Pestovanie vzácnych exotických plodov je výnimočný spôsob, ako si priniesť kúsok tropického sveta do vašej záhrady alebo bytu. Väčšinou nejde o žiadne novinky, ale o zabudnuté poklady alebo superpotraviny preverené tisícročnou východnou medicínou. Ponúkame vyše 40 kultivarov rastlín, ktoré spájajú úžitok s okrasou. Nechajte sa zlákať sladkými plodmi hlošiny, vypestujte si vlastné korenie alebo potešte deti „prstami mŕtveho muža“.
Netradičné ovocie a zelenina: Zabudnuté poklady a superpotraviny
Kategóriu netradičného ovocia a zeleniny sme pomenovali takto, hoci väčšina rastlín z tejto sekcie sú v skutočnosti len zabudnuté a znovu objavené skvosty. Naši predkovia dobre vedeli, čo je zdraviu prospešné.
Superpotraviny a adaptogény
- Čínske datle (Jujuba): Jujuba (tiež známa ako čínsky ďateľ) je hitom poslednej doby. Plody chutia ako čerstvé datle a sú nabité energiou.
- Ovocie 5 chutí (Klanopraška): Liana Klanopraška čínska (Schisandra) funguje ako silný adaptogén proti stresu a únave. Je to vysoko cenená popínavá liana z východnej Ázie.
Zabudnuté poklady
- Jarabina oskorušová (Oskoruša): Kráľovná medzi ovocnými stromami. Dožíva sa stoviek rokov a plody sú vyhlásenou delikatesou (aj na pálenku).
- Mišpuľa nemecká: Konzumuje sa až po prejdení mrazom, kedy získa konzistenciu marmelády.
- Dulovec: Podobne ako mišpuľa, aj dulovec je cenený pre svoje plody.
- Hruškojarabina: Kríženec hrušky a jarabiny s lahodnými plodmi.
Rarity a zaujímavosti
- Dekaisnea Fargesova: Jej modré struky vyzerajú ako „Prsty mŕtveho muža“, ale majú sladkú dužinu.
- Často označovaná ako modrý fazuľový ker: Pochádza z horských oblastí západnej Číny a Himalájí.
- Okrasný ker: Vyniká svojimi pôvabnými kvetmi a kompaktným vzrastom.
Pestovanie teplomilných rastlín na Slovensku
Pestovanie exotických rastlín, ako sú figy, citrusy či olivovníky, je na Slovensku čoraz populárnejšie. Napriek tomu, že naše klimatické podmienky nie sú pre tieto rastliny ideálne, klimatická zmena ich možno už čoskoro vráti ako bežnú súčasť záhrad. Figovníky boli totiž súčasťou vinohradov oddávna. S trochou starostlivosti a správnymi postupmi je možné u nás úspešne pestovať aj teplomilné rastliny. Stačí vybrať správnu odrodu, vhodné stanovisko a zabezpečiť rastlinám ochranu pred chladom.
Figovník (Ficus carica)
Figovník je subtropická rastlina, ktorá prekvapivo dobre znáša mierne mrazy. Niektoré odrody, ako napríklad ‘Brown Turkey’, ‘Dalmatie’ alebo ‘Michurinska-10’, sú vhodné na pestovanie aj v našich podmienkach. Figovník sa dá pestovať v záhrade, ale aj v nádobe na balkóne či terase.
- Stanovište: Potrebuje teplé, slnečné miesto, ideálne pri južnej stene domu, kde je chránený pred vetrom. Vietor, resp. neustály prievan je niečo, čo figovníku vyslovene škodí.
- Pôda: Mala by byť dobre priepustná, bohatá na živiny a mierne zásaditá.
- Presádzanie: Figovníky v kvetináčoch presádzame každé štyri roky. Pri presádzaní stačí rastlinu vyklopiť aj so zeminou, orezať korene a pridať čerstvý substrát (zmes pôdy zo záhrady, kompostu a piesku v pomere 2:1:0,5).
- Zálievka: Pomerne odolný voči suchu, no počas vegetácie ocení pravidelnú zálievku.
- Hnojenie: Počas jari a leta je vhodné prihnojovať organickými alebo minerálnymi hnojivami s vyšším obsahom draslíka.
- Rez: Reže sa na jar, pri intenzívnom raste aj v lete. Rezané figovníky majú hustejšie rozkonárenie a viac plodov. Pri reze si však treba dávať pozor na dráždivú mliečno sfarbenú tekutinu.
