Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus) je v súčasnosti jednou z najpopulárnejších a najuniverzálnejších rastlín pestovaných vo forme živého plota. Svojou hustotou, kompaktnosťou a nepriehľadnosťou konkuruje aj vysokým betónovým múrom. Je to nenáročný stálozelený ker, typický svojimi veľkými, lesklými, kožovitými listami, ktoré si zachováva ukážkovo tmavozelené počas celého roka. Vďaka svojej odolnosti, stabilnému charakteru, rýchlemu rastu (30 - 60 cm ročne) a výraznej hustote zalistenia sa zaraďuje medzi TOP rastliny využívané na živý plot.
Charakteristika a vzhľad
Vavrínovec lekársky je stálozelený ker alebo malý strom, ktorý môže dorásť do výšky až 5 metrov. Jeho tmavozelené, lesklé listy majú výrazný kožovitý povrch a svojou podobnosťou k listom bobku mu dodávajú charakteristický názov. Listy sú dlhé 10 - 15 cm a široké 4 - 6 cm. Po rozdrvení môžu mať vôňu mandlí.
Kvitnutie a plody
Počas jari vavrínovec kvitne v drobných krémovobielych, voňavých strapcovitých súkvetiach na vzpriamených stonkách. Súkvetia sú zložené až z 30 - 40 kvetov veľkých približne 1 cm. Kvety lákajú opeľovačov, najmä včely a motýle. Kvety vystriedajú bobuľovité tmavofialové plody, ktoré po dozretí slúžia ako potrava vtákom. Plody sú guľovité až vajcovité, lesklé, čierne kôstkovice s priemerom asi 8 mm a jednou veľkou kôstkou, usporiadané do priamych strapcov. Dozrievajú začiatkom jesene.
Pozor! V žiadnom prípade nekombinujte plody ani iné časti rastliny! Vavrínovec je mierne jedovatý, najmä v listoch a v kôstkach plodov sa nachádza kyanovodík.
Pestovanie a výsadba
Vavrínovec je veľmi nenáročná a prispôsobivá drevina, ktorá dobre znáša širokú škálu svetelných podmienok. Preferuje polotieň, ale znesie aj priame slnko či celkové zatienenie. Vďaka konkurencieschopnému koreňovému systému ho môžete bez obáv vysadiť aj pomedzi stromy. Nie je náročný na pôdu a prispôsobí sa ako hlinitej, tak aj piesčitej pôde, pokiaľ je dostatočne vlhká a dobre priepustná. Vyvarujte sa však dlhodobo zamokrených lokalít.
Najvhodnejší čas na výsadbu
Najvhodnejší termín na výsadbu vavrínovca so zemným balom je skoro na jar alebo na jeseň. Pre voľnokorennné rastliny je optimálne jesenné obdobie (október, november), kedy je pôda ešte vyhriata a má dostatok vlhkosti. Alternatívou je aj skorá jar.
Postup výsadby
Pred výsadbou je potrebné vykopať dostatočne veľkú jamu - minimálne dvakrát hlbšiu a širšiu ako je koreňový bal vavrínovca. Zeminu je dobré obohatiť o kompost alebo hnojivo a postupne korene zasypať. Po výsadbe odstrihnite pár centimetrov z vrcholca vavrínovca, čo rastlinu zastabilizuje a stimuluje k rýchlejšiemu zakoreneniu a budúcemu rastu do šírky.
Výdatná zálievka je v prvých dňoch po výsadbe veľmi dôležitá. Veľkými listami sa totiž rýchlejšie odparuje voda, čím sa zvyšuje riziko vyschnutia. Na udržanie pôdnej vlhkosti sa spočiatku odporúča po obvode kríka umiestniť nástielku vo forme pokosenej trávy, kôry, slamy či drevoštiepky.
Rozostupy pri výsadbe
Pri výsadbe vavrínovcov je dôležité dodržať rozostupy medzi jednotlivými rastlinami. Tie sa pohybujú od 0,5 - 1 m, v závislosti od kultivaru. Ak chcete mať živý plot obzvlášť hustý a uzavretý čo najskôr, vzdialenosť medzi kríkmi sa môže zredukovať na 3 rastliny na 1 meter. Pri vysádzaní kríkov sa pokúste dodržať dostatočnú vzdialenosť aj od susedov či priľahlých budov.
Starostlivosť a údržba
Vavrínovec je pomerne odolná drevina, ktorá je natoľko prispôsobivá, že v teplejších častiach sveta sa považuje za inváznu rastlinu. V našich klimatických podmienkach nemá invázny charakter. Najdôležitejším faktorom pre úspešné pestovanie vavrínovca je priepustná pôda s dostatkom vlhkosti. Táto rastlina sa vie dobre prispôsobiť rôznym pôdnym (pH 4,5 - 7,5) aj svetelným podmienkam od plného slnka až po tienisté stanoviská, no obľubuje skôr vlhšie (nie však premočené) miesta. Najmä mladé rastlinky prosperujú z častejšej zálievky.
