostlivosť o baklažán vo fóliovníku
Baklažány sú mimoriadne náročné na vlahu, najmä v období tvorby plodov. Pri nedostatku vody môžu opadávať kvety a mladé plody. Zalievať je potrebné pravidelne a výdatne, ideálne večer, odstátou alebo dažďovou vodou. Pôdu je nutné priebežne odburiňovať a okopávať.
Rovnako ako paradajky, aj baklažány tvoria postranné výhony, ktoré je potrebné včas odstraňovať. Na rastline sa odporúča ponechať 3 až 7 plodov a štyri hlavné výhony, aby rastlina mohla vytvoriť silnejšie a väčšie plody. Po vytvorení približne siedmich plodov je vhodné zaštipnúť vrchol rastliny tak, aby sa nad najvyšším plodom nachádzal jeden list.
Baklažány vyžadujú aj pravidelné prihnojovanie. Počas vegetácie je vhodné pridávať do zálievkovej vody vhodné tekuté hnojivo, najmä ak je pôda chudobná na živiny. Pri výsadbe na vonkajšie záhony sa odporúča pôdu pohnojiť kompostom alebo organickým hnojivom už na jeseň a pri výsadbe pridať anorganické hnojivá s potrebnými stopovými prvkami.
Aby sa včely dostali k rastlinám a mohli opeľovať kvety, je dôležité priestor fóliovníka vetrať. V prípade, že opeľovanie neviete zabezpečiť prirodzene, musíte pristúpiť k vlastnoručnému opeľovaniu štetčekom.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Baklažány zvyčajne netrpia na vážne choroby, no môžu sa vyskytnúť škodcovia. Najväčšie problémy môže spôsobiť pásavka zemiaková, proti ktorej sa dajú použiť prípravky určené na ochranu paradajok. Je však dôležité vyberať postreky, ktoré nie sú toxické a nepoškodia opeľujúce včely.
Pri nedostatku vlahy môžu rastliny napádať roztoče, ktorých výskyt sa prejavuje bledými listami so škvrnami.
Zber úrody
Plody baklažánu sa zberajú priebežne od júla do októbra, približne jeden mesiac po odkvitnutí. Ideálna doba zberu je, keď má plod vysoký lesk, intenzívnu farbu, je na dotyk pevný a jeho dužina je jemná s mäkkými semenami. Prezreté plody spoznáte podľa matnej a mäkkej šupky, vädnúcej stopky a hnednúcich semien.
Pri zbere je potrebné použiť ostré záhradnícke nožnice a odrezať plod aj so stopkou (približne 2 cm), čím sa predĺži doba skladovania. Zrelé plody, ktoré neskonzumujete, môžete uskladniť v pivnici pri teplote okolo 10 °C, kde vydržia 2 až 3 týždne.
Ak pestujete baklažány na vonkajších záhonoch, nezabúdajte, že jesenný pokles teplôt môže skoré ukončenie plodnosti a plody už nedorastú.
Ako pestovať baklažány v nádobách zo semien | Jednoduchý návod na výsadbu
tags: #mozeme #sadit #baklazan #do #foliovnika