Muchovník a Kamčatská čučoriedka: Alternatívy k tradičným čučoriedkam

Čučoriedky sú obľúbené pre svoju chuť a zdravotné benefity, no existuje mnoho ďalších druhov ovocia, ktoré sa im podobajú a ponúkajú porovnateľné výhody. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o ovocí podobnom čučoriedkam, vrátane ich pestovania, nutričných hodnôt a rôznych druhov, ktoré môžete pestovať vo svojej záhrade.

Prečo jesť bobuľové ovocie?

Bobule sú chutné, sladké a plné zlúčenín prospešných pre zdravie. Vo všeobecnosti je konzumácia bobúľ každý deň ako súčasť vyváženej stravy veľmi prospešná. Sú bohaté na vitamíny, minerály, vlákninu a antioxidanty, ktoré prispievajú k celkovému zdraviu. Ich nutričné výhody sú rozsiahle, vďaka vysokému obsahu vitamínov, minerálov, vlákniny, antioxidantov a nízkemu obsahu kalórií.

Antioxidanty a ich význam

Bobule sú plné antioxidantov, ako sú antokyány, flavonoidy, resveratrol a polyfenoly. Tieto látky pomáhajú neutralizovať voľné radikály v tele, bojujú proti oxidačnému stresu a podporujú zdravú zápalovú reakciu. Antioxidanty spolu s vlákninou prispievajú k zdraviu srdca tým, že pomáhajú udržiavať zdravý krvný tlak a hladinu cholesterolu. Navyše, chránia mozgové bunky pred oxidačným stresom, potenciálne znižujú riziko kognitívneho poklesu súvisiaceho s vekom a podporujú pamäť a kognitívne funkcie.

Vitamíny a minerály

Bobule sú výborným zdrojom vitamínu C, mangánu a ďalších základných minerálov. Vitamín C je známy svojimi antioxidačnými vlastnosťami a úlohou pri podpore imunitného zdravia. Mangán je minerál, ktorý sa podieľa na výrobe energie a chráni bunky pred poškodením.

Mrazené vs. čerstvé bobule

Čerstvé a mrazené bobule majú porovnateľné nutričné profily. Čerstvé produkty zbierané v najvyššej zrelosti majú najvyšší obsah živín. Postupom času však produkt technicky stráca niektoré živiny v dôsledku prirodzeného procesu kazenia. Oproti tomu, ovocie zozbierané a rýchlo zmrazené v najvyššej zrelosti si zachováva najviac živín a má dlhšiu trvanlivosť.

Ovocie podobné čučoriedkam

Existuje mnoho druhov ovocia, ktoré sa podobajú čučoriedkam a ponúkajú podobné zdravotné výhody. Medzi najznámejšie patria:

• Čučoriedky
• Černice
• Maliny
• Jahody
• Čierne ríbezle
• Goji (Kustovnica čínska)
• Hrozno
• Brusnice
• Acai berry
• Baza
• Egreše
• Kanadská čučoriedka
• Dráč
• Zemolez kamčatský
• Muchovník

Zemolez kamčatský (Kamčatská čučoriedka)

Zemolez kamčatský (Lonicera caerulea), nazývaný aj kamčatská čučoriedka, patrí medzi netradičné drobné ovocniny a v poslednom období je často vyhľadávaný. Na rozdiel od klasických čučoriedok nie je náročný na pestovateľské podmienky. Pochádza z chladných oblastí Sibíri a Kamčatky.

Charakteristika

Zemolez kamčatský je hustý ker, ktorý dorastá do výšky 1 až 3 metre. Patrí medzi najodolnejší ovocný druh. Zemolez počas zimy znáša aj veľmi nízke teploty až -40°C a jeho kvety nepoškodí ani mráz s teplotou -7°C. Listy sú sivozelené a mierne ochlpené. Kvety vyrastajú v pazuchách listov na stopke, sú žltkastej farby s nádychom zelenkastej farby. Zemolez kvitne v apríli. Z opelených kvetov sa vytvárajú plody, ktoré sú podlhovasté, modrofialovej farby s voskovým povlakom. Plody dozrievajú už v polovici mája. Sú veľké 15-30 mm a široké 8-12 mm.

