Muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia), známy aj ako "Aljašská čučoriedka", patrí do čeľade ružovitých (Rosaceae). Tento ker alebo malý strom je cenený pre svoje aromatické, sladké plody, ktoré sa podobajú na čučoriedky, a rovnako tak aj pre svoju nenáročnosť a okrasné vlastnosti.
Pôvod a rozšírenie
Rastlina pochádza z Kanady a je široko pestovaná v prérijných provinciách, najmä v Saskatchewan, Manitobe a Alberte. Vďaka svojej odolnosti voči mrazu sa úspešne rozšírila aj do iných oblastí s drsnými zimami.
Charakteristika rastliny
Muchovník jelšolistý rastie ako ker alebo malý strom s výškou 2,5 až 4 metre a šírkou 1 až 2 metre. Rastliny zvyčajne kvitnú od polovice apríla bielymi, hviezdicovitými kvetmi v zhlukoch po 5 až 20 kusov. Tieto kvety sú cenným zdrojom nektáru pre včely a dokážu odolať jarným mrazom do -5 °C.
Listy muchovníka sú oválne až okrúhle. Krátko po odkvitnutí sa začínajú tvoriť plody, ktoré sú botanicky klasifikované ako okrúhle malvice s priemerom 1 až 1,8 cm. V plnej zrelosti sú tmavofialové, s voskovým povlakom, veľmi podobné čučoriedkam. Úroda sa zberá od polovice júna do polovice júla. Rastliny začínajú rodiť v treťom roku po výsadbe a dospelé kríky môžu priniesť priemerne 3 až 4,5 kg plodov.
Na jeseň muchovník prekvapí svojimi oranžovo-červenými listami, ktoré tvoria výrazný farebný prvok v záhrade.
Pestovanie muchovníka
Stanovište a pôda
Muchovníku sa najlepšie darí na plnom slnku. Môže rásť aj v čiastočnom tieni, ale v takom prípade bude úroda nižšia a kvalita plodov slabšia, rovnako ako celková odolnosť rastliny.
Rastlina je tolerantná k väčšine pôd, ale najlepšie rastie v dobre priepustnej, hlinito-piesočnatej pôde s pH 6,0 až 7,8. Znáša aj ílovitú pôdu, ak je dobre odvodnená a udržiavaná dostatočná vlhkosť. Pre rast v nádobách je vhodný humózny substrát s dobrou drenážou.
Výsadba
Najvhodnejším obdobím na výsadbu je jar alebo jeseň. Ak sa rastliny zaobstarajú v lete, je potrebné im dopriať viac vlahy. Pri výsadbe sa odporúča vykopať jamu dostatočne veľkú, aby sa do nej zmestil celý koreňový bal. Rastliny by mali byť od seba vzdialené minimálne 1 až 1,5 metra. Pri výsadbe do radu (živého plota) sa odporúčajú medzery 1,5 až 2 metre, pričom do piatich rokov sa rastliny spoja do súvislého plota.
Po výsadbe je dôležité udržiavať pôdu okolo novovysadených kríkov vlhkú, ale nie premokrenú, najmä počas prvých 2 až 3 týždňov. Následne je potrebné nové rastliny polievať raz týždenne, pokiaľ neprší. Dobre zakorenené rastliny (po 2-3 rokoch) už nevyžadujú častú zálievku.
Hnojenie a starostlivosť
Muchovník nevyžaduje pravidelné hnojenie chemickými hnojivami. Odporúča sa aplikovať 2 cm vrstvu kompostu alebo dobre vyzretého hnoja k pôde na jar. Je dôležité udržiavať oblasť do jedného metra od kmeňa novovysadených rastlín bez trávy a buriny, pretože muchovník má plytký koreňový systém, ktorý slabo konkuruje s inými rastlinami. Efektívnejšou metódou je aplikácia hrubej vrstvy mulču v širokom kruhu okolo kríka.
Muchovníky sú mimoriadne odolné voči mrazu, zvládajú teploty až do -40 °C.
Rez a tvarovanie
Prvé tri roky po výsadbe je možné rastliny nechať rásť prirodzene alebo ich priebežne tvarovať do košatej podoby. Udržiavací rez zahŕňa odstraňovanie starých, slabých a chorých konárov, čím sa zabezpečí lepší prístup svetla k rastline, podporí sa rast a tvorba plodov.
Omladzovací rez by sa mal vykonávať iba vtedy, keď rastliny starnú a strácajú svoju vitalitu. Skracovaním ročných výhonkov sa podporuje vegetatívny rast a rastlina sa vracia do požadovaného stavu, čím sa zabezpečuje rovnováha medzi plodnosťou a rastom.
