Krása a výnimočnosť orchideí priťahuje pestovateľov rastlín už po stáročia. Svojou komplexnosťou a diverzitou druhov sa orchideám nevyrovná žiadna iná skupina rastlín. Navyše, väčšina druhov orchideí rastie vo voľnej prírode vysoko v korunách stromov, čo im ešte pridáva na príťažlivosti. Aj preto sa orchidea stala kultovou rastlinou pre pestovateľov už začiatkom 18. storočia.
Orchidea je ľudový názov rastlín čeľade vstavačovitých (Orchidaceae), ktorá predstavuje najväčšiu skupinu kvitnúcich rastlín na zemi s viac ako 30 000 druhmi a s viac ako 200 000 hybridmi. Orchidey môžeme nájsť takmer všade na svete vrátane trópov, arktickej tundry i mierneho pásma. Väčšina v súčasnosti pestovaných orchideí v našich podmienkach sú epifytické rastliny pochádzajúce z tropických oblastí. Označenie “epifytické” znamená, že tieto rastliny rastú vo voľnej prírode na iných stromoch a rastlinách, pričom na nich nijakým spôsobom neparazitujú.
Náročnosť pestovania a obľúbené druhy
Sú orchidey náročné na pestovanie? Medzi druhy orchideí, ktoré nie sú náročné na pestovanie, patria lišajovce (Phalaenopsis), črievičkovce (Paphiopedilum), orchidey katleja (Cattleya), oncídium (Oncidium), orchidey dendrobium a mnohé iné. Práve starostlivosti o tieto druhy orchideí sa budeme venovať v nasledovných riadkoch. Pri pestovaní orchideí sa snažíme vytvoriť podmienky podobné tým, ktoré majú tieto rastliny aj v ich prirodzenom prostredí.
Väčšina v domácnosti pestovaných orchideí sú tropické epifytické rastliny, žijúce v korunách stromov, a preto spôsob ako sa starať o orchideu sa značne líši od pestovania iných druhov rastlín. Aj keď mnohí pestovatelia považujú orchidey za náročné, niektoré druhy, ako napríklad Phalaenopsis, sú vhodné aj pre začiatočníkov.
Obľúbené druhy orchideí a ich vlastnosti:
- Phalaenopsis (liśajovce): Jedna z najmenej náročných odrôd, vhodná pre začiatočníkov. Uprednostňuje chladnejšiu izbovú teplotu a neznáša priame poludňajšie slnko. Kvitnú záplavou malých až stredných kvetov, ktoré vydržia mesiace, väčšinou počas zimy a jari. Nevytvárajú pahľuzy, zásobnú funkciu zabezpečujú veľké mäsité listy.
- Paphiopedilum (črievičkovce): Tieto tropické orchidey vytvárajú typické asymetrické (črievičkovité) kvety, ktoré vydržia svieže mesiace. Sú ideálnymi orchideami do interiéru, pretože znesú aj menej svetla.
- Cattleya (katleje): Do tejto skupiny patria druhy, kultivary a hybridy rodov Cattleya, Laelia, Rhyncholaelia a Sophronitis. Orchidey Cattleya sú nižšieho vzrastu a produkujú stredne veľké až veľké, pestrofarebné kvety. Juhoamerická Cattleya potrebuje veľa svetla.
- Dendrobium: Pod tento rod patrí až 1200 druhov rastúcich v rôznych častiach sveta, takže starostlivosť sa môže líšiť. Vo všeobecnosti má Dendrobium rada jasné svetlo a pravidelnú zálievku.
- Oncidium: Pestovateľsky veľmi zaujímavý rod, ktorý väčšinou vytvára husté chumáče drobných kvetov, pripomínajúcich roj včiel. Orchidea Oncidium vytvára oválne pahľuzy, z ktorých vyrastajú listy.
- Vanda: Tieto orchidey majú rady viac tepla.
- Cymbidium: Na rozdiel od väčšiny ostatných druhov nemá počas roka fázu odpočinku a kvitne na jar, v lete, na jeseň aj v zime.
Optimálne podmienky pre rast
Pri pestovaní orchideí sa usilujeme vytvoriť podmienky čo najpodobnejšie ich prirodzenému prostrediu. To zahŕňa správne svetlo, teplotu, vlhkosť a predovšetkým vhodný substrát.
Svetelné podmienky
Rôzne druhy orchideí majú rôzne nároky na svetlo, no v každom prípade by malo ísť o nepriame svetlo (priame slnko by orchideu spálilo). Orchideám Phalaenopsis a Paphiopedilum postačí východná orientácia okien (svetelný tok min. 10 000 luxov). V prípade nedostatku svetla sa listy orchideí sfarbia viac do tmavo zelena a naopak v prípade nadbytku slnka majú tendenciu žltnúť a na povrchu listov sa môžu objaviť červené bodky. V každom prípade by sme mali orchideám dopriať maximum svetla, ktoré zvládnu, pretože lepšie znášajú viac ako menej svetla. Takisto si je potrebné uvedomiť, že orchidey pestované v našich podmienkach pochádzajú z trópov a vyhovuje im konštantná dĺžka dňa (12 až 14 hodín) počas celého roka.