Pestovanie

Zemolez je veľmi nenáročná rastlina na pestovanie. Vyžaduje hlinito-piesčitú pôdu s mierne kyslým pH. Najvhodnejšie je pestovať zemolez na slnečnom stanovisku. Pred výsadbou je potrebné pôdu pohnojiť kompostom alebo maštaľným hnojom. V priebehu pestovania je vhodné zemolez pohnojiť organickým hnojivom. Ide o cudzoopelivú rastlinu, ktorú je potrebné vysadiť spolu s inými odrodami. Po vysadení skráťte konáre 10-15 cm nad zemou, aby ste podporili rozkonárenie. Od 4. - 5. roku po vysadení odstraňujte už len poškodené a jemnejšie konáre.

Zdravotné benefity

Zemolez má minimálne nároky na pôdu. Je to liečivá rastlina, ktorá bola vo svojej domovine využívaná ako doplnok stravy pre svoj vysoký obsah vitamínov (C, B, A, rutín, železo, minerálne látky a antioxidanty). Zemolez obsahuje až dvakrát viac antioxidantov ako čučoriedky. Práve antioxidanty chránia ľudský organizmus pred voľnými radikálmi. Plody sa jedia surové.

Odrody zemolezu kamčatského

Pri výbere odrody zemolezu kamčatského je dôležité zvážiť odolnosť, zdravotnú vitalitu, plodnosť a veľkosť plodov. Nové odrody sa vyznačujú väčšími plodmi alebo sú viditeľnejšie na kríkoch. Medzi obľúbené odrody patria:

• Veľkoplodá odroda sibírskeho zemolezu: Rastie na stredne vysokom kríku dosahujúcom výšku 1,5 m. Plody sú veľké, sladko-kyslé, veľmi dobrej chuti a dlhé až 4 cm.
• Kríženec sibírskych a japonských odrôd: Môže dosiahnuť výšku až 2 metre. Je ideálny pre severné oblasti Slovenska kvôli dobrej odolnosti voči mrazom.
• Stredne rýchlo rastúci krík: Dosahuje veľkosť niečo vyše 1 metra v dospelosti a môže priniesť viac ako 4 kilogramy plodov.
• Stredne hustý krík: Dosahuje výšku asi 1,7 metra a má skutočne veľké plody, ktoré vážia asi 1,2 gramu a viac.
• Veľkoplodý zemolez: Rýchlo rastúci krík, ktorý dosahuje výšku viac ako 1,5 metra a poteší svojou sladkou chuťou a vysokou úrodou.
• Odroda Boreal Blizzard: Dozrieva začiatkom júna a patrí k neskorým odrodám.
• Plody Boreal Beast: Dozrievajú v júli, majú veľkosť 2,5 cm a vynikajúcu sladkú chuť.
• Boreal Beauty: Dozrieva koncom mája a ovocie je dlhé približne 3 až 4 centimetre a má oválny tvar.

Muchovník (Amelanchier)

Ak hľadáte ovocný ker, ktorý je nenáročný na pestovanie, odolný a zároveň produkuje lahodné ovocie, potom by ste mali zvážiť muchovník. Tento nenápadný, no výnimočne užitočný ker môže byť ideálnym doplnkom vašej záhrady. Muchovník (Amelanchier) je rastlina z čeľade ružovitých (Rosaceae). Tieto kríky alebo malé stromy pochádzajú prevažne zo Severnej Ameriky, kde sú známe aj pod názvom "Indiánska čučoriedka".

Výhody pestovania muchovníka

• Odolnosť a nenáročnosť: Muchovník je veľmi odolný voči mrazu a môže rásť aj v menej úrodných pôdach.
• Dekoratívna hodnota: Na jar kvitne bielymi až ružovkastými kvetmi, ktoré krásne zdobia záhradu. Na jeseň sa jeho lístie farbí do rôznych odtieňov červenej a oranžovej farby, ktoré sa uplatnia ako v úžitkovej, tak aj v okrasnej záhrade.
• Bohatá úroda: Muchovník produkuje malé, tmavomodré až čierne plody, ktoré sú chuťovo podobné čučoriedkam. Plody dozrievajú skoro, preto je možné ich pestovať aj vo vyšších a podhorských oblastiach. Kríky sú samosprašné, takže možno pestovať aj jedinú rastlinu a nemusíte sa báť neúrody. Prednosťou je tiež odolnosť voči chorobám a škodcom. Ker sa agresívne nerozrastá a vytvára vzdušnú korunu.

