Pestovanie viniča začína byť opäť obľúbené a táto rastlina sa stáva aj súčasťou novobudovaných záhrad či dvorov. Pri vidieckom dome zvažujeme založiť malý vinohrad. Na sladkom hrozne z vlastnej záhrady si môžete pochutnávať od leta do jesene, lákavá môže byť aj predstava o vlastnom víne.
Výber vhodného stanovišťa
Pri výbere miesta pre vinič je dôležité nájsť mu také stanovište, ktoré je chránené pred silnými mrazmi a vetrom. Vinič je totiž citlivý na pokles teplôt pod približne -20 °C. Vo všeobecnosti platí, že najkvalitnejšie hrozno dopestujete na južne orientovaných a veľmi slnečných miestach, ktoré nie sú zatienené vysokými stromami či budovami. Vinič vyžaduje čo najviac svetla a tepla; počet slnečného svitu na južnom Slovensku ročne prevyšuje 2 200 hodín.
Podmienkou pre úspešné pestovanie je dostatok slnka a to, aby sa v lokalite nevyskytovali neskoré jarné mrazy, inak zamrznú kvetenstvá. Štandardne sa u nás odporúča pestovať vinič do výšky cca 300 metrov nadmorskej výšky. Vinič má rád teplé oblasti, ktoré sa na Slovensku vyskytujú predovšetkým v južnej polovici nášho územia. Napriek tomu, že vinič preferuje teplé oblasti, moderné rezistentné odrody umožňujú jeho pestovanie aj v severnejších regiónoch.
Príprava pôdy a jej význam
Pri pestovaní viniča potrebujete upravenú pôdu nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska. Pôda by mala obsahovať dostatok živín a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Optimálna pôda je ľahšia, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6,5 - 7). Niektoré odrody znášajú aj kyslejšie pôdy (americké a hybridné odrody pH 5 až 6). Na pôdu nie je vinič až taký náročný. Všeobecne sa dá povedať, že ľahšie pôdy sú viac vhodné na plnšie muštové modré odrody a ťažšie sú viac využívané pre stolové odrody a výrobu bielych ľahkých vín. Určite nie sú vhodné zamokrené pôdy, záplavové územia a tieň. Sucho zvláda dobre, s výnimkou približne 3 - 4 rokov po výsadbe, keď potrebuje zálievku. Jeho korene siahajú do hĺbky aj niekoľko desiatok metrov.
Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický, ročný domáci kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj alebo čoraz obľúbenejšie prípravky z vermikompostu, ktoré regenerujú a opätovne zúrodňujú vyčerpanú pôdu a pri prehnojení nemajú negatívne účinky na rastlinu. Pôdu možno upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok, do ľahkej primiešame hlinu; chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami.
Obnova starých vinohradníckych plôch
Predvýsadbová príprava pôdy znamená predovšetkým úpravu obsahu základných makroelementov, úpravu pH pôdy a zvýšenie obsahu humusu organickým hnojením. Stav sledovaných živín v pôde je odrazom výživy a hnojenia predchádzajúceho vinohradu. Dávky hnojív základného hnojenia pred výsadbou viniča môžu predstavovať niekoľko ton na hektár. Optimálne zapracovanie a rozloženie takýchto vysokých dávok vyžaduje rozdelenie na dve až tri etapy s možnosťou striedavého výsevu miešaniek na zelené hnojenie. Komposty sú riešením pre organické hnojenie, pričom v závislosti od kvality a obsahu živín ich možno aplikovať v nižších dávkach. Cieľom je dosiahnuť obsah humusu vo vinohradníckych pôdach aspoň 1,5 % (ľahšie pôdy) - 2,5 % (ťažšie pôdy). Na pôdach s nízkym pH a sklonom k okysľovaniu je potrebné maximálnu pozornosť venovať úprave pH a následnému udržiavaciemu vápneniu. Vápnik je popri dusíku a draslíku najviac viničom odčerpávaným makroelementom výživy.
Najdôležitejším zásahom pri príprave pôdy je správna rigolácia. Rigolujeme do hĺbky minimálne 80 cm, v prípade hrubšej úrodnej vrstvy (ornice) aj viac. Na rigoláciu je možné použiť aj staršie stroje, pričom ako ťahač sa majú použiť silné stroje, aby vrchná vrstva zostala na povrchu.