Prerezávanie
Pravidelné prerezávanie podporuje rast a udržuje rastliny v požadovanom tvare. Po dosiahnutí želaných rozmerov sa odporúča aspoň 1 dôkladný rez za rok. Odporúča sa strihať ich na jar, po posledných mrazoch a ešte pred pučaním. Pri prerezávaní zrežte všetky dovnútra rastúce a príliš dlhé výhony. Odstránením nepotrebných, poškodených a chorých vetiev zabezpečíte vitalitu, zhustnutie a omladenie kra. Najlepšie je použiť bežné záhradnícke nožnice, aby ste strihali jednotlivé konáre po jednom.
Mrazuvzdornosť
V našich klimatických podmienkach je vavrínovec mrazuvzdorný. Nízke teploty zvládne až do teploty -21 °C. Pri mrazoch tuhších ako - 21 až -29°C (podľa kultivaru), môžu najmä koncové časti konárov omrznúť, no vavrínovec sa z takéhoto poškodenia ľahko dokáže zregenerovať a na jar znova obrašiť. Pred zimou sa odporúča koreňovú sústavu chrániť mulčovaním slamou, čečinou, drevnou štiepkou alebo kôrou.
TIP! Nezabúdajte, že vavrínovec je jedovatý! Počas strihania preto vždy pracujte v ochranných rukaviciach a nedotýkajte sa tváre.
Možné problémy
Ak listy vavrínovca predčasne usychajú a opadávajú, môže ísť o antraknózu. Je to choroba, ktorá spôsobuje škvrnitosť a vädnutie listov. Zo živočíchov spôsobuje viditeľné poškodenie najmä nosánik ryhovaný. Jeho vyhryzené „cestičky“ na listoch sú viditeľné aj voľným okom. Ak sa tento hmyz premnoží, larvy začnú požierať aj koreňový systém, čo môže viesť k úhynu celej rastliny.
Kultivary vavrínovca
Vavrínovec nie je len jeden. Existuje niekoľko rôznych druhov a kultivarov, ktoré sa odlišujú veľkosťou rastliny v dospelosti, tvarom a farbou listov - od drobných po veľkolisté, tmavozelené až bronzové. Niektoré sú veľmi rýchlo rastúce, iné zas obzvlášť huňaté a nepriehľadné.
- Caucasica: Najčastejšie pestovaný druh, rastie vzpriamene a dorastá do 3 - 4 m, vhodný na výsadbu vysokých živých plotov.
- Etna: Ideálny kultivar pre výsadbu nižších živých plotov (dorastá len do výšky 2 m), s typickým hnedo-červeným sfarbením mladých výhonkov. Mrazuvzdornosť do - 27 °C.
- Rotundifolia: Charakteristický veľkými, okrúhlymi listami a kompaktným vzrastom (výška do 3 m, šírka do 1,5 m).
- Novita: Rýchlo rastúca odroda dorastajúca až do 3 - 5 m výšky a 2 - 3 m šírky, vhodná na mohutné živé ploty. Veľmi odolná proti mrazom (krátkodobo až do - 30 °C).
- Mount Vernon: Kompaktný stálozelený kultivar, dorastajúci len do 1,2 m výšky a cca 2 m šírky, vhodný na pestovanie nízkych živých plotov a menších stálozelených krov.
- Otto Luyken: Dorastá len do výšky 1,3 m, pričom sa vie rozrásť až do 2,5 m šírky, vhodný pre pôdopokryvné výsadby do tienistých častí záhrad.
Využitie v záhrade
Vavrínovec lekársky je všestranná, stálozelená rastlina, ktorú je v okrasnej záhrade možné využiť na mnoho spôsobov. Okrem najčastejšie pestovaných živých plotov ponúkajú desiatky kultivarov aj pôdopokryvné či solitérne formy v rôznych veľkostiach. Medzi prednosti tejto okrasnej rastliny patrí predovšetkým jej odolnosť, nenáročnosť na svetlo a krása v podobe sýtozelených listov a bielych kvetov počas jari.
Vavrínovec je ideálny na vytvorenie hustého, súkromie zabezpečujúceho živého plota, ktorý chráni záhradu po celý rok. Jeho tmavozelené lesklé listy dodávajú záhrade sofistikovaný vzhľad. Okrem živých plotov sa vavrínovec skvele hodí aj na pestovanie v kvetináčoch na terasách, balkónoch či pred vstupmi do domu. Vďaka svojej elegancii a nízkym nárokom na údržbu je výbornou voľbou aj ako solitér do okrasných záhonov.
Pôvod a história
Druh vavrínovca má pôvod v regiónoch susediacich s Čiernym morom, od Albánska cez Kaukaz až do Turecka a Iránu. Od stredoveku sa pestuje ako okrasný druh pre svoje neopadavé listy. Do Európy bol privezený v roku 1546. Hoci sa listami podobá vavrínu pravému, nie je s ním príbuzný, ale s ďalšími druhmi rodu Prunus ako čerešňa, višňa či slivka.
Kouzelný živý plot
tags: #vavrinovec #lekarsky #ovalny