Pestovanie hrozna má bohatú históriu a je obľúbené nielen pre jeho lahodné plody, ale aj pre možnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa pestovanie viniča (latinsky Vitis vinifera) môže zdať náročné a vypestovať kvalitné hrozno môže trvať dlhšie, než by ste si mysleli, správne postupy vám zaručia úspech aj vo vašej záhrade. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť - od výberu miesta, prípravy pôdy až po najdôležitejší krok: správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.
1. Výber stanoviska a klimatické podmienky
Vinič miluje teplé oblasti a pre úspešné pestovanie vyžaduje čo najviac svetla a tepla. Počet slnečného svitu na južnom Slovensku ročne prevyšuje 2 200 hodín. Všetky odrody viniča vyžadujú teplé, slnečné a vetrom chránené stanovisko, aby bobule správne dozreli a predišlo sa plesniam. Ideálne je miesto orientované na juh s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča.
Vhodná nadmorská výška pre pestovanie viniča
Vinič má rád teplé oblasti, ktoré sa na Slovensku vyskytujú predovšetkým v južnej polovici nášho územia. Štandardne sa u nás odporúča pestovať vinič do výšky cca 300 metrov nadmorskej výšky. K vinohradníckym oblastiam patrí prakticky celý juh Slovenska, na západnom Slovensku až po región Skalice, Vrbového, Radošiny, na východnom siaha po región Vinného. Hlavnou podmienkou pre pestovanie v týchto oblastiach je dostatok slnka a to, aby sa tu nevyskytovali neskoré jarné mrazy, inak zamrznú kvetenstvá.
Pestovanie v malej záhrade alebo pri stene
Ak si chcete založiť vinohrad aj v malej záhrade alebo na terase, najlepšie je zasadiť rastliny k stene, napríklad južnej steny domu alebo garáže. V tomto prípade bude mať rastlina aj dekoratívnu funkciu. Pri výsadbe rastlín pri stene treba obzvlášť starostlivo dbať na kvalitu pôdy a odstrániť stavebný odpad. Vinič sa dá tiež pestovať na dostatočne pevnej pergole alebo fasáde budovy.
2. Pôda a jej príprava
Hrozno najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7,5). Niektoré odrody, najmä americké a hybridné, tolerujú aj kyslejšie pôdy (pH 5-6). Všeobecne sa dá povedať, že ľahšie pôdy sú viac vhodné na plnšie muštové modré odrody a ťažšie sú viac využívané pre stolové odrody a výrobu bielych ľahkých vín. Určite sa vyvarujte zamokreným pôdam, záplavovým územiam a trvalému tieňu.
Príprava pôdy pred výsadbou
Príprava pôdy pred výsadbou viniča je kľúčová pre dobré podmienky pre mladý i rodiaci vinohrad. Cieľom je spracovať, prekypriť a vyhnojiť pôdu organickými a minerálnymi hnojivami do hĺbky 50 až 60 centimetrov, zvýšiť podiel organickej hmoty a upraviť pH. Pôdu, v ktorej budete vinohrad pestovať, začnite pripravovať minimálne rok pred výsadbou. Prvou prácou je odber pôdnych vzoriek na chemický rozbor, ktorý sa robí po zbere predplodiny. Na základe výsledkov hnojte tak, aby ste dosiahli dobrý obsah živín a ich správny pomer.
Hlbokou orbou, ktorú robíme pred rigoláciou, zaoriete do pôdy maštaľný hnoj alebo iné organické hnojivá. Rastliny pestované na zelené hnojenie rozdrobte a zaoriete. Ak je pôda ťažká, pridajte piesok, ak je ľahká, primiešajte hlinu. Pôda musí byť dôkladne zbavená buriny a všetkých koreňov.
3. Výber odrody a výsadba
Správne vysadenie viniča je polovica úspechu. Ak s pestovaním viniča začínate, odporúčame vám vybrať si odrody, ktoré tolerujú prešľapy začiatočníkov. Medzi ne patria odrody ako Chardonnay, Merlot a Shiraz, ktoré rastú dobre v rôznych typoch pôd, vrátane ílovitých a vápenatých. Opýtajte sa vinohradníkov z okolia, tí vám poradia najviac.
