Na Slovensku pôsobí mnoho organizácií a iniciatív, ktoré sa aktívne zapájajú do ochrany prírody, obnovy lesov a zvyšovania ekologického povedomia. Ich hlavným cieľom je nielen bojovať proti deforestácii, ale aj vzdelávať verejnosť a spájať ľudí s láskou k prírode. Tieto aktivity sú kľúčové pre zachovanie biodiverzity, zlepšenie klímy a zabezpečenie zdravého životného prostredia pre budúce generácie.
Nezisková organizácia Pure Slovakia: Spoločne za prírodu
Nezisková organizácia Pure Slovakia sa riadi mottom „Spoločne za prírodu“ a aktívne sa zaoberá ochranou a obnovou slovenskej prírody. Poukazuje na nedocenený potenciál turizmu na Slovensku a okrem čistenia lesov od odpadkov pomáha odhaľovať skryté krásy krajiny. Organizácia v spolupráci s dobrovoľníkmi sadí stromy a zbiera odpad v prírode. Všetky financie získané z predaja merchu Pure Slovakia sú investované do nákupu nových sadeníc a organizácie dobrovoľníckych podujatí, na ktorých sa môže zúčastniť každý, bez ohľadu na skúsenosti. Organizácia záujemcov naučí, ako správne sadiť stromy alebo vyčistiť turistickú trasu od odpadkov. Pure Slovakia je považovaná za výnimočný a unikátny koncept ochrany životného prostredia.
Boj proti deforestácii a jej dôsledkom
Prírodné katastrofy a rapídne zvyšovanie ťažby slovenských lesov zapríčinili úbytok až 700 km² porastov, čo dokazuje satelitné mapovanie národných parkov. Deforestácia má mnoho negatívnych vplyvov na životné prostredie a život ľudí, vrátane ovplyvňovania vodných cyklov, vystavenia zrážkam, zmenám toku riek a vodnej pary, ako aj zvýšeného rizika erózie pôdy. Aktívne ovplyvňuje aj život ľudí závislých od poľovníctva, poľnohospodárstva či alternatívnej medicíny, čo ich často núti k emigrácii. Z tohto dôvodu Pure Slovakia považuje za potrebné a nutné neustále vysádzať nové stromy.
Zapojenie dobrovoľníkov a podpora lokálnych spoločenstiev
Pozemkové spoločenstvá často čelia nedostatku financií na kúpu nových sadeníc či prijímanie nových zamestnancov, čo je hlavnou príčinou neefektívnej výsadby stromov. Pure Slovakia disponuje veľkým množstvom dobrovoľníkov a podporovateľov, ktorí bez nároku na finančnú odmenu vysádzajú stromy pod odborným dohľadom lokálneho urbára. Akcie organizácie majú medzinárodný presah, pričom sa na nich zúčastňujú dobrovoľníci nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých štátov ako Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a Ukrajina.
Mladí Slováci v našich lesoch vysadili tisíce stromov z vlastných zdrojov
Vznik a ciele Pure Slovakia
Idea založiť Pure Slovakia vznikla na strednej škole v hlavách troch spolužiakov. Zakladateľ organizácie, rodák z Oravy, trávil od detstva voľný čas v prírode a na turistike. Počas štúdia v Dánsku ho trápilo nešetrné zaobchádzanie s prírodou na Slovensku a miznúce lesy. Jeho cieľom bolo vybudovať organizáciu s veľkou komunitou ľudí, ktorým nie je osud slovenskej prírody ľahostajný. Organizácia začala vychovávať generáciu ochrancov prírody v rámci projektu #kazdystromsapocita, ktorého charakteristickou črtou je ochrana a obnova životného prostredia, zlepšenie klímy a budovanie aktívnej komunity. Projekt bol úspešne zorganizovaný už tri roky po sebe (2019 - 2021).
Hlavným prínosom činnosti Pure Slovakia je výsadba stromov na poškodených územiach v národných parkoch za priamej a aktívnej účasti dobrovoľníkov. Okrem vysádzania stromčekov organizujú aj zber odpadu v prírode. Organizáciu k tomu viedlo to, že ich nebavilo pozerať sa na množstvo pribúdajúceho odpadu okolo turistických chodníčkov. Veria, že tento projekt nielen motivuje ľudí k rovnakému správaniu, ale aj dokáže v turistoch vyvolať pocit zodpovednosti.
