Úvod do sveta rebarbory
Rebarbora je trváca mohutná bylina, ktorá si vďaka svojim šťavnatým stopkám získala obľubu v mnohých záhradách. Vytvára hlboké korene a ružicu veľkých prízemných dlaňovitých, mierne zvlnených listov na dlhých listových stopkách. Práve kvôli týmto listovým stopkám sa rebarbora pestuje ako úžitková rastlina. Listové stopky dorastajú do dĺžky viac ako pol metra a do šírky 6 - 7 cm. Začiatkom leta z prostriedku ružice listov vyrastá dutá pevná stonka dosahujúca výšku 2 metre, ktorá je riedko obrastená listami a nesie metlinové súkvetia bielych až žltkastých kvietkov.
Rebarbora sa delí na druhy využívané na liečebné účely, na okrasu, alebo úžitkové rastliny použiteľné ako zelenina. Všetky druhy obsahujú podobné látky, ale v inom množstevnom zložení, preto nie sú všetky rovnako využiteľné. Zároveň sa druhy navzájom veľmi ľahko krížia.
- Rebarbora lekárska (Rheum officinale) má listy okrúhlo obličkovité, plytko laločnaté a 5-žilové.
- Rebarbora vlnitá alebo kučeravá (Rheum rhabarbarum) má hrubé listové stopky a čepele listov široko vajcovité a kučeravé. Pestuje sa ako úžitková rastlina, považovaná za zeleninu pre listové stopky.
- Rebarbora (Rheum palmatum) je originálna najmä svojou skorou jarnou úrodou dužinatých stoniek, ktoré chuťou pripomínajú jabĺčka. Okrem toho nám dodáva potrebné vitamíny, najmä C a B-komplex, ale aj železo, jód, mangán, zinok a draslík.
Pestovanie rebarbory: Kľúč k bohatej úrode
Rebarbora je nenáročná trvalka, ktorá prináša úrodu šťavnatých stoniek bez námahy rok čo rok, a preto by táto viacročná zelenina nemala chýbať v žiadnej záhrade. Pestovanie rebarbory je veľmi jednoduché, pričom jedna rastlina dokáže rásť a produkovať až 20 rokov. Stačí jej nájsť stabilné miesto v záhrade a každý rok si môžeme vychutnať úrodu bez väčšej námahy.
Výsadba a množenie
Rebarbora sa môže rozmnožovať semenami, avšak semená majú často nízku klíčivosť a nemusia ani vyklíčiť. Preto je výhodnejšie vegetatívne množenie, a to delením trsov alebo odkopkami zo starších rastlín. Na takéto množenie je dôležité vybrať si zdravú a silnú rastlinu.
Rýchlejšou a praktickejšou metódou je rozdelenie už vyrastenej rebarbory na viacero častí, ktoré sa zasadia oddelene. Dôležité je, aby mala oddelená časť základne rebarbory (tzv. korunka) niekoľko koreňov a v ideálnom prípade aj puk. Každá sadenica by mala mať najmenej 1 neporušený vegetačný vrchol a tri korienky.
Takúto korunku rebarbory bez listov zasadíme tak, aby mala korene v pôde a aby bola vrchná časť korunky približne 2 cm nad pôdou. Ak je na korunke nový puk, vysádzame ju tak, aby puk smeroval smerom hore.
Najvhodnejšia doba výsadby je druhá polovica marca až začiatok apríla. Pri jesennej výsadbe je potrebné ukončiť výsadbu do polovice októbra, aby rastlina na jar začala zavčasu rásť. Ideálnym obdobím na výsadbu koruniek rebarbory je počas jej vegetačného pokoja - jeseň (november) alebo predjarie (hneď po rozmrznutí pôdy). Pri jesennej výsadbe má rebarbora možnosť dobre zakoreniť ešte počas jesene a na jar bude mať náskok.
Ďalšou alternatívou je výsadba už zapestovaných sadeníc rebarbory s listovými pukmi, ktoré je vhodné vysádzať v predjarnom období po rozmrznutí pôdy, prípadne na jar. Aj v tomto prípade by mala byť zasadená základňa (korunka) rastliny mierne nad úrovňou pôdy.
Požiadavky na stanovište a pôdu
Rebarbora nie je náročná na polohu, môžete ju pestovať na slnku aj v polotieni. Hoci znáša slnko, vhodnejšie sú pre ňu mierne zatienené miesta, a preto sa jej dobre darí aj pod opadavými stromami. Nie je náročná ani na klimatické podmienky, rastie v nížinných aj horských oblastiach, avšak vo vyšších polohách je úroda neskoršia. Rebarbora obľubuje chladnejšie počasie a svoje vegetačné obdobie začína pomerne skoro - už vo februári až marci. Veľmi dobre odoláva mrazom, takže ani v tomto ohľade si nevyžaduje zvláštnu starostlivosť.