Typy odrôd
Základné rozdelenie odrôd je na muštové (vhodné na výrobu muštu, burčiaku a vína) a stolové (určené na konzumáciu). Muštové odrody majú spravidla menšie a husto na strapci rastúce bobuľky s vyšším obsahom šťavy, naopak, stolové sa uplatňujú s čo najväčšími bobuľkami vo väčších atraktívnych strapcoch. Z bezsemenných stolových odrôd sú veľmi populárne tie, ktoré sú vhodné aj na sušenie.
Je možné vybrať odrody v záhradke tak, aby sme mali čerstvé stolové hrozno pre rodinu od augusta až do októbra. Aj muštové odrody si vieme obdobne vybrať podľa doby dozrievania:
- Skoré (dozrievajú začiatkom septembra): napríklad Irsai Oliver, Muškát moravský, Modrý Portugal.
- Stredne neskoré (dozrievajú v polovici septembra): napríklad Veltlínske zelené, Sauvignon Blanc, z modrých Dunaj.
Podpníky a fyloxéra
Na Slovensku sa vinič hroznorodý pestuje na amerických podpníkoch viniča. Je to z dôvodu, že vinič hroznorodý je náchylný na nebezpečného škodcu fyloxéru viničovú. Tá v priebehu druhej polovice 19. storočia takmer úplne zdecimovala pestovanie viniča v Európe. Ochrana proti nej je veľmi ťažká, pretože ide o „vošku“, ktorá vyciciava koreňovú sústavu.
Kde nakúpiť sadenice
Ak by ste chceli založiť väčší vinohrad, odporúčame navštíviť certifikovaných pestovateľov štepov, ako sú napríklad Oslavan Slovakia alebo Vinteko. V takom prípade sa určite finančne oplatí kupovať voľnokorenné sadenice.
Postup výsadby
Pred samotnou výsadbou vykopte výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm. Jamy kopte tesne pred sadením, aby pôda nevyschla. Jamu do jednej tretiny zaplňte zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Do každej vykopanej jamy pridajte kompost a sadenicu vložte tak, aby bol koreňový krčok tesne nad úrovňou zeme.
Pri výsadbe je dôležité zohľadniť rozostupy: medzi rastlinami 1-1,5 m a medzi radmi 2-3 m. Pri výsadbe k stene môže byť vzdialenosť medzi kríkmi 100-150 cm. Na dno jamy je vhodné pridať aspoň 10 kg kompostu, 250 g superfosfátu a 30 g draselnej soli, a tiež vrstvu kameňov, ktorá zabráni hnilobe koreňov počas dlhotrvajúcich dažďov.
Výsadba voľnokorenných sadeníc:
- Vyhĺbte jamu hlbokú asi 40 - 60 cm.
- Sadenice namočte pred výsadbou na 24 hodín do vody.
- Po 24 hodinách ich vyberte a skráťte korene na 6 - 8 cm.
- Sadenicu umiestnite do pôdy tak, aby miesto štepenia ostalo približne 10 cm nad zemou.
- Pridajte oporný kolík, zahrňte pôdou a utlačte.
Výsadba sadeníc z kvetináča:
- Vyhĺbte jamu o niečo väčšiu ako kvetináč.
- Ak je objem kvetináča husto prekorenený, korene trochu rukou uvoľnite, aby mohli ďalej rásť do priestoru.
- Sadenicu umiestnite do jamky tak, aby bola o 3-4 cm vyššia ako kvetináč, prípadne aby miesto štepenia zostalo nad povrchom pôdy v rovnakej výške, ako bolo v kontajneri.
- Prihrňte pôdou a dobre ju utlačte - potom sa miesto štepenia zapustí na úroveň pôdy.