Pestovanie muchovníka

Pestovanie muchovníka je pomerne jednoduché.

Výber miesta:

Muchovník preferuje slnečné až polotienisté stanovisko. Stanovište vyberieme slnečné, aby dobre vyzrievali plody.

Výsadba:

Ker sa najlepšie vysádza na jar alebo na jeseň. Pri výsadbe pridáme trochu kompostu, pomôžeme tým lepšiemu zakoreneniu kríka. V suchých obdobiach ho po výsadbe určite nezabudneme zalievať.

Zalievanie a hnojenie:

Po vysadení je dôležité muchovník pravidelne zalievať, najmä počas prvého roka, kým sa dobre zakorení. Muchovník nie je náročný na hnojenie, avšak dodanie potrebných živín podporí jeho rast a plodnosť. Najlepšie je použiť organické hnojivá, ako kompost alebo vyzretý hnoj, ktorý si dnes už viete kúpiť aj v praktickej tekutej forme. Môžete tiež použiť komplexné minerálne hnojivá, ktoré zabezpečia dostatok dusíka, fosforu a draslíka. Dôležité je dbať na správne dávkovanie, aby ste predišli prehnojeniu, ktoré by mohlo rastline uškodiť.

Prerezávanie:

Strih muchovníka je najlepšie vykonávať na jar pred tým, ako začnú pučať nové listy, alebo po skončení vegetačného obdobia na jeseň. Pri strihaní je dôležité odstrániť všetky poškodené alebo suché konáre, ako aj tie, ktoré rastú do vnútra koruny a bránia prúdeniu vzduchu. Cieľom je zabezpečiť otvorenú a vzdušnú korunu, čo pomáha predchádzať chorobám a podporuje lepšie dozrievanie plodov.

Plody muchovníka

Plody muchovníka sú univerzálne použiteľné. Môžete ich konzumovať čerstvé, pridať do ovocných šalátov, smoothies alebo jogurtov. Sú výborné na prípravu džemov, želé a sirupov. Plody muchovníka sú bohaté na vitamíny A a C, železo, vápnik a antioxidanty. Do plodnosti ker nastupuje už v druhom, najneskôr treťom roku od výsadby (záleží aj na tom, ako starý ho zaobstaráte) a plodnosť si udržuje po desiatky rokov. Plody sú tmavofialové až modré bobuľky s priemerom asi desať milimetrov. V závislosti od druhu dozrievajú od polovice júna do konca augusta. Zo staršieho, plne vyrasteného kríka môžete zožať osem až pätnásť kilogramov plodov (podľa odrody).

Odrody muchovníka

• Amelanchier alnifolia 'Thiessen': Táto odroda produkuje veľké a sladké plody.
• Amelanchier lamarckii: Tento druh je známy svojimi nádhernými kvetmi a atraktívnymi jesennými farbami listov.
• Amelanchier alnifolia 'Honeywood': Odroda s veľkými, sladkými plodmi, ktorá je odolná voči mrazu a chorobám.
• Amelanchier alnifolia 'Prince William': Kompaktný ker vhodný do menších záhrad.
• Amelanchier alnifolia 'Smoky': Produkuje veľké, šťavnaté plody s intenzívnou chuťou.
• Amelanchier alnifolia 'Northline': Výkonná odroda s veľkými plodmi a vysokou úrodnosťou.

