Jaseň štíhly: charakteristika, obdobie kvitnutia a využitie

Jaseň štíhly (lat. Fraxinus excelsior) je listnatý strom z čeľade olivovité (Oleaceae). Ide o európsky druh a zároveň najznámejší a najrozšírenejší jaseň v Európe.

Opis jaseňa štíhleho

Všeobecné charakteristiky

Jaseň štíhly je veľký listnatý strom, ktorý bežne rastie do výšky 12 až 18 m, výnimočne môže dosiahnuť až 43 m. Priemer jeho kmeňa môže byť do 2 m, výnimočne až 3,5 m. Strom má vysokú a úzku korunu, pričom kultivar Fraxinus excelsior je európsky strom, ktorý je široko rozšírený a obľúbený. Z tohto druhu bolo vyšľachtených mnoho užitočných odrôd, ktoré vytvárajú široko oválnu až takmer guľovitú korunu. Dospelé stromy vynikajú pravidelne utváranou korunou. V mladosti sa strom dobre rozkonáruje, čím už v ranom štádiu vytvára hustú korunu. Je to stredne rýchlo rastúci strom s priamym terminálnym výhonom a pyramidálnou až široko kužeľovitou korunou.

Kôra a výhonky

Kôra na mladých stromoch je hladká a svetlošedá. Na starých stromoch sa stáva hustou s vertikálnymi prasklinami. Farba kôry má popolavosivú farbu, ktorá sa vyznačuje jemnosťou a neobvyklou vôňou čerstvého sena. Výhonky sú silné, zelenošedé, s nápadne čiernymi púčikmi. Tieto čierne púčiky sa odlišujú od väčšiny ostatných druhov jaseňa, ktoré ich majú sivé alebo hnedé.

Listy

Zložené listy sú protistojné, nepárno perovité, dlhé 20 až 35 cm. Sú zložené zo 7 až 13 lístkov s hrubo zúbkovanými okrajmi, pričom lístky sú vajcovité až úzko eliptické, dlhé 3 - 12 cm a široké 0,8 - 3 cm, uložené na hlavnej stonke. Lístky majú hlavné stredné rebro s bielymi chĺpkami na spodnej strane. Jaseň štíhly nemá prílistky (stipulae). Tieto vlastnosti ho odlišujú od jarabiny vtáčej (Sorbus aucuparia), ktorá má listy uložené alternatívne so spárovanými prilístkami. Vrchná strana čepele je tmavozelená, spodná strana je svetlejšia. Listy sú matne tmavozelené a na jeseň menia farbu len minimálne, často padajú matne zelené. Sú často posledné, ktoré sa otvárajú na jar, a prvé, ktoré padajú na jeseň, ak nenastane skorý mráz, pričom nemajú výraznú jesennú farbu.

Obdobie kvitnutia a kvety

Kvety jaseňa štíhleho sa tvoria v krátkych metlinách a nemajú žiadny kvetný obal (periant). Otvárajú sa na jar pred listami, pričom kvitnutie trvá až do otvorenia listov. Konkrétnejšie sa kvety bez kalicha a koruny rozvíjajú v bohatých metlinách v apríli až v máji. Samičie kvety sú o niečo dlhšie ako samčie kvety, sú tmavo purpurové, bez okvetných lístkov a sú opeľované vetrom. Samčie aj samičie kvety sa môžu vyskytovať na tom istom strome, no je bežnejšie nájsť kompletne mužské a ženské stromy. Zaujímavosťou je, že strom, ktorý je jeden rok kompletne samčí, môže na druhý rok produkovať samičie kvety a naopak. Vďaka ich veľkému množstvu a peľu je jaseň vynikajúcou medonosnou rastlinou.

Plody a ich vývoj

Plodom jaseňa štíhleho je jazykovito krídlatá nažka, dlhá 2,5 - 4,5 cm a široká 5 - 8 mm, najprv zelená, potom svetlohnedá. Často visí v súplodiach aj cez zimu a na vetvách môže zostať až do skorej jari. V septembri dozrievajú plody jaseňa, posvätného stromu severanov. Plody strom prvýkrát produkuje vo veku 20 až 40 rokov (optimálne 40 až 100 rokov). Ak sú plody zozbierané a zasadené, keď sú ešte zelené a nie úplne zrelé, ihneď vyklíčia. Avšak, akonáhle sú plody hnedé a úplne zrelé, budú klíčiť až 18 mesiacov po zasiatí, teda až kým neprejdú dve zimy. Vtákom počas zimných mesiacov slúžia plody ako potrava obsahujúca množstvo tukov a bielkovín. Na Kaukaze sú plody jaseňa nakladané namiesto kapár a využívané ako korenie do jedál.

