Efektívne Zavlažovanie Záhrady: Hospodárenie s Vodou a Dávkovanie v Litroch

Každý z nás, majiteľov záhrad, má vo svojich rukách rozhodnutie, akým spôsobom sa bude starať o svoju zelenú oázu. V prípade vody máme často pocit, že je jej dostatok. Kvalitná pitná voda z kohútika však nie je samozrejmosťou. Pomerne veľkým spotrebiteľom sú aj naše záhrady, kde máme jej spotrebu z menšej či väčšej miery vo svojich rukách. Aj dnes, keď kvalitnej vody z prírodných zdrojov ubúda, nie je výnimkou zalievanie záhrad práve ňou. Oveľa zmysluplnejšie ju využijeme skôr v domácnosti. Zmysluplné hospodárenie súvisí s priamou úsporou vody, ktorú vieme použiť v domácnosti alebo záhrade.

Význam dažďovej vody a jej zber

Dažďová voda je nielen zadarmo, ale dá sa využiť na mnohé ďalšie účely. Vďaka svojmu zloženiu sa hodí pre všetky rastliny vrátane izbových. Pokiaľ sa ju naučíme správnym spôsobom a v potrebnom množstve zachytávať, ušetríme za stočné. Každá kvapka dažďovej vody sa počíta. Pokiaľ to len trochu ide, zachytávame vodu zo striech do podzemných alebo nadzemných nádrží. Vodu zachytávame aj zo striech záhradného domčeka, skleníka či garáže. Veľa vody steká aj zo spevnených povrchov. Zo strechy domu s plochou 320 štvorcových metrov sa dá ročne zachytiť až 21-tisíc litrov dažďovej vody. Je to množstvo, ktoré možno ani celé nevyužijeme. Dažďová voda väčšinou neobsahuje žiadne chemické látky. Je ideálna na zavlažovanie, pretože nie je príliš teplá ani studená a obsahuje menej vápnika ako voda z vodovodu, čo je výhodné pre niektoré rastliny ako rododendrony a hortenzie. Dá sa zachytávať v sudoch alebo cisternách.

Zásady efektívneho hospodárenia s vodou v záhrade

Pravidelnosť zavlažovania je dôležitá. Z dlhodobého hľadiska je dobrou taktikou polievanie menej často, ale výdatne. Voda vsiakne hlbšie a rastliny budú vytvárať sieť koreňov v hlbšej vrstve.

• Keď chceme pri zalievaní ušetriť čo najviac vody, snažíme sa zalievať priamo k rastline.
• Ak si chceme zálievku výrazne uľahčiť a zároveň ušetriť veľa cennej vody, využívame v maximálnej miere automatickú závlahu. Automatické zavlažovacie systémy, ako kvapková závlaha alebo priesaková hadica, môžu výrazne uľahčiť starostlivosť o rastliny a zabezpečiť optimálne dodávanie vody.
• Zavlažovanie len jednej určenej časti koreňa spôsobuje jeho jednostranný rast a nedostatočné vstrebávanie živín v pôde.
• Zavlažujte podľa potreby a v menších množstvách.

