Lesy v Slovenskej republike pokrývajú približne 2 milióny hektárov, čo predstavuje 40 % z celkového územia. Zvláštnosťou slovenských lesov, v porovnaní so susednými štátmi, je mimoriadne pestrá škála prírodných podmienok na relatívne malej ploche. Nájdeme tu rozličné typy lesov, od nížinných po vysokohorské, a zachovala sa tu široká škála pôvodných drevín a horských spoločenstiev. Tieto lesy majú nesmierny význam nielen z produkčného, ale aj z verejnoprospešného hľadiska, najmä pre pôdoochrannú a vodohospodársku funkciu, ktorá je dôležitá pre Slovensko aj okolité európske krajiny.
V priebehu posledných 40 rokov vzrástla celková výmera lesov na Slovensku o viac ako 10 %. Podobne ako v ostatných európskych krajinách, aj na Slovensku došlo k výraznému nárastu poškodenia lesných porastov. Najzávažnejšími faktormi sú emisie z lokálnych aj zahraničných zdrojov a celkové klimatické zmeny.
Štruktúra a zloženie lesov
Rozšírenie drevín v slovenských lesoch úzko súvisí s makroreliéfom územia. Nížiny a pahorkatiny južného a východného Slovenska sú typické pre listnáče, zatiaľ čo v horách stredného a severného Slovenska prevládajú zmiešané lesy s dominanciou ihličnanov.
Pôvodné zastúpenie drevín sa vplyvom dlhodobého hospodárenia menilo. Podstatne narástol podiel smreka a borovice, zatiaľ čo zastúpenie jedle, buka a duba výrazne pokleslo. Porovnanie zastúpenia drevín z roku 1920 so súčasným stavom ilustruje najmä rast smreka a mimoriadny úbytok jedle, ktorá bola donedávna považovaná za jednu z najproduktívnejších drevín.
Veľká pozornosť sa venuje stanoveniu žiaduceho (cieľového) zastúpenia drevín v lesoch Slovenska. Koncepcia cieľového zastúpenia vychádza zo základných princípov lesného hospodárstva. Množstvo a kvalita produkovanej drevnej hmoty, ako aj stupeň plnenia spoločensko-prospešných funkcií, závisí od štruktúry lesa, teda od zastúpenia drevín a ich priestorového rozmiestnenia.
Metódy a postupy pestovania lesa
Pestované metódy a postupy sú nástrojmi na vytváranie a cielene usmerňované rozvoja lesa. Stabilný a funkčne účinný les je možné dosiahnuť a trvalo udržiavať len pomocou správne zdôvodnených a systematicky uskutočňovaných pestovných zásahov. Koncepcie pestovania lesov na Slovensku, uplatňované od konca 19. storočia, spadajú do kategórie „prírode blízkeho lesného hospodárstva“. Pretrváva snaha udržiavať prirodzený charakter lesa, teda rôznoveký a zmiešaný z pôvodných drevín.
Zakladanie lesa a obnova
Zakladanie lesa je neoddeliteľnou súčasťou pestovateľskej činnosti a predstavuje jeden z hlavných článkov lesného hospodárstva, ktorý rozhoduje o celkovej produkcii dreva aj o účinkoch mimoprodukčných funkcií lesa. Na Slovensku sa ročne zalesňuje viac ako 11 000 hektárov lesnej pôdy, pričom sa počíta aj so zalesňovaním ďalších tisícov hektárov pôd ročne, ktoré sú nevyužiteľné pre poľnohospodárske účely. Ide o jednu z hlavných úloh pestovateľskej činnosti, ktorá si vyžaduje vysoké odborné a organizačné schopnosti.
- Pri umelej obnove sa v značnej miere využíva sejba semena vlastného zberu.
- O zalesňovaní hovoríme, ak výsevom alebo výsadbou zalesníme dovtedy nelesnú pôdu.
- Umelá obnova je znovuzaloženie lesného porastu na lesnej pôde, a to pod ochranou starého porastu alebo na holej, predtým vyťaženej ploche.