Starostlivosť o drobné ovocie

Na úspešné pestovanie drobného ovocia je veľmi dôležité zvoliť správne miesto. Ideálne je, ak rastliny dostávajú aspoň šesť hodín slnečného svitu denne. Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná a so zabezpečeným odtokom vody. Drobné ovocie dostupné v kontajneroch sa môže vysádzať po celý rok. Prostokorenné sadenice je ideálne vysádzať na jar alebo na jeseň. Pri výsadbe je potrebné vykopať dostatočne hlboké jamy, aby sa do nich korene pohodlne zmestili. Sadenicu umiestnite tak, aby bola v rovnakej hĺbke, v akej rástla predtým. Odporúča sa použiť mykorhízne prípravky, ktoré zlepšujú prijímanie živín. Nakoniec jamu zasypte, pôdu jemne utlačte a výdatne polejte.

Rastliny treba pravidelne zavlažovať, obzvlášť v období, keď začínajú tvoriť plody. Počas vegetácie nezabudnite aplikovať vhodné hnojivá určené pre konkrétny druh ovocia. Na zabezpečenie zdravého rastu a bohatej úrody je dôležitá pravidelná kontrola rastlín. Sledujte, či sa neobjavili príznaky chorôb alebo napadnutia škodcami, a pri ich zistení hneď zakročte. Väčšina druhov drobného ovocia potrebuje pravidelný rez. Na začiatku jari odstráňte staré a odumreté vetvičky, aby ste podporili tvorbu nových výhonkov.

Tento takmer neznámy ker sa u nás počas posledných rokov teší čoraz väčšej obľube. Je totiž na pestovanie nenáročný a porastie v podstate kdekoľvek. Muchovník je otužilý a rastie v takmer akejkoľvek pôde, bohato kvitne, krásne vonia, produkuje množstvo výborných jedlých plodov. Na jeseň sa jeho lístie farbí do rôznych odtieňov červenej a oranžovej farby, ktoré sa uplatnia ako v úžitkovej, tak aj v okrasnej záhrade. V záhradníctvach sú u nás dostupné kultivary 'Martin', 'Thiessen', 'Smoky' či 'Nortline', ďalším je muchovník Lamarkov (Amelanchier Lamarckii) a muchovník kanadský (Amelanchier canadensis). Plody dozrievajú skoro, preto je možné ich pestovať aj vo vyšších a podhorských oblastiach. Kríky sú samosprašné, takže možno pestovať aj jedinú rastlinu a nemusíte sa báť neúrody. U niektorých druhov, napr. prednosťou je tiež odolnosť voči chorobám a škodcom. Ker sa agresívne nerozrastá a vytvára vzdušnú korunu. Stanovište vyberieme slnečné, aby dobre vyzrievali plody. Pri výsadbe pridáme trochu kompostu, pomôžeme tým lepšiemu zakoreneniu kríka. V suchých obdobiach ho po výsadbe určite nezabudneme zalievať. Do plodnosti ker nastupuje už v druhom, najneskôr treťom roku od výsadby (záleží aj na tom, ako starý ho zaobstaráte) a plodnosť si udržuje po desiatky rokov. Plody sú tmavofialové až modré bobuľky s priemerom asi desať milimetrov. V závislosti od druhu dozrievajú od polovice júna do konca augusta. Zo staršieho, plne vyrasteného kríka môžete zožať osem až pätnásť kilogramov plodov (podľa odrody). Spracovávame ho do zavarenín či kompótov alebo vyrobíme šťavu. Karmínového sfarbenia dužiny je využívané v potravinárskom priemysle.

Čučoriedky

Sladké, aromatické, chutné tmavofialové (občas aj ružové) bobuľky nabité ohromnou zásobou zdraviu prospešných látok. Vedeli ste, že 1 kg čerstvých čučoriedok dokáže radikálne posilniť imunitu? A ešte keď si ich dopestujete sami... ;-) Poďme sa na ne pozrieť.

Druhy čučoriedok

Čučoriedkami voláme niekoľko odlišných rastlín. Všetky však patria medzi bobuľovité ovocie. Niektoré sú bežne známe, iné menej. Každá z nich, okrem toho, že sú chutné, má pozitívny prínos pre zdravie ľudí. Aké teda poznáme čučoriedky?