Pri obnove vinohradníckych plôch, na ktorých sa desaťročia pestoval vinič konvenčným spôsobom ako monokultúra, musí byť príprava pôdy veľmi dôsledná. Jedným z najväčších nedostatkov je extrémne skracovanie obdobia od likvidácie starého vinohradu do novej výsadby. Staré vinohrady sú s veľkou pravdepodobnosťou infikované virózami, bakteriózami, drevokaznými hubami, ktoré prežívajú v pôde na koreňových zvyškoch. V pôde sa nachádzajú početné populácie škodcov, predovšetkým pôdnych háďatiek, ktoré sú hlavnými prenášačmi vírusov. Zo starého vinohradu je potrebné odstrániť nielen nadzemnú časť krov s časťou vytrhnutého koreňového systému, ale následne vyorať a odstrániť čo najväčší podiel koreňových zvyškov ako možného zdroja infekcie pre mladé viničové sadenice. V minulosti sa odporúčal odstup nových výsadieb 5 rokov po vyklčovaní vinohradu. Infekty spôsobené baktériami ako Agrobacterium tumefaciens (prežíva v pôde až 5 rokov) a Agrobacterium vitis (prežíva 2 roky) sú vážnym rizikom.
Výber odrody viniča
Pri výbere odrody viniča je dôležité zohľadniť, či si chcete dopestovať krásne strapce na stôl, alebo plánujete vyrábať aj vlastný mušt či víno. Podľa toho by ste si mali vyberať buď z odrôd stolových na priamy konzum, alebo z muštových na výrobu vína. Stolové sú šľachtené pre väčšie bobule a vyrovnanú sladkokyslú chuť. V porovnaní s muštovými obsahujú viac slizovitých látok. Tie môžu za to, že bobuľa pod zubami pekne „chrupne“. Muštové odrody majú zvyčajne menšie bobule, ktoré sú veľmi šťavnaté, aby sa z nich vylisovalo čo najväčšie množstvo šťavy. Sú to práve cukry, ktoré sa procesom kvasenia premieňajú na alkohol. Čo sa týka výroby vlastného muštu, paradoxne sú vhodnejšie stolové odrody, a to pre vyváženejší obsah cukru a kyselín. Vlastné víno si ale môžete vyrobiť aj zo stolového hrozna.
Existujú aj odrody, ktoré sa dajú dobre využiť nielen ako stolové, ale aj ako muštové. Dajú sa vybrať odrody v záhradke tak, aby sme mali čerstvé stolové hrozno pre rodinu povedzme od augusta až do októbra? Áno, dajú. Aj muštové si vieme obdobne vybrať. Medzi skoré patria Irsai alebo Muškát moravský, Modrý Portugal, ktoré dozrievajú začiatkom septembra. Stredne neskoré dozrievajúce v polovici septembra sú napríklad Veltlínske zelené, Sauvignon Blanc, z modrých Dunaj.
Rezistentné odrody pre severné oblasti Slovenska
Zaujímavú skupinu ponúkaných odrôd viniča predstavujú novošľachtence, z ktorých veľkú časť tvoria takzvané rezistentné odrody, známe aj ako PIWI (z nemeckého pilzwiderstandsfähige Rebsorten). Sú odolné proti dvom základným chorobám viniča, a to peronospóre a múčnatke. Aby ste sa vyhli častým chemickým postrekom, uprednostnite rezistentné (tzv. PIWI) odrody. V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov.
Prvá podmienka, ktorú musia spĺňať odrody pre severné oblasti, je vysoká odolnosť proti zimným mrazom. Všetky vybrané odrody vypučia aj po teplote -25 °C, niekedy aj po -27 °C, čo závisí od priebehu počasia. Ďalšie dôležité kritérium je dĺžka vegetačného obdobia. Neskoré odrody v severných regiónoch nemajú dostatok času dozrieť, preto musíte uprednostniť tie s veľmi skorým alebo stredne skorým dozrievaním. Dôležitá je tiež aspoň čiastočná odolnosť proti chorobám.
Odporúčané rezistentné odrody
- ‘Aladdin’: Nová rezistentná odroda s veľmi skorým termínom dozrievania. Vyniká vysokou odolnosťou proti chorobám a spoľahlivou rodivosťou. Strapce sú veľké, bobule vajcovitého tvaru s hmotnosťou 10 - 12 g. Chuť je veľmi dobrá, s vysokým obsahom cukrov. Dobre odoláva zimným mrazom.