Minimalizácia spotreby vody

• Výber rastlín: Hlavne v oblastiach s nízkym úhrnom zrážok sa oplatí pestovať suchu odolné rastliny. Dobrou voľbou sú záhradné sukulenty s kožovitými listami, nenáročné okrasné trávy alebo trvalky prériového typu. Truhlíky na okennom parapete môžeme vysadiť suchoodolnými rastlinami, nenáročnými na hnojenie. Môžeme zvoliť aromatické bylinky alebo vankúšovité skalničky, ktoré si poradia aj s nepohodou.
• Mulčovanie: Hoci sú výhody mulčovacích materiálov v záhrade nesporné, praktickým riešením na obmedzenie výparu vody z pôdy sú aj pôdopokryvné rastliny. Spoľahlivými pôdopokryvnými rastlinami do tieňa sú brečtan, zimozeleň menšia či krpčiarka. Na plné slnko sa hodia nenáročné materine dúšky, floxy alebo valdštejnie. Použitie mulču pomáha udržať pôdu vlhkú a zabraňuje jej vyparovaniu, najmä počas horúcich dní. Ako mulč možno použiť trávu, kamene alebo organické materiály. Dobrou pomôckou na ochranu pred prílišným vysúšaním záhonov je občasné okopávanie vrchnej vrstvy pôdy, prípadne mulčovanie.
• Dažďová záhrada: Je to ďalšia možnosť, ako zbytočne neprichádzať o dažďovú vodu tým, že ju odvedieme do kanalizácie. Dažďová záhrada má podobu terénnej priehlbiny. V období dažďov sa takáto plocha môže premeniť na veľkú mláku, ktorá však nemá stabilnú hladinu. Keď prestane pršať, voda postupne vsiakne do podložia.
• Vsakovanie vody: Najväčšou prekážkou pre prirodzené vsakovanie dažďovej vody sú akékoľvek spevnené povrchy. Pohodlnú chôdzu zaistia aj čiastočne spevnené cesty zo štrku. Štrk zabezpečí povrch bez blata a zároveň cez neho dobre vsakuje voda.

Faktory ovplyvňujúce potrebu vody rastlín

Odborníci na rastliny sa zhodujú, že najčastejšími chybami sú prelievanie alebo nedostatočné polievanie, čo môže mať fatálne následky pre rôzne druhy rastlín. Nesprávne zalievanie sa môže prejaviť zožltnutím listov, hnilobou koreňov a v konečnom dôsledku aj uhynutím rastliny. Okrem samotného polievania je dôležité zohľadniť aj ďalšie kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú množstvo a frekvenciu zavlažovania:

• Svetlo: Rastliny priameho slnečného svetla alebo intenzívneho osvetlenia potrebujú viac vody ako tie, ktoré sú umiestnené v tieni alebo v interiéri.
• Kvetináč: Materiál a veľkosť kvetináča majú význam. Hlinené kvetináče lepšie dýchajú a rýchlejšie vysychajú, zatiaľ čo plastové alebo keramické kvetináče udržiavajú vlhkosť dlhšie.
• Substrát: Rôzne pôdne zmesi majú odlišnú schopnosť prepúšťať a zadržiavať vodu. Je nevyhnutné poznať typ pôdy, ktorý každá rastlina potrebuje.
• Ročné obdobie: V lete rastliny spotrebujú viac vody, zatiaľ čo v zime je jej potreba podstatne nižšia. Polievať rovnaké množstvo vody po celý rok je častá chyba.

Rastliny môžeme správnou starostlivosťou naučiť efektívnejšiemu hospodáreniu s vodou. Nároky rastlín na vodu sa do veľkej miery riadia ich genetickou „výbavou“. Záleží teda na tom, ako sa počas tisícročí prispôsobili lokalite svojho pôvodu. Aj tak sa ich nároky dajú trochu upraviť. Pokiaľ to so zalievaním nebudeme od úplného začiatku príliš preháňať, rastliny sa takejto nepohode oveľa lepšie prispôsobia. Nedostatku vody sa rastliny prispôsobujú aj samy. Veľkú úlohu v tom zohráva ich schopnosť obmedziť výpar vody z vlastných pletív. Čiastočne totiž dokážu uzavrieť prieduchy, ktorými inak prirodzene uniká množstvo vody.

Vplyv pôdy na zavlažovanie

Zloženie a kvalita pôdy výrazne ovplyvňujú výsledok zavlažovania. Pre účinnú závlahu je najdôležitejšia hĺbka, v ktorej sa nachádza rozhodujúca časť koreňového systému, prostredníctvom neho sa totiž pokryje množstvo vody odparené z rastliny. Príkladom je, že pri piesočnatej pôde 20 mm intenzívna závlaha prenikne do hĺbky 30 cm, pri hlinito-ílovej pôde prenikne len do hĺbky asi 10 - 15 cm (závisí to aj od kyprosti pôdy).