Čučoriedka lesná

Čučoriedka lesná s botanickým názvom brusnica čučoriedková (Vaccinium angustifolium), nájdete na našich horských stráňach. Dorastajú asi do výšky 40 cm s tmavofialovými plodmi veľkými ako hrášok a dozrievajúcimi v júli a auguste. Mne osobne sa spájajú s detstvom a výletmi spojenými s ich zberom. Aj v súčasnosti sa môžete vybrať na vychádzku, kde spájate príjemné s užitočným a nazbierate si túto zdravú pochúťku. Dajte však pozor, aby ste čučoriedky nazbierali na miestach chránených zákonom. Namiesto chutných a zdravých bobuliek lesných čučoriedok by ste mohli prísť k nepríjemnej pokute. (Kde by ste ich nemali zbierať si môžete prečítať na stránke Ministerstva životného prostredia SR - ide o územia v treťom až piatom stupni ochrany.) Ako deti sme poznali len tieto lesné čučoriedky. S ostatnými druhmi čučoriedok sme sa stretli neskôr, ako sa postupne začali pestovať v našich záhradách.

Čučoriedka kamčatská

Čučoriedka kamčatská je v súčastnosti prvé dozrievajúce ovocie v našich záhradách. Obľúbené tzv. kamčatské čučoriedky, teda zemolez kamčatský (Lonicera kamtschatica), dostal pomenovanie aj sibírska čučoriedka alebo indigový drahokam. Patrí do čeľade Dipsacales a môže dorastať do výšky i šírky 1,5 - 2 m. Nenápadné žltozelené kvety sa objavujú v marci až apríli a prinášajú modré, modrofialové či tmavofialové podlhovasté plody.

Odrody čučoriedky kamčatskej

Čučoriedka kamčatská - zemolez kamčastký (Lonicera kamtschatica) existuje v rôznych odrodách, napríklad Beauty, Berry Blue, Blizzard, Happy Giant, Indigo Gem, Tundra, Wojtek. Tvary plodov sa líšia, rovnako ako ich veľkosť a chuť.

Pestovanie čučoriedok kamčatských

Zemolez kamčatský patrí medzi menej náročné rastliny na pestovanie, hoci nemá rád zaburinenie. Dobre prosperuje na slnečnom stanovisku, ale znesie aj polotieň. No priamom slnku budú plody sladšie. Nevyžaduje vyslovene kyslú pôdu. Ideálne by pôda pre jeho pestovanie mala mať 5,5 - 6,5 pH. Obľubuje hlinito-piesčité priepustné pôdy. Keďže má pomerne plytké korene, pri jeho pestovaní je vhodné použiť mulč napríklad z tzv. lesnej hrabanky, ktorú nájdete pod ihličnatými stromami. Je plne mrazuvzdorný (aj kvety zvládnu mráz do -8 °C).

Na našom trhu je veľký výber odrôd. Odporúča sa pestovať 2 až 3 rôzne odrody. Zvýši sa tým úrodnosť a zníži opadavosť dozretých plodov.

Plody zväčša dozrievajú postupne. Sú vhodné na priamu konzumáciu i spracovanie. Môžete ich použiť na výrobu kompótov, džemov, ovocných štiav či ovocného vína. Na mrazenie celých plodov i drení. Počas letných vysokých teplôt nezabudnite na jeho pravidelnú závlahu. Tú mu doprajte aj po odrodení, kedy sa začína pripravovať pre budúcu sezónu. Kamčatská čučoriedka počas prvých piatich rokov nevyžaduje rez a odstraňujú sa len poškodené konáre. Neskôr na omladenie a presvetlenie odstraňujte staré a slabé konáre, najlepšie po opade listov na jeseň. Ak to zanedbáte, bude rodiť len na okrajových častiach konárov.

Škodcovia a choroby ho v našich podmienkach napádajú veľmi zriedkavo. Húsenica Bielopásovca zemolezového (Limenitis camilla) sa môže živiť listami zemolezu. Ale jej výskyt vo väčšom nebol na našom území zaznamenaní. Ak predsa, odporúčame použiť vhodné prípravky na ochranu rastlín.

