Upozorňujeme vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov na ich zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 150/2020 Z.z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení neskorších predpisov). Táto povinnosť spočíva v zabezpečení starostlivosti o pozemok tak, aby sa zabránilo šíreniu inváznych nepôvodných druhov bylín a drevín. V prípade ich výskytu sú vlastníci, správcovia alebo užívatelia pozemkov povinní tieto druhy odstraňovať.
Zoznam inváznych druhov rastlín
Zoznam inváznych druhov je rozdelený do dvoch kategórií:
A. Bylinné druhy:
- Ambrosia artemisiifolia - ambrózia palinolistá
- Asclepias syriaca - glejovka americká
- Fallopia sp. (syn. Reynoutria) - pohánkovec (krídlatka)
- Heracleum mantegazzianum - boľševník obrovský
- Impatiens glandulifera - netýkavka žliazkatá
- Solidago canadensis - zlatobyľ kanadská
- Solidago gigantea - zlatobyľ obrovská
B. Dreviny:
- Ailanthus altissima - pajaseň žliazkatý
- Amorpha fruticosa - beztvarec krovitý
- Lycium barbarum - kustovnica cudzia
- Negundo aceroides - javorovec jaseňolistý
Podrobnejší zoznam inváznych druhov rastlín a spôsoby ich odstraňovania sú uvedené v prílohe č. 2a k vyhláške č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Právne povinnosti vlastníkov a užívateľov pozemkov
V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 150/2020 Z.z. sú vlastníci alebo správcovia pozemkov povinní odstraňovať invázne nepôvodné druhy zo svojho pozemku a predchádzať ich šíreniu. Ak je pozemok v užívaní inej osoby, tieto povinnosti prechádzajú na užívateľa pozemku.
Nedodržanie týchto povinností môže viesť k priestupku (fyzická osoba) alebo správnemu deliktu (fyzická osoba-podnikateľ, právnická osoba).
Výrub inváznych drevín
V zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 150/2019 Z.z. sa na výrub inváznych druhov drevín, ktoré sa nachádzajú v prílohe č. 2a k vyhláške č. 24/2003 Z.z., nevyžaduje súhlas na výrub podľa § 47 ods. 4 písm. g) zákona č. 543/2020 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Mesto Skalica v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 150/2019 Z.z. upozorňuje na výskyt inváznych nepôvodných druhov na svojom území a zverejňuje informácie o ich výskyte a príslušné informačné letáky. Tieto informácie sú predkladané Štátnou ochranou prírody a krajiny.
Identifikácia a odstraňovanie vybraných inváznych druhov
Solidago gigantea Ait. - zlatobyľ obrovská
Zaradenie: Invázny druh v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Opis druhu: Trváca rastlina dorastajúca do výšky 50 až 250 cm. Byle sú holé, v dolnej časti väčšinou červenkasté. Listy sú striedavé, kopijovité, s pílkovitým okrajom. Súkvetie tvorí metlina s drobnými žltými kvetmi. Kvitne od augusta do septembra/októbra. Plodom sú nažky s páperím.
POZOR: Je to silný peľový alergén!
Pôvod: Severná Amerika. Do Európy bol dovezený ako medonosná a okrasná rastlina.
Ekológia: Nemá zvýšené nároky na pôdu a vlhkosť. Vyskytuje sa v okolí vodných tokov, v riedkych lesoch a na antropogénnych biotopoch. Šíri sa vegetatívne (podzemkami) aj generatívne (semenami).
Rozšírenie v SR a spôsoby odstraňovania: Rastie na opustených miestach s narušenou vegetáciou, v okolí vodných tokov a v redších lesoch. Pri menších porastoch sa odporúča vykopávanie a vytrhávanie rastlín. Možné je aj odstraňovanie pomocou herbicídov, buď priamo postrekom, alebo v kombinácii s kosením a následným postriekaním pri opätovnom vyrastení. Všetky zásahy je potrebné opakovať niekoľko rokov.
Inside the Gold Mining Factory – How Gold Is Extracted and Processed (Full Process)
Negundo aceroides - javorovec jaseňolistý
Opis druhu: Drevina s hladkou sivohnedou kôrou, dorastajúca do výšky 20 metrov. Koruna je rozložitá. Listy sú protistojné, nepárno perovité s 3 až 7 lístkami. Žltozelené kvety sa objavujú na jar (apríl-máj) spolu s listami. Samčie kvety sú v chocholíkoch, samičie v dlhostopkatých strapcoch. Plodom je krídlatá dvojnažka.