Pri pestovaní ako živý plot je rez nevyhnutný na zahustenie porastu a vytvorenie kompaktnej steny. Výhonky sa pravidelne skracujú o 1/3 alebo aj viac.
Odrody muchovníka
Existuje mnoho odrôd muchovníka, ktoré sa líšia veľkosťou plodov, dobou dozrievania a vzrastom. Medzi najznámejšie patria:
- Smoky: Stredne skorá odroda, dorastajúca do výšky okolo 4 metrov, dlhoveká (viac ako 70 rokov). Vytvára početné odnože, vhodná na rozmnožovanie.
- Thiessen: Skorá odroda dorastajúca do 5 metrov, s veľkými (cca 18 mm) plodmi so šťavnatou a sladkou dužinou, dozrievajú priebežne.
- Martin: Skorá odroda s veľkými plodmi, podobná odrode Thiessen.
- Northline: Nižšia skorá odroda (do 3 metrov), rozkonáruje sa do šírky až 6 metrov. Má veľké, sladké plody odolné voči praskaniu.
- Prince William: Plody dozrievajú už v júni. Kríky rastú pomaly do výšky 3-4 metrov. Plody sú vhodné na spracovanie do džemov či štiav a na sušenie.
- Pembina: Dlhoročná, stredne skorá odroda do výšky 5 metrov.
- Altaglow: Stredne dlhoveká odroda (cca 40 rokov), pestovaná hlavne pre dekoratívnosť, dorastá do výšky nad 7 metrov. Plody majú bielu šupku.
- Honeywood: Vysoko úrodná odroda s sladkými a šťavnatými plodmi dozrievajúcimi v polovici leta.
- Krasnojarskaja: Ruská odroda s veľkými, vyrovnanými plodmi, spoľahlivá aj v kontinentálnej klíme.
Ivan Hričovský: PREČO ARÓNIA NERASTIE?
Choroby a škodcovia
Muchovník je vo všeobecnosti odolný voči chorobám a škodcom. Výnimočne ho môže napadnúť bakteriálna spála jadrovín (Erwinia amylovora), ktorá spôsobuje hnednutie až černenie napadnutých častí rastliny. Preventívna ochrana spočíva v aplikácii prípravkov na báze medi na jeseň alebo na jar. Najväčším škodcom sú vtáky, ktoré radi konzumujú plody. Jediným účinným riešením je ich plašenie alebo ochrana kríkov sieťami.
Využitie plodov a listov
Plody muchovníka je možné konzumovať čerstvé, sušené alebo spracované na:
- šťavu
- želé
- džem
- kompót
- sirup
- likér
- víno
Sú tiež výborné na pečenie koláčov, muffinov a na ozdobu zmrzliny a palaciniek. Mrazenie plodov ihneď po zbere je vynikajúcou metódou dlhodobého skladovania.
Plody muchovníka sú šťavnaté, sladké a majú príjemnú chuť. Ich šťava má krásnu karmínovo-červenú farbu. Obsahujú 8-18% cukru, organické kyseliny, triesloviny, až 1% pektínu a významné množstvo vitamínov C, A, B2 a E. Sú tiež bohaté na minerály ako draslík, horčík, železo a mangán.
Vysoký obsah antioxidantov, najmä antokyanov a flavonoidov, pripisuje muchovníku priaznivé zdravotné účinky, vrátane ochrany pred chorobami ako diabetes, srdcové choroby a rakovina. Majú tiež protizápalové a potenciálne protinádorové vlastnosti.
Okrem plodov sa dajú zbierať aj listy, z ktorých sa dá pripraviť čaj. V tradičnej čínskej medicíne a v indiánskych kmeňoch sa plody alebo výluh z listov podával matkám po pôrode na zníženie a reguláciu krvného tlaku.
Rozmnožovanie
Muchovník je možné rozmnožovať zo semien, odrezkov, odkopkov alebo vrúbľovaním. Rozmnožovanie zo semia nie je spoľahlivé a je zdĺhavé, pretože mnohé odrody sú hybridné. Najjednoduchšie a najúspešnejšie je rozmnožovanie z odrezkov. Odrezky by mali byť polo-drevnaté, dlhé 9-14 cm, s odstránenými listami (okrem dvoch vrcholových, ktoré sa skrátia na polovicu). Zapichujú sa do menej úrodného substrátu (piesok s prídavkom hydrogélu alebo rašeliny).
Odkopky, teda mladé rastlinky vyrastajúce okolo dospelých kríkov, je potrebné odobrať s koreňmi a ihneď zasadiť na nové stanovište.
Vrúbľovanie je vhodné pre skúsenejších záhradkárov.
tags: #muchovnik #jelsolisty #rodenie