Čučoriedka kanadská

Známa veľkoplodá čučoriedka kanadská (Vaccinium corymbosum) s botanickým názvom brusnica chocholičnatá patrí medzi obľúbené bobuľovité ovocie našich záhrad. Pamätám si, keď moja mamina vypestovala prvé kanadské čučoriedky a všetci sme s otvorenými ústami pozerali na čučoriedkové tučibomby. Ten názov im u nás ostal až do dnes. ;-)

Kanadské čučoriedky, tak ako lesné, patria do čeľade vresovcovité (Ericaceae). Podľa odrody dorastajú do výšky 1,5 až 3,5 m. Stopkaté zvonkovité kvety rastú zväčša v hroznovitom kvetenstve. Kvety sú od bielej cez ružovkastú až po ružovú farbu. Objavujú sa od apríla - mája.

Plody kanadskej čučoriedky sú oveľa väčšie oproti plodom lesnej čučoriedky. Majú priemer od 6 - 20 mm podľa druhu odrody dozrievajú priebežne počas leta. Majú modrú až tmavofialovú farbu. Po prekrojení plodu je stred biely. Obsahujú vitamíny, minerálne látky, antioxidanty a ďalšie prospešné látky vo veľmi vysokej koncentrácii.

Existujú odrody tzv. ružových kanadských čučoriedok, napríklad odroda Pink lemonade. Odlišujú sa nielen farbou plodou, ale aj ich chuťou. Odporúčam vyskúšať, sú naozaj jedinečné.

Pestovanie čučoriedok kanadských

Kanadské čučoriedky ako neskutočne chutné a zdravé, sú zároveň v niektorých krajinách pestované ako okrasné rastliny. Vo všeobecnosti sa odporúča vysadiť aspoň dve rôzne odrody. Pestovaním rôznymi kultivarov si môžete zároveň predĺžiť obdobie zberu plodov aj o niekoľko týždňov. Kanadské čučoriedky potrebujú slnečné stanovisko. Znesú aj polotieň, ale môže sa to odraziť na množstve úrody a sladkosti plodov.

Dôležitá požiadavka pre ich pestovanie predstavuje kyslú pôdu od 4,5 - 5,5 pH, podobne ako u lesných čučoriedok. Nie je pravda, že ich môžete vysadiť do neutrálnej pôdy a aj tak budú dobre prosperovať a prinášať dostatok úrody. A to ani vtedy, ak by ste im pridali mykorhízne huby. Tie sú skvelé, ale nenahradia potrebné pH pôdy.

Preto pri ich vysádzaní odporúčame použiť špeciálne substráty pre kyslomilné rastliny, kyslú rašelinu či hrabanku spod ihličnatých stromov alebo zeminu pre pestovanie kyslomilných rastlín.

Môžete ich pestovať ako v záhrade, tak i v dostatočne veľkých kvetináčoch či nádobách. Potrebujú hĺbku 40 - 50 cm a priemer okolo 80 - 100 cm.

Ak ich budete vysádzať priamo do záhrady, je vhodné umiestniť po okraji do výsadbovej jamy nopovú fóliu, aby ste oddelili kyslú pôdu od ostatnej zeminy a nedochádzalo k ich premiešavaniu. Jednotlivé vrstvy substrátu postupne zalievajte, aby nevzniklo suché miesto, cez ktoré sa voda nedostane ku koreňom rastlín. Dostatok vody je nevyhnutný pri dozrievaní plodov. Ovplyvňuje ich veľkosť a šťavnatosť.

Pri starostlivosti o kanadské čučoriedky nezabúdame na primeranú závlahu a hnojenie, pravidelný jarný rez, či občasné doplnenie rašeliny, mulču a odburinenie. Burinu odstraňujte ručne, neprekopávajte pôdu, lebo čučoriedky majú plytký koreňový systém. Odporúčame nastieľať mulč, aby nevyrastala ďalšia burina. Pri nich si však treba uvedomiť, že treba mulč pravidelne dopĺňať, pretože sa rozkladá. Pri tomto rozklade sa zároveň spotrebúva dusík, ktorý čučoriedky v primeranom množstve potrebujú. A pamätať pri dopĺňaní aj naň.

Jarný rez sa vykonáva pre vyrašením listov na jar. Odstraňujú sa najmä staré, poškodené a slabé výhonky. Taktiež tie, ktoré sa navzájom križujú.