Po výsadbe do jamky pridajte vodu. Odporúčame vám k sadenici namontovať oporu na podporu rastu viniča.
4. Termíny výsadby a počiatočná starostlivosť
Vinič sa vysádza na jar a na jeseň. Najlepší čas na výsadbu je apríl, ale závisí to od stavu pôdy a počasia. Kontajnerované sadenice sa dajú sadiť takmer celý rok, pokiaľ nie sú mrazy.
- Jarná výsadba: Ideálne je od polovice apríla do polovice mája. Skoršia výsadba môže byť ohrozená neskorými mrazmi, neskoršia môže viesť k nedostatku vlahy. Na jarnú výsadbu sa používajú jesenné rezané a predpestované odrezky, ktoré môžu byť predpestované niekoľko týždňoch v kvetináčoch, rašelinových pohároch alebo fľašiach. Odrezky by mali mať výšku približne 50 cm a priemer 8 až 10 mm. Pred výsadbou odrežte vrchol a ponechajte dva spodné púčiky.
- Jesenná výsadba: Zabezpečuje lepšie zakorenenie pred zimou. Pôda sa rigoluje v septembri, ak chceme vinič vysádzať od druhej polovice októbra do nástupu zimných mrazov.
- Celoročná výsadba: Možná pri kontajnerovaných sadeniciach, ktoré majú už vyvinutý koreňový systém.
Starostlivosť v prvom roku
V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu, najmä v lete počas horúčav, keď sa pôda rýchlejšie zohrieva. Po výsadbe sadenice dôkladne zalejte a počas prvých týždňov zalievajte intenzívnejšie, aby sa zakorenila. V prvom roku tiež odstraňujeme tzv. rosné korienky, ktoré rastú tesne pod povrchom pôdy. Okolie sadeníc pravidelne odburiňujte. Ak sa všetko vykoná správne, výhonky viniča by mali do konca sezóny dosiahnuť dĺžku približne 100 cm.
Ochrana pred mrazom
Po výsadbe sadenice na zimu (v októbri až novembri) prihŕňame pôdou tak, aby sa zakrylo miesto štepenia. Je to dôležitá ochrana pred mrazom, najmä v chladnejších oblastiach. Približne v apríli pôdu odhrnieme.
Prvá úroda
Prvú úrodu môžeme očakávať a ochutnať zvyčajne v 3. roku po výsadbe. Plná rodivosť nastupuje až v 4. roku.
5. Starostlivosť v ďalších rokoch (zálievka, hnojenie, vedenie)
Zálievka
Hoci hrozno znáša sucho pomerne dobre, počas prvých 3-4 rokov vývoja je dôležité zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä v suchých obdobiach a počas horúčav. Keďže vinič zakoreňuje hlboko (korene siahajú do hĺbky aj niekoľko desiatok metrov), neskôr si vystačí aj celkom bez nej. V suchých obdobiach, keď sa rast sadeníc spomaľuje, je na jeho obnovenie najvhodnejšia zálievka slabým živným roztokom kombinovaného hnojiva.
Hnojenie
Používajte hnojivá na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody. Odporúčané sú nasledujúce hnojivá:
- Predjarné hnojenie (marec - apríl): Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty. Používajú sa dusíkaté hnojivá.
- Po odkvitnutí (jún - júl): Podpora rastu bobúľ a zrenia. Používajú sa draselné a fosforečné hnojivá.
Používajte hnojivá s obsahom draslíka, fosforu, horčíka a vápnika. Pri granulovaných hnojivách je potrebné vinič po aplikácii dobre zaliať. Listová výživa aplikovaná postrekom na list môže byť robená počas celej sezóny a prináša rýchly a priamy prísun živín.
Vedenie a oporné konštrukcie
Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Najbežnejším systémom je jednoriadkový drôtový systém, kde sa drôty natiahnu vo výške približne 1,5 metra, pričom vinič sa vyväzuje k týmto drôtom. Menej časté je vysoké vedenie. Keď pestujeme viac kusov, obvykle sa používa tzv. stredne vysoké vedenie, kam zaraďujeme klasický kordón, aj rýnsko-hesenské vedenie s jedným alebo dvomi rodivými ťažňami.