- Zimná ochrana: V záhrade treba pred zimou obaliť netkanou textíliou alebo slamenými rohožami. Rastliny staršie ako tri roky zvládnu s takouto ochranou aj mrazy do -18 °C. V nádobe je ideálne preniesť ho do chladnej miestnosti s teplotou okolo 5 - 10 °C.
- Plodnosť: Figovník začína rodiť približne druhý rok po vysadení. Plody dozrievajú v dvoch vlnách - prvé už v júli a druhé v septembri až októbri.
Citrusy
Citrusy sú obľúbené pre svoje voňavé kvety a chutné plody. Najčastejšie sa pestuje citrónovník (Citrus limon), pomarančovník (Citrus sinensis) a mandarínka (Citrus reticulata). Vzhľadom na ich teplomilnosť sa v našich podmienkach dajú pestovať len v nádobách, aby ich bolo možné na zimu premiestniť do interiéru.
- Nádoba: Mala by mať dostatočný objem (minimálne 20 - 30 litrov) a drenážne otvory.
- Pôda: Vyhovuje im ľahký, priepustný substrát s mierne kyslým pH (okolo 5,5 - 6,5). Ideálne je použiť špeciálny substrát pre citrusy alebo zmes substrátu pre sukulenty a univerzálneho substrátu v pomere 1:1. Na dno kvetináča odporúčame vrstvu hrubého štrku pre drenáž.
- Stanovište: Počas vegetácie je najlepšie ich umiestniť na slnečné miesto na balkóne alebo terase. Citrónovníky majú radšej polotieň, pomarančovníky a mandarínkovníky svetlo priam milujú.
- Zálievka: Potrebujú pravidelnú zálievku, no substrát by nemal byť trvale premokrený.
- Hnojenie: Od jari do jesene sa odporúča prihnojovať špeciálnymi hnojivami pre citrusy, ktoré obsahujú železo a mikroprvky.
- Zimovanie: Ideálny spôsob je umiestnenie do vyhrievaného skleníka s dostatočne vysokou vlhkosťou. Ak skleník nemáte, zvoľte presun do tmavej a chladnej miestnosti (cca 10 °C) a obmedzte zálievku. Veľkou chybou je pestovanie citrusov na okennom parapete nad radiátorom, pretože suchý vzduch spôsobuje opadávanie listov. To isté môže nastať, ak citrus umiestnite do miestnosti, kde skladujete jablká a hrušky, pretože uvoľňujú etylén.
- Plodnosť: Pri správnej starostlivosti môžu citrusy kvitnúť a rodiť aj v našich podmienkach, no plody dozrievajú pomalšie.
Olivovník (Olea europaea)
Olivovník je symbolom Stredomoria, no dá sa pestovať aj na Slovensku. Najvhodnejšie sú odrody ako ‘Arbequina’ alebo ‘Leccino’, ktoré zvládajú mierne mrazy. Olivovník rastie pomaly a môže sa dožiť aj tisícky rokov.
- Nádoba: Najčastejšie sa pestuje v kvetináči s objemom aspoň 30 litrov.
- Stanovište: Potrebuje veľa slnka, ideálne je umiestniť ho na juhovýchodnú alebo juhozápadnú stranu balkóna či terasy.
- Pôda: Priepustná a kamenistá, ideálne s mierne zásaditým pH.
- Zálievka: Znáša sucho lepšie ako prebytok vody, preto sa zalieva až vtedy, keď je substrát suchý. Hodí sa drenážna vrstva.
- Hnojenie: Stačí prihnojovať dvakrát do mesiaca hnojivom s obsahom draslíka a horčíka.
- Zimovanie: Znáša krátkodobé mrazy do -5 °C, ale najlepšie je nevystavovať ho ani teplotám pod +10 °C. V októbri ho včas preneste do chladného, ale svetlého priestoru s teplotami 10 - 15 °C. Ak sa rozhodneme pre zazimovanie stromu vonku, majme na pamäti, že mrazy pod -10 °C môžu vážne poškodiť korene. Odporúča sa ich zakrývať čečinou a kmeň chrániť jutovou tkaninou.
- Plodnosť: V našich podmienkach sa pestujú skôr ako dekoračné rastliny, no pri správnej starostlivosti môže olivovník po niekoľkých rokoch priniesť aj úrodu. Pre úrodu je dôležité zvoliť samoopelivú odrodu.