Pri pestovaní kanadských čučoriedok sa môže vyskytnúť nedostatok železa či nadbytok vápnika. Prejavuje sa to žltnutím listov.

Nadbytok vápnika vyvolaný nesprávnym pH pôdy, alebo zásaditým hnojením vyvoláva u čučoriedok poruchu vstrebávania železa, ktoré treba doplniť. Môžete ho dodať napríklad pomocou postrekov na list. Pri pestovaní kanadských čučoriedok je potrebné dopĺňanie živín pomocou hnojenia. Na začiatku vegetácie, počas rastu, až po dozrievanie plodov. Môžete použiť hnojivá pevné, kvapalné, ekologické... Kvapalné hnojivá majú rýchly, ale krátkodobý účinok. Pevné majú dlhodobý, ale s oneskoreným nástupom. Je vhodné ich kombinovať. Musia byť však určené pre kyslomilné rastliny, ideálne priamo pre čučoriedky.

Okrem nedostatku železa a nadbytku vápnika sa u kanadských čučoriedok iné ochorenia zvyčajne nevyskytujú. Avšak môžu sa vyskytnúť živočíšny škodcovia. Napríklad škorcom veľmi chutia dozreté plody čučoriedok. Odporúča sa vytvoriť nad čučoriedkami ochrannú klietku z konštrukcie a siete proti vtákom. Sieť je potrebné dôkladne uchytiť, aby ju nepodleteli.

Výnimočne sa môžu na čučoriedkach vyskytnúť vošky a roztočce. Zvlášť v rokoch, keď sú škodcovia vo všeobecnosti mimoriadne premnožený. Vtedy odporúčame použiť postrek na list z výluhu z hmyzieho trusu s obsahom účinnej repelentnej látky Chitín.

Pri výskyte škodcov a ochorení nielen na kamčatských a indiánskych čučoriedkach, ale i na kanadských čučoriedkach, je možné aplikovať vo forme postreku vhodné ekologické prípravky.

Čučoriedka indiánska

Čučoriedka indiánska je pomerne málo v našich končinách známy muchovník (Amelanchier), ktorý prináša bohatú a chutnú úrodu. Je škoda, že táto vynikajúca plodina je ešte medzi záhradkármi málo rozšírená. Muchovník (Amelanchier) je rod, ktorý zahŕňa asi 20 druhov listnatých opadavých kríkov či malých stromov z čeľade ružovitých (Rosaceae) dorastajúcich do výšky od 0,2 do 20 m. U nás sú najznámejšie dva: Muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia) a Muchovník kanadský (Amelanchier canadensis).

V našich podmienkach dorastajú do výšky maximálne 3 až 4 m. Keďže výborne znášajú rez, hodia sa do živých tzv. jedlých plotov. Môžete si vybrať z rôznych kultivarov. Kúpite ako dobre rozkonárené košaté - na výsadbu živých plotov, tak i úzke, môžeme povedať stĺpovité. Plody indiánskej čučoriedky sú niečo medzi čučoriedkami, čiernymi ríbezľami a plodmi arónie. Dozrievajú od polovice júna. Sú sladké, veľmi chutné, aromatické a plné zdraviu prospešných látok. Tak ako u všetkých rastlín, aj tu existujú drobné rozdiely. Nám z hľadiska chuti najviac vyhovuje odroda Thiessen, čo je podľa nás asi najsladšia odroda. Z asi 30tich kríčkov máme jedlý živý plot, ktorý príjemne rýchlo pribúda do výšky, šírky i na úrode. Muchovník ponúka veľké množstvo odrôd a stojí za to vyskúšať si, ktoré sú pre vás to pravé.

Pestovanie čučoriedok indiánskych

Muchovníky sú nenáročné na pestovanie. Oproti lesným a kanadským čučoriedkam nepotrebujú kyslú pôdu. Vyhovuje im skôr neutrálna a priepustná pôda. Majú radi dostatočnú vlhkosť, nie však dlhodobé premočenie. Indiánskym čučoriedkám vyhovuje im slnečné stanovisko a závetrie. (Aj keď v našej záhrade zá...)

tags: #muchovnik #alebo #kamcatska #cucoriedka