Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov je potrebná dobrá starostlivosť. Cestu k nim však môžu skrížiť rôzne pestovateľské chyby, choroby či škodcovia, ktoré môžu ohroziť celú úrodu. V tomto článku sa pozrieme na osvedčené postupy, ktoré pomáhajú dosiahnuť úspech aj v menej ideálnych podmienkach.
Výber správnej odrody a semien
Základom úspechu je
Odolné a obľúbené odrody
V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť. Odporúča sa napríklad odroda Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar). Medzi obľúbené odrody kríčkových paradajok patrí Karla a Pavlína.
Typy odrôd a ich charakteristiky
- Vysoké odrody: Sú veľmi skoré a majú čerešňové plody. Príkladom je Sungold F1, ktorá má plnú chuť a je považovaná za jednu z najlepších.
- Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patria napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
- Kríčkové odrody (nízke): Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni).
- Tornádo F1: klasická odroda paradajok, ktorá má veľké, červené a okrúhle plody.
Predpestovanie sadeníc: Pevný základ pre zdravé rastliny
Dobre vypestovaná sadenica má silnú stonku, väčšinou už má prvé súkvetia a má pevný koreňový bal. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca.
Výsev semien
Pre predpestovanie priesad si môžeme zvoliť zakoreňovače, pareniská, tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo aj obaly z vajíčok. Pred výsadbou môžete semienka namočiť do vody na predklíčenie. Ako základ pre semienka poslúži záhradnícky substrát na výsev alebo dobre vyzretý preosiaty kompost. Substrát by mal mať neutrálne pH, ktorý je určený špeciálne na výsev.
Nádobky naplníme substrátom takmer po okraj, jemne utlačíme a poriadne zalejeme. Semená rozmiestnime rovnomerne na povrch, vzdialené 1 - 2 cm od seba. Vložíme aspoň 2 semienka (pre prípad, že jedno nevyklíči). Prikryjeme tenkou vrstvou 0,5 - 1 cm substrátu alebo vermikulitu a opäť jemne utlačíme. Každý kvetináč je dobré označiť názvom odrody a dátumom výsevu. Substrát udržiavame vlhký.
Podmienky klíčenia a rastu
Nádoby so semienkami umiestnime na teplé, svetlé miesto, ideálne na okenný parapet. Teplota by sa mala pohybovať okolo 18 - 22 °C, pričom cez deň je ideálna teplota 25 °C a počas noci ju znížte na 15 °C. Rastlinky sa potom prirodzene ťahajú za svetlom. Priesady neustále zavlažujte, lebo pôda nesmie byť ani suchá, ani premočená.
Rastliny vyklíčia za 7 až 14 dní. Keď budú ich klíčne listy dostatočne veľké a začnú sa objavovať pravé, môžeme pikírovať, čo je presádzanie sadeníc do väčších nádob. Pri pikírovaní podoberieme sadenice napríklad vidličkou a opatrne vyklopíme. Chytáme ich skôr za lístky a nie za stonky, ktoré sú v tejto fáze veľmi krehké. Každú rastlinu vysadíme hlboko do samostatného malého kvetináča s priemerom 8 - 9 cm. Ak pestujeme viac odrôd, nezabúdame si ich označiť.
Prevencia padania klíčnych rastlín
Medzi najväčšie hrozby výsevov patrí tzv. padanie klíčnych rastlín, čo je hubová choroba. Prejavuje sa tak, že mladé semenáčiky sa tesne nad substrátom priškrtia a strácajú schopnosť udržať sa, zakrátko hynú. Tejto chorobe môžeme predísť zálievkou po sejbe alebo na začiatku vzchádzania rastlín prípravkom ako Magnicur energy. Po výseve do navlhčeného substrátu semienka jemne zalejeme postrekovačom a celý hrant prekryjeme jemnou mikroténovou fóliou s dierkami. Takto sa zachová prvotná zálievka, až pokým výsev neodkryjeme (po cca 1 - 2 týždňoch). Potom už začneme malé rastlinky jemne polievať klasickým spôsobom.
