Starostlivosť o záhradu v zime a vplyv zamrznutej pôdy

S príchodom čoraz kratších dní a chladnejšieho počasia už mnohým druhom rastlín nepraje ideálne prostredie. Záhradkári však majú stále čo robiť a je dôležité venovať pozornosť tomu, ako sa pôda správa v zime a ako ju pripraviť na nadchádzajúce mrazy aj jarnú výsadbu. Hoci záhrada v zime odpočíva, prebiehajú v nej rozmanité procesy, v ktorých zohráva kľúčovú úlohu teplota pod nulou. Pochopme, ako mráz pomáha pôde a ako jej naopak škodí.

Jesenná výsadba pred príchodom mrazov

Správne načasovanie výsadby pred príchodom trvalých mrazov je kľúčové pre úspešné zakorenenie a prežitie rastlín.

Kedy sadiť cesnak a cibuľu

Cesnak a cibuľa patria k plodinám, ktoré sa sadia počas neskoršej jesene. Ak je dostatočne teplé počasie, môžete tak spraviť ešte úvodom novembra. Vhodné je slnečné stanovisko s výživnou pôdou, zasadiť ich môžete tiež do skleníka. Hriadky môžete na ochranu pred holomrazmi zakryť netkanou textíliou. Jesenné sadenie umožní rastlinám zakoreniť sa do príchodu mrazov. Sadenie jesenného cesnaku prebieha spravidla od konca októbra do trvalého zamrznutia pôdy, podľa podmienok aj do polovice decembra.

Cesnak sa vysádza hlboko 8 - 10 cm do riadkov, podľa veľkosti strúčikov. Stáva sa, že cesnak do zimy ešte vyrastie, čo by sa však nemalo stať, keďže hrozí omrznutie. Mnohí majú skúsenosti, že to nie je prekážkou, ale pravdepodobne sa v takých prípadoch jednalo o plytšiu výsadbu. Pokiaľ jesennú výsadbu nestihnete, každý cesnak sa dá vysadiť aj na jar, čo väčšinou nemá vplyv na výšku výnosu.

Výsadba ovocných a okrasných stromov a krov

Od polovice októbra až do konca novembra je najlepší čas na sadenie ovocných a okrasných stromov a krov. Pôda je ešte dostatočne prehriata a po jesenných dažďoch poskytuje zásobu vlahy. Tieto podmienky podporia lepšie zakorenenie novovysadených stromov a krov, ktoré sa v chladnom počasí nebudú sústreďovať na rast koruny. Sadenie stromov na jeseň prispieva k ich lepšej odolnosti voči ochoreniam aj suchu. František Tóth, skúsený ovocinár, odporúča: „Niektoré typy stromov je dobré sadiť na jeseň. Ide najmä o jadroviny, akými sú jablká či hrušky.“

Neskorý výsev kvetov a zeleniny

Úvodom novembra môžete v teplejších oblastiach ešte zasiať niektoré kvety, ako sú černuška, hrachor, stračonôžka a echinacea. Vysievaním na jeseň získajú na jar náskok a o to skôr vám zakvitnú. Ak sa obávate, že je už priveľmi chladno, lepšie je zvoliť vysievanie do skleníka. Semienka niektorých druhov zeleniny dokážu prezimovať v pôde a kým začne mrznúť, ešte sa stihnú zakoreniť. Vysievať môžete vhodné odrody mrkvy, petržlenu a čierneho koreňa. Pokiaľ nemáte záhradný skleník, hriadky prekryte mulčom alebo netkanou textíliou. Kým ešte nezačalo poriadne mrznúť, môžete sa pustiť aj do vysadenia jarných cibuľových kvetov, ako sú hyacinty, narcisy alebo tulipány, ktoré vás začiatkom jari privítajú svojou krásou.