Pri nadmernom množstve svetla sa jeho časť premení na teplo a listy sa sfarbia na červenkasto-hnedo, aby sa pigmentmi chránili pred nadbytkom svetla. Obzvlášť ohrozené sú začiatkom jari, keď sa už prispôsobili tmavšiemu zimnému obdobiu a dni sa rýchlo predlžujú a stavajú jasnejšími. Rastliny si ešte nevytvorili ochranné pigmenty, takže ich listy sa môžu poškodiť. Bambusová orchidea uprednostňuje chladnejšiu izbovú teplotu a neznáša priame poludňajšie slnko. Ideálne je miesto na severozápadnej alebo východnej strane obytného priestoru, kde je menej slnka. Ak neviete nájsť také miesto, rastlinu na parapete ochráňte tak, že okno sčasti zatemníte roletou.
Teplota a vlhkosť
Väčšina orchideí pestovaná v domácich podmienkach bude prosperovať pri denných teplotách od 20 do 30 °C, ktoré cez noc ideálne poklesnú o cca 7 °C. Podľa nárokov na teplotu môžeme orchidey rozdeľovať do troch základných skupín: chladnomilé, temperované a teplomilné. Vysokohorské oblasti Ánd s hmlistými lesmi sú rovnomerne chladné takmer celý rok. V monzúnových oblastiach juhovýchodnej Ázie existuje cyklus striedania teplôt, na ktorý sa rastliny prispôsobili. Oproti tomu tropické dažďové pralesy majú pomerne stálu teplotu po celý rok. Niektorým orchideám veľmi osoží v teplom ročnom období pobyt vonku.
Keďže väčšina tropických orchideí rastie vo voľnej prírode vysoko v korunách stromov a nie v pôde (výnimkou sú orchidey rodu Paphiopedilum a Cymbidium rastúce v pôde), sú zvyknuté na dobrú cirkuláciu vzduchu bez prebytočnej vlhkosti. Pri nízkej vzdušnej vlhkosti rastlina uzatvára prieduchy na listoch, aby sa nevyparilo veľa vody a aby nevyschla. Výdaj vody vtedy prebieha "núdzovým" zariadením.
Substrát a kvetináč
Substrát na orchidey musí v prvom rade zabezpečiť dokonalú cirkuláciu vzduchu a okamžitý odtok prebytočnej vody od koreňov rastliny. Substrát by tiež mal plniť úlohu opory pre orchideu. Pre dostatočnú cirkuláciu vzduchu je dôležitý aj správny kvetináč na orchideu, ktorý by mal mať extra otvory v spodnej časti.
Substrát pre orchidey musí spĺňať viaceré požiadavky. Po mnohých pokusoch sa ukázali ako najlepšie dve hlavné súčiastky substrátu: rašelina a kôra stromov. Rašelina dobre udržuje vlahu a neobsahuje takmer žiadne výživné látky. Kôra má stabilnú štruktúru, veľký povrch a obsahuje málo živín. Pre orchidey je dôležité stabilné zloženie substrátu, neznášajú časté zmeny. Substrát AGRO na orchidey s vysokým podielom vláknitej bielej rašeliny je vhodný pre maximálne prevzdušnenie, na pestovanie rastlín s malou potrebou živín. Pri sadení a presádzaní vždy použite špeciálny substrát pre orchidey. Takýto substrát je mimoriadne kyprý, vďaka čomu pomáha prevzdušniť korene a odvádzať prebytočnú vodu.
Priesvitné plastové kvetináče sú ideálnou voľbou pri pestovaní orchideí. Takéto kvetináče prepúšťajú ku koreňom svetlo, ľahko sa s nimi manipuluje a navyše máme prehľad o stave koreňovej sústavy rastliny. Pre zvýšenie cirkulácie vzduchu môžeme do plastových kvetináčov narobiť dodatočné dierky. Takýto kvetináč môžeme vložiť do ťažšieho, dizajnového kvetináča, ktorý bude plniť estetickú a stabilizačnú funkciu. V priesvitnom črepníku majú korene prístup k svetlu, čo je pre ne dôležité. Aj keď nie je priesvitný črepník nutnosťou, určite musí byť použitý špeciálny substrát na orchidey.
