Ako nadšený hobby záhradkár som sa odhodlal napísať článok na tému, ktorá mi je obzvlášť blízka. Som „len“ obyčajný vyučený záhradník, ale od malička sa cítim byť jedným z vás záhradkárov. Mám veľmi rád pestrý svet hobby nadšencov, ktorý obvykle prináša aj vášnivé a búrlivé diskusie, ktoré sa týkajú názorov na pestovateľské postupy a metódy. Z podobného podnetu vznikol aj môj impulz napísať tento článok. Prosím, berte ho ako pokus podeliť sa o skúsenosti, nie ako jediný správny spôsob pestovania rajčín.
Výber a získavanie semien
Začnem teda od základu, od semien. Najskôr ich musíme, samozrejme, získať. V priebehu rokov a skúšania som dospel k tomu, že si semená objednávam zo zahraničia. Rozhodne však musím povedať, že aj česká produkcia je veľmi kvalitná a uznávaná. Nemám informáciu, že by sa na Slovensku v súčasnosti niekto oficiálne venoval šľachteniu.
Optimálne termíny výsevu a výsadby
Ďalší krok je výber termínu výsevu. Vyberám si ho s ohľadom na fázu sezóny, ale aj podľa harmonogramu „Výsevné dni“. Tento prístup k pestovaniu, respektíve používanie takýchto termínov verejnosť neprijíma jednomyseľne. Sú mnohí, ktorí mu nedôverujú. Rovnako je veľa takých, ktorí sa ním riadia. Ja dôverujem tomu svojmu od autorky uvedenej metódy. Okrem mnohých biodynamických metód objavila a popísala aj tento vplyv konštelácií na organizmy (nielen rastliny) na základe učenia Rudolfa Steinera. Pani Maria K. Pre tých, ktorí by sa chceli bližšie zoznámiť s jej prácou, argumentmi a prečo sa dátami riadiť, odporúčam jej knihu Zahrada podle kosmických rytmů.
Odporúčané termíny podľa "Výsevných dní"
- Výsev rajčín na pestovanie v exteriéri: od 12.3. od 03:00 do 14.3. do 13:00 (ideálny termín). Ďalší vhodný deň je 21.3.
- Pikírovanie (podľa vyvinutých sadeníc): od 25.4. od 07:00 do 26.4. do 12:00 a potom od 26.4. od 21:00 do 27.4.
- Výsadba priesad na záhon: od 22.5. od 13:00 do 25.5.
Výsev semien a počiatočná starostlivosť
Semená sejem do označených riadkov do hrantu. Obvykle vysievam okolo 30 a viac odrôd do tzv. supresívneho substrátu, ktorý má jemnú štruktúru.
Prevencia proti padaniu klíčnych rastlín
Medzi najväčšie hrozby výsevov patrí tzv. padanie klíčnych rastlín, čo je hubová choroba, ktorá môže v krátkom čase zničiť naše úsilie. Prejavuje sa tak, že mladé semenáčiky sa tesne nad substrátom priškrtia a strácajú schopnosť udržať sa. Doslova padajú, zakrátko aj hynú.
Technika výsevu a zavlažovania
Po výseve do navlhčeného substrátu semienka jemne zalejem postrekovačom, aby sa nevyplavovali a celý hrant prekrývam jemnou mikroténovou fóliou, do ktorej urobím dierky. Takto sa zachová prvotná zálievka, až pokým výsev neodkryjem (po cca 1 - 2 týždňoch). Potom už začnem malé rastlinky jemne polievať klasickým spôsobom.
Pikírovanie a presádzanie priesad
Keď rastliny prospievajú, počkáme na fázu, keď vytvoria po prvotných dvoch klíčnych lístkoch prvé 2 - 4 pravé listy. Vtedy prišiel vhodný čas na ich rozsadenie. Termín pre tento úkon vyberám tiež podľa výsevných dní, teraz však v „období výsadby“. Na ďalšie pestovanie používam biele jednorazové 2 dl tégliky na nápoje. Vyhovuje mi ich formát.
Tipy pre úspešné presádzanie
K presádzaniu by som ešte rád doplnil pár poznámok. Vyberám čo možno najkrajšie rastlinky z výsevu a už teraz ich sadím dokopy po 2 ks. Takto po dvojiciach ich potom pestujem aj v záhonoch, čo sa mi osvedčilo. Pokusom som si overil, že takéto rastliny si nekonkurujú, ako by človek mohol predpokladať. Šetrím tak miesto aj palice na vyväzovanie, ale i prácu a vodu. Pri samotnom presádzaní (pikírovaní) ich zasúvam čo najhlbšie do pohárikov, ideálne až po prvé lístky. Ponorená stonka rýchlo zakorení a vytvorí tak väčší koreňový systém.
Využitie mykorhíznych húb
Do jamôčky zároveň aplikujem mykorhízne huby (prípravok Symbivit). Predáva sa viac typov. Osobne kupujem ten, ktorý je určený pre papriku a paradajky. Výrobca ho odporúča aplikovať až pri výsadbe do záhona, lenže vtedy je potrebné omnoho väčšie množstvo prípravku, ktorý nie je najlacnejší. Je dôležité, aby sa sypký prípravok dostal do priameho kontaktu s koreňmi. Mykorhízne huby zlepšujú schopnosť rastlín získavať z pôdy nielen vodu, ale vo veľmi významnej miere aj živiny.