Dôležitosť správneho času sadenia pre rastliny

František Tóth varuje pred sadením do zamrznutej pôdy: „Lenže broskyne a marhule sa už nezakorenia. Predstavte si, že dáte do zeme stromček. Zasadíte ho. Sadenie na jeseň je podmienené tým, či je pôda zamrznutá, alebo nie. Od koreňov sa totiž pri zamrznutej pôde nevytlačí vzduch a sadenica začne plesnivieť.“

Zostala vám na záhonoch v záhrade alebo skleníku nepozbieraná zelenina? Niektoré druhy bez problémov zvládnu aj mráz, iné budete musieť do prvých mínusových teplôt pozbierať. Medzi odolné druhy patria kučeravý a ružičkový kel, petržlen vňaťový, ozimný pór, zimný šalát a špenát. Mráz tolerujú aj brokolica, kapusta alebo ružičkový kel, vďaka nemu môžu dokonca získať lepšiu chuť, keď sú sladšie. Do príchodu mrazov však pozberajte cviklu, mrkvu, petržlen, kaleráb, chren aj zeler, pretože zo zamrznutej pôdy by sa nielenže ťažko vyberali, ale mráz by ich aj poškodil.

Hĺbka zámrzu pôdy a jej dopady

Zámrz pôdy je jav, ktorý má výrazné regionálne rozdiely a dôležité fyzikálne dôsledky pre záhradu.

Regionálne rozdiely a fyzikálne zmeny

Na Slovensku pôda zamŕza v rôznych regiónoch do rôznych hĺbok, ale vďaka miestnej mikroklíme sa stáva, že aj na jednom mieste je zámrz pôdy rôzny. Zjednodušene by sme mohli zhrnúť, že najčastejšie pôda zamrzne do hĺbky 20 cm, pri silnejších mrazoch do 50 cm a pri dlhotrvajúcich holomrazoch až do 80 cm. Paradoxne, niekedy sa nám zima spätne zdá „silná“, pretože snehu bolo veľa a držal sa aj mesiac-dva, a inokedy si o zime myslíme, že bola „slabá“, keďže snehu vôbec nebolo a len občas na chvíľu mrzlo. Pre zamŕzanie pôdy je však opak pravdou - sneh izoluje. Pôda svojim zamrznutím zväčšuje svoj objem, môže tvoriť malé kopčeky, ale môže aj posunúť dlaždice, pergolu či pretrhnúť nevhodne uložené plynové, vodovodné či kanalizačné potrubie.

Odolnosť koreňov rastlín voči mrazu

Krátkodobé prechladenie pôdy v hĺbke 20 cm do teploty -5 °C vydržia korene čerešne, duly, rebarbory, narcisu, pivonky a topinamburu. Odolnejšie sú korene egreša, ríbezle, maliny, jablone, višne, slivky, konvalinky, kosatca a snežienky, ktoré nevymrznú ani pri znížení teploty pôdy do -15 °C. Problémom sú korene viniča hroznorodého, ktoré zväčša namrznú, ak je v hĺbke 20 až 50 cm teplota pôdy -5 °C, a vinohrad môže vyhynúť pri teplote pôdy -10 °C.

Riziká spojené so zamŕzaním a rozmŕzaním

Dlhé tenké kryštáliky ľadu ničia pôdnu štruktúru, no najviac pôde škodí časté rozmŕzanie a zamŕzanie. Zväčšovaním objemu po zamrznutí vody sa totiž vytvárajú malé kopčeky zamrznutej zeminy. Tým potom trpia najmä trsy okrasných tráv, cibule, hľuzy a jahody. Na jar sa ich obnažené a poškodené korene ocitnú na povrchu. Pri ílovitých pôdach tomu predídete plošným odvodnením a prevzdušnením pôdy v hĺbke 40 cm pomocou drenážnej 10 centimetrovej vrstvy z drevenej štiepky. Ak pôda po zime premrzne do hĺbky a bez snehovej pokrývky sa ochladzuje viac, má výrazne nižšiu absorpčnú schopnosť, čo môže mať vplyv pri výdatnejších zrážkach. Zamrznutá zem má úplne nevhodné fyzikálne vlastnosti pre rast koreňovej sústavy. Vzhľadom na silný mráz v niektorých rokoch dochádza k nárastu hĺbky premrznutiu v niektorých oblastiach až nad 50 centimetrov.

Mráz v pôde: Pomocník i ničiteľ

Mráz zohráva v pôde dvojakú úlohu - môže byť pre ňu prospešný, ale aj veľmi deštruktívny.