Koreňový systém a dĺžka života

Korene jaseňa štíhleho rastú rýchlo, aby využili veľký objem pôdy a pioniersky potenciál tohto druhu. Môžu mať rádius od kmeňa až štyrikrát väčší ako koruna. Zriedka sa dožíva viac ako 250 rokov (predpoklad 200 až 300 rokov). Existuje však veľa exemplárov, ktoré sa datujú na 200 až 250 rokov a existuje aj niekoľko viac ako 250-ročných jedincov. Najväčší známy jaseň štíhly sa nachádza v Clapton Court v Anglicku s obvodom kmeňa 9 metrov. V Derbyshire existuje niekoľko jedincov s obvodom nad 4,5 metra. V oblasti Bradfield Woods v Suffolku sa nachádza kopicovaný jaseň štíhly s priemerom kmeňa 5,6 m a vekom 1000 rokov. Jaseň v Glen Lyon v Škótsku je pozoruhodným príkladom skracovania, s vekom okolo 400 až 500 rokov a obvodom kmeňa 6 metrov.

Výskyt a rozšírenie

Jaseň štíhly pochádza z Európy, konkrétne od severného Španielska do Ruska a z južnej Fennoškandinávie do severného Grécka. Je považovaný za pôvodný druh v juhozápadnej Ázii od severného Turecka na východ ku Kaukazu a Alborzu. Najsevernejšie miesto výskytu je v regióne Trondheimsfjord v Nórsku. Na severe zasahuje v Nórsku po 64° s. z. š., na juhu má svoju hranicu rozšírenia v severnom Španielsku, Taliansku a Grécku, na juhovýchode zasahuje až do severných častí Iránu. Na celých Britských ostrovoch rastie ako pôvodný, najmä na vápencoch, rovnako ako v severnom Škótsku, kde je najsevernejší výskyt na Britských ostrovoch, na vápencoch v lokalite Rassal Ashwood. Je hojne pestovaný a údajne naturalizovaný na Novom Zélande a v rozptýlených lokalitách v Spojených štátoch a Kanade. Je hojne sadený aj na ostatných lokalitách.

Na Slovensku je jaseň štíhly rozšírený po celom území, no nepatrí medzi hlavné dreviny. Spolu so zriedkavejším jaseňom mannovým tvoria 1,5 až 2 % plochy lesnej pôdy. Na území Slovenska sa vyskytuje prevažne v nížinách aj príbuzný jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), ktorý sa odlišuje užšími listeňmi, purpurovohnedými púčikmi a hrčovitým kmeňom. Výrazne je zastúpený najmä v dunajských lužných lesoch.

Ekologický význam a interakcie

Biotop a pôdne preferencie

Jaseň štíhly tvorí dôležitú súčasť lužných a sutinových lesov. Ako prímes je aj v dubovo-hrabových a bukových lesoch. Vyskytuje sa na širokom spektre pôdnych typov, ale je spojený hlavne so základnými pôdami na vápencových substrátoch. Dáva prednosť vlhkým pôdnym typom. Je obyčajne obmedzený teplotou, preto sa vo väčšine Európy nenachádza vo vyšších chladných polohách. Hoci v Iráne môže dosiahnuť výšku 2 000 m n. m. Preferuje priepustné, humózne a vlhké pôdy a netoleruje dláždené povrchy. V mladosti je polotieňomilná až tieňomilná, neskôr svetlomilná drevina. Mykoríza je vnútorného arbuskulárneho typu, v ktorom huba rastie v tkanivách koreňa; tvorí rozvetvené stromové štruktúry v bunkách koreňovej kôry.

Fauna a choroby

Biological Records Centre v Spojenom kráľovstve zaznamenalo 111 druhov hmyzu a roztočov, ktoré sa na jaseni živia, z týchto je 29 špecifických pre jaseň. Ďalších šesť je špecifických pre jaseň a príbuzného z čeľade Oleaceae zob vtáčí (Ligustrum vulgare). Množstvo motýľov (Lepidoptera) používa tento jaseň ako zdroj potravy. Jedným príkladom motýľa živiaceho sa na jaseni je mora jaseňová (Atethmia centrago). Larvy sa zavŕtajú do púčikov, a keď sa neskôr vyliahnu, kŕmia sa kvetmi a listami. Ďalšia mora, ktorá spôsobuje zahnednutie listov, (aj na Ligustrum ovalifolium a orgováne) je psotka orgovánová (Gracillaria syringella). Larvy zvyčajne tvoria epidermálnu galériu (t. j. kŕmenia sa v liste), čo vedie k hnedým škvrnám a čiernym cestičkám. Zaujímavosťou je, že na strome sa zdržuje chrobák pľuzgiernik lekársky (Cantharis vesicatoria L.), známy ako španielska muška. Z chrobáka sa získava látka kantaridín, ktorá funguje na princípe zvýšenia intenzity vnímania sexuálneho vzrušenia a stimulácie.