Vhodné pôdy sú hlinité až hlinitopiesočnaté s dostatkom humusu, dobrou zásobou živín a neutrálnou pôdnou reakciou. Rebarbora patrí medzi rastliny, ktoré sú náročnejšie na živiny. Jej koreňový systém je mohutný, takže si vie vytiahnuť vodu aj z väčšej hĺbky, no vo všeobecnosti tejto rastline vyhovujú vlhkejšie (no nie trvalo premočené) pôdy.
Starostlivosť a hnojenie
Rebarbora je viacročná rastlina, ktorú treba hnojiť dvakrát ročne - raz na jar a raz na jeseň. Na jar potrebuje hnojivo bohaté na dusík a na jeseň hnojivo bohaté na fosfor. V ďalších rokoch rebarboru prihnojujeme v rozumnej miere dusíkom, aby sme nezvýšili obsah dusičnanov v stopkách, ale len podporili rast a regeneráciu rastlín. Odporúčaná dávka na prihnojovanie je 22 g na m2 liadku amónneho s vápencom.
Mulčovanie rebarbory, ktoré sa zvyčajne vykonáva na jar, pomáha odstraňovať burinu a zadržiavať vlhkosť v pôde. Vyhnite sa však zakrývaniu viditeľných púčikov na povrchu pôdy, aby rastliny nepodľahli hnilobe.
Po vegetačnej sezóne nadzemná časť rebarbory odumiera, takže je ju potrebné odstrániť a položiť v jej okolí mulč. Vhodným mulčom je napríklad vrstva (5 cm) kompostu, ktorú je vhodné položiť v okolí rastliny, nie však priamo na korunku či srdce rebarbory.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Rebarbora je veľmi odolná rastlina, ktorá nebýva často napádaná chorobami a škodcami, a preto nevyžaduje zvláštnu ochranu. Z chorôb ju však môže ohroziť hniloba, ktorá môže postihnúť stonky alebo základňu rastliny. Akonáhle sa objavia známky hniloby (ružica doslova zahníva a okolité listy a stonky odumierajú), je potrebné napadnutú časť rebarbory čo najrýchlejšie odstrániť a ponechať len zdravé časti, aby sa zabránilo šíreniu ochorenia.
Občas sa na listoch rebarbory, najmä po skončení zberu stopiek, objavia vošky a bzdochy. Počas vegetačného obdobia je dobré odstraňovať infikované listy, aby sa obmedzil zdroj ochorenia. Stonky s infikovanými listami by sa mali zbierať ako prvé, pretože tie sú stále bezpečné na konzumáciu.
Zber a konzumácia rebarbory: Dôležité pravidlá
Zdravá rebarbora zostáva produktívna aj 15 - 20 rokov. Je však dôležité odolať a počas prvej vegetačnej sezóny rastliny nezbierať žiadne stonky, aby rebarbora dostatočne zosilnela. Prvú úrodu je možné zbierať až od druhého roku pestovania. V treťom roku po vysadení začíname s prvým plnohodnotným zberom listových stopiek.
Kedy a ako správne zbierať rebarboru
Zber stopiek sa vykonáva od druhého roku rastliny a to postupne od polovice apríla do polovice júna. Ideálnym obdobím, kedy zbierať rebarboru, sú mesiace apríl až jún (závisí to od počasia v danom roku). Rebarborová sezóna trvá v mesiacoch máj a jún, ojedinele sa dá zbierať od apríla do polovice júla.
Dospelá rastlina (po 3. roku rastu) produkuje hrubé stonky vhodné na zber 8 až 10 týždňov. Stonky rebarbory sa môžu zberať, keď majú 30 - 50 cm. Farba stoniek totiž nenaznačuje fázu dozretia rebarbory. Oveľa dôležitejšie je zamerať sa na dĺžku. Ideálna je vtedy, ak je v rozmedzí 20 až 35 centimetrov. Vtedy si môžeme byť istí, že zbierame dozretú rebarboru.
Zbierajte len listové stonky s celkom vyvinutou listovou čepeľou, a to najlepšie vylomením (nie rezaním). Listy jemne skrútime a odlomíme alebo odrežeme ostrým nožom. Najlepšie je zber vykonávať včas ráno, kým je chladno a listy sú svieže.
Stonky sa zberajú tak, že ich jednoducho odtrhneme rukou hneď pri základni rastliny, prípadne odrežeme nožom. Krútenie a ťahanie by malo byť jemné; ak sa stonka neoddeľuje, uchopíme ju nižšie a skúsime nakloniť iným smerom. Z mladého trsu odrežeme zopár listov s celkom vyvinutou čepeľou. Zo starších rastlín môžeme odrezať až tretinu listov. Pri každom zbere by sme mali nechať minimálne polovicu stoniek s listami ďalej rásť, aby sme rastlinu príliš neoslabili.
