Azalky sú očarujúce a majestátne rastliny, ktoré pochádzajú predovšetkým z Ázie, no vyskytujú sa aj na celej severnej pologuli. Už stáročia sú cenené v európskych záhradách pre svoje nádherné listy a veľké, exotické kvety, ktoré sa na jar a začiatkom leta objavujú v odtieňoch ružovej, fialovej, červenej, žltej a bielej. Aby tieto tieňomilné rastliny prosperovali, vyžadujú si vhodné polotienisté stanovisko s dostatkom vlhkosti a kyslú, priepustnú pôdu bohatú na živiny.
V súčasnosti existujú tisícky druhov a kultivarov azaliek rôznych veľkostí, tvarov, farieb a vlastností. Často sa zamieňajú s rododendronmi, no nie je to celkom presné. Rod rhododendron zahŕňa širšiu skupinu rastlín s vyše tisíc druhmi, ktoré sa delia do ôsmich hlavných skupín. Dve z nich, Tsutsusi a Pentanthera, sú známe ako azalky. Teda, všetky azalky sú rododendrony, no nie všetky rododendrony sú azalky. Listy azaliek sú spravidla menšie a špicaté, zatiaľ čo listy iných rododendronov sú väčšinou kožovité a väčšie. Z pestovateľského hľadiska majú azalky a rododendrony podobné nároky na podmienky a starostlivosť.
Výber vhodného stanoviska
Pre azalky je ideálne polotienisté stanovisko, najlepšie pod stromami, s dostatkom vlahy. Azalky znesú aj niekoľko hodín priameho slnka, pričom platí, že čím menšie listy rastlina má, tým lepšie znáša priame slnko. Príliš tienisté stanovisko však môže spôsobiť, že azalky nebudú kvitnúť.
Stanovište by malo byť chránené pred silným vetrom. Ideálne je umiestnenie v závetrí, kde je zabezpečená možnosť plytkej výsadby, maximálne do hĺbky koreňového balu.
Pôda a výsadba
Azalky nie sú až také náročné na nízke pH pôdy ako rododendrony, no napriek tomu obľubujú viac kyslé pôdy s pH medzi 4,5 a 6. Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú žltnúce listy so zelenými žilkami. V takom prípade je možné substrát okysliť pomocou prípravkov na báze sulfidov železa, pričom je potrebné vyhnúť sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre azalky toxické.
Substrát by mal obsahovať minimálne polovicu organickej zložky, ako je vyzretý kompost, rašelina, suché lístie alebo borovicová kôra. Pôda musí byť priepustná, pretože azalky potrebujú pre zdravý rast koreňovej sústavy kyslík. Na prevzdušnenie pôdy je možné použiť rozkladajúcu sa borovicovú kôru, ktorá navyše pôsobí proti hubovým ochoreniam koreňov.
Plytká koreňová sústava azaliek obľubuje vlhké, no nie premokrené pôdy. Preto nie sú pre tieto rastliny vhodné ťažké, ílovité pôdy. Ak sa rozhodnete sadiť do ílovitej pôdy, je dôležité vykopať dostatočne veľkú výsadbovú jamu a naplniť ju priepustným substrátom, aby sa prebytočná vlaha mohla odviesť.
Azalky môžeme sadiť počas celej vegetačnej sezóny, no najvhodnejším obdobím na výsadbu je jar, po pominutí hrozby mrazov, alebo začiatkom jesene. Rastliny sa väčšinou predávajú v kontajneroch alebo jutových koreňových baloch. Kontajnerované rastliny je pred výsadbou potrebné vybrať z kontajnera a koreňovú sústavu mierne popreházať a uvoľniť rukami, aby sa predišlo zauzleniu koreňov. Pri výsadbe je dôležité, aby horná časť koreňového balu nebola pod úrovňou pôdy, do ktorej sa sadí - je lepšie, ak je o 1-2 cm vyššie. Pred výsadbou by mali byť rastliny výdatne polievané.
Starostlivosť o azalky
Zavlažovanie
Azalky potrebujú vlhkú, ale nie premočenú pôdu. Zalievanie by malo byť pravidelné, najmä počas suchých období. Dôležité je udržiavať stálu vlhkosť, pretože korene azaliek sú plytko zakorenené a rýchlo vysychajú. V miestach s tvrdou, vápenatou vodou je vhodné na zálievku používať mäkkú, najlepšie dažďovú vodu.
Hnojenie
Azalky nie sú náročné na hnojenie. Ak majú výživnú pôdu, zaobídu sa úplne bez neho. Na podporu bohatšieho kvitnutia je možné aplikovať hnojivo na rododendrony v predjarnom období, no v porovnaní s inými rastlinami len vo veľmi obmedzenom množstve, pretože nadbytočné hnojenie by mohlo viesť k poškodeniu koreňov a listov. Vhodné sú špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny. Hnojivá s vyšším obsahom dusíka sú nevhodné, pretože podporujú tvorbu listov a môžu meniť farebnosť kvetov.