- ‘Džovanni’: Skorá rezistentná odroda s veľmi silným rastom. Tmavofialové veľké bobule majú predĺžený tvar so zašpicateným vrcholom. Chuť je veľmi dobrá, s jemným muškátom. Je to spoľahlivá, chutná a odolná odroda.
- ‘Rusbol’: Jedna z prvých medzidruhových bezsemenných stolových odrôd. Má stredný rast a veľmi dobrú odolnosť proti mrazom. Bobule sú malé s mäkkými semenami, ktoré pri jedení takmer nie je cítiť. Chuť je veľmi dobrá, sladká. V severnejších podmienkach dozrieva spoľahlivo v polovici septembra. Odolnosť proti chorobám a mrazu i vyzrievanie dreva je aj v horších podmienkach veľmi dobré.
- ‘Čarli’: Nová odroda s ruským pôvodom. Dozrieva veľmi skoro, v severných okresoch zrelá už v auguste. Strapce sú veľké, stredne husté a široko rozkonárené. Bobule sú veľké, čiernej farby, vajíčkovitého tvaru so zaostreným vrcholom. Chuť je veľmi príjemná, sladká. Drevo dobre a veľmi skoro vyzrieva. Dobre odoláva chorobám i zimným mrazom.
- ‘Timur’: Veľmi atraktívna skorá odroda dozrievajúca na severe koncom augusta. Má veľmi dobrú odolnosť proti chorobám i mrazu. Strapce sú stredne veľké až veľké a skôr voľnejšie, čo je pri stolových odrodách veľmi žiadaná vlastnosť, lebo bobule takmer nikdy v takýchto strapcoch nehnijú. Bobule sú veľmi veľké, majú nádhernú žltojantárovú farbu a úžasný vzhľad. Rast je stredne silný, preto odroda nie je vhodná na veľké tvary krov.
- ‘Talizman’: Táto odroda je unikátna z niekoľkých dôvodov. Obrovské bobule môžu vážiť viac ako 20 g. Strapce majú hmotnosť do 2,5 kg. Konzistencia dužiny je chrumkavá a chuť je veľmi dobrá. V severných okresoch dozrieva v druhej polovici septembra. Je veľmi dobre odolná proti peronospóre aj mrazom.
- ‘Nový podarok Zaporožiu’: Rezistentná stolová odroda z Ukrajiny. V severných oblastiach Slovenska dozrieva začiatkom septembra. Veľmi pekná trhová odroda so stredne hustým až riedkym, široko rozkonáreným, veľkým a ťažkým strapcom. Bobule majú mliečnu zelenožltú farbu, sú veľmi veľké, oválne, trocha predĺžené. Šupka pri jedení neprekáža, dužina je veľmi sladká, trocha mäkšia, šťavnatá. Veľmi dobre odoláva plesni sivej, lebo bobule nepraskajú a strapce nie sú veľmi husté.
- ‘Vostorg čierny’: Táto odroda v sebe spája ušľachtilosť druhu Vitis vinifera, odolnosť proti chorobám amerických druhov a odolnosť proti nízkym zimným teplotám ázijského druhu Vitis amurensis. Je to skoro dozrievajúca odroda. Strapce sú veľké až veľmi veľké a môžu vážiť až do 2 kg. Bobule sú tmavomodročierne s pekným voskovým osrienením. Chuť je príjemná sladká bez zvláštnej arómy. Konzistencia je mäsitá a šupka jemná.
Výsadba viniča
Pri zakladaní vinohradu je možné využiť voľnokorenné aj kontajnerované rastliny. Voľnokorenné sadenice vysádzajte približne od polovice septembra do konca októbra. Pri sadeniciach z kvetináča (kontajnerované) je možné ich sadiť takmer celý rok, pokiaľ nie sú mrazy. Pred samotným sadením vykopte primerane veľkú jamu, v prípade zlej pôdy môžete dať na jej dno pre lepšie zakorenenie vrstvu preosiateho kompostu.