Črepníky na orchidey sú spravidla vyššie, pretože rastliny neradi stoja vo vode. Vo vysokých kvetináčoch sa prebytočná voda zbiera na dne bez toho, aby dochádzalo k zamokreniu, ktoré by zničilo orchideu. Plastové nádoby sa odporúča uprednostniť pred terakotovými, lebo neprepúšťajú vlahu. Nový kvetináč by mal mať priemer väčší najviac o 2 centimetre ako starý. Pri orchideách treba voliť radšej menší ako väčší kvetináč.
Zálievka a hnojenie
Väčšina orchideí lepšie znáša sucho ako prebytok vlahy. Bez dostatočnej cirkulácie vzduchu v koreňovej sústave sa totižto orchidea zadusí a zahynie. Prebytočná voda musí preto vždy úplne odtiecť a nemala by zostať v kontakte s koreňmi. Voda by tiež nemala ostať v miestach, odkiaľ vyrastajú listy.
Polievajte striedmo - v lete dvakrát týždenne a v zimných mesiacoch raz týždenne. Medzi jednotlivými zálievkami by mal mať substrát čas preschnúť. Voda by mala mať izbovú teplotu a nemala by obsahovať príliš veľa vápnika. Dažďová voda je ideálna, ale na polievanie je vhodná aj voda z vodovodu (filtrovaná). Ideálne je listy postriekať vodou a korene pravidelne vložiť na niekoľko minút do vodného kúpeľa. V žiadnom prípade nesmie dôjsť k zamokreniu. Je obdivuhodné, ako dobre orchidey dokážu hospodáriť s vodou. Dôležité je nenechať ich stáť vo vode, pretože by to viedlo k premokreniu - prebytočnú vodu treba z misky vyliať.
Orchidea vo voľnej prírode zachytáva svojimi koreňmi mikroskopické časti rozkladajúcich sa rastlín, živočíchov a pôdy, prenášané vetrom, ktoré využíva ako živiny. V domácich podmienkach však orchidea získava zo substrátu len minimum živín, takže ich je potrebné rastline dodávať formou hnojiva. Na hnojenie orchideí je vhodné tekuté hnojivo v pomere 20-20-20 (NPK), aplikované cca. raz mesačne počas obdobia aktívneho rastu orchidey. Po odkvitnutí orchidey zostrihajte. Pozor však na to, aby ste odkvitnuté stonky neodstrihli až príliš. Orchidea by tak mohla začať znova pučať. FLORA tyčinkové hnojivo na orchidey s GUANOM zabezpečuje dlhodobú a vyrovnanú výživu. Doporučené dávkovanie je cca 2 tyčinky k rastline.
Presádzanie a rozmnožovanie
Mnoho začínajúcich pestovateľov nevie ako presadiť orchideu, pretože sa značne líšia od iných rastlín a nechcú im ublížiť. Ak nenastala žiadna z nasledujúcich situácií, orchideu nepresádzajte, pretože tieto rastliny nemajú radi časté narúšanie. Ani presádzanie orchideí počas kvitnutia nie je dobrý nápad.
Kedy a ako presádzať
Najlepší čas na presádzanie je obdobie, keď sa rastlina nachádza na začiatku fázy rastu, väčšinou skoro na jar, keď sa dni predlžujú a svetlo je intenzívnejšie. Orchidey presádzajte v pravidelných intervaloch, ideálne v rozmedzí dvoch až štyroch rokov po kvitnutí na jar. Presádzajte vtedy, keď rastlina odkvitne a stonky sa sfarbia do hneda. Najlepším znakom, že rastlinu treba presadiť, je to, keď sa na povrchu nových výhonkov koreňov objavia koreňové vrcholky. Pred presádzaním treba rastlinu nechať pár dní vyschnúť.
Po vybratí orchidey z pôvodného kvetináča ju očistíme od starého substrátu (môžeme si pomôcť vodou) a presadíme do nového kvetináča. Na dno nového kvetináča vložíme vrstvu penového polystyrénu alebo hrubého štrku na zabezpečenie dobrej priepustnosti. Korene, ktoré rástli vo vzduchu mimo pôvodného kvetináča, nezahrabávame substrátom ani v novom kvetináči, pretože by odumreli. Následne dopĺňame substrát (kôru, štrk, perlit alebo kokosové vlákno) pomedzi korene tak, aby sme rastlinu stabilizovali. Na zvýšenie stability môžeme zapichnúť do substrátu aj paličky a pripevniť o ne stonku orchidey. Horná časť koreňovej sústavy orchidey by mala byť tesne pod hornou hranou kvetináča. Kvetináč naplňte substrátom len asi 2 centimetre pod okraj, čo zamedzí pretekaniu pri polievaní. Rastlinu podoprite a uviažte o kolík, čím získala stabilitu, kým sa vytvoria nové korene.
