Legislatíva Slovenskej republiky definuje ochranné pásma pre rôzne typy infraštruktúry a prírodných zdrojov s cieľom zabezpečiť ich funkčnosť, bezpečnosť a ochranu. Tieto pásma majú priamy vplyv aj na poľnohospodársku činnosť, obmedzujúc alebo regulujúc pestovanie a hospodárenie na priľahlých územiach.
Ochranné pásma dopravnej infraštruktúry
Ochranné pásma diaľnic a ciest
Šírka ochranných pásiem okolo komunikácií je stanovená predpismi.
- Pre diaľnice a rýchlostné komunikácie je to 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu.
- Cesty I. triedy majú ochranné pásmo 50 metrov od osi vozovky.
- Cesty II. triedy a miestne komunikácie budované ako rýchlostné majú 25 metrov.
- Cesty III. triedy majú 20 metrov.
- Miestne komunikácie I. a II. triedy majú 15 metrov od osi vozovky.
V cestných ochranných pásmach je zakázané vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť, ktorá vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu alebo povolenie stavby. Tieto obmedzenia sa priamo dotýkajú poľnohospodárov, ktorí by mohli chcieť stavať objekty alebo vykonávať iné činnosti na pozemkoch v blízkosti ciest.
Ochranné pásma železničných tratí
Ochranné pásma železničných tratí sú tiež presne definované:
- Pre hlavné železničné trate je to 60 metrov od osi krajnej koľaje, minimálne však 30 metrov od vonkajšej hranice obvodu dráhy.
- Pre ostatné koľajové dráhy a pozemné lanové dráhy je to 15 metrov od osi krajnej koľaje.
- Pre trolejbusové dráhy je to 10 metrov od krajného vodiča trolejového vedenia.
V ochrannom pásme železničných tratí je zakázané umiestňovať stavby, ktoré by mohli rušiť alebo inak ovplyvňovať trolejové vedenia, alebo ktoré by mohli byť zameniteľné so signalizačnými zariadeniami na dráhe. Akákoľvek stavba v tomto pásme si vyžaduje záväzné stanovisko špeciálneho stavebného úradu, čo môže mať dopad na rozvoj poľnohospodárskych areálov.
Ochranné pásma vodných zdrojov a tokov
Pobrežné pozemky a vodné toky
Legislatíva používa pojem "pobrežné pozemky" namiesto priamej definície ochranného pásma vodného toku. Správca vodného toku môže pri výkone správy užívať tieto pozemky. Pobrežné pozemky sú definované nasledovne:
- Pozemky do 10 metrov od brehovej čiary pri vodohospodársky významných tokoch.
- Pozemky do 5 metrov pri drobných tokoch.
- Pri ochrannej hrádzi je to do 10 metrov od jej päty.
Tieto pozemky by mali zostať voľné a nezastavané pre zabezpečenie prístupu pre správu a zabezpečovacie práce. To obmedzuje akékoľvek pestovateľské alebo stavebné aktivity poľnohospodárov v týchto oblastiach. Na ochranu vodných stavieb podľa zákona č. 184/2002 Z.z. sa vyžaduje potvrdenie v územnom konaní.
Ochranné pásma vodárenských zdrojov
Ochranné pásma vodárenských zdrojov (I., II. a III. stupňa) sa určujú s cieľom zabezpečiť dostatočnú ochranu množstva, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody. Hranica ochranného pásma sa vyznačuje v teréne informatívnou tabuľou. Pre pásmo I. stupňa je navyše povinné oplotenie a zákaz vstupu nepovolaným osobám.