Chradnutie jaseňov spôsobuje huba Hymenoscyphus fraxineus. Chradnutie sa začalo objavovať v roku 1992 v Poľsku, pôvodca bol objavený v roku 2006. Od roku 2008 sa choroba prejavuje aj na ostatných miestach v Európe (22 krajín). Huba napáda drevo hostiteľa, odumiera kambium. Huba spôsobuje širokú škálu príznakov: odumieranie mladých a malých výhonov, zasychanie konárov, lézie v okolí púčikov, nekróza dreva, predčasné opadávanie listov a iné. Výskum genetiky odolnosti jaseňa štíhleho ukázal, že odolnosť sa v európskych populáciách vyskytuje, ale v testovaných vzorkách nebola bežná, ani silná. Huby sa cez nepoškodenú kôru dostávajú ťažko. Genóm jaseňa štíhleho je sekvenovaný dvoma skupinami vedcov v Spojenom kráľovstve.

Hospodársky význam a využitie dreva

Vlastnosti dreva

Jaseňové drevo je tvrdé a veľmi odolné, s hrubou otvorenou štruktúrou a hustotou 710 kg/m³. Má jasne ohraničené letokruhy. Farba dreva sa pohybuje od krémovo bielej až po svetlohnedú a jadro dreva môže byť svetlohnedé až tmavohnedé (vytvára sa za 35 až 40 rokov). Chýba mu však prirodzená odolnosť voči rozkladu (akú má dub) a nie je tak vhodné pre stĺpy uložené v zemi.

Historické a moderné využitie

Vzhľadom na vysokú flexibilitu, odolnosť proti nárazu a odolnosť voči rozštepovaniu, je jaseňové drevo tradičným materiálom pre luky, rukoväte nástrojov (kladivá a sekery, tenisové rakety a biliardové palice). Vo veľkej miere sa používal pri stavbe prvých lietadiel. Bol bežne používaný v surovom stave na výrobu stoličkových kostier, do ktorých boli vložené iné drevá alebo látky. Odolnosť a rýchly rast z neho urobili dôležitý zdroj dreva pre drobných hospodárov. Na vidieku bol pravdepodobne najuniverzálnejším drevom s rozsiahlym využitím. Až do druhej svetovej vojny sa stromy často kopicovali v desaťročných intervaloch, aby poskytli trvalo udržateľný zdroj dreva pre palivo a žrďovinu pre stavbu a stolárstvo. Biele jaseňové drevo sa výborne hodí na stolárske, kolárske a sústružnícke práce. Jeho vysoká pevnosť umožňuje výrobu zábradlí, okenných rámov, obkladov a nábytku. V modernom drevárskom priemysle vysoká odolnosť proti nárazu umožnila použitie dreva na rôzne športové potreby. Z jaseňového dreva sa vyrábajú biliardové tága, bejzbalové palice, závodné pádla, lyže, dokonca aj gymnastické tyče. Vďaka krásnemu dizajnu kresby sa používajú dyhy na opláštenie drahého nábytku a na parkety. Vzhľadom na svoju elasticitu bolo jaseňové drevo bežne používané pre vychádzkové palice. Palice boli vyrezané z dreva a konce zahrievané v pare. Drevo sa potom dalo ohýbať vo zveráku, aby sa vytvorila rukoväť na palici.

Farba a atraktívna štruktúra jaseňového dreva ho robia obľúbeným v modernom nábytku, ako sú stoličky, jedálenské stoly, dvere, architektonické prvky a podlahy (schodiskové stupne). Je to jediné drevo používané na výrobu hurlingovej pálky (hurley), používanej v írskom kolektívnom športe. Pálky sa vyrábajú z oddienkového výrezu (spodných 1,5 metrov stonky) a zo stromov ideálne s priemerom kmeňa 25 až 30 centimetrov. Na tento účel možno použiť len rýchlo pestovaný jaseň, ktorý je priamy a bez uzlov (hrče). Vzhľadom na nedostatok jaseňa v Írsku sa každoročne dováža viac ako 75 % dreva potrebného na výrobu 350 000 hurlingových pálok, najmä z východoeurópskych krajín. Je cenený aj ako kvalitné palivové drevo, pretože jeho drevo je tvrdé a dobre horí, aj keď je čerstvo zrezané.

Čerstvé listy sú dobrým krmivom pre niektoré domáce zvieratá, najmä kozy a ovce. Kôra slúžila na izoláciu triesla, teda výťažku používaného pri spracovávaní surovej kože na zvýšenie odolnosti proti hnitiu v garbiarstve.