- Zalesňovanie aj umelú obnovu je možné vykonávať sejbou semena alebo plodov priamo na plochu, kde má porast vzniknúť, alebo výsadbou sadeníc dopestovaných v lesnej škôlke alebo získaných z prirodzeného zmladenia.
- V lesníckej praxi sa uplatňuje kombinovaná obnova, kde sa prirodzená obnova dopĺňa umelou obnovou tam, kde nie je dosiahnuteľná bežnými lesníckymi postupmi.
Prírode blízke lesné hospodárstvo
„Prírode blízke lesné hospodárstvo“ je koncepcia, ktorá sa na Slovensku uplatňuje už od konca 19. storočia. Jeho cieľom je udržiavať prirodzený charakter lesa, teda rôznoveký a zmiešaný z pôvodných drevín. Tento prístup klade dôraz na rešpektovanie prirodzených procesov v lese a minimalizáciu zásahov.
Sofistikovaná lesná ekonomika je založená na biologickej racionalizácii, ktorá sa dosahuje využívaním rastových väzieb medzi pôvodnými drevinami a využívaním vývojových, rastových a regeneračných procesov týchto drevín. Trvalo udržateľné lesné hospodárstvo je založené na poznaní podstaty a vlastností lesného ekosystému ako stabilizovaného celku a snaží sa neplytvať prácou a finančnými prostriedkami na to, čo môže les vykonať sám.
Tento typ hospodárenia vyžaduje postupné upúšťanie od holorubného hospodárskeho spôsobu alebo jeho minimalizovanie na špecifické podmienky (napr. intenzívne porasty topoľov a vŕb, borovicové porasty na pieskoch). Holorubný spôsob by sa mal uplatňovať len na malej ploche lesov Slovenska (4-6 %), aby sa nenarušila ich ekologická stabilita.
Výberkový hospodársky spôsob
Výberkový hospodársky spôsob je produkčný a pestovný systém založený na ťažbe jednotlivých stromov. Jeho cieľom je dosahovanie produkčných alebo iných špecifických funkčných zámerov prostredníctvom sústavného udržiavania a formovania rovnovážneho výberkového lesa. Vylučuje holorub a rúbaň ako plošný pojem. Výhodou výberkového lesa je možnosť trvalého, plynulého a proporcionálne vyváženého dosahovania produkčných cieľov a zároveň plnenia verejnoprospešných funkcií. Výberkový les predstavuje vrchol ekologizácie lesného hospodárstva a je najlepší a najbezpečnejší porastový typ pre ochranné lesy.
Z hľadiska nákladov a výnosov predstavuje výberkový spôsob hospodárenia 145 % ekonomickú efektivitu v porovnaní s holorubným spôsobom. Jeho efektívne uplatňovanie je prevažne viazané na ihličnaté alebo listnato-ihličnaté lesy stredných až vysokohorských polôh.
Podrastový spôsob hospodárenia
Pre listnaté dreviny, ktoré tvoria pôvodné lesné ekosystémy na Slovensku, je najvhodnejším hospodárskym spôsobom podrastový spôsob, najmä jeho maloplošná forma. Podmienkou je prirodzená obnova zo semena materského porastu cez fytotechniku obnovných rubov. Tento spôsob napĺňa princípy prírode blízkeho pestovania lesa, rešpektuje ekologické a ekonomické požiadavky a zdôrazňuje ekosystematický princíp.
Maloplošné podrastové hospodárstvo rešpektuje ekologické požiadavky (úrodnosť pôdy, klíma lesa, stabilita) a ekonomické požiadavky (hodnotová produkcia dreva, plnenie mimoprodukčných funkcií). Využíva prírodné sily lesa a princíp samoregulačných mechanizmov. Pri usmerňovaní - fytotechnike - musí mať pestovateľ jasnú predstavu o štruktúre formovaného porastu, vrátane drevinovej skladby, rastových väzieb a konkurenčných vzťahov.