Pri výsadbe voľnokorenných sadeníc vyhĺbime jamu zhuba 25 × 25 cm a do hĺbky asi 40 - 60 cm. Sadenice namočíme pred výsadbou na 24 hodín do vody. Po 24 hodinách ich vyberieme a skrátime korene na 6 - 8 cm. Sadenicu do pôdy umiestnime tak, aby miesto štepenia ostalo približne 10 cm nad zemou. Pridáme oporný kolík, zahrnieme pôdou a utlačíme. Pri sadeniciach z kvetináča (s koreňovým balom) dbajte na to, aby sa pri výsadbe nerozpadol. Substrát v nádobe pred výsadbou dobre zalejte. Pri výsadbe kontajnerovaných rastlín vykopeme výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm. Jamu do jednej tretiny zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Do jamy nalejeme čistú vodu (voda vo výsadbovej jame nesmie stáť, ale musí vsakovať do podložia). Až teraz môžeme vložiť vinič do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Posledným krokom je dôkladné zalievanie.
Pri samotnej výsadbe môžete korene namočiť do prípravku, ktorý vytvorí gél a bude révu zásobovať vodou. Po vysadení nových sadeníc je zásadné zabezpečiť, aby pôda okolo kríkov zostala kyprá.
Starostlivosť o mladé výsadby
V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu. V suchých obdobiach sa rast sadeníc spomaľuje, a na jeho obnovenie je najvhodnejšia zálievka slabým živným roztokom kombinovaného hnojiva. Počas nasledujúcej jari po výsadbe je najlepšie nechať na rastline vyrásť len dva najsilnejšie letorasty. Tie ostatné treba vylomiť. Mladý vinič zavlažujte a doprajte mu dávku viaczložkového hnojiva.
V prvom roku odstraňujeme tzv. rosné korienky. Sú to tie, ktoré rastú tesne pod povrchom pôdy. Keď vinič pestujeme v radoch, pôdu v medziradiach kypríme. Okolie sadeníc odburiňujeme. Po výsadbe sadenice na zimu (v októbri až novembri) prihŕňame pôdou tak, aby sa zakrylo miesto štepenia. Je to ochrana miesta štepenia pred mrazom. Približne v apríli pôdu odhrnieme.
Na konci prvej zimy po vysadení ponecháme iba jeden dvojpúčikový a jeden jednopúčikový čapík. Cieľom je vytvoriť silný kmienok. Kedy po výsadbe môžeme čakať prvú úrodu? Zvyčajne v 3. roku môžeme prvýkrát ochutnať. Až v 4. roku.
Rez viniča
Rez viniča je jedným z najdôležitejších aspektov pestovania, ktorý priamo ovplyvňuje kvalitu a množstvo úrody. Vinič rodí na jednoročnom dreve. Základy plodov sa preto tvoria len na výhonkoch, ktoré na jar nanovo vyrašili z očiek. V prvých rokoch vedieme výhony do požadovaného tvaru.
Zimný rez
Zimný rez sa vykonáva koncom zimy až skoro na jar, ale skôr ako sa vinič celkom prebudí, alebo v období vegetačného pokoja, najčastejšie od januára do marca, keď nehrozí silný mráz (pod -5 °C). Odstraňujeme pri ňom staré letorasty a nechávame jeden, maximálne dva rodivé ťažne a jeden záložný čapík s dvomi očkami. Rodivé drevo je jednoročné, ktoré vyrastá z dvojročného, z čapíka. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, zastrihneme na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody. Rovnako potom vystrihneme staré zdrevnatené výhonky (presvetľovanie) a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva.
Letný rez (zelené práce)
Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Jeho cieľom je odstránenie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna. Pri letných prácach odstraňujeme tzv. „oberáme kmienky“ - strhávame letorasty rastúce z kmeňa. Letorasty vylamujeme aj z hlavy, pretože ju zbytočne zahusťujú. Keď letorasty významne prerastú vedenie, zvyčajne v druhej polovici leta, odstrihávame ich približne 10 - 15 cm nad vedením, tomuto úkonu sa hovorí snímanie. Kedysi bolo vylamovanie listov nad strapcami dôležitým zásahom, ktorý umožnil priame prenikanie slnečných lúčov k bobuliam. Strapce, na ktoré dopadajú lúče priamo, skoršie dozrejú, sú vyfarbenejšie a spravidla majú vyššiu cukornatosť. Zastávam názor, že odlistovanie nie je vhodné pri všetkých odrodách, výnimku možno predstavujú neskoré modré muštové odrody.