• Piesočnatá pôda: Na pieskovej pôde môžeme tou istou dávkou vody pôdu akoby „preliať“, zdalo by sa, že nežiaduco premokriť, ale k skutočnému premokreniu nepríde, lebo prebytočná voda nie je viazaná na piesok a unikne do hlbších vrstiev pôdy. Piesočnatá pôda rýchlo prepúšťa vodu.
• Ílovitá pôda: Ílovitá pôda vodu tak silno viaže, že pri tomto nasýtení k rastline vodu „nepustí“. Na ílovej pôde, naopak, tá istá dávka vody môže byť nedostatočná, pôda vodu k rastline „nepustí“ a tá vädne, často i uschne. Ak ílovitú pôdu zavlažíme vyššou jednorazovou dávkou vody, ako je schopná za daný čas vsiaknuť, tak sa rozbahní, voda z pôdy vytlačí vzduch, takže korienky rastlín sa budú dusiť.

Za týmto všetkým je rozdielne silné viazanie vody pôdnymi časticami. Možno ho upraviť prídavkom humusu do oboch extrémnych druhov pôdy aj prídavkom pieskovejšej pôdy k ťažšej ílovej a naopak. Zemina s vysokým obsahom humusových minerálov disponuje lepšími expanznými vlastnosťami, a preto dokáže lepšie a rovnomernejšie zadržiavať vodu v pôde.

Identifikácia typu pôdy

Pre správne zavlažovanie je dôležité poznať fyzikálne vlastnosti pôdy. Typ pôdy je možné určiť niekoľkými spôsobmi:

• Test sformovaním do valčeka: Vlhkú pôdu zoberte do ruky, postláčajte a pokúste sa z nej urobiť valček. Ak to ide ľahko a valček je vlhký, ide skôr o ílovitú pôdu. Ak pôda drží spolu, ale na povrchu sú praskliny, ide o hlinitú pôdu. Ak sa nedá vytvoriť kompaktný tvar a pôda sa presýpa, ide prevažne o piesočnatú pôdu.
• Test rozpadu: Vlhkú pôdu po stlačení pustite z výšky asi 1,5 metra na pevnú zem. Ak sa rozsype, ide o piesočnatú pôdu.

Farba pôdy môže tiež naznačovať jej typ. Pôda so žltkastou alebo slabo hnedastou farbou môže spôsobovať problémy.

Špecifiká zavlažovania rôznych rastlín a výsadieb

Zeleninové záhony

Najväčším spotrebiteľom vody sú v úžitkovej záhrade zeleninové záhony s plodovou zeleninou, najmä s paradajkami, uhorkami a tekvicami. Základom dobrej úrody je voda. V prípade zelenín sa predpokladá ich plytké zakoreňovanie, no napriek tomu niektoré druhy korenia i vo väčších hĺbkach, napr. korene mrkvy často siahajú do hĺbky 140 - 180 cm, rajčín do hĺbky 80 - 120 cm. Zelenina (čiže rastlinky s plytko umiestnenými koreňmi) je veľmi citlivá na nedostatok vody. A táto citlivosť sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Najbežnejšie však je, že zelenina nedorastá do požadovaných rozmerov či v očakávanom množstve. Záhradkár - začiatočník však pri pestovaní môže chybami v zalievaní spôsobiť aj vážne problémy.

Vodná starostlivosť začína už nasadením priesad. Tie treba primerane zalievať, aby sa čo najskôr rozvinul ich koreňový systém. Rastliny čerpajú živiny vo forme vodného roztoku, čiže darmo budeme mať dobre pohnojené záhony, ak nedodáme vodu, ktorá umožní, aby sa rastlinky dobre “napili”. Priesady preto polievame každý deň, neskôr stačí zálievka jeden až tri krát za týždeň, resp. podľa potreby a počasia. Pri plodovej zelenine musíme dodržiavať nielen výdatnosť, ale aj pravidelnosť polievania. Výkyvy v množstve vody sa prejavujú nežiadúcim praskaním plodov. Kvetinové záhony a zelenina by sa mali zalievať raz za tri až štyri dni až raz za týždeň, podľa individuálnych nárokov. Ideálny spôsob zalievania predstavuje kvapková závlaha. Z hľadiska zálievky sú vďačnými plodinami cibuľa a cesnak, ktoré v čase najväčších horúčav už zvyčajne netreba polievať, pretože sú tesne pred zberom.