Keď rastliny prosperujú, počkáme na fázu, keď vytvoria po prvotných dvoch klíčnych lístkoch prvé 2 - 4 pravé listy. Vtedy príde vhodný čas na ich rozsadenie (pikírovanie).
Príprava pôdy a výsadba: Tajomstvo hlbokého sadenia
Paradajky sú teplomilné rastliny a do zeme by sa mali vysádzať až po uplynutí jarných mrazov, teda po 15. máji, kedy už nehrozí nebezpečenstvo prízemných mrazov a pôda je dobre prehriata (ideálna teplota pôdy je okolo 15 °C). Je dobré sadenice otužovať vynášaním na balkón, kde sa ich snažíme ochrániť pred teplotným minimom 8 °C.
Hlboké sadenie pre silný koreňový systém
Paradajky sú fascinujúca rastlina, ktorá disponuje schopnosťou tvoriť korene na miestach, kde by to iné plodiny nikdy nedokázali. Každý malý chĺpok na stonke je v skutočnosti zárodkom budúceho koreňa. Keď sa stonka dostane pod úroveň zeme, rastlina spustí masívnu produkciu adventívnych koreňov. Tieto nové korene začnú okamžite zásobovať rastlinu vodou a minerálmi z obrovskej plochy.
Pri výsadbe priesad odstráňte všetky spodné listy tak, aby zostali len horné dva alebo tri páry. Vykopte jamku oveľa hlbšiu, než je pôvodný kvetináč. Rastlinu vložte do jamy tak, aby bola veľká časť holej stonky úplne pod úrovňou okolitej pôdy. Zasypte stonku zeminou až po prvé zvyšné listy a poriadne ju utlačte, aby ste odstránili vzduchové bubliny. Ponorená stonka rýchlo zakorení a vytvorí tak väčší koreňový systém. To vedie k stabilnejšiemu prístupu k vlahe, lepšej odolnosti voči suchu, letným horúčavám a výkyvom počasia, a tiež k prevencii hniloby špičiek plodov vďaka lepšej absorpcii vápnika.
Príprava pôdy a umiestnenie
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Pôda v mieste výsadby musí byť dostatočne kyprá a bohatá na organickú hmotu. Najlepšie urobíte, ak zmiešate kvalitný záhradný substrát s vyzretým kompostom. Pridanie perlitu alebo kokosového vlákna zabezpečí, že zemina zostane vzdušná aj po silných dažďoch. Dôležitá je kontrola kyslosti, pričom ideálna hodota pH sa pohybuje v rozmedzí šesť až sedem. V tomto prostredí dokáže paradajka najrýchlejšie spracovať fosfor a draslík, ktoré sú kľúčové pre kvitnutie.
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Nie je vhodné pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Paradajky uprednostňujú slnečné, teplé a predovšetkým pred vetrom a dažďom chránené stanovište.
Mykorhízne huby a výživa pri výsadbe
Do jamky pri sadení je dobré pridať mykorhízne huby (napr. prípravok Symbivit určený pre papriku a paradajky). Je dôležité, aby sa sypký prípravok dostal do priameho kontaktu s koreňmi. Mykorhízne huby zlepšujú schopnosť rastlín získavať z pôdy nielen vodu, ale vo veľmi významnej miere aj živiny. Pre odrody citlivé na nedostatok vápnika, u ktorých sa objavuje tzv. suchá hniloba špičiek plodov, primiešajte do pôdy aj drvené vaječné škrupiny. Okolo zasadenej rastlinky navrstvite mulč, ktorý udrží vlhkosť a ochráni ju aj pred niektorými chorobami.
Starostlivosť po výsadbe: Kľúčové kroky k prosperite
Zálievka
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. Mnoho ľudí robí chybu, že paradajky kropí po listoch, čím otvára dvere plesniam a hubovým chorobám. Vždy používajte vodu izbovej teploty a smerujte ju priamo k základni stonky.