Užitočné aspekty mrazu pre pôdu

Okrem užitočných organizmov ničí mráz aj tie škodlivé. Vďaka otepľovaniu klímy hrozí invázia teplomilných chorôb a škodcov aj do strednej Európy, preto z prirodzenej ochrany pripadajú, okrem intenzívnejšieho biologického boja, do úvahy už len mrazivé zimy. Mráz je pomocník aj pri vytváraní priaznivejšej štruktúry pôdy v ťažkých ílovitých typoch. Na jeseň by ste mali ťažkú ílovitú pôdu hlboko zrýľovať. Veľké hrudy pri tom nemusíte vôbec rozbíjať, v zime ich zamrznutá voda rozdrví na menšie kúsky. Ľad v pôde napomáha drobeniu a zvetrávaniu úlomkov pevných hornín. Trhá aj väčšie balvany a z minerálov sa uvoľňujú živiny pre rastliny. Chladný vzduch a zamrznutá pôda obmedzujú výpar vody z pôdy, čím sa vytvárajú zásoby zimnej vlahy. Na jar je teda pôda ideálne zásobená vodou a pripravená na vysádzanie alebo vysievanie.

Negatívne vplyvy mrazu na pôdu a život v nej

Život v pôde sa na nejaký čas zastaví, pretože ľad uväzní aj húževnaté formy života. Odumreté časti rastlín sa nerozkladajú a úrodnosť pôdy stagnuje. Zmrznutiu pôdy sa preto snažíme vyhnúť, respektíve ho čo najviac obmedziť. Čím bude pôda v záhrade zamrznutá kratšie a do menšej hĺbky, tým nás bude na jar čakať kvalitnejšia pôda, zúrodnená a popretkávaná množstvom chodbičiek od dážďoviek a iných pôdnych organizmov, ktoré nehibernovali ani sa neskryli pred mrazom do väčších hĺbok, ale usilovne pôdu zúrodňovali aj v priebehu zimy.

Mráz a pôdne mikroorganizmy

Optimálna teplota pre pôdne mikróby je okolo 15-30℃. Keď teplota klesne nižšie, produkcia a recyklácia živín v pôde sa zníži. Keď teplota klesne ešte viac, pôdne mikroorganizmy upadajú do štádia hibernácie. Keď teplota klesne príliš, umierajú. Viaceré chemické procesy a procesy v prírode celkovo potrebujú na to, aby fungovali, teplo a vodu v kvapalnej forme. Najväčší bod zlomu teda nastáva v okamihu zamrznutia pôdy. Pre väčšinu živých organizmov je problémom tvorba ľadových kryštálov v tele, ktoré prepichujú živé bunky a znemožňujú chemické procesy. Avšak pre pôdu a jej obyvateľov nie je mráz ako mráz. Rastliny ani živočíchy vo svojich tkanivách neprenášajú čistú vodu. Ich telesné tekutiny obsahujú množstvo cukrov a iných látok. Niektoré dokonca produkujú nemrznúcu zmes, preto je kľúčom k ich prežitiu udržať teplotu pôdy čo najvyššie, bez ohľadu na to, že sme už pod bodom mrazu.

Vplyv na škodcov a choroby

No nielen pre rastliny, ale aj pre živočíchy je zamŕzanie pôdy veľmi dôležité, najmä pre hmyz. V poslednom pomerne teplom desaťročí je vidieť súvislosť s enormným nárastom výskytu kliešťov a ich postupným rozširovaním sa aj na sever. Rovnako aj iné voľakedy vzácne druhy hmyzu sa tu postupne udomácňujú. Takže mnohých z nás síce teší, že vďaka slabším zimám môžeme pestovať vonku mnohé teplomilné odrody, no už menej nás teší, že budeme musieť pravidelnejšie čeliť hrozbám útoku škodcov na plody našej práce.

Stratégie ochrany pôdy pred mrazom

Kľúčom k udržaniu zdravej pôdy počas zimy je pochopenie a využitie jej prirodzených izolačných vlastností.