Ovocné stromy a kry

Aj malý zákrpok jablone odparí v horúcom lete až 150 litrov vody. Za vegetačné obdobie je to niekoľko kubíkov. V ich spotrebe vody sú totiž značné výkyvy. Ak by sme napríklad vynechali všetky ostatné faktory (svetlo, prúdenie vzduchu, vlhkosť) tak pri teplote 30 °C je výpar zo stromov približne deväť krát väčší ako pri 0°C. Vysokú spotrebu vody majú stromy najmä v čase kvitnutia - vtedy však zvyčajne polievať nemusíme, pretože pôda je ešte prirodzene vlhká. Druhým obdobím zvýšenej spotreby vody je čas tvorby plodov. Vtedy sa tvoria aj kvetné púčiky do ďalšieho roka, takže voda je naozaj potrebná aj z pohľadu nasledujúcej úrody. Nie všetka voda, ktorú stromy “vypijú” sa preleje do objemu úrody. Skôr naopak. Viac ako 99% sa len tak vyparí. Zvyšok strom využije na tvorbu konárov, listov a púčikov. Len skutočne zanedbateľné množstvo sa minie na plody. Aj v prípade ovocných stromov platí, že dôležitá je pravidelnosť a vyrovnanosť. Spad plodov môže spôsobiť nie len nedostatok vody, ale aj jej kritický prebytok.

Bežne pestované jablone potrebujú vodu naozaj len v časoch najvyššje núdze, prípadne na miestach, kde ročné zrážky nedosahujú 500 mm. Jabloň teda stačí poliať dva krát ročne (ak sú podmienky v lete extrémne, tak 3x) dávkami do 50 mm vody na štvorcový meter. Prvý krát v čase kvitnutia a druhý krát v júni. Neskoršie polievanie môže ublížiť skladovateľnosti plodov.

Pri výsadbe stromu by malo byť množstvo závlahy zhruba v objeme zemného balu. V prvých rokoch je potrebné strom polievať približne rovnakým množstvom vody, s postupným predlžovaním intervalu medzi zálievkami. Pri starších stromoch je dôležité, aby sa pôdny profil dobre namočil v hĺbke 40-50 cm. Pri strome je dobré vytvoriť zavlažovaciu misu.

Vo všeobecnosti sú na nedostatok vody najcitlivejšie plytko koreniace druhy:

• jahody
• ríbezle
• egreše
• maliny
• černice
• čučoriedky

Ovocné druhy ocenia závlahu najviac v čase kvitnutia, tvorby plodov, diferenciácie kvetných púčikov, intenzívneho rastu a dozrievania plodov, kedy ocenia doplnkovú závlahu vo vyšších dávkach. Zo stromov sú citlivejšie tie, ktoré sa pestujú na plytko koreniacich slabo rastúcich podpníkoch a mladé stromy, ktoré ešte nemajú dostatočne vybudovaný koreňový systém.

Trávnik

Určite ste si sami všimli, že oveľa lepšie sa so suchom vyrovná trávnik s vyšším podielom kvitnúcich bylín ako ten, v ktorom rastú len druhy tráv. Medzi byliny znášajúce veľmi dobre chôdzu i sucho patria napríklad rôzne druhy nízkej ďateliny, sedmokrásky, púpavy alebo liečivý skorocel. Ročná potreba vody pre trávnik je okolo 1 000 až 1 100 litrov na meter štvorcový. Je dôležité zvážiť, či je potrebný dokonale upravený trávnik, alebo postačí funkčný a pohodlný. Zavlažovacia dávka môže byť v druhom prípade nižšia až o tretinu.