Ochranné pásmo I. stupňa
Ochranné pásmo I. stupňa sa určuje na ochranu územia pred negatívnym ovplyvnením alebo ohrozením vodárenského zdroja v jeho bezprostrednej blízkosti a na ochranu odberného zariadenia pred jeho poškodením. Určuje sa okolo objektov pramennej záchytky, vŕtanej alebo kopanej studne a iných záchytných zariadení vo vzdialenosti najmenej 10 metrov. Ak sa v infiltračnej oblasti podzemných vôd v krasovo-puklinovom horninovom prostredí a puklinovom horninovom prostredí zriadi oddelené ochranné pásmo I. stupňa, jeho rozsah sa určí na zabezpečenie a zneprístupnenie miest prírodných útvarov (ponory, závrty, puklinové a poruchové zóny, terénne depresie) s rýchlym prestupom vody do infiltračnej oblasti. Pre vodné toky je to okolo odberného objektu, pri vzdutej hladine 50 až 200 metrov proti prúdu v šírke aluviálnych náplavov.
V tomto pásme sa vyžadujú najprísnejšie opatrenia: odstránenie všetkých zdrojov znečistenia, lesných porastov (vrátane koreňových systémov), vyrovnanie a zatrávnenie terénu. Vodný tok sa preloží mimo pásma alebo sa technicky upraví. Zrušia sa všetky stavby okrem vodných stavieb a komunikácie, okrem účelových pre správcu. Tieto opatrenia majú zásadný vplyv na poľnohospodárske využitie, prakticky ho vylučujú.
Ochranné pásmo II. stupňa
Ochranné pásmo II. stupňa sa určuje v hydrologickom alebo hydrogeologickom povodí vodárenského zdroja. Vychádza sa z maximálneho rozsahu infiltračného územia a určenia absorpčného a eliminačného efektu pôdneho pokryvu. Určuje sa pre podzemné vody (s voľnou alebo napätou hladinou) a povrchové vody (príbrežnými pásmi alebo plošne).
V ochrannom pásme II. stupňa sa nepripúšťa činnosť, ktorej dôsledkom by mohlo byť znečistenie vodárenského zdroja, prísun zložiek, ktoré môžu nepriaznivo pôsobiť na organizmy alebo ovplyvniť senzorické vlastnosti vody. To znamená, že poľnohospodárske činnosti ako hnojenie, používanie pesticídov, chov hospodárskych zvierat alebo uskladňovanie poľnohospodárskych odpadov sú prísne regulované alebo zakázané, aby sa predišlo kontaminácii.
Ochranné pásmo III. stupňa
Ochranné pásmo III. stupňa sa určuje len ak ide o ochranu vôd, najmä pred znečistením nebezpečnými látkami, a ak infiltračná oblasť alebo hydrologické povodie nie je zahrnuté v celom rozsahu do ochranného pásma II. stupňa. Úroveň opatrení sa posudzuje individuálne s prihliadnutím na mieru nebezpečnosti činnosti. Hoci je menej reštriktívne ako predchádzajúce stupne, stále môže vyžadovať úpravu poľnohospodárskych postupov, aby sa predišlo potenciálnemu znečisteniu.
Ochranné pásma prírodných minerálnych zdrojov
Vyhláška č. 3/2007 Z. z. definuje ochranné pásma I. a II. stupňa pre prírodné minerálne zdroje, napríklad v Novej Ľubovni. Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť a jeho hranice sú presne vymedzené. Ochranné pásmo II. stupňa chráni tranzitnoakumulačnú oblasť.
V týchto pásmach sú zakázané určité činnosti, ktoré sú uvedené v prílohách vyhlášky. Tieto obmedzenia môžu zahŕňať reguláciu poľnohospodárskych činností, ktoré by mohli kontaminovať alebo inak ovplyvniť kvalitu minerálnych vôd, napríklad používanie hnojív alebo chov dobytka.
Ochranné pásma pohrebísk a krematórií
Ochranné pásmo pohrebiska je 50 metrov od hranice pozemku pohrebiska, zatiaľ čo ochranné pásmo krematória je 100 metrov od jeho hranice. V týchto pásmach nie je povolené umiestňovať budovy okrem tých, ktoré súvisia s pohrebníctvom. Toto obmedzenie sa priamo nedotýka poľnohospodárskej činnosti, ale je dôležité pre celkové územné plánovanie a vylučuje rozvoj poľnohospodárskych stavieb v týchto lokalitách.