Medzi výchovnými, obnovnými a ťažbovými opatreniami musí byť úzka náväznosť, ktorá korešponduje s rastovou dynamikou porastu. Odborný lesný hospodár musí prihliadať aj na ekonomickú stránku, ktorá úzko súvisí s pestovaním lesa. Cieľom je získať maximálny finančný efekt z predaja dreva rôznymi kanálmi podľa kvalitatívnej štruktúry sortimentov.
Nákladové pestovanie lesa
Nákladové pestovanie lesa sa spája s tzv. slabým drevom, ktoré tvorí podstatnú časť vedľajšieho porastu a jeho vyberanie je nákladovo náročné. Kvalitatívna štruktúra listnatých porastov v rastovej fáze mladiny až žrdkoviny je kľúčová. Nízka kvalita mladiny nevyžaduje tak intenzívny pestovný program, zatiaľ čo vysokokvalitné mladiny by mali mať nákladnejší pestovný program, pretože sa očakáva vyšší zhodnocovací efekt.
Pri tvorbe lesných hospodárskych plánov sa rozhoduje o nákladoch a ekonomickej efektivite každého porastu. Odborný lesný hospodár by mal poznať kvalitatívnu štruktúru porastov v mladinách a žrdkovinách, pretože tieto fázy významne ovplyvňujú náklady na pestovanie.
Obnova a ťažba
Pre obnovnú ťažbu je určujúca cieľová hrúbka, tvar a kvalita kmeňa, v závislosti od kulminácie hodnotového prírastku každého stromu. Prednostne sa odstraňujú poškodené, zdravotne závadné alebo nekvalitné stromy. Ťažba a obnova sa musia nachádzať v rovnováhe, aby sa zachovala kontinuita lesného ekosystému. Intenzívna a rýchla ťažba si vyžaduje rýchlu a dynamickú obnovu.
Dôsledné uplatňovanie individuálneho výberu a predĺženie obnovnej doby by významne zvýšilo ekonomiku obnovovaných porastov. Ďalším ekonomickým problémom je riziko nízkeho biologického zabezpečenia následného porastu. Náhle jednorazové odclonenie slabo zakoreneného následného porastu, najmä pri extrémnych suchách, vedie k jeho veľkej mortalite a nízkemu finančnému efektu prirodzenej obnovy.
Tolerancia drevín na svetlo a obnovné postupy
Tolerancia drevín na svetlo je veľmi dôležitá pre diferencované obnovné postupy. Slnné a poloslnné dreviny (dub, jaseň) potrebujú na obnovu väčšie, slabo clonené plochy alebo plochy so silným osvetlením. To vedie k mozaikovým rastovým plochám.
Pri obnove zmiešaných porastov je potrebné brať do úvahy svetelné nároky jednotlivých drevín, ako aj zmenené ekologické podmienky, ako sú poruchy fruktifikácie vplyvom imisií, nedostatočné klíčenie semenáčikov vplyvom zakyslenia pôdy, extrémne sucho a vysoké stavy zveri.
Lesy Slovenska sú v prevažnej väčšine (70-75 %) tvorené pôvodnými ekosystémami. Buk, s plošným podielom viac ako 31 %, vytvára predpoklady pre prírode blízke hospodárenie, najmä v skupinách lesných typov Fagetum typicum a Fagetum pauper. Buk je tolerantná drevina na svetlo, čo prispieva k dosiahnutiu požiadaviek kladených na prírode blízke pestovanie lesa. Podobné princípy možno uplatniť aj v dubových a zmiešaných porastoch buka a duba.
Ochrana lesa
Hlavnou úlohou ochrany lesa je včas rozpoznať príznaky pôsobenia škodlivých činiteľov, vykonávať preventívne opatrenia a v prípade potreby aj obranné opatrenia. Škodlivé činitele sa delia na:
- biotické (stavovce, hmyz, huby a pod.)