V priebehu vegetácie potrebuje trávnik rôzne množstvo vody. V lete je spotreba vyššia ako na jeseň alebo na jar. V letnom období sa závlahová dávka pohybuje medzi 30 až 40 litrami vody na týždeň, v závislosti od teploty, druhu pôdy a klimatických podmienok.

Pravidelné zavlažovanie je dôležité, pretože koreňová sústava trávnika sa nachádza len niekoľko centimetrov pod povrchom zeme. Časté zavlažovanie s menšími dávkami vody znižuje odolnosť trávy proti suchu a chorobám, pretože koreňový systém nie je nútený preniknúť do hlbších vrstiev. Nadmerné zavlažovanie môže viesť k výskytu burín. V letných horúčavách sa ľahko vypália plytko zakorenené porasty kvôli zvýšenému odparovaniu vody.

Trvalkové záhony

Tieto výsadby sú zvyčajne dospelé vo veku okolo troch rokov. Prvý a druhý rok potrebujú veľa vody, no po zapojení a zahustení jej potrebujú menej. V závislosti od typu záhona (xerofilný alebo vlhkomilný) sa líši aj potreba vody.

Optimálny čas a metódy polievania

Polievanie rastlín je kľúčovým aspektom starostlivosti o záhradu, no nesprávny prístup môže viesť k vážnym problémom. Nielen nedostatok a nadbytok vody škodí. Potreba polievať záhradu je samozrejmosťou - najmä počas letných horúčav, keď teplomery čoraz častejšie ukazujú veľmi vysoké hodnoty. Hoci zásobovanie rastlín vodou sa navonok nezdá ako veľká filozofia, je to činnosť, pri ktorej sa ľahko urobia chyby. Výsledkom je, že vaše rastliny nie sú schopné účinne prijímať životodarné látky, takže vädnú a odumierajú. Pri zavlažovaní chladnej pôdy vo večerných hodinách alebo cez noc dochádza k vyparovaniu menšieho množstva vody ako pri zavlažovaní rozpálenej pôdy počas dňa. Primerané zavlažovanie znamená, že sa voda dostane až ku korienkom. Príliš malé množstvo vody často pokryje len vrchnú vrstvu pôdy. Vsiaknutie vody do pôdy chvíľu trvá. Pre väčšinu rastlín je zabezpečenie rovnomernej vlhkosti mimoriadne dôležité.

Kedy polievať?

Rastliny je ideálne zalievať skoro ráno alebo v noci, aby sa zabránilo spáleniu listov a minimalizovalo odparovanie. Polievanie počas prudkého poludňajšieho slnka je neefektívne.

• Ranné polievanie: Najlepší čas na zalievanie rastlín v záhrade je ráno. Čím skôr, tým lepšie! V tejto časti dňa je teplota vzduchu aj v lete pomerne nízka. Vďaka tomu sa voda, ktorú lejete na pôdu, neodparuje príliš rýchlo a má šancu preniknúť hlboko do pôdy a dostať sa ku koreňom. Rastliny si tak dokážu uskladniť dostatok vody, aby vydržali aj počas dňa a najväčších horúčav. Ak polievame hadicou, ideálne je polievať zavčasu ráno, aby sme rastlinám nespôsobili teplotný šok. Pri rannom polievaní je zároveň možné polievať aj na listy - prebytočná voda sa počas dňa rýchlo odparí.
• Večerné polievanie: Odporúča sa urobiť to neskoro popoludní alebo podvečer - nečakajte až do noci! Večerné polievanie je treba vykonávať pozornejšie a polievať len ku koreňom. V dnešnej dobe plnej plesňových chorôb zeleniny sa trocha pozornosti isto oplatí. Popoludňajšie a večerné polievanie záhrady si vyžaduje väčšiu pozornosť a presnosť. S množstvom vody to nesmiete preháňať, pretože jej nadbytok môže viesť k hnilobe koreňov a rastliny môžu byť náchylnejšie na hubové ochorenia. V tomto čase je obzvlášť dôležité zabezpečiť, aby sa voda nedostala do kontaktu s nadzemnými časťami.
• Polievanie počas dňa: To možno pokojne považovať za plytvanie vodou. Za takýchto podmienok sa z pôdy rýchlo vyparuje. Existuje preto vysoké riziko, že zmizne skôr, ako sa dostane do koreňového systému. Navyše kvapky, ktoré sa usadia na listoch alebo kvetoch, pôsobia ako šošovka, čo môže viesť k popáleniu listov.