Pri plastových kvetináčoch pomalým stláčaním uvoľníme korene od stien nádoby, prípadne rozstrihneme kvetináč. Následne sa musia nožnicami odstrániť všetky odumreté a hnijúce korene. Zdravé korene sú pevné, odumreté alebo porušené korene sú mäkké a hnedé, vonkajšie vrstvy sa ľahko oddeľujú od stredného valca.
Rozmnožovanie
Najspoľahlivejším spôsobom ako rozmnožiť orchideu je rozdelenie rastliny na dve časti, prípadne rozdelenie materskej rastliny a jej bočného výhonku, ktorý zapustil korene. Obe časti by mali mať nadzemnú časť s listami a minimálne 6 koreňov. Orchideu rozdeľujeme vždy v koreňovej časti rastliny (nie na stonke).
U starších rastlín, ktoré majú dlhšie podzemkové články, sa dá tvorenie nových výhonkov vyprovokovať narezaním podzemku vysterilizovaným nožom do jednej tretiny tak, aby časti ostali spojené a ľahšie znovu zakorenili.
Strihanie orchideí
Striháme len zoschnuté časti listov, stoniek a koreňov, nikdy nie zelené časti. Udržiavať orchideu nízku strihaním zelených častí väčšinou nie je dobrý nápad a často sa stáva, že následne odumrie celá zastrihnutá časť orchidey.
Výnimku môžeme spraviť pri rozdeľovaní rastliny, kedy prerežeme rastlinu v koreňovej časti. Po odkvitnutí orchidey zostrihajte odkvitnuté stonky až keď sú suché, alebo žlté, lebo vždy ešte môžu na konci stonky zakvitnúť alebo pustiť keiku. Ak sa vzdušné korene nesfarbia do zelena, sú mŕtve a môžete ich odstrániť. Živé vzdušné korene odrežte iba vtedy, keď sa príliš rozrastú, pretože absorbujú vodu a živiny zo vzduchu. Ak vám však vzdušné korene prekážajú z estetického hľadiska alebo sa vám zdá, že ich je priveľa, môžete ich bezpečne odstrihnúť. Dôležité je však najprv zvážiť, či rastlina nie je na vzdušných koreňoch závislá. Pri orchideách môžu tieto korene zohrávať kľúčovú úlohu v ich výžive.
Ak sa rozhodnete vzdušné korene odstrihnúť, je potrebné to urobiť správnym spôsobom: používajte vždy ostré a dezinfikované nožnice, aby ste zabránili preniknutiu baktérií a plesní do čerstvého rezu. Strihajte ich čo najbližšie k stonke, ale dávajte pozor, aby ste nezasiahli hlavnú časť rastliny.
Čo robiť, ak vzdušné korene vysychajú alebo hnednú? V niektorých prípadoch môžu vzdušné korene vysychať alebo hniť. Ak sa tak stane, je vhodné ich odstrihnúť, pretože poškodené korene už rastline neprospievajú a môžu byť vstupnou bránou pre plesne či škodcov. V prípade, že si všimnete, že vzdušné korene sú suché, hnedé alebo lámavé, môže to znamenať, že vzduch je príliš suchý. V takom prípade môžete rastlinu jemne rosiť, najmä ak ide o orchideu alebo tropické rastliny.
Choroby a škodcovia
Najčastejším ochorením orchideí je zahnívanie koreňov dôsledkom prelievania, prípadne nedostatočnou priepustnosťou substrátu a nedostatočnej ventilácie. Stáva sa to často pri orchideách, ktoré neboli dlho presadené, takže substrát (kôra) sa začína rozpadať, zadržuje viac vody a dusí rastlinu. Príčina: príliš vysoká vzdušná vlhkosť a nedostatočné vetranie. Opatrenie: optimalizovanie podmienok a prípadné ošetrenie fungicídmi.
Orchidey môžu napadnúť i rôzne druhy vírusových, či bakteriálnych infekcií, ktoré sa väčšinou prejavujú škvrnami na listoch a stonkách. Pásikované, bodkované alebo fľakaté listy poukazujú na vírusovú infekciu. Takéto rastliny sa nedajú liečiť, infekcia v nich ostane. Prejavy: napriek tomu, že substrát je dostatočne vlhký, rastlina javí známky vysušenia. Príčina: môže to byť starý substrát a oslabená rastlina. Často to býva aj následkom napadnutia hubou Fusarium alebo iným typom húb, prípadne baktérií. Opatrenie: okamžite presadiť a zakoreniť pod fóliu.
Silné rastliny nepreukazujú symptómy ochorení a sú odolné proti infekciám. Odstraňovanie starých, odumretých listov a zvädnutých kvetov nedáva hubám a baktériám šancu. Príznakom zhoršených podmienok sú napríklad malé lepkavé kvapky na listoch, kvetných stopkách a púčikoch (gutácia).