Priebeh akcií a výzvy
Akcie Pure Slovakia sa začínajú ráno medzi 8. a 10. hodinou registráciou, kde dobrovoľníci dostanú občerstvenie a vybavenie. Po registrácii nasleduje oficiálne uvítanie a príhovory zakladateľov, starostu obce a predsedu urbára, ktorý zaučí dobrovoľníkov, ako správne vysádzať sadenice. Následne sa vytvoria skupiny 2 až 4 ľudí, dostanú sadenice a náradie a presunú sa na miesto výsadby. Po výsadbe sa o mladé sadeničky starajú zamestnanci urbára. Organizácia podujatí v exteriéri prináša riziká nepriaznivého počasia, čo môže ovplyvniť účasť dobrovoľníkov. Napriek tomu, o výsadby je každým rokom väčší záujem - na poslednej akcii bolo 3 500 sadeníc vysadených do 3 hodín.
Organizácia zdôrazňuje dôležitosť rešpektu voči prírode, pretože sme od nej závislí. Problémy s výrubom lesov pripisujú nedostatočnému záujmu kompetentných ľudí a zákonom, ktoré umožňujú rozsiahlu ťažbu. Pure Slovakia odmieta spoluprácu s tými, ktorí majú na prvom mieste zisk z ťažby dreva a neprioritizujú ochranu prírody. Komunita sledovateľov a dobrovoľníkov Pure Slovakia sa naďalej zväčšuje a verí, že ich aktivitami sa bude dariť ľudí ekologicky vychovávať.
Iniciatíva Dobrodej a Lenka Bašnáková
Lenka Bašnáková je jednou z výrazných osobností, ktorá organizuje masové sadenie stromčekov a pomáha všade, kde sa dá. Jej hlavným cieľom je spájať ľudí, ktorí chcú reálne pomôcť a umožniť dobrovoľnícku angažovanosť aj mimo korporátneho prostredia. Názov iniciatívy Dobrodej odkazuje na jej starkú, ktorá ju a jej súrodencov takto nazývala. Lenka vidí v spoločnosti veľkú potrebu zmysluplných aktivít pre deti, mladých aj starších, pretože pomáhanie prírode a ľuďom dáva zmysel a napĺňa život.
Príroda ako najlepší otvorený priestor
Jednou z veľkých vášní Lenky Bašnákovej sú slovenské lesy. Usporiadala už hromadné sadenie lesa, na ktoré pritiahla ľudí z celého Slovenska. Verí, že príroda je najlepší otvorený priestor, kde ľudia reálne patria a kde môžu zároveň pomáhať. Cieľom je vytvárať mosty, spájať dobrovoľníkov, lesníkov a kontinuálne pomáhať prírode. Lenka poukazuje na problém v záchrane lesov aj v médiách, ktoré niekedy vykresľujú lesníkov ako tých „zlých“, pričom mnohí z nich sú oddaní ochrane prírody.
Rozmanité aktivity a vízie
Dobrodej okrem sadenia stromčekov (v Belianskych Tatrách, Bratislave, Muránskej planine) organizuje aj zbierky pre núdznych, vianočné zbierky pre viac než 2000 ľudí a kampaň „Medovníkové srdce pre starších“. Plánujú tiež výlet do Tokajskej oblasti spojený s obnovou okolia Zemplínskej Šíravy a zapojenie sa do celosvetovej Trillion Tree Initiative. Lenka Bašnáková zdôrazňuje, že za úspechmi stojí tím ľudí a ich vedenie, ktoré im dáva úlohy a zodpovednosť, aby videli výsledky svojich činov.
Význam stromov pre životné prostredie
V našom ovzduší sa nachádza nadmerné množstvo oxidu uhličitého (CO2), pričom niektoré zdroje uvádzajú, že práve jeho neustále zvyšovanie je zodpovedné za 70 % nárast teploty zemského povrchu. Aj malé aktivity môžu prispieť k znižovaniu CO2. Napríklad, jeden hektár listnatého lesa vyprodukuje za rok asi 10 ton kyslíka a naviaže až 15 ton CO2 z ovzdušia. Pre predstavu, toto množstvo kyslíka „nasýti pľúca“ zhruba 38 ľudí. Preto je výsadba stromov kľúčová pre zlepšenie kvality ovzdušia a boj proti klimatickým zmenám. Príkladom rozsiahlych iniciatív je aj projekt Lidl les, ktorý v Tatrách prispel k výsadbe už takmer 2 300 000 nových stromov.
Sprievodca komunitnou výsadbou stromov
Mnohí ľudia stromy vysádzajú, no kvôli zanedbanej následnej starostlivosti sa stromy nedožijú dospelosti. Jednou z možností, ako zabezpečiť starostlivosť o stromy, je zapojiť do ich výsadby a následnej starostlivosti miestnych obyvateľov. Komunitná výsadba stromov je pozitívna, tvorivá aktivita, ktorá posilňuje vzťah ľudí k prírode a k ich okoliu.