Vzduch ako prírodný izolant

Na ochranu pred mrazom sa v prírode používa vzduch, ktorý je v plynnom skupenstve a jeho molekuly sú ďaleko od seba, čím nevedia predávať tepelnú energiu tak efektívne ako v kvapalnom alebo pevnom skupenstve. Vzduch je vďaka tomu dobrý tepelný izolant. Aby bola tepelná izolácia čo najúčinnejšia, treba vzduch imobilizovať - uzatvoriť ho v malých, ideálne až v mikroskopických dutinách, kde budú molekuly vzduchu v kľude a budú bez väčšieho pohybu držať svoju tepelnú energiu. Túto funkciu dokážu zabezpečiť pórovité materiály. Čím je pórov viac a čím sú póry menšie, tým má materiál menšiu tepelnú vodivosť, alebo inak povedané, kladie väčší tepelný odpor.

Význam snehovej pokrývky

Aj keď to neznie príliš intuitívne, ľad v podobe vrstvy našuchoreného snehu funguje ako tepelná izolácia, pretože sneh obsahuje množstvo vzduchu. Pod hrubou vrstvou snehu si pôda dokáže udržať plusovú teplotu aj v silných mrazoch. Zospodu k povrchu pôdy vystupuje teplo z väčších hĺbok, kde je teplota pôdy konštantná počas celého roka, a z povrchu toto teplo cez sneh neuniká dostatočne rýchlo na to, aby povrch pôdy zamrzol. V takto zakrytej pôde si môžu dážďovky spokojne vŕtať svoje tunely, korene rastlín môžu rásť a prijímať vodu (pri „vymrznutí“ rastlín sa väčšinou jedná o ich vyschnutie, keďže nevedia prijímať vodu vo forme ľadu), a pôdne mikroorganizmy sa môžu slobodne pohybovať. Sneh je pre pôdu a pôdne organizmy prospešný. Problém nastáva, ak na pôde pri mínusových teplotách žiaden sneh nie je. Pre prírodu vedia byť tieto takzvané holomrazy devastačné, keďže mrú rastliny, mikróby aj väčšie živočíchy.

Mulčovanie ako efektívna ochrana

Počas holomrazov nastupuje ďalšia úroveň ochrany pôdy pred chladom a mrazom - mulč. Je to zhruba 5 cm hrubá vrstva organického materiálu, či už živého alebo odumretého. V záhradách sa ako mulč používa najčastejšie mulčovacia kôra. Ako ochrana pôdy však rovnako dobre poslúži aj množstvo iných materiálov, ako je slama, lístie, podrvené konáre, posekané zvyšky úžitkových rastlín, tráva, ktorá sa namiesto kosenia len zošliape, alebo pôdopokryvné rastliny. Všetky organické materiály sú pórovité, množstvo vzduchu je uväzneného aj medzi jednotlivými listami či kúskami mulčovacej kôry, pôdu teda pred mrazom účinne chránia.

Hĺbka, do ktorej pôda premrzne, závisí nielen od teploty vzduchu, ale aj od toho, ako dlho mrazy trvajú. Niekoľkohodinové nočné mrazy zamrazia maximálne vrchných pár milimetrov pôdy. Dlhotrvajúce holomrazy však v našom teplotnom pásme zasiahnu nechránenú pôdu až do 40 cm hĺbky. Na toto už mulč nestačí, je len otázkou času, kedy aj hrubá mulčovacia vrstva premrzne. Pre tých, čo si potrpia na estetiku, sú k dispozícii dekoratívna mulčovacia kôra alebo štiepka. Tí, čo si potrpia na cenu, majú k dispozícii množstvo materiálu, ktorý produkuje samotná záhrada, stačí posekať či podrviť.

Úloha kyprej a prevzdušnenej pôdy

Aj samotná pôda obsahuje vzduch. Čím ho obsahuje viac, tým kladie väčší tepelný odpor a tým lepšie bráni úniku tepla z nižších vrstiev do atmosféry. Vrchná, pár centimetrov hrubá vrstva kyprej pôdy tak dokáže pred mrazom ochrániť nižšie vrstvy. Dokáže zabrániť zamrznutiu alebo vyschnutiu koreňov, ktoré sa pod ňou nachádzajú, a dokáže pod sebou udržať produkciu a recykláciu živín v chode. Procesy sa síce spomalia, ale nezastavia. Hmyz a iné pôdne živočíchy, ktoré sú na mráz citlivejšie, sa pred ním ukrývajú do nižších vrstiev pôdy. Vrstva kyprej pôdy, ktorá je nad nimi, ich tak dokáže pred umrznutím zachrániť. Aj tu platí, že pri dlhotrvajúcich holomrazoch je len otázkou času, kedy sa mráz dostane hlbšie do pôdy. Určite to ale bude hĺbka menšia než v prípade zhutnenej pôdy bez pórov v rovnakých klimatických podmienkach.