Mulčovanie
Pôdu okolo azaliek je vhodné pokryť mulčom, napríklad z borovicovej kôry, ihličia alebo štiepky. Mulč v hrúbke 5-10 cm pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chladnú, zabraňuje rastu buriny a udržuje optimálne pH pôdy. Mulč by sa však nemal dotýkať kmeňa rastliny, aby sa predišlo hnilobe.
Prerezávanie
Azalky sú z pohľadu strihania nenáročnými rastlinami. Rezom sa odstraňujú len suché a poškodené konáre. V prípade bujne rastúcich azaliek je možné zostrihom upraviť aj tvar rastliny. Najvhodnejším obdobím na strihanie azaliek je ihneď po ich odkvitnutí. Odstraňovanie zvädnutých kvetov po odkvitnutí podporuje tvorbu nových kvetných púčikov v nasledujúcej sezóne.
Ako prerezávať azalky
Choroby a škodcovia
Azalky sú veľmi odolné voči chorobám a škodcom, najmä ak majú vytvorené optimálne podmienky pre rast. Medzi najčastejšie problémy patria:
- Hniloba koreňov: Spôsobená trvalo premokrenou pôdou, pôvodcom je huba fytoftóra alebo podpňovka obyčajná.
- Nosánik ryhovaný (Otiorrhynchus sulcatus): Malý čierny chrobák, ktorý obžiera okraje listov a jeho larvy napádajú korene a kmeň. Proti larvám je účinná biologická ochrana v podobe parazitických hlístic.
- Molica rododendronová: Biely hmyz vysávajúci spodnú stranu listov. Pri silnom napadnutí sa listy mladých výhonkov krútia a živoria. Ochrana spočíva v použití prostriedkov proti savému hmyzu.
- Vápenatá chloróza: Žltnutie listov pri príliš vápenatej alebo pevnej pôde.
Pri hubovej infekcii sa pozdĺž žiliek listov objavujú hnedé fľaky a listy strácajú lesk a zrolujú sa. Ak sa objaví biely povlak, môže ísť o napadnutie múčnatkou. Silno napadnuté časti je potrebné odstrániť a spáliť, zvyšné ošetriť vhodným postrekom.
Druhy a kultivary azaliek
Existuje obrovské množstvo druhov a kultivarov azaliek, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom, farbou a vlastnosťami:
- Stálozelené azalky: Sú veľmi obľúbené vďaka bohatým kvetom a kompaktným rozmerom (výška do 1 m). Sú dostupné v bohatej farebnej palete a kvitnú počas apríla až júna. Sú nenáročné a mrazuvzdorné.
- Opadavé azalky: Známé aj pod označením ‘knap hill‘ azalky. Rýchlo rastú a dosahujú výšku 1 až 2 m. Tento typ bol vyšľachtený pre odolnosť voči chladnému podnebiu. Kvitnú na jar kvetmi v rôznych odtieňoch bielej, červenej, ružovej, fialovej a žltej.
- Kórejské azalky (Rhododendron yedoense): Pôvodný poloopadavý druh z Kórejského polostrova. Kvitne počas jari, ešte pred vypučaním listov, s výrazným kontrastom kvetov na holých konároch. Vynikajú krásnymi, voňavými kvetmi.
- Azalka indická (Rhododendron indicum): Pochádza z Japonska. Sú to poloopadavé kry dorastajúce do 2 m s jednoduchými kvetmi v odtieňoch od bielej až po tmavo červenú.
- Azalky satsuki: Vyšľachtené v Japonsku, kvitnú neskôr - v máji až júni. Vyznačujú sa pestrofarebnými kvetmi s viacerými farebnými odtieňmi na jednej rastline.
- Azalky exbury: Opadavé hybridy podobné veľkokvetým azalkám knap hill. Sú to kry dorastajúce do 1 až 2 m s výraznými farbami kvetov v odtieňoch červenej, oranžovej a žltej. Kvitnú na prelome apríla a mája.
- Japonské azalky (Azalea japonica): Kompaktný druh s bohatým a dlhotrvajúcim kvitnutím, vhodný do malých záhrad či na pestovanie v kvetináčoch.
Pestovanie azaliek v nádobách
Azalky je možné úspešne pestovať aj v črepníkoch na balkóne alebo terase. Je dôležité zvoliť dostatočne veľký kvetináč (obsah od 20 litrov) a použiť kyslú pôdu. Dno črepníka musí mať otvory pre odtok prebytočnej vody a na spodok je vhodné umiestniť 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Zem by nemala siahať až po okraj črepníka, aby sa uľahčilo zalievanie.
Rastliny v črepníkoch potrebujú veľa vody a pravidelné prihnojovanie špeciálnymi hnojivami pre kyslomilné rastliny. Je potrebné dbať na zimnú ochranu - črepníky postaviť na chránené miesto a pri silných mrazoch ich zabezpečiť rúnom. Aj v zime je nutná mierna zálievka, pretože rastliny v črepníkoch častejšie vysychajú než vymŕzajú.