Prečo je dôležité odstraňovať kvetné stonky
Rebarbora veľmi rada nahadzuje kvety. Pokiaľ chcete z rebarbory zbierať jedlé stopky, je nevyhnutné kvetné stonky odstraňovať, a to hneď ako sa objavia. Rastlina týmto spôsobom zrýchli rast a nasadí listy na zber. Inak by investovala energiu do tvorby kvetov a semien namiesto produkcie šťavnatých listových stopiek, čo by viedlo k nižšej a menej kvalitnej úrode. Kvetnú stonku preto odrežte ešte pred rozkvitnutím, aby ste predĺžili obdobie zberu a podporili tvorbu listov.
Biológia 6. ročník _ Stavba tela kvitnúcich rastlín - koreň (celé video na HEROHERO)
Obsah kyseliny šťaveľovej a bezpečná konzumácia
Rebarbora patrí k tým rastlinám, ktoré obsahujú vysoký podiel kyseliny oxálovej (šťaveľovej), ktorá sa však nachádza prevažne v listoch. Kyselina šťaveľová viaže v črevách vápnik a ten sa potom nemôže vstrebať do organizmu.
Mladé listové stopky, ktoré sa konzumujú skoro na jar, jej v tom čase obsahujú minimum (0,12 %), takisto aj kyseliny citrónovej. V lete, teda už po zberovom období rebarborových stopiek (neodporúča sa zberať rebarboru po 24. júni), sa v nich zvýši obsah kyseliny šťaveľovej až na 2,1 %, čo už je na konzumáciu nevhodné. Rebarbora teda nie je vhodná na každodennú konzumáciu. Odporúčať možno jej občasné použitie, vtedy sa naplno rozvinú aj jej liečivé účinky.
Spracovanie a skladovanie rebarbory
Veľmi dôležité je aj to, ako sa čistí rebarbora, pretože jej listy sú jedovaté, takže by sa mali z jedlých stoniek pri zbere odtrhnúť alebo odrezať (môžu sa hodiť napríklad do kompostu). Listovú čepeľ hneď odrežeme, pričom ponecháme len vejárovitý, asi dvoj- až trojcentimetrový kúsok nad stopkou - voda sa z nej tak rýchlo nebude odparovať, čo pomôže udržať stopku sviežu.
Listové stopky rebarbory (bez listov) sa konzumujú vždy tepelne spracované, nikdy surové. Dôkladne ich umyte, hrubú kožu stiahnite a nakrájajte na 2 - 3 cm kúsky, ktoré uvarte domäkka. Používajú sa napríklad na prípravu ovocných koláčov, kompótov, lekvárov, do ryžovej alebo krupicovej kaše. Na dochutenie rebarbory sa hodia sladké pomaranče, zázvor alebo škorica. Keďže rebarbora má kyslastú chuť, často koláče z nej príliš sladíme. Namiesto cukru skúsme využiť prírodné sladidlá alebo vhodnú kombináciu rebarbory so sladkým ovocím (banány, hrušky, jahody), sušeným či pomletým ovocím, prípadne so sladkými ovocnými šťavami bez cukru. V chladničke vydržia zozbierané stopky až dva týždne.
Najčastejšie chyby pri pestovaní rebarbory
Pestovanie rebarbory je väčšinou veľmi jednoduché. Rebarbore je jedno, či je počasie vlhké alebo suché, darí sa jej na slnku alebo v polotieni. Napriek tomu si všetci pestovatelia rebarbory musia uvedomiť niekoľko chýb, kvôli ktorým môžu mať slabšiu úrodu.
Nesprávne hnojenie
Rebarbora je viacročná rastlina a treba ju hnojiť dvakrát ročne - raz na jar a raz na jeseň. Rebarbora potrebuje na jar hnojivo bohaté na dusík a na jeseň hnojivo bohaté na fosfor. Ak tieto dva prvky použijete nesprávne, budete dodávať nesprávne živiny pre rastovú fázu, v ktorej sa rastlina nachádza, čo môže viesť k slabšiemu rastu.
Predčasný alebo nadmerný zber
Ďalšou častou chybou je zber rebarbory v prvom roku jej pestovania alebo nadmerný zber v druhom roku. Rastliny rebarbory potrebujú dva roky na to, aby sa plne rozvinuli, a ak chcete mať z rastlín spoľahlivú úrodu na ďalšie roky, nemali by ste sa jej v prvej sezóne vôbec dotknúť a v druhej sezóne by ste mali z každej rastliny odobrať len pár stoniek.
Zanedbané delenie trsov
Ak má vaša rastlina rebarbory päť a viac rokov a vytvára slabšie a tenšie stonky ako predtým, pravdepodobne je čas tieto trvalky rozdeliť. Každých 5 - 6 rokov rebarbore prospeje, ak jej základňu rozdelíme na viac častí a zasadíme ich osobitne. Je to aj vhodná príležitosť na množenie rebarbory. Na tento účel použite silný, ostrý nôž alebo rýľ, aby ste trs rozdelili na dobre rozrastené časti a presadili ich do rovnakej hĺbky, v akej rástli predtým. Ak chceme mať sústavne dobrú produkciu stopiek, tak porast obmieňame asi po 6 až 9 rokoch, pretože pôda je už vyčerpaná a unavená.