Prevzdušnením sa do pôdy dostane viac vzduchu, tým pádom lepšie izoluje nižšie vrstvy pred chladom. Nemáme tu na mysli prevzdušnenie v podobe každoročného jesenného preorania alebo prerýľovania záhrady, pretože toto má z dlhodobého hľadiska na pôdu práveže opačný efekt. Hrudkovitá štruktúra sa postupne mení na prašnú štruktúru s nízkym obsahom vzduchu, ktorá po preoraní rýchlo sadne a pustí mráz do väčšej hĺbky. Na mysli je jednorazové prevzdušnenie pôdy (ak je to potrebné) a rozbehnutie pôdnych procesov, ktoré pôdu udržia kyprú a vzdušnú. Pôdu vieme rýchlo prevzdušniť zapracovaním pórovitého materiálu.

Organická hmota a jej prínos

Organická hmota zvyšuje vodozádržnú schopnosť pôdy a zároveň prispieva k tmavej farbe pôdy. Tieto dve vlastnosti pôdy zvyšujú jej absorpciu tepla, a tým zvyšujú jej teplotu. Zvýšenie teploty rozhodne nie je markantné, ale pre drobné pôdne živočíchy môže aj rozdiel necelého stupňa znamenať rozdiel medzi životom a smrťou. Pridaním organickej hmoty do pôdy alebo zabezpečením jej produkcie priamo na ploche ich vieme pred zmrznutím ochrániť.

Najjednoduchší spôsob pridania organickej hmoty je nechať na pôde odumreté časti rastlín, ktoré sa rozložia priamo na mieste. Rastliny môžeme v úžitkovej časti záhrady priamo na tento účel pestovať (zelené hnojenie). Kompost je takisto organická hmota, ale už v pokročilom štádiu rozkladu. Kompost je možné ďalej vylepšiť primiešaním biouhlia, ktoré je tiež organický materiál, len tepelne upravený pyrolýzou. V tejto forme nie je biologicky odbúrateľný, takže v pôde vydrží tisícročia. Kompost treba do pôdy pridávať pravidelne. Biouhlie nie je náhradou kompostu, len ďalej zlepšuje jeho vlastnosti a prínos pre pôdu. Kompost aj biouhlie zároveň pôdu prevzdušňujú a podporujú mikrobiálnu zložku pôdy - biouhlie poskytne pôdnym mikroorganizmom vhodné prostredie pre život, kompost im zas poskytne potravu. Organickú hmotu v podobe cukrov do pôdy vypúšťajú aj rastliny prostredníctvom svojich koreňov, hustá výsadba rastlín takisto zvyšuje organickú zložku v pôde.

Príprava pôdy na jarnú výsadbu

Po zime je dôkladná príprava pôdy kľúčová pre úspešný začiatok novej sezóny.

Kedy začať s prácou v záhrade

Prichádza čas pripraviť záhradu na prvé jarné slnečné lúče. Dôkladne si naplánujte, čo všetko je potrebné urobiť, aby ste na nič dôležité nezabudli. Do práce priamo v záhrade alebo na záhone sa pustite až vtedy, keď je pôda dostatočne suchá, inak by ste ju pri chôdzi mohli utlačiť. To, či je pripravená, môžete vyskúšať jednoduchým testom: naberte hrsť zeminy a vytvorte guľôčku. Potom pustite guľôčku na zem. Ak sa roztriešti, pôda je pravdepodobne dostatočne suchá na prácu. Nepracujte na mokrej, zamrznutej alebo blatistej pôde! Len ju zhutníte.