1. Plánovanie a ciele
Na začiatku je dôležité ujasniť si cieľ výsadby - či už ide o skrášlenie okolia, produkciu ovocia pre obyvateľov, alebo obnovu historickej aleje. Dôležité je tiež realisticky posúdiť rozsah výsadby, pretože stromy si vyžadujú intenzívnu starostlivosť minimálne 5 rokov po výsadbe. Táto starostlivosť zahŕňa predjarný rez, kosenie (aspoň dvakrát do roka), mulčovanie, zálievku a opravu oplotkov proti ohryzu.
Ďalej je potrebné zvážiť miesto výsadby. Ak nemáte konkrétne miesto, oslovte miestnych farmárov, starostu a zastupiteľstvo, poľovníkov či včelárov. Vo vašej obci sa môže nájsť obecný pozemok alebo cesta, pri ktorej môžu byť stromy vysadené.
2. Zapojenie komunity
Do výsadby a jej organizácie je vhodné zapojiť miestne spolky, školy, rodičov a obec. V obecných spolkoch, ako sú záhradkári, včelári či poľovníci, môžete nájsť spojencov s bohatými skúsenosťami s výsadbami. Nebojte sa vytvoriť zoznam organizácií a firiem v okolí, ktoré oslovíte.
3. Financovanie výsadby
Pri výsadbe je potrebné počítať so sumou približne 40 - 50 eur na strom. V rizikových lokalitách, kde hrozí zničenie alebo odcudzenie stromu, alebo je potrebná náročnejšia príprava, sa môže cena navýšiť až na 80 - 100 eur za jeden strom. Pri výsadbe na pastvine, kde sa pasie rožný dobytok, je dôležité predimenzovať ochranu stromov.
Možnosti financovania
Existuje viacero možností, ako získať peniaze na výsadbu:
- Adopcia: Jednotlivci alebo firmy si „adoptujú“ konkrétny strom (alebo sad) a zaplatia jeho kúpu.
- Nadácie / grantové / filantropické zdroje: Súkromné či firemné nadácie s programami zameranými na životné prostredie a komunitné projekty.
| Nadácia / Program | Čo podporuje / Kto môže žiadať | Približné podmienky / výška grantov | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Nadácia Ekopolis - program „Sadíme budúcnosť“ | Dobrovoľníci, občianske iniciatívy, školy, samosprávy - projekty výsadby stromov mimo lesov, funkčná zeleň v kultúrnej krajine. | Granty do výšky ~ 4 000 EUR pre jednotlivé projekty. | Organizácia výziev typicky jeseň / jarné termíny. Využiteľné na sadenice, materiál, náradie, starostlivosť. |
| Nadácia Tipsport - „Podporujeme slovenské sady” | Tradičné ovocné stromy / ovocné sady / verejné záhrady, ktoré sú dostupné verejnosti. | Výška podpory do 3 000 EUR na projekt; celkový rozpočet programu desať-tisíce eur. | Možnosť pre projekty zamerané na ovocné stromy, tradičné odrody, osvetu. |
| Nadácia Veolia Slovensko | Komunitné granty + zamestnanecké granty - projekty na zlepšovanie okolia, životného prostredia, zelená infraštruktúra, školy a komunitné centrá. | Výška podpory sa líši podľa programu; materiál, dobrovoľnícke aktivity atď. | Dôležité je, aby i samotní žiadatelia/prispievajúci boli aktívni (napr. dobrovoľníci). |
| Nadácia VÚB | Ochrana biodiverzity, životné prostredie. Projekty mimovládnych organizácií, škôl, obcí. | Granty do ~7 000 EUR pre jednotlivé projekty pri výzvach (napr. Envirogranty) na ochranu prírody. | Výzva je cez nadáciu, často s odborným hodnotením. |
| Košický samosprávny kraj - participatívny rozpočet | Zelené projekty (zelené strechy, parky, výsadby) | Župa vyčlení rozpočty (napr. 100 000 EUR v konkrétnej výzve) na zelené projekty; projekty musí schváliť verejnosť. | Dobrý zdroj najmä pre lokálne projekty, kde je dôležitá spolupráca s obcou / župou. |
| Štátne / verejné fondy a programy | Environmentálny fond, Program obnovy dediny (Slovenská agentúra životného prostredia), prostriedky z európskych fondov. | Hľadajte výzvy včas - nadácie často majú stanovené termíny (jeseň, jar) na projekty výsadby. |
4. Realizácia a následná starostlivosť
Najlepšie je navštíviť prvopestovateľa stromov a nekupovať stromy zo zahraničného dovozu. Čím skôr výsadbu naplánujete, tým väčšia je šanca na účasť viacerých ľudí. O výsadbe môžete dať vedieť online aj offline (plagáty, sociálne siete). Je možné rozdeliť úlohy medzi viaceré skupiny: jedna zabezpečí dovoz stromov, ďalšia prípravu občerstvenia a iná kopanie jám. Samotná výsadba je najjednoduchšou a najpríjemnejšou časťou procesu. Stromy po výsadbe nezabudnite ostrihať (ak sadíte na jeseň, strihajte na jar).