Výživa a hnojenie viniča
Správna výživa je kľúčová pre zdravý rast a bohatú úrodu viniča. Odporúča sa sledovať stav živín v pôde a podľa toho upraviť hnojenie. Používame hnojivá na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody.
Fázy hnojenia
- Predjarné hnojenie (marec - apríl): Účel: Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty. Odporúčané hnojivá: Dusíkaté.
- Po odkvitnutí (jún - júl): Účel: Podpora rastu bobúľ a zrenia. Odporúčané hnojivá: Draselné a fosforečné hnojivá.
Ďalšie odporúčania
Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať. Listová výživa: Hnojivá aplikované postrekom na list - môže sa robiť počas celej sezóny. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.
Pôdny rozbor môže naznačiť pomery medzi jednotlivými živinami. Vysoký obsah vápnika môže znižovať prístupnosť horčíka, draslíka, bóru, železa a zinku. Pre vinič je jednoznačne najvýznamnejší pomer medzi draslíkom a horčíkom (K/Mg), ktorý by mal byť ideálne v pomere 2:1 alebo 3:1. Nevhodný pomer K/Mg môže viesť k nedostatku horčíka alebo draslíka, čo sa prejavuje na listoch, zhoršenom vyzrievaní dreva, negatívnom vplyve na fotosyntézu, akumuláciu cukrov a celkovú kvalitu hrozna.
Ochrana viniča pred chorobami a škodcami
Viniče napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov.
Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída (pleseň sivá). Múčnatka a peronospóra takmer celoročne, pleseň sivá najmä vo fáze dozrievania hrozna. Kým peronospóra je chorobou vlhkého jarného počasia, múčnatka môže ker napadnúť prakticky kedykoľvek. Je totiž skôr otázkou mikroklímy samotného kra. Z tohto dôvodu je pri viniči veľmi dôležitý zimný rez a v lete takzvané zelené práce, ale aj výber odolných, tzv. PIWI odrôd.
Pestovanie a množenie rezistentných odrôd už nemôže ohroziť ani fyloxéra viničová. Vitis labrusca - americká odroda, má silný rast, dobre znáša sucho, je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre. Vitis vinifera - eurázijský variant je náchylnejší na choroby, neznáša mrazy, no strapce a bobule sú výrazné a veľké, s vynikajúcou chuťou. Vitis amurensis - rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom.
Zber a skladovanie hrozna
Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia. Pri stolových odrodách bývajú bobule pekne „naliate“, veľmi jemne zmäknú, odtieň zelenej zosvetlí, naopak, modré sa pekne vyfarbí. Pokiaľ by sme si neboli istí, či je už muštové hrozno pripravené na zber, odtrhneme zopár strapcov, odšťavíme ich a zmeriame sladkosť muštu pomocou muštomeru. Pri zbere muštového hrozna sledujeme aj priebeh počasia. Ideálny čas na zber je bez dažďa, za pekného slnečného dňa.
Nazbierané strapce vydržia v studenej pivnici či chladničke dva či tri týždne. Dlhodobé skladovanie hrozna v súčasnosti už je možné. Dva či tri týždne, čiastočne aj dlhšie, strapce vydržia v studenej pivnici či v chladničke. Ďalšou možnosťou je výroba hroznového muštu. Aby mušt vydržal, je dobré ho po vylisovaní pasterizovať a uchovať na tmavom a chladnom mieste. Hroznové bobule môžeme sušiť, každá odroda bude mať po vysušení trochu inú chuť. Dá sa z nich vyrábať džem, pričom kôstky odstránime pasírovaním.
Ochrana úrody pred škodcami
Ako ochrániť úrodu tesne pred zberom pred hmyzom či vtákmi? Proti vtákom sa môžu použiť zvukové alebo plynové plašiče. V zastavanom území však zvukové plašiče nie sú príliš vhodné. Na vinohrad sa dajú proti vtákom inštalovať siete, proti hmyzu siete s menšími otvormi. Keď pestujeme vinič v malom, je možné použiť sieťové vrecúška. Každý strapec navlečieme do vrecúška a nad strapcom uviažeme mašličku. Vo väčšom vinohrade chránime strapce pred vtákmi sieťami, v malom aj jednotlivými vrecúškami z organzy.