Len čo je pôda úplne rozmrznutá, môžete začať sadiť stromy a kríky, živé ploty a tiež ovocné stromy a ruže založené cez zimu na jarnú výsadbu. Platí však zásada, že pre väčšinu opadavých listnáčov bez balu je najvhodnejším termínom na pestovanie a presádzanie jeseň. Stromy a kríky, ktoré možno sadiť bez balu iba na jar, sú napríklad buk, kolkvícia ľúbezná, soforu japonský; orgován presádzame najbezpečnejšie v neskorom jarnom termíne. Marec je najvhodnejší na výsadbu polokrov, ktoré potrebujú každú jar viac či menej hlboký rez a kvitnú od neskorého leta do jesene. Mnoho záhradkárov je po zime nedočkavých a radi by mali stromčeky či kríky čo najskôr zasadené v pôde na záhradke. Príliš skorá výsadba do zamrznutej zeme však vedie k sklamaniu, keď sa zakúpené jedince neujmú, resp. nedosahujú výnosy alebo sú esteticky poškodené.

Biointenzívny prístup k príprave pôdy

Príprava pôdy na jar je alfa a omega biointenzívneho záhradkárčenia. Pôda nie je len neživé médium, do ktorého „zapichneme“ rastliny, ale v biozáhrade je pôda živý, dýchajúci organizmus, komplexný ekosystém plný miliónov užitočných tvorov, ktoré sa stanú najdôležitejšími spojencami vašich rastlín. Ak sa o ne dobre postaráte, ony sa postarajú o bohatú a zdravú úrodu. Pôda je pulzujúca metropola, v jedinej čajovej lyžičke zdravej záhradnej pôdy žije viac mikroorganizmov ako ľudí na Zemi! Baktérie, huby, riasy, prvoky a samozrejme, usilovní inžinieri pôdy, dážďovky, tvoria pôdny život. Táto komunita je zodpovedná za sprístupňovanie živín, zlepšovanie štruktúry pôdy a ochranu rastlín pred patogénmi. V tradičnom záhradkárstve je rýľovanie často prvou jarnou prácou. Biointenzívny prístup to však odmieta, pretože chráni pôdny život (hlboké rýľovanie a orba narúšajú a ničia jemne vrstvený ekosystém pôdy), vynáša menej semien burín na povrch a šetrí váš chrbát, keďže rýľovanie je jednou z najnamáhavejších záhradných prác. Namiesto tradičného rýľa použite rýľovacie vidly! Zapichnite ich do pôdy tak hlboko, ako len viete, a jemne nimi pohybujte dopredu a dozadu, aby sa do hlbších vrstiev dostal vzduch. Neobracajte pôdu! Pri ťažkej ílovitej pôde je tento krok nevyhnutný pre lepšie hospodárenie s vodou a vzduchom. Pri piesočnatej pôde je kyprenie menej dôležité.

Aplikácia kompostu a iných doplnkov

Ideálne je rozprestrieť 3-5 cm hrubú vrstvu zrelého kompostu na celý povrch vašich záhonov aspoň raz ročne, na jar. Nemusíte ho zapracovávať! Jednoducho ho rozprestrite na vrch prekyprenej pôdy. Dážďovkový humus (vermikompost) je najlepší biologicky aktívny doplnok do pôdy, aký môžete získať. Ak nemáte dostatok vlastného kompostu, môžete použiť peletovaný organický hnoj (napr. kurací alebo kravský). NPK v skratke: Dusík (N) je pre zelený rast, Fosfor (P) pre vývoj koreňov a kvetov a Draslík (K) pre kvalitu plodov a odolnosť voči chorobám. Domáce tipy: Drevný popol (len z listnatých stromov, s mierou!) je bohatý na draslík. Po rozprestretí kompostu povrch uhlaďte hrabľami. Mal by byť dokonale rovný a drobivý. Malé semená (mrkva, šalát) potrebujú jemnejšiu štruktúru, zatiaľ čo väčšie (fazuľa, hrach) si poradia aj s hrubšou. V suchej jari je dôkladná, hlboká zálievka pred sejbou nevyhnutná. Pôda by mala byť „vlhko-drobivá“, ako vyžmýkaná špongia.

Špecifické jesenné a zimné práce v záhrade

Okrem prípravy pôdy je dôležité venovať pozornosť aj ďalším aspektom záhradníčenia pred a počas zimy.