Metódy zavlažovania

• Podpovrchové výsuvné postrekovače: Klasická a účinná závlaha pre trávnik.
• Kvapková závlaha: Ideálna pre záhony trvaliek, pôdopokryvné kríky a rastliny v nádobách. Šetrí vodu a zabezpečuje presné dodávanie vody ku koreňom.
• Zavlažovanie hadicou alebo krhlou: Vhodné pre stromy a väčšinu zeleniny.
• Polievanie na listy: Mokré listy sa nakazia chorobami. Ak necháte listy mokré cez noc, môže to viesť k vzniku chorôb. Niektoré rastliny, najmä plazivé pôdopokryvné rastliny, nie sú citlivé na striekajúcu vodu. Väčšine rastlín, najmä zelenine, by sa však listy nemali zmáčať.

Časté chyby pri zavlažovaní

Polievanie rastlín je kľúčovým aspektom starostlivosti o záhradu, no nesprávny prístup môže viesť k vážnym problémom. Častou chybou je polievanie "zotrvačnosťou", teda rovnakým množstvom vody bez ohľadu na skutočné potreby rastlín.

• Prelievanie alebo nedostatočné polievanie: Odborníci na rastliny sa zhodujú, že najčastejšími chybami sú prelievanie alebo nedostatočné polievanie, čo môže mať fatálne následky pre rôzne druhy rastlín.
• Ignorovanie vlhkosti pôdy: Pri vlhkomilných rastlinách nemôžete so zavlažovaním čakať, kým pôda uschne. Zalievať treba ešte stále mierne vlhkú pôdu. Zo zeleniny to ocení zeler, kapusta, kel, fazuľa či cvikla. Polievanie suchomilnej zeleniny, ako je cibuľa, cesnak či hrach v čase, keď je pôda ešte vlhká, je chyba, ktorú pocítite pri zbere nekvalitnej úrody.
• Nekvalitná voda: Takáto voda poškodzuje nielen rastliny, ale aj pôdu a v neposlednom rade tiež celý závlahový systém, čo pocítia hlavne záhradkári využívajúci výhody kvapkovej závlahy.
• Silný prúd z hadice: Za chybu možno považovať aj polievanie silným prúdom vody z hadice či krhly. Takýmto spôsobom narúšate pôdnu štruktúru, voda nestíha vsakovať, odteká po povrchu a pritom tvorí erózne ryhy a jarčeky.
• Hnojivá zálievka po vysadení: Ak ste sa rozhodli dodať rastlinám živiny prostredníctvom hnojivovej zálievky, nerobte tak hneď po vysadení, poškodili by ste im korienky. Prihnojujte najskôr týždeň, najlepšie dva po vysadení.

Dagmar Štefunková zdôrazňuje, že čoraz väčším problémom je pôdne sucho v dôsledku klimatických zmien. Marcel Raček dodáva, že rastliny reagujú na horúčavy stresom, ktorý sa prejavuje vädnutím alebo opadaním listov. Rastliny pestované v nádobách sú na horúčavy citlivejšie, pričom im hrozí úpal a prehriatie koreňového systému. Odborník Pedrera zdôraznil, že rastliny nie sú ryby a nepotrebujú toľko vody.