Netradičné ovocie a zelenina pre balkónové záhradkárčenie
Pripadajú vám bylinky, paradajky a jahody na balkóne už ako príliš nudná klasika? Je čas vydať sa ďalej na ceste k poznaniu nového levelu balkónovej záhradky. Možností je neúrekom a šľachtitelia nezaháľajú, nové odrody ovocia a zeleniny, ktoré sú uspôsobené špeciálne pre pestovanie v nádobách, stále pribúdajú.
Zelenina a bylinky
- Tekvica Hokkaido: Tekvica Hokkaido sa dnes teší veľkej obľube vďaka univerzálnemu využitiu. Pre pestovanie v kvetináči je potrebné použiť veľkú nádobu a zabezpečiť dostatočné hnojenie a zálievku.
- Bobkový list: Aj keď ho v tradičnej slovenskej kuchyni používame veľmi často, možno si ho pestovať ako malý kríček. Potrebuje dostatok slnka a zálievku podľa potreby.
- Mangold: Mangold je vhodnou alternatívou k špenátu v lete. Pestuje sa rovnako ako špenát a existujú aj odrody s rôznofarebnými stonkami.
- Orientálne mixy šalátov: Ak sa vám zunovali bežné odrody šalátov, môžete siahnuť po orientálnych mixoch.
Strukoviny a jedlé kvety
- Fazuľa: Pre balkón je vhodnejšie voliť kríčkové odrody fazule. Sadí sa v máji, potrebuje oporu a dostatočne zalievať.
- Jedlé kvety: Mnohé kvety, ktoré nájdeme aj v bežných záhradkách, sú jedlé a majú zaujímavú chuť. Medzi ne patria aksamietnice, nechtík, kapucínka a borák.
Špeciálne druhy
- Kalabasa: Pestovanie zo semien je nenáročné. Potrebuje veľa priestoru a oporu. Z mladých plodov môžeme pripravovať pokrmy ako z cukety alebo ich nakladať.
- Mini verzie zeleniny: Existujú mini verzie mrkvy a cvikly, ktoré sú vhodné na pestovanie v menších priestoroch.
Ovocné kríky a stromy vhodné do nádob
Existujú špeciálne vyšľachtené druhy ovocia pre pestovanie v nádobách. Sú upravené tak, aby dorastali do menších kríčkov, boli stálerodiace a mali vysokú výnosnosť.
Bobuľové ovocie
- Maliny a černice: Existuje viacero odrôd malín a černíc určených na pestovanie v nádobách.
- Čučoriedky, egreše a ríbezle: Tieto druhy sa dajú bez problémov pestovať aj v nádobách.
Ovocné stromy v nádobách
Ovocné stromy rozšírili svoje rady o súkmeňovcov, ktorým sa páči život v nádobách. Upravené boli na dve verzie: stĺpovité a zakrpatené.
- Stĺpovité ovocné stromy: Netvoria korunu a ponúkajú jablká v obrovskom množstve odrôd.
- Zakrpatené ovocné stromy: Pestujú sa na slabo-rastúcich podpníkoch a sú dostupné pre hrušky, slivky, marhule, broskyne, čerešne a višne.
Znovuobjavené a menej tradičné ovocné druhy
V súčasnosti je trendom prinavracať hodnotu starým odrodám a druhom, ktoré v minulosti boli v záhradách bežným ovocím. Spravidla mali vysokú úžitkovú hodnotu, množstvo vitamínov a zdraviu prospešných látok.
Drieň (Cornus mas)
Túto rastlinu poznali už Rimania. Je to na jar kvitnúci ker, ktorý môžete pestovať priamo v okrasnom záhone. Kvitne na žlto a je okrasný aj listom aj habitusom počas celého roka. Plody sa dajú využiť všestranne na priamy konzum aj na výrobu kompótov, džemov, rôsolov a lekvárov.
Goji - Kustovnica čínska (Lycium chinense)
Goji dorastá do výšky 2 m a plody sú červené a podobné šípkam. Chutia ako brusnice alebo hrozienka. Postačí malá hrsť plodov denne a Váš organizmus a telo omladne. Konzumovať sa môže sušené i čerstvé. Vyžaduje piesočnaté, ľahšie pôdy s pH okolo 8. Do jamy pri výsadbe pridajte vyzretý maštaľný hnoj alebo čerstvý kompost.
Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides)
Rakytník rešetliakový je rastlina budúcnosti. Pre úspešné pestovanie potrebujete vysadiť 2 rastliny vedľa seba, samčiu a samičiu. Nie je náročný na pestovanie. Hlavným pozitívom tejto dreviny je, že sa okrem plodov dá využiť celá rastlina. Zberajú sa aj konáriky, listy, semená, kvety, kôra aj koreň. Všetko sa využíva na ďalšie spracovanie, na oleje, džemy, sirupy, čaje, kompóty a šťavy. Plody sú však bez stopiek a pevne držia na konárikoch. Pri zbere sa teda ľahko potlačia a šťava vytečie.
Ďalšie zaujímavé druhy
- Schizandra čínska (Schizandra chinensis): Má podobné účinky ako rakytník.
- Baza čierna (Sambucus nigra)
- Moruša (Morus nigra, Morus alba)
- Zemolez kamčatský (Lonicera kamtschatica)
Pestrosť a nápaditosť dáva nové možnosti. Netradičné neznamená nutne nedosiahnuteľné. A ani to neznamená, že musíte byť profesionálny pestovateľ. Roky praxe samozrejme aj v tomto prípade znamenajú nové esá v rukáve, ale aj menej skúseným sa určite urodí k spokojnosti.
Obľúbené exotické ovocie a ich pestovanie
Na Slovensku sa medzi záhradkármi stáva čoraz populárnejším trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. Ovocie ako kiwi, figy, granátové jablká a dokonca aj citrusy sa postupne stávajú súčasťou domácich záhrad.
Hurmikaki (Diospyros kaki)
Ebenovník vytvára stromy, ktoré sú v podobnej veľkosti ako jablone. Spočiatku rastie hurmikaki veľmi pomaly a rodiť začína medzi piatym až desiatym rokom života. V našich podmienkach kvitne koncom apríla až v máji. Vyžaduje si pravidelnú zálievku a to najmä v letných mesiacoch. Plody skorých odrôd dozrievajú v októbri, veľmi neskoré až koncom novembra. Majú veľkosť jablka a na strome sa držia aj po opadaní lístia. Je vhodné dopriať im dostatok času na dozrievanie a tak zber odsunúť na čo neskorší termín. Ideálne až po prvých mrazíkoch. Ak sú hurmikaki nezrelé, majú nepríjemnú trpkú chuť.
Paw-paw (Asimina triloba)
Indiánsky banán, paw-paw, lávové ovocie či banán severu sú mená pre Asiminu trojlaločnú. Ide o strom s veľkými listami, ktorý dorastá do výšky 3 m až 7 m. Na jar kvitne kvetmi fialovej až tmavobordovej farby, ktoré sú svojou vôňou veľkým lákadlom pre hmyz. Kvety sa trošku podobajú na kvet magnólie, ale sú menšie. Vhodným obdobím na vysádzanie je skorá jar alebo neskorá jeseň. Vysádza sa vždy s koreňovým balom. Treba však vysadiť viacero stromov, kvôli opeľovaniu. Ideálne sú tri stromy, ktoré nie sú príbuzné. Sú však už k dispozícii aj samoopelivé odrody. Ovocie ponúkne až v štvrtom či piatom roku pestovania a ide o veľké oválne plody so svetlozelenou šupkou a žltou dužinou. Tie začínajú dozrievať niekedy už koncom augusta. Doba dozrievania je však závislá od odrody. Plody majú žltú dužinu, ktorá má pudingovú konzistenciu. Svojou chuťou pripomína zmes ananásu, manga a banánu.
Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica)
Mišpuľa obyčajná nie je neznámym ovocným druhom. Patrí medzi zabudnuté ovocie, v minulosti bola súčasťou ovocných záhrad úplne bežne. Tento ker alebo stromček dorastá do výšky 4-6 metrov. Je krásna v čase kvitnutia (máj až jún), zároveň i na jeseň kedy sa jej vyfarbujú listy a v zime vynikajú jej konáre. Mišpuľa preto celoročne obohatí a skrášli záhradu. Plody mišpule dozrievajú v októbri. Hnedé plody majú mierne drsnú šupku a svoju sladkastú chuť dostávajú až po prvých mrazoch. Vtedy sa stávajú vhodnými na konzumáciu. Po mrazoch dužina zmäkne a zosladne. Väčšinou to býva v novembri až v decembri.
Moruša (Morus spp.)