Po výsadbe sa zodpovednosť za život stromov nekončí, ale práve začína. O mladé stromy sa musíte starať aspoň 5 rokov. Táto starostlivosť zahŕňa kosenie, hnojenie, mulčovanie, rez, zálievku a kontrolu oplotkov. Vyzretý hnoj môžete okolo stromov nastlať už v marci a zakryť ho mulčom zo slamy alebo drevnej štiepky, aby pôda ostala zakrytá a stromy nezarastali trávou. Zálievku potrebujú stromy najmä počas letných mesiacov, ideálne aspoň 50 litrov na jeden strom. Oprava oplotkov a kontrola úväzkov sa robí najlepšie na jeseň pred zimou, kedy hrozí ohryz od zajačej, srnčej či vysokej zveri.
Projekt „Stromy na dožitie“ v Národnom parku Poloniny
V Národnom parku Poloniny sa s ústupom zimy rozbieha aktivita zameraná na vyznačovanie stromov ponechaných na dožitie. Do tejto aktivity sa zapojili Lesopoľnohospodársky majetok (LPM) Ulič, š. p., Lesy SR, š. p. - Lesná správa Nižná Jablonka a Lesopoľnohospodársko urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo (LPUPS) Zvala. Chránené územia musia mať schválené dokumenty starostlivosti. Plánované opatrenia sa realizujú v súlade s Programom starostlivosti o Národný park Poloniny na roky 2017 - 2026. V NP Poloniny tvoria v súčasnosti 64,32 % hospodárske lesy, ktorých účelom je produkcia dreva.
Princíp a prínos stromov na dožitie
Od 1. januára 2020 platí prísnejšia legislatíva pre hospodárenie v národných parkoch, ktorá dovoľuje len prírode blízke spôsoby. Ponechanie stromov na dožitie predstavuje špecifický typ opatrenia, v rámci ktorého obhospodarovateľ lesa dostane uhradený primeraný zisk za stromy, ktoré zostanú v lesných porastoch na prirodzené dožitie. Finančná hodnota stromov je kompenzovaná, ale stromy sa nevyťažia a zostanú v poraste. Tieto stromy počas svojho života vytvárajú možnosti a vhodné podmienky pre hniezdenie vzácnych druhov vtákov a prispievajú k biodiverzite.
Kritériá výberu a starostlivosť
Pre výber stromov na dožitie sú stanovené kritériá: musia byť súčasťou hornej etáže lesného ekosystému, bez výraznejšieho poškodenia, pričom sa môžu vyberať jednotlivé stromy alebo skupiny. Prioritou je zameranie sa na pôvodné druhy drevín, s preferenciou bielej jedle a širokého spektra listnatých drevín (okrem duba červeného a agáta), ako sú lipa, brest, javory a jaseň. Tieto dreviny sú kľúčové v boji proti erózii a zosuvu pôdy, najmä vo flyšovej oblasti Karpatského oblúka. Ich ochrana je dôležitá, pretože jelenia a srnčia zver selektívnym spásaním formuje drevinovú skladbu lesov v prospech buka, čo bráni pestovaniu zmiešaných lesov.
Mladí Slováci v našich lesoch vysadili tisíce stromov z vlastných zdrojov
Výchova porastov musí podporiť pôvodné a stabilizujúce dreviny, najmä hlbokokorenné cenné listnáče a jedľu. V rámci projektu sa v teréne vyznačí a ponechá na dožitie niekoľko tisíc stromov, každý s viditeľným označením dvoma zvislými zelenými pruhmi. Zvýšená starostlivosť sa týmto stromom bude venovať až do roka 2028. Tieto stromy už nikdy nebudú môcť byť vyťažené ani úmyselne poškodené. Aj keď dožijú svoj čas a odumrú, nesmú byť odstránené z lesa a stanú sa „mŕtvym drevom“, ktoré je kľúčové pre kolobeh živín a je viazané na ňom až 30 % druhov žijúcich v lese, vrátane polovice druhov húb. Mŕtve drevo je v súčasnosti jedným z najohrozenejších habitátov v lese.
Verejnosť môže oceniť tieto spoločné aktivity ochranárov a lesníkov a pomôcť pri ochrane vybraných stromov na dožitie. Každý si môže vybrať „svoj“ označený strom a sledovať ho.