V dávnej minulosti sa vinič pestoval najmä takzvane na hlavu, čo znamená, že „hlava“ viniča sa vytvára tesne nad pôdou a nie je nutné budovať vedenie, zvyčajne stačí pevný kolík. Tomuto spôsobu sa hovorilo aj „kozlík“.
6. Rez viniča: Kľúč k úrode
Správny rez je jedným z najdôležitejších aspektov pestovania hrozna, pretože je kľúčom k bohatej a kvalitnej úrode. Vinič rodí na jednoročnom dreve, pričom základy plodov sa tvoria na výhonkoch, ktoré na jar vyrašili z očiek.
Zimný rez
Zimný rez sa vykonáva v období vegetačného pokoja, najčastejšie v období od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Koncom prvej zimy po vysadení ponechajte iba jeden dvojpúčikový a jeden jednopúčikový čapík, cieľom je vytvoriť silný kmienok. V ďalších rokoch sa zamerajte na silné výhonky z predchádzajúceho roka, ktoré vyrástli z hlavného kmeňa. Odstraňujeme pri ňom staré letorasty a nechávame jeden, maximálne dva rodivé ťažne a jeden záložný čapík s dvomi očkami. Plodné výhonky skráťte tak, aby na každom zostali 2-3 očká. Rodivé drevo je jednoročné, ktoré vyrastá z dvojročného, z čapíka. Zvyšky rastlín vyneste a zlikvidujte, v záhradách ich napríklad podrvte v záhradnom drviči. Skontrolujte kmienky, či sú stále dobre priviazané ku kolíku; keď nájdete povolený úväzok, kmienok ku kolíku priviažte, inak sa pod hmotnosťou výhonov a hrozna ohne.
Prerezávajte hrozno týmto spôsobom a pestujte veľké sladké hrozno
Letný rez
Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Obmedzte sa na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení. Neskôr na jar a aj neskôr počas sezóny „oberáme kmienky“ - strhávame letorasty rastúce z kmienka. Letorasty vylamujeme aj z hlavy, pretože ju zbytočne zahusťujú. Keď letorasty významne prerastú vedenie, zvyčajne v druhej polovici leta, odstrihávame ich približne 10 - 15 cm nad vedením, tomuto úkonu sa hovorí snímanie.
Čo sa týka odstraňovania listov nad strapcami na konci sezóny, aby sa k nim dostalo viac slnka a získali na cukornatosti, odporúčania sa môžu líšiť. Odlistovanie nie je vhodné pri všetkých odrodách, výnimku možno predstavujú neskoré modré muštové odrody.
7. Ochrana pred chorobami a škodcami
Vinič postihujú tri najčastejšie a najvýznamnejšie plesňové ochorenia: peronospóra viničová, múčnatka viničová a pleseň sivá (botrytída). Múčnatka a peronospóra sa vyskytujú takmer celoročne, pleseň sivá najmä vo fáze dozrievania hrozna. Z pohľadu ochrany rastlín patrí vinič skôr k stredne náročným plodinám. V ročníkoch so slabým infekčným tlakom patogénov je schopný ich prekonať aj bez nášho zásahu, v horších ročníkoch je potrebná intervencia formou postrekov cielených na listy, prípadne na plody. Proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov.
Odolné odrody
V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Tieto odrody už nemôže ohroziť ani fyloxéra viničová. Medzi takéto odrody patria napríklad:
- Vitis labrusca: Americká odroda so silným rastom, dobre znáša sucho a je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre.
- Vitis amurensis: Rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom.
Moderné a komplexné hybridy prinášajú ľahší a lacnejší spôsob pestovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu aj k zdraviu ľudí a zároveň rozširuje hranice pestovateľských oblastí.