- abiotické (sneh, námraza, sucho, vietor)
- antropogénne (znečistenie ovzdušia)
Preventívne opatrenia
Základným princípom prevencie je uplatňovanie spôsobov obhospodarovania lesa, ktoré zabezpečujú čo najstabilnejšie ekosystémy. To zahŕňa voľbu vhodného hospodárskeho spôsobu a tvaru lesa, pestovanie stanovištne vhodných drevín, úpravu štruktúry porastov (druhové a vekové zloženie, hustota stromov) a pri ťažbe dreva dodržiavanie zásad porastovej hygieny.
Obranné opatrenia
V obrane proti biotickým škodcom sa kombinuje technické a biologické postupy s cieľom udržať populácie škodcov pod hranicou hospodárskej škodlivosti bez negatívneho vplyvu na prírodné prostredie. Obrana sa delí na:
- technickú (mechanická, biotechnická, chemická)
- biologickú (použitie živých organizmov alebo organických látok)
Mechanická obrana zahŕňa napríklad kladenie lapákov. Chemická obrana využíva prípravky na usmrtenie, znemožnenie aktivity alebo odpudzovanie škodcov. Biologická obrana sa zameriava na ničenie úzkej skupiny škodcov bez poškodenia iných organizmov.
Lesnícka ochranárska služba, špecializované stredisko Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, spracúva materiály o výskyte škodlivých činiteľov, poskytuje poradenstvo a monitoruje situáciu v oblasti ochrany lesa.
Ťažba a doprava dreva
Ťažba dreva patrí medzi základné lesnícke výrobné procesy a zahŕňa stínanie stromov, ich opracovanie, triedenie, približovanie, sústreďovanie, odvoz a expedíciu sortimentov dreva.
Technológia ťažby dreva
Dnes sa v ťažbe dreva na Slovensku prevláda používanie motorových píl. Moderné harvestory umožňujú operátorom z kabíny riadiť spilovanie, odvetvovanie stromov a manipuláciu s kmeňmi.
Ťažbové metódy sa delia na:
- Stromovú: hotové sortimenty sa vyrábajú priamo pri pni.
- Kmeňovú: po spílení je strom odvetvený a nerozrezaný sa sústreďuje na odvozné miesto.
- Stromovú (variant): strom je v poraste len spílený, ostatné operácie sa vykonávajú na odvoznom mieste alebo sklade dreva.
Doprava dreva
V súčasnosti sa na približovanie dreva z porastu najčastejšie využívajú traktory, vývozné súpravy a lanovky. Konský záprah a lanovky sa tiež stále používajú.
K doprave dreva patrí:
- Sústreďovanie dreva: kmene stromov sú sústreďované na vývozné alebo odvozné miesto. Prevládajú špeciálne kolesové traktory, ale používajú sa aj univerzálne a pásové traktory, ťažné zvieratá, lanové dopravné zariadenia a gravitácia.
- Odvoz dreva: doprava dreva z lesného skladu na hlavný sklad alebo priamo k odberateľovi. Používajú sa motorové vozidlá a prípojné vozidlá, pričom nakladanie dreva sa robí najčastejšie hydraulickou rukou. Prevládajú odvozné súpravy s dopravou dreva v dĺžkach nad 6 metrov.
Triedenie (sortimentácia) dreva
Triedenie je proces, pri ktorom sa nadzemná časť stromu s hrúbkou nad 7 cm rozdelí podľa dreviny, rozmerov, znakov kvality a účelu použitia na sortimenty. Slovenské technické normy definujú 7 tried akosti, od dreva na výrobu hudobných nástrojov a dýh až po palivové drevo a lesné štiepky.
Plánovanie v lesnom hospodárstve
Plánovanie v lesnom hospodárstve zabezpečuje dlhodobé a udržateľné obhospodarovanie lesov. Rozlišuje sa rámcové a podrobné plánovanie.