Hnojenie a otužovanie sadeníc
Prvé hnojenie obvykle aplikujem asi týždeň po ujatí. Používam biohnojivo Darina 4, ktoré v tejto fáze aplikujem postrekom na listy a ak zostane, tak aj ako zálievku. Ak to počasie umožní, mladé rastlinky čo najviac otužujem vynášaním na balkón, kde sa ich snažím ochrániť pred teplotným minimom 8 °C. Podľa počasia ich na noc schovávam späť dnu.
Príprava záhona a špecifické hnojenie
Pred výsadbou na konečné miesto si čerstvo zrýľujem záhon a vykopem približne 50 cm široké „misy“. Teda jamky, do ktorých pred výsadbou aplikujem biohnojivá. Tieto priehlbiny mi potom výrazne uľahčujú polievanie a šetria vodu aj čas. Pre odrody rajčín, o ktorých viem, že sú citlivé na nedostatok vápnika a objavuje sa u nich tzv. suchá hniloba špičiek plodov, primiešavam do hnojiva aj drvené vaječné škrupiny. V mojom prípade je to len minimum odrôd, obvykle sa nedostatok vápnika prejavuje pri veľkoplodých odrodách a pri druhoch s podlhovastými plodmi.
Evidencia odrôd
Tégliky s označením odrôd zvyknem nechávať v jamke pri rastlinách. Po vysadení si ich podľa toho značím do diagramu. Áno, som „blázon“, ktorý má každý rok na nástenke mapu záhonov, kde je zapísané, akú odrodu, kde a koľko kusov som zasadil. Po týchto krokoch nasleduje veľká úľava, pretože to najkomplikovanejšie mám za sebou.
Výsadba na konečné miesto a ochrana pred mrazom
Samozrejme, termín výsadby rovnako vyberám podľa výsevných dní (po 15. máji). Aj keď sa klíma mení a otepľuje sa, vždy radšej sadím až po „troch zmrznutých“. Už boli totiž roky, keď to vyzeralo, že hrozba mrazu je vylúčená, no predsa sa mráz ešte objavil.
Ochrana proti hubovým chorobám
V prípade daždivého počasia sa na prelome júla a augusta začínajú šíriť hubové choroby, najmä plesne. Aj tu mám však riešenie, hoci možno nie veľmi známe, ale „bio“. Ide o prípravok Polyversum, ktorý obsahuje spóry užitočnej huby Pythium oligandrum na ílovom nosiči. Ak sa aj patogénne huby objavia, táto „naša ochrankyňa“ ich strávi a zneškodní. Prípravok však treba aplikovať preventívne, pri aplikácii na akútne napadnuté rastliny už nepomôže. Rastliny štandardne ošetrujem približne dva týždne pred koncom júla, obvykle sa tieto choroby skôr neobjavujú. Po 40 dňoch od ošetrenia aplikáciu opakujem.
Týmto zničíte úrodu! Ako zachrániť prestarnuté 60-dňové paradajky
Starostlivosť o listy a vrcholky rastlín
Ako poslednú vec ešte spomeniem sporné odtrhávanie spodných listov na rajčinách. Patrím k tým záhradkárom, ktorí odstraňujú len najspodnejšie listy, ktoré sa dotýkajú zeme. Mohli by totiž prinášať zvýšenie rizika vzniku chorôb na listoch. Som presvedčený, že rozšírený mýtus o tom, že plody zatienené listami nezrejú, nie je celkom správny. Pokiaľ listy nie sú poškodené alebo sa nedotýkajú zeme, neodstraňujem ich. Je pravda, že na rastlinách vyholených od listov majú plody snahu dozrievať skôr. Ide však o stresovú reakciu, keď sa snažia v ohrození aspoň rýchlo rozmnožiť.
Odstraňovanie vrcholkov
Mnohí záhradkári rovnako už koncom leta odstraňujú vrcholky rastlín s tým, že horné plody nestihnú dozrieť. Ak niekto argumentuje tým, že plody, ktoré nedozrejú, odoberajú živiny ostatným, odporúčam konce rastlín nechávať a odstraňovať len vrchné strapce kvetov a nedozretých plodov. Robíme to preto, aby rastliny mali čo najviac zelenej hmoty, ktorá slúži v ich prospech.
Mystický aspekt pestovania semien
Na záver ešte spomeniem niečo rozprávkové a mystické. Možno som sa o tom mohol zmieniť v úvode článku pri výseve. V sérii knižiek o sibírskej vedme Anastasii sa spomína, že ak dáte semienko akejkoľvek plodiny na približne 9 minút do úst, tieto akoby zárodky cítiacej bytosti oplývajúcej istou inteligenciou dokážu zo slín, vibrácií a teploty získať informácie o stave vášho tela a jeho potrieb. Takáto rastlina má potom počas svojho vývoja a rastu údajne zhromažďovať živiny a energie presne na mieru pre vaše telo a jeho potreby. Zaručiť vám to nedokážem, chcel som to však aspoň spomenúť. My sme to vyskúšali a poviem vám, že takéto rajčiny nám naozaj veľmi chutili. Môžem posúdiť jedinú vec a síce, že všetky paradajky z „tých mojich“ boli na rozdiel od rajčín „mojej Zuzky“ veľké. Tie jej, hoci išlo o viacero kusov a viacero odrôd pestovaných v rovnakých podmienkach, boli maličké - presne také, aká je vzrastom aj Zuzka.
tags: #obec #kos #pestovanie #rajcin