Šírenie: Generatívne (semenami roznášanými vetrom) aj vegetatívne (silnou koreňovou výmladnosťou).
Spôsoby odstraňovania: Nestačí len mechanické odstraňovanie (výrub), ale je potrebná aj následná aplikácia herbicídneho prípravku priamo na reznú plochu. Alternatívnymi metódami sú injekčná metóda (aplikácia herbicídu priamo do kmeňa) alebo postrek herbicídom do šikmého záseku.
Pôvodné a introdukované dreviny na Slovensku
Lesy na Slovensku tvoria rôzne dreviny, pričom viac ako 30 pôvodných druhov vytvára lesné porasty. Medzi najdôležitejšie pôvodné dreviny patria dub zimný, buk lesný, borovica lesná, jedľa biela a smrek obyčajný. Po dobe ľadovej sa tieto dreviny rozšírili samé, no človek do ich prirodzeného vývoja výrazne zasiahol.
Okrem pôvodných druhov bolo na Slovensko dovezených množstvo iných drevín z celého sveta. Niektoré sa rozšírili len v parkoch a záhradách, iné boli vysadené do lesných porastov a niektoré sa natoľko udomácnili, že sa samovoľne šíria po krajine.
Introdukované dreviny:
Medzi introdukované dreviny, ktoré sa u nás pestovali, patria napríklad duglaska tisolistá, borovica hladká (vejmutovka), jedľa obrovská, smrek Pančičov (omorika). Tieto druhy však nespôsobujú vážnejšie problémy.
Ďalšie listnáče, ako pagaštan konský, orech čierny či orechovec hikória, sa síce u nás zmladzujú, ale vďaka ťažkým semenám sa šíria pomaly.
Agresívne a invázne dreviny:
Niektoré dovezené dreviny sa správajú vyslovene agresívne, nekontrolovateľne sa šíria, vytláčajú pôvodné druhy a menia biodiverzitu. Nazývajú sa invázne dreviny.
- Agát biely: Pochádza z USA, pôvodne dovezený ako melioračná drevina. Má schopnosť viazať dusík v pôde, čím bráni obnove pôvodných drevín. Ľahko sa obnovuje zo semien a výmladkov, je takmer nezničiteľný. Jeho šírenie na úkor pôvodných dubín je nežiaduce.
- Pajaseň žliazkatý: Pochádza z Číny, šíri sa z parkov pozdĺž riek. Dokáže otráviť pôdu a vodu, čím bráni rastu konkurenčných rastlín.
- Jaseň americký a javorovec jaseňolistý: Spôsobujú problémy v brehových porastoch vďaka hojnej úrode semena.
Z ihličnanov sa u nás zdomácnela borovica čierna, ktorá pochádza z blízkych oblastí Rakúska a nepovažuje sa za celkom cudziu.
Dunajské lužné lesy a ich ohrozenie
Dunajské lužné lesy patria k posledným zvyškom lužných lesov v strednej Európe a sú porovnávané s dažďovými pralesmi pre svoju jedinečnosť a druhové bohatstvo.
Ohrozenie: Na 80 až 95% plochy pôvodných dunajských lužných lesov sú dnes vysadené monokultúry šľachtených euroamerických topoľov. Tieto monokultúry sú pestované pre rýchlu ťažbu a majú nízku biodiverzitu aj ekologickú stabilitu. Zvieratá, najmä vtáky, tu nenachádzajú vhodné podmienky pre hniezdenie a život, čo vedie k znižovaniu ich populácií.
Ochrana: Organizácia BROZ sa snaží tento trend zvrátiť výsadbou prirodzených druhov stromov a ochranou prirodzených lužných lesov.
Prírodné podmienky regiónu Skalica
Región Skalica sa nachádza v repárskej výrobnej oblasti s teplou, veľmi suchou, nížinnou klímou. Priemerné teploty a zrážkové úhrny sú charakteristické pre túto oblasť.
Pôdne typy: Dominantnými pôdnymi typmi sú černozem, regozem, černica a hnedozem. Pôdny fond je tvorený prevažne stredne ťažkými, piesočnato-hlinitými pôdami.
Poľnohospodárstvo: Osevný postup je orientovaný na produkciu obilnín (pšenica), olejniny (repka), cukrovú repu a kukuricu.
Geologické podložie: Podložie je budované neogénnymi sedimentmi Viedenskej panvy.
Podzemné vody: Režim podzemných vôd je ovplyvnený riekou Morava. Lokalita sa nenachádza v chránenom území prírody.
tags: #vysadba #geograficky #povodne #druhy #skalica