Ideálny čas na polievanie je skoro ráno, keď ešte nesvieti slnko. Tento jednoduchý zvyk ochráni listy pred popálením a zníži riziko infekcie. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Kľúčom je hĺbková zálievka v dlhších intervaloch namiesto každodenného jemného kropenia. Tým donútite korene, aby sa v pôde ešte hlbšie ťahali za vodou, čo posilňuje celú štruktúru rastliny. Optimum sú 4 l vody na jeden štvorcový meter denne. V dobe kvetu polievame menej, v dobe plodu výdatne, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.
Hnojenie
Paradajky sú náročné na živiny a pomerne rýchlo ich z pôdy odčerpajú. Potrebujú dostatok dusíka, fosforu, draslíka a mikroprvkov ako vápnik či horčík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K.
Prihnojovať by sme mali začať asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami určenými pre paradajky. V prvých týždňoch po výsadbe potrebuje paradajka najmä dusík. Akonáhle sa však objavia prvé žlté kvety, je potrebné zmeniť pomer živín v prospech draslíka, ktorý je zodpovedný za veľkosť, farbu a sladkosť plodov. Vynikajúcim prírodným zdrojom je napríklad výluh z kostihoja alebo obyčajný drevený popol zapracovaný do pôdy. Nezabúdajte ani na dôležitosť horčíka, ktorý zabezpečuje efektívnu fotosyntézu. Raz za čas môžete použiť roztok epsomskej soli.
Odporúča sa prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Robí sa z neho kvas tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva sa rozpustí v 10 litroch vody a nechá kvasiť 10 dní. Vzniknutý koncentrát sa pred použitím riedi vodou v pomere 1:10. Pred aplikáciou hnojiva rastlinu dobre polejte vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom sa odporúča raz za 10 dní.
Opory a vylamovanie zálistkov
Paradajky potrebujú oporu, ideálne kolíky alebo špagáty. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo kovové krútené tyčky. Pri každom kolíku vyhĺbte cca 20 cm hlbokú jamu pre každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Sadíme ich hlboko, aby boli pevnejšie.
Pravidelne odstraňujte tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov a zbytočne uberajú energiu rastline. Nevylomené zálistky môžu narásť do výrazných rozmerov a spôsobiť zahustenie rastliny, čo môže zapríčiniť rozšírenie hubových ochorení v dôsledku zvýšenej vlhkosti. Pri vysokých odrodách je dôležité vylamovať zálistky. Ak chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, ktorý je najsilnejší (má na ňom najviac plodov).
V prípade pestovania v skleníkoch je dobré ukončiť rast nad 8. až 10. poschodím, vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím a vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštipkajte všetky listy na spodku rastliny, čím zabránite listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť v mieste kontaktu je živnou pôdou pre vznik plesní. Nechať paradajky rásť ako divý ker je častou chybou, ktorá vedie k zatieneniu plodov a zlému prúdeniu vzduchu. Vertikálne vedenie na tyči alebo v klietke udržuje plody v čistote a chráni ich pred slimákmi. Svetlo sa tak dostane ku každému jednému strapcu, čo výrazne urýchľuje proces dozrievania.
Pokiaľ listy nie sú poškodené alebo sa nedotýkajú zeme, neodstraňujte ich. Dostatok zdravých zelených listov je totiž nevyhnutný pre fotosyntézu. Energiu, ktorú fotosyntézou paradajky získajú, následne využívajú na rast, tvorbu kvetov a najmä na vývoj a dozrievanie plodov. Ku koncu sezóny môžete odstrániť už i väčšie množstvo listov. V závere sezóny je dobré rastliny zaštipnúť, aby prestali rásť do výšky a sústredili všetku silu do posledných plodov. To zabezpečí, že aj tie posledné paradajky budú chutné a dozreté pred prvými mrazmi.