Starostlivosť o trávnik a živé ploty

Podceniť prípravu trávnika na zimu sa neoplatí. Ešte predtým, než poriadne nasneží a definitívne začne mrznúť, mali by ste ho naposledy pokosiť a nechať trávu o kúsok vyššie. Odporúča sa taktiež postriekať trávnik proti zimným plesniam a na prilepšenie je možné poprášiť kúskom kompostu. Lístie je potrebné zhrabať pravidelne, aby sa pod ním nevytvorila pleseň a trávnik bol na jar vďačný. Ak ste nestihli jarnú vertikutáciu, začiatok mesiaca je posledným vhodným termínom, kedy hustý trávnik preriedite a prevzdušníte. Cez nožnice na živý plot pristrihnite živý plot, táto aktivita sa zvyčajne vykonáva ešte koncom októbra, kým neprídu skutočné mrazy. Takisto je vhodné korene stromov prikryť kôrou a poriadne živý plot zaliať.

Kompostovanie a odstraňovanie rastlinných zvyškov

Na kompostovanie sa dá bez problémov využiť ovocie, zelenina z kuchyne, postaršie kvetiny, škrupiny z vajíčok alebo šupky zo zemiakov. Ešte predtým, než udrú kruté zimné mrazy, je potrebné porýľovať a zbaviť sa buriny, čím si ušetríte kopec roboty na začiatku jari. Zima je najlepší čas na spracovanie odštiepkov a konárov v drviči. Je tiež vhodné zbaviť sa každej rastliny a jej časti, ktorá odumrela, obsahuje príznaky choroby alebo napadnutia škodcami. Nekompostujte ich, ideálne sa ich zbavte spálením alebo zneškodnením so záhradným odpadom.

Zazimovanie hľúz a cibuľovín

Koniec októbra a mrazíky sú predzvesťou prichádzajúcej zimy, a preto treba povyberať z pôdy všetky letné hľuzy a cibuľoviny. Všetky gladioly, georgíny, tigrídie a acidantery je nutné z pôdy vybrať včas. Hľuzy begónií, ktoré ste pestovali v nádobách, je nutné tiež uskladniť, zrezať a vybrať z pôdy alebo ponechať v nádobách, kde je substrát úplne preschnutý. Nikdy neuskladňujte hľuzy poškodené, mäkké, plesnivé alebo preseknuté počas vykopávania, pretože pleseň alebo iné hubové ochorenie by sa rýchlo prenieslo aj na iné hľuzy a cibule. Cibule a hľuzy môžete uskladniť v suchých hoblinách, pilinách, v bublinkovej fólii v pivnici, kde neklesá teplota pod 0°C. Nemusia mať ani svetlo, ani závlahu počas celej zimy. Vo februári ich skontrolujte a ponechajte v pivnici. Vysadené cibule zorníc je nutné presadiť do nádob a naďalej pestovať v byte. V zimnom období a začiatkom jari sa vám preto odvďačia kvetmi. Ľalie nie je nutné vyberať z pôdy, naše zimy prežijú, náchylné na vlhkosť sú však orientálne druhy.

Zber a uskladnenie úrody

Jesenný čas predurčuje k zberu zeleniny a ovocia. Zbierajú sa posledné plody dozrievajúcich a zdravých paradajok, ktoré dozrievajú s poslednými teplými slnečným dňami. Tiež je najvyšší čas pozbierať papriku. Na hriadkach sa nachádza ešte zeler, paštrnák, mrkva a petržlen, ktoré tento mesiac musíte vykopať, očistiť od listov a uskladniť. Neskoré kaleráby - giganty uskladnite v pivniciach. Ovocie zozbierané z jesenných a zimných odrôd jabloní a hrušiek vyžaduje na skladovanie rovnaké podmienky. Hrušky vydržia aj do februára. Uskladňujte len zdravé a tvrdé plody bez poškodenia. Orechy zbierajte po silných vetroch a sušte na sitách alebo v pevných vreciach na suchom a teplom mieste. V zime ich môžete postupne vylúpať a uskladniť. V mrazničke vydržia v hermeticky uzatvorených obaloch 3 mesiace.

tags: #mzeme #sadit #do #zamrznutej #pody