Kultúrne a liečivé aspekty

Latinský názov Fraxinus je pravdepodobne odvodený od gréckeho slova fraxis - oplotenie, pretože tento strom bol vhodným materiálom na zhotovenie kolov a tyčí do plotov i ohrád. Podľa iného výkladu je meno odvodené od slova fraxis, čo znamená štiepateľný, keďže jeho drevo sa dá ľahko štiepať. Podľa neskorého rímskeho básnika Ausonia bol aj slávny oštep boha Achilla urobený z jaseňa. Achilles bol chovancom múdreho kentaura Chéiróna, ktorý mu zázračný oštep priniesol priamo z vrchu Pelion.

Večne zelený jaseň Yggdrasil bol pre škandinávske národy axis mundus, t. j. osou sveta. Predstavuje prepojenie všetkých 9 svetov - sveta ľudí, posmrtného sveta, sveta trpaslíkov, elfov a bohov. Znázorňuje plynutie času, prepojenie minulosti i budúcnosti. Od dávnych čias bol tento strom považovaný za sprievodcu a zjednotiteľa dobra a zla. Bola mu pripisovaná moc vzkriesiť život, obdariť človeka magickou silou či zahnať zlých duchov. Bol alegóriou večného života.

V minulosti sa jaseň používal proti malárii, Arabi ho používali ako preháňadlo. Čaj z listov sa používa pre močopudné vlastnosti a proti zápche. Medzi účinné látky obsiahnuté v kôre patrí horký oxykumarínový glukozid fraxín, hydroxykumaríny, triesloviny a horčiny. Predmetom zberu na farmaceutické účely býva list (Folium fraxini) a kôra (Cortex fraxini). Spôsoby ich zberu sú bežné, pričom sa zbierajú iba jednotlivé lístky nepárno perovito zložených listov od júna do septembra. Sušia sa na dobre vetraných miestach v tenkých vrstvách v tieni. Vysušené časti sú ľahko lámavé, bez zápachu, majú zvieravú a horkú chuť. Žiaľ, u nás majú iba zriedkavé použitie. Listy jaseňa nachádzajú uplatnenie už len v ľudovom liečiteľstve ako slabý močopudný prostriedok, pri reumatických ochoreniach a ťažkostiach s kameňmi. Kumarínové látky (najmä fraxín) pôsobia ako diuretikum (vylučovanie prebytočnej vody a nepotrebných látok), diaforetikum (podporuje potenie) a zvyšujú vylučovanie kyseliny močovej. Na liečenie sa ordinuje 4 až 5 g suchých listov na šálku vody. Jedna lyžica rastlinného materiálu sa krátko povarí a nechá 5 minút postáť. Výluh sa pije 2-krát denne. Napriek všetkým výhodám plodov, kôry a listov je jaseň považovaný za jedovatú rastlinu, preto je potrebné používať výluhy a odvary zo suchých častí rastlín opatrne.

Odrody a pestovanie

Jaseň štíhly je vhodný na krajinárske výsadby, do vetrolamov a na ozelenenie širokých zelených pásov. Vysádza sa ako okrasný strom v parkoch, pretože vytvára viacero variet s rôzne sfarbenými a tvarovanými listami. Správny čas na výsadbu stromu je mimo vegetačné obdobie. Je pomerne náchylný na bakteriálne uzlovitosti (Pseudomonas savastanoi), ale nie je výrazne náchylný na nádorovitosť kôry. Zdá sa, že nie je zvlášť citlivý na nekrózu jaseňov, avšak výskum v tejto oblasti je stále potrebný. Medzi známe kultivary patrí napríklad Fraxinus excelsior 'Jaspidea' (moderný Golden Ash) a 'Altena', ktorý bol vybraný okolo roku 1952 a uvedený na trh v roku 1966. Je to vhodný strom pre ulice, aleje a parky, mimoriadne vhodný aj na výsadbu na voľných priestranstvách. Ďalšou odrodou je Jaseň štíhly 'Abiona', pomaly rastúci, hustý kultivar s kompaktným, zaobleným habitusom. Do desiatich rokov dorastie do výšky 0,9-1 m a do šírky 0,7-0,8 m. Kopijovité listy majú spočiatku svetlejšiu zelenú farbu, neskôr odtieň tmavne. Na jeseň listy žltnú. Pestovanie kultivaru 'Abiona' preferuje vlhkú a bohatú pôdu. Nie je veľmi náchylný na vietor a je dobre mrazuvzdorný.

Taxonomický prehľad vybraných druhov jaseňov

tags: #obdobie #kvitnutie #jasena