Územná ochrana prírody a krajiny
Základným legislatívnym dokumentom ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2003 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a poskytovanie ekosystémových služieb.
Jedným zo spôsobov dosiahnutia tohto cieľa je územná ochrana prírody a krajiny, ktorá sa delí do piatich stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Na území, kde sa prekrývajú viaceré chránené územia s rôznymi stupňami ochrany, vždy platí najvyšší z nich.
Stupne ochrany a ich vplyv na poľnohospodárstvo
Na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis nevymedzuje inak. Tomuto stupňu ochrany sa neposkytuje územná ochrana podľa § 17 až 31 zákona. Je to územie mimo osobitne vyhlásených chránených území, s výnimkou chránených vtáčích území, jaskýň a vodopádov a ich ochranných pásiem a obecných chránených území, kde platia špecifické podmienky.
Vo vyšších stupňoch ochrany (napr. IV. a V. stupeň) sú poľnohospodárske činnosti značne obmedzené alebo dokonca zakázané, aby sa minimalizoval ľudský vplyv na cenné biotopy a ekosystémy.
Národná sústava chránených území
Za chránené územia možno vyhlásiť lokality s výskytom biotopov európskeho a národného významu, biotopov druhov, významných krajinných prvkov alebo prírodných výtvorov. Národná sústava zahŕňa:
- Veľkoplošné chránené územia (VCHÚ): Národné parky (NP) a chránené krajinné oblasti (CHKO).
- Maloplošné chránené územia (MCHÚ): Chránené areály (CHA), prírodné rezervácie (PR), národné prírodné rezervácie (NPR), prírodné pamiatky (PP), národné prírodné pamiatky (NPP), prírodné parky a chránené krajinné prvky (CHKP), obecné chránené územia (ObCHÚ).
Rozdielne typy chránených území majú rôzne stupne ochrany a tým aj odlišné obmedzenia pre poľnohospodársku činnosť. Napríklad v Národných parkoch je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, čo znamená veľmi prísne regulácie pre hospodárenie.
Prehľad chránených území (stav k 31. 12. 2021):
- Chránená krajinná oblasť (CHKO): Rozsiahlejšie územie (nad 1 000 ha) s rozptýlenými ekosystémami. Platí druhý stupeň ochrany. 14 vyhlásených CHKO.
- Národný park (NP): Rozsiahlejšie územie (nad 10 000 ha) s prevažne nezmenenými ekosystémami. Platí tretí stupeň ochrany. 9 vyhlásených NP.
- Prírodný park: Nová kategória (od 2020), nad 500 ha, biocentrá nadregionálneho významu. Platí druhý alebo tretí stupeň ochrany. Zatiaľ žiadne vyhlásené.
- Chránený areál (CHA): Lokalita do 500 ha s biotopmi európskeho/národného významu. Platí druhý, tretí, štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. 193 vyhlásených CHA.
- Prírodná rezervácia (PR) / Národná prírodná rezervácia (NPR): Lokalita do 1 000 ha s pôvodnými alebo málo pozmenenými biotopmi. Platí štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. 448 PR a 200 NPR.
- Prírodná pamiatka (PP) / Národná prírodná pamiatka (NPP): Bodový, líniový alebo maloplošný ekosystém do 50 ha s vedeckým, kultúrnym, ekologickým, estetickým alebo krajinotvorným významom. Platí štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. 270 PP a 60 NPP.
- Chránený krajinný prvok (CHKP): Významný krajinný prvok (biocentrum, biokoridor). Platí druhý až piaty stupeň ochrany. 1 vyhlásený CHKP.