Ako rastliny prijímajú vodu

Príjem vody rastlinami je komplexný proces založený na viacerých fyzikálnych javoch:

• Difúzia a osmóza: Vyrovnávanie koncentrácie látok cez čiastočne priepustnú membránu. Voda sa nasáva do koreňov vďaka rozdielu v koncentrácii solí medzi pôdou a rastlinou.
• Kapilárny efekt: Voda stúpa v úzkych dutinách (kapilárach) proti gravitácii vďaka povrchovému napätiu a hraničnému napätiu.
• Transpirácia: Odparovanie vody z listov rastliny, ktoré vytvára podtlak a podporuje nasávanie vody z pôdy.

Potreba vody aj pre živočíchy v záhrade

Nie len rastliny sú vodou živé. Domáce zvieratstvo potrebuje vodu rovnako a nie len v čase horúčav. Vtedy zvieratá potrebujú vodu nie len na trávenie a priberanie, ale aj na chladenie. Mali by sme im preto poskytovať dostatok vody formou vhodnej napájačky vždy, najmä však v čase horúčav. A spotreba vody môže byť u zvierat rovnako neuveriteľná ako u stromov.

• Brojlerové kurčatá: Zvyčajne sa počíta, že brojlerové kuratá spotrebujú 1,5 až 2-krát viac vody, než krmiva.
• Nosnice: U nosníc je toto číslo takmer rovnaké. Za rok spotrebuje sliepka do 90 litrov vody.
• Vodná hydina (husí a kačice): U husí a kačíc je voda takmer nevyhnutná nie len z hľadiska pitia, ale aj z dôvodu správneho vývoja a údržby operenia.
• Hospodárske zvieratá (kravy): Väčšie hospodárske zvieratá sú akosi lepšie prispôsobené na znášanie chladu ako tepla. Kravka-dojnica je tepelne v pohode do 20°C, potom už musí zapínať obranné mechanizmy. A jej spotreba vody môže byť enormná. Spotrebuje 3 až 4-krát toľko vody, koľko mlieka nadojí. Nedojniciam stačí 45-70 litrov vody denne, teliatkam 8-15 litrov. Samozrejme, podľa vonkajšej teploty, hmotnosti a ďalších faktorov.
• Ovce: Pokiaľ sa ovciam poskytuje aj v čase pastvy voda v množstve 3-3,5 litra na kus, výrazne to napomáha dojivosti.

Legislatíva týkajúca sa vodných zdrojov

Pokiaľ ste usúdili, že spotreba vody u vás je či bude vysoká a chystáte sa kopať studňu, nemusí byť jediným problémom prípadná klaustrofóbia. Tú dokážu za primeraný poplatok vyriešiť najatí kopáči či vŕtači. Z hľadiska slovenskej legislatívy totiž nie je studňa ako studňa. Pokiaľ v nej nie je osadené čerpadlo, jedná sa o tzv. jednoduchú vodnú stavbu. Akonáhle však osadíte a zapojíte čerpadlo, už to je niečo, čo nie je zákonom úplne presne definované.

V každom prípade však na vybudovanie studne s elektrickým čerpadlom potrebujete podľa zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy. Znamená to, že treba absolvovať rovnaký proces ako pri akomkoľvek stavebnom povolení. Rovnakou sivou zónou je bežne využívané čerpanie vody z potokov. V mnohých obciach po celom Slovensku je to štandardný spôsob získavania vody na polievanie. Podľa aktuálnej legislatívy je však nutné na umiestnenie pevného čerpadla a následné čerpanie vybaviť stavebné povolenie. Rovnako nejasné je aj používanie iných ako elektrických čerpadiel, napríklad známe trkače, ktoré využívajú len hybnosť a tlak vody bez potreby elektrickej energie.

Nová a nejasná legislatíva sama nie je tým najhorším. Najhoršie na celej situácií je, že mnohí úradníci na miestnych a okresných stavebných úradoch si vysvetľujú jednotlivé ustanovenia „vodnej“ legislatívy po svojom a tak sa ich rozhodnutia rôznia od úradu k úradu - či už od obce k obci alebo od obecnému, okresnému a krajskému úradu.

tags: #na #polievanie #zahrady #kolko #litrov #za