Rámcové plánovanie
Rámcové plánovanie rieši spôsoby obhospodarovania lesov tak, aby sa dosiahli ciele a poslanie lesov v príslušnej lesnej oblasti, bez ohľadu na vlastníctvo a užívanie lesa. Zahŕňa komplexné zisťovanie stavu lesa a vývoja lesných porastov. Hlavnými výstupmi sú modely hospodárenia, ktoré obsahujú základné rozhodnutia (napr. rubná doba), ciele hospodárenia (cieľové drevinové zloženie, produkcia drevín) a zásady hospodárenia (výchova, obnova, zakladanie porastov).
Podrobné plánovanie
Podrobné plány sú Programy starostlivosti o les (PSL), ktoré sa spracúvajú pre lesné celky na obdobie 10 rokov. PSL premietajú rámcové plánovanie do konkrétnych hospodárskych postupov a obsahujú opatrenia na zlepšenie funkcií lesov z hľadiska pestovania, ochrany životného prostredia, produkcie dreva a iných funkcií, na základe najnovších vedeckých poznatkov.
Legislatíva a evidencia lesných pozemkov
V Slovenskej republike je zavedená evidencia lesných pozemkov, ktorú vedie orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Táto evidencia zahŕňa informácie o obhospodarovateľoch lesa, odborných lesných hospodároch a právnických osobách zabezpečujúcich činnosť hospodára.
Proces zápisu obhospodarovateľa lesa do evidencie vyžaduje podanie návrhu s príslušnými náležitosťami, ako sú identifikačné údaje, doklady o vlastníctve alebo dohode o hospodárení. V prípade nesúladu druhu pozemku podľa katastra nehnuteľností a skutočného stavu, rozhoduje orgán štátnej správy lesného hospodárstva.
Proti zápisu zmien v evidencii lesných pozemkov alebo proti vyradeniu hospodára z evidencie je možné podať námietku. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva následne preskúma opodstatnenosť námietky a vykoná opravu zápisu alebo ju zamietne.
Lesné pozemky je možné využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov len po rozhodnutí o ich dočasnom alebo trvalom vyňatí alebo obmedzení využívania, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy.
Pri územnom plánovaní sú spracovatelia povinní dbať na ochranu lesných pozemkov. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva je dotknutým orgánom pri posudzovaní stavieb na lesných pozemkoch alebo v ochrannom pásme lesa.
Zmena využitia lesného pozemku (napr. zaradenie do iných kategórií) si vyžaduje záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ktoré nie je dotknuté inými ustanoveniami a začína ním rozhodovanie o vyňatí alebo obmedzení využívania.
Rozhodnutia o vyňatí alebo obmedzení využívania lesných pozemkov sa predkladajú príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra.
Špecifické postupy a regulácie
V lesníckej praxi sa uplatňujú špecifické postupy týkajúce sa zberu osiva, označovania veku a spôsobu pestovania, ako aj obchodnej výmeny a vývozu lesného reprodukčného materiálu (LRM).
- Produkcia osiva: Je potrebné zasielať oznámenie o produkcii osiva, ak je vystavený list o pôvode. Oznámenie sa zasiela do 30 dní po spracovaní semennej suroviny.
- Vek a spôsob pestovania: Označuje sa vzťahom, kde prvé číslo znamená počet vegetačných období pred zaškôlkovaním, podrezaním alebo presadením, druhé číslo počet vegetačných období po tomto zásahu.
- Vyzdvihovanie náletu: OSO (odborne spôsobilá osoba na činnosti s LRM) hlási vyzdvihovanie náletu príslušnému okresnému úradu najmenej 3 dni vopred. Po ukončení požiada o vystavenie listu o pôvode najneskôr do 15 dní.
- Obchodná výmena: Vývoz a dovoz v rámci Európskej únie. Dodávateľ oznamuje zámer uviesť LRM z obchodnej výmeny na trh najmenej 15 dní pred jej uskutočnením.
Lesníctvo na Slovensku čelí náročnej situácii, ale existujú pestovné prostriedky a prírodné danosti na jej prekonanie. Cesta k náprave spočíva v dôslednom uplatňovaní zásad vedúcich k zachovaniu prirodzených lesov a dosahovaniu prírode blízkej štruktúry lesa.
tags: #normy #pestovanie #lesa