Pestovanie v špecifických podmienkach
Pestovanie v skleníku
Pestovanie paradajok v skleníku sa od toho v záhrade príliš nelíši. Treba si dať pozor na pravidelnú zálievku, vetranie a sem-tam pomôcť opeleniu. Rajčiak jedlý je teplomilný druh citlivý na extrémne výkyvy teplôt. Ak sa na jar výrazne ochladí a teplota klesne na asi 10 °C, rastlina spomalí rast, čo oddiali kvitnutie a tvorbu úrody. Opačný extrém v podobe horúčav počas leta rastlinám v skleníku nerobí dobre tiež, lebo ak sa teplota vyšplhá nad 32 °C, nastáva problém s opelením a dozrievaním plodov. Riešením je pravidelné a dostatočné vetranie. Vzduch počas najhorúcejších dní ochladíte aj poliatím chodníkov, nie rastlín!
Aj napriek tomu, že rajčiaky sú samoopelivé, k lepšej násade plodov im dopomáha aj hmyz. Pomôcť im môžete aj vy potrasením kvetov alebo celou rastlinou, niekoľkokrát do týždňa v poludňajších hodinách. Dôležitá je aj zálievka. Paradajky sú na vodu náročné, ale citlivé na vysokú vlhkosť vzduchu a ovlhčenie listov. Preto zalievajte podmokom na dobre prekyprenú pôdu, aby voda vsiakla hlboko ku koreňom. Stúpaniu vlhkosti v skleníku zamedzíte vetraním. Dajte pozor na praskanie plodov pri prehnanej zálievke.
Pestovanie na balkóne či terase
V súčasnosti je populárne pestovať zeleninu aj v kvetináčoch na terasách či balkónoch. Hoci výnosy sú nižšie, má to obrovský prínos pre človeka. Dajú sa pestovať okrem klasických paradajok či paprík aj menej tradičné balkónové zeleniny. Na pestovanie paradajok na balkóne je potrebný dostatok slnečného žiarenia. Nádoba by mala mať viacero otvorov na odvodňovanie a na spodok nasypte drenážnu vrstvu (štrk, črepy, polystyrén) hrubú 5 - 7 cm. V záhradkárskych potrebách nájdete aj vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, kde sa zvyčajne vyskytujú vošky a biele molice. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek. Pri vykonávaní postreku sa ho snažte dostať na spodnú stranu listu, postrekovanie iba zvrchu je neefektívne.
Najčastejšie choroby paradajok
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Prevenciou je opatrné zavlažovanie a nevysádzanie rastlín nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch. Preventívne postreky (napr. Magnicur Energy) by sa mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou. Ak sa objaví pleseň, pomôže aj prípravok Polyversum, ktorý obsahuje spóry užitočnej huby Pythium oligandrum. Treba ho aplikovať preventívne.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú veľkosť 2 - 8 mm. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom je nižšia úroda.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov: Spoznáte ju podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Príčinou je nedostatok výživy či závlahy v období dozrievania, najmä nedostatok vápnika, často v pôdach hnojených draslíkom a dusíkom, ktoré brzdia príjem vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia. Postihnuté bývajú sadenice predpestované za oknom alebo v skleníku. Ohrozené sú aj plody, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
10 chorôb paradajok, ktoré musíte poznať – ako im predchádzať a rýchlo ich liečiť!
Bežní škodcovia a ochrana
- Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Prítomnosť odhalíte modrými lepovými doštičkami. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie burín. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si nielen na zemiakoch, ale aj na paradajkách a baklažánoch. Larvy vyhrýzajú listy. Účinné sú prípravky s inhibítormi tvorby chitínu (napr. Match a Nomolt).
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu. Chemické ošetrenie proti molici je potrebné opakovať 3-krát v intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Spoločníci v záhone: Posilnenie odolnosti
Vysadenie aksamietnic alebo bazalky v blízkosti paradajok prirodzene odpudzuje vošky a moličky. Bazalka navyše podľa mnohých pestovateľov zlepšuje samotnú chuť paradajok. Borák lekársky je tiež nádherná bylina s uhorkovou chuťou, ktorá môže byť prospešná v blízkosti paradajok.