Moruša sa u nás v minulosti pestovala veľmi často. Je veľká škoda, že sa vytratila zo záhrad a na jej tradíciu sa akosi pozabudlo. Ak by ste si jej chutnými a zdravými plodmi chceli obohatiť úrodu, tak sa treba vyzbrojiť trpezlivosťou. Moruše totiž zvyknú prinášať úrodu po 6-7 rokoch od výsadby. Odmenia sa vám však svojou dlhovekosťou a ovocím zvyknú tešiť celé generácie. Stromy sú vhodné najmä do teplejších oblastí a vyhovujú im slnečné miesta a dobre priepustná pôda. Moruša biela a moruša čierna (Morus alba a Morus nigra) má plody, ktoré sú extrémne sladké v čase zrelosti a nikto im neodolá. Ani deti. Plody obsahujú veľa vitamínov a sú vhodné na spracovanie, konzervovanie, mrazenie, sušenie i do koláčov, na sirupy a šťavy. Najlepšie však je sadnúť si priamo pod strom a plnými hrsťami sa kŕmiť týmito plodmi. Pozor však, plody výrazne farbia nielen oblečenie, ale aj dlažbu či trávnik a vtáky ich tiež vie rozniesť.
Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides)
Rakytník rešetliakový je dvojdomá rastlina, ktorá pochádza z Ázie. Samičie kvety sú žltej farby a sú drobné. Samčie vytvárajú jahňady a sú nakopené okolo krátkych tŕňovitých bočných konárikov. Rakytník kvitne pred pučaním listových púčikov zvyčajne koncom marca či začiatkom apríla. Rastlina sa opeľuje vetrom. Plody sú bobule svetložltej, oranžovej až červenej farby a u nás dozrievajú v auguste až septembri. Sú doslova nabité vitamínmi a vďaka svojim účinkom výborné pre zdravie. Zberáme ich, keď sú dostatočne vyfarbené a pevné. Po zbere je ich treba čo najrýchlejšie spracovať. Rakytník nie je náročný na pestovanie a pre zdravie je hotovým vitamínovým pokladom.
Arónia čiernoplodá (Aronia Melanocarpa)
Arónia čiernoplodá je nenáročná na pôdu a vyhovuje jej skôr slnečnejšie miesto. Nevyžaduje pravidelný rez a nemusíte sa báť ani toho, že by sa priveľmi rozrástla. Je to drevina vhodná aj na tvorbu živých plotov. Na jar očarí bielymi kvetmi a v jeseni krásne sfarbenými listami. Navyše v auguste až v septembri prinesie úrodu zdravých bobúľ. Majú tmavomodrú farbu so sladkotrpkou chuťou. Plody sa môžu konzumovať čerstvé, ale výborné sú aj sušené. Pripravujú sa z nich džemy, sirupy, kompóty, šťavy aj čaj. Okrem ľudí si na plodoch veľmi radi zamaškrtia aj vtáky, preto je potrebné úrodu chrániť, aby sa ušlo zo zdravých bobúľ aj vám.
Muchovník
Môžete ho pestovať vo forme kra, alebo ho vytvarovať do tvaru stromčeka na vyššom kmeni. Muchovník začína zvyčajne rodiť v druhom až štvrtom roku po výsadbe. Krásne tmavomodré plody prináša v hustých strapcoch v lete. Na čučoriedky sa podobajú nielen vzhľadom, ale i svojou chuťou. Muchovník patrí k veľmi úrodným drevinám. Plody sú vhodné na priamy konzum, ale tiež aj na sušenie, mrazenie či zaváranie.
Ďalšie exotické ovocie vhodné na pestovanie
Okrem už spomenutých druhov existuje mnoho ďalších exotických rastlín, ktoré si vďaka šľachteniu a vhodnej starostlivosti nachádzajú svoje miesto aj v našich záhradách a na balkónoch.
- Kiwi (Actinidia deliciosa): Pochádza z južnej Číny. Vyžaduje slnečné a teplé stanovište, dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu.
- Rajčiakovec repový (Solanum betaceum): Známy aj ako tamarillo, pochádza z juhoamerických Ánd. Potrebuje teplé a slnečné stanovište s miernym polotieňom a dostatkom vlahy.
- Nashi hruška (Pyrus pyrifolia): Japonská hruška je cenená pre svoje chrumkavé plody. Potrebuje slnečné stanovisko a dobre priepustnú, úrodnú pôdu.
- Granátové jablko (Punica granatum): Pochádza z oblasti Stredomoria. Potrebuje slnečné a teplé stanovište, dobre priepustnú pôdu.
- Banánovník (Musa spp.): Pochádza z juhovýchodnej Ázie. Potrebuje teplé a slnečné stanovište s vysokou vlhkosťou vzduchu a pravidelné hnojenie.
tags: #netradicne #ovocie #pestovanie