- Obecné chránené územie (ObCHÚ): Lokalita do 100 ha s kultúrnym, vedeckým, ekologickým, estetickým alebo krajinotvorným významom, vyhlasuje obec. 11 vyhlásených ObCHÚ.
Ochranné pásma chránených území a zóny
Pre chránené územia ako národné parky, chránené areály alebo prírodné rezervácie možno vyhlásiť ich ochranné pásma. Na území ochranného pásma chráneného územia s tretím stupňom ochrany platí druhý stupeň ochrany, so štvrtým stupňom ochrany platí tretí stupeň ochrany a s piatym stupňom ochrany platí štvrtý stupeň ochrany.
Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie nebolo osobitne vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 100 metrov smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany. Pre prírodné pamiatky je to 60 metrov. K 31. 12. 2021 bolo ochranné pásmo vyhlásené pri všetkých 9 národných parkoch a 77 maloplošných chránených územiach. Žiadne ochranné pásmo nemá 374 MCHÚ.
Chránené územia môžu byť rozčlenené na zóny (A, B, C, D) podľa stavu biotopov a miery zásahu ľudskou činnosťou, pričom stupeň ochrany sa líši od piateho v zóne A po druhý v zóne D. Táto zonácia má priamy vplyv na možnosti hospodárskeho využívania lesných a poľnohospodárskych pozemkov a môže viesť k obmedzeniam pre vlastníkov pôdy.
Súkromné chránené územia
Vlastník pozemku, ktorý spĺňa podmienky pre chránený areál, prírodnú rezerváciu alebo prírodnú pamiatku, môže požiadať o vyhlásenie súkromného chráneného územia. Okresný úrad ho vyhlási vyhláškou, v ktorej sa ustanoví aj stupeň ochrany a podrobnosti. Do roku 2020 boli vyhlásené 3 súkromné prírodné rezervácie a v roku 2021 prvý súkromný chránený areál. Tieto územia, hoci sú súkromné, podliehajú režimu ochrany, ktorý obmedzuje voľné poľnohospodárske činnosti.
Jaskyne a prírodné vodopády
Všetky jaskyne (nad 2 m dĺžky/hĺbky) a prírodné vodopády (nad 3 m výšky alebo so strmým zrázom nad 75°) sú zo zákona prírodnými pamiatkami. Jedinečné jaskyne a vodopády môžu byť vyhlásené za národné prírodné pamiatky. Pre ne a ich ochranné pásma neplatia stupne ochrany, ale osobitné ochranné podmienky podľa § 24 zákona. Akékoľvek aktivity, vrátane poľnohospodárskych, v ich blízkosti sú regulované, aby sa neohrozila integrita týchto prírodných útvarov.
Európska sústava chránených území Natura 2000
Vstupom do Európskej únie sa Slovenská republika stala súčasťou koherentnej európskej ekologickej sústavy Natura 2000, ktorej cieľom je zachovať a obnoviť priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. Na území Slovenska ju tvoria chránené vtáčie územia (CHVÚ) a územia európskeho významu.
Chránené vtáčie územia (CHVÚ) predstavujú biotopy sťahovavých druhov vtákov a biotopy druhov vtákov európskeho významu. Vláda môže vyhlásiť zoznam zakázaných činností v CHVÚ, vrátane územných a časových obmedzení. Tieto obmedzenia môžu zahŕňať zákaz alebo reguláciu určitých poľnohospodárskych postupov, ako je intenzívne obhospodarovanie pôdy, odvodňovanie, používanie niektorých chemikálií alebo zmeny v krajinnom ráze, ktoré by mohli narušiť hniezdiská alebo migračné trasy vtákov.
Od roku 2013 je vyhlásených všetkých 41 CHVÚ, ktoré zaberajú rozlohu 1 284 806 ha, čo predstavuje 26,20 % z rozlohy SR, pričom veľkou časťou rozlohy sa prekrývajú s inými chránenými územiami.
tags: #ochranne #pasmo #dialnice #polnohospodarstvo #pestovanie