Ochrana úrody pred zberom
Proti vtákom sa môžu použiť zvukové alebo plynové plašiče, avšak v zastavanom území nie sú príliš vhodné. Na vinohrad sa dajú proti vtákom inštalovať siete, proti hmyzu siete s menšími otvormi. Keď pestujeme vinič v malom, je možné použiť sieťové vrecúška alebo vrecúška z organzy - každý strapec navlečieme do vrecúška a nad strapcom uviažeme mašličku.
8. Zber a skladovanie hrozna
Ako zistiť zrelosť hrozna
Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia. Pri stolových odrodách bývajú bobule pekne „naliate“, veľmi jemne zmäknú, odtieň zelenej zosvetlí, naopak, modré sa pekne vyfarbí. Pokiaľ by ste si neboli istí, či je už muštové hrozno pripravené na zber, odtrhnite zopár strapcov, odšťavte ich a zmerajte sladkosť muštu pomocou muštomeru. Pri zbere muštového hrozna sledujte aj priebeh počasia; ideálny čas na zber je bez dažďa, za pekného slnečného dňa.
Skladovanie a spracovanie
Dlhodobé skladovanie hrozna v súčasnosti už je možné. Nazbierané strapce vydržia v studenej pivnici či v chladničke dva či tri týždne, čiastočne aj dlhšie. Ďalším benefitom je, že si môžete vyrobiť vlastné džemy, marmelády, džúsy, mušty aj domáce víno. Aby mušt vydržal, je dobré ho po vylisovaní pasterizovať a uchovať na tmavom a chladnom mieste. Hroznové bobule môžeme tiež sušiť, pričom každá odroda bude mať po vysušení trochu inú chuť. Dá sa z nich vyrábať aj džem, pričom kôstky odstránime pasírovaním.
9. Mykorhízne huby a Terroir
Mykorhízne huby
Mykorhízne huby vytvárajú v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytáva minerály a privádza ich aj zo vzdialenejších miest, kam by korene bez húb nedosiahli. Aplikujte ich na dno výsadbovej jamy alebo do črepníkov podľa návodu. Môžu pomôcť rastline zvýšiť úrodnosť a kvalitu plodov.
Vplyv Terroiru
Pojem „terroir“ pochádza z francúzštiny a odkazuje na celkový charakter a zvláštnosti určitého miesta, ktoré ovplyvňujú pestovanie viniča. Vo vinohradníctve a výrobe vína zohráva terroir dôležitú úlohu, pretože prispieva k jedinečnej chuti a charakteru vína z danej oblasti. Vinohradníci sa snažia využiť prirodzený terroir na vytvorenie vín s výrazným miestnym charakterom. Terroir môže ovplyvniť nielen chuť vína, ale aj jeho arómu, farbu a celkový štýl. Pôda je totiž najdôležitejšou zložkou miestneho terroir. Pri výbere lokality určite nepodceňujte typ pôdy, ktorý má na výsledné víno obrovský vplyv, pričom ideálne sú ľahšie pôdy, teda kombinácia viacerých faktorov.
10. Obnova starých viníc
Obnova viníc, teda vyklčovanie starej a výsadba novej, patrí k bežnej práci vinohradníka. Vo všeobecnosti platí, že pôda by si po odstránení starej vinice mala najmenej dva roky oddýchnuť. Počas tohto obdobia by sa na nej malo pestovať zelené hnojenie, doplniť do pôdy prvky, ktoré predchádzajúca výsadba vyčerpala, a pôda by sa mala dôkladne prevzdušniť a zbaviť starých častíc a zvyškov koreňov.
Pri obnove starých viníc je dôležité vykonať kvalitné prekopanie pôvodnej vinice, odstrániť čo najviac dreva z koreňov, vyhnojiť maštaľným hnojom a vykonať hlbokú orbu. Po roku nechať pôdu v pokoji, zasiať vhodnú rastlinu na zelené hnojenie (napr. ďatelinu lúčnu), zapracovať ju do pôdy a realizovať novú výsadbu s kvalitnou opornou konštrukciou.
tags: #nadmorska #vyska #pre #pestovanie #vinica