Štepenie a rozmnožovanie ovocných stromov

Ovocné stromčeky môžeme vypestovať (rozmnožiť) až tromi spôsobmi: generatívne (semenami) a vegetatívne. Vegetatívne rozmnožovanie sa ďalej delí na priame vlastnokoreňové rozmnožovanie (odrezkami, oddelkami, odkopkami, potápaním, poplazmi, delením trsov) a nepriame rozmnožovanie, ktoré zahŕňa očkovanie a vrúbľovanie.

Úvod do rozmnožovania ovocných stromov

Generatívne rozmnožovanie (semenami)

Generatívne rozmnožovanie sa v súčasnom ovocinárskom škôlkárstve využíva prakticky len na získanie podpníkov. Alternatívne sa podpníky môžu získavať aj vegetatívnym spôsobom, najčastejšie oddelkami, bylinnými a drevnatými odrezkami, alebo metódou in vitro.

Postup získania osiva a podpníkov

Postup začína získaním osiva z uznaných materských semenných stromov, následným hodnotením vlastností osiva a jeho úpravou, najčastejšie stratifikáciou. Potom nasleduje výsev osiva. Semenáčiky sa vo fáze 2-3 pravých listov podrezávajú v hĺbke 100-150 mm, aby sa podporil vývin koreňového systému. Následne prebieha rozsadenie semenáčikov. Pred rozsadením sa korene skracujú pre podporenie zosilnenia koreňového systému. Vybratie podpníkov prebieha po ukončení vegetácie, po čom nasleduje triedenie, zväzkovanie a označenie podpníkov. Podpníky sa buď vysadia do škôlky, distribuujú, alebo sa uskladnia pri teplote do 2-3 °C a 95-97% relatívnej vlhkosti vzduchu.

Ak sa osivo vysieva hneď na jeseň po jeho získaní, potom sa nestratifikuje. Ak sa vysieva na jar, potom sa stratifikuje počas zimných mesiacov a do termínu sejby sa uskladňuje vo vhodných priestoroch tak, aby sa nezhoršili jeho vlastnosti, nebolo poškodené nízkymi teplotami, nevyschlo a nebolo napadnuté chorobami a škodcami. Životnosť osiva ovocných rastlín je relatívne krátka (jadroviny 2 roky, kôstkoviny a škrupinové ovocie 1 rok, drobné ovocie pol roka až jeden rok), preto sa vysieva väčšinou na jar roka nasledujúceho po získaní osiva. Dlhodobé skladovanie osiva sa využíva len v tzv. génobankách, kde sa v osive výrazne zníži obsah vody a skladuje sa pri nízkych teplotách.

Výsev osiva

Výsev sa delí podľa miesta (do voľnej pôdy a v krytých priestoroch) a podľa spôsobu (na široko, do riadkov s rozstupom 300-500 mm x 25-100 mm, presný výsev, do kontajnerov a do hniezd na trvalé stanovište). Hustota sejby závisí od kvality osiva (najmä klíčivosti a čistoty), sily rastu odrody resp. druhu a pôdnych podmienok. Hĺbka sejby závisí od klíčnych pomerov osiva, veľkosti osiva (väčšie osivo sa vysieva hlbšie, menšie osivo plytkejšie), pôdnych podmienok (v ľahkej pôde je možný hlbší výsev, v ťažkej pôde sejeme plytkejšie) a termínu sejby.

Starostlivosť o výsevy

Starostlivosť zahŕňa kyprenie pôdy (dôkladná predsejbová príprava pôdy - pôda má byť ľahká, kyprá, s vyšším obsahom humusu, dobre zásobená živinami a odburinená; možnosť zavlažovania je štandardná požiadavka), likvidáciu burín (mladé rastliny sú citlivejšie na herbicídy), v prípade potreby tienenie, zavlažovanie, hnojenie, ochranu proti mrazom a ochranu pred chorobami a škodcami. Husté porasty semenáčikov je potrebné rozsadiť tak, aby mali dostatok miesta pre svoj vývoj.

Rozsádzanie semenáčikov

Podľa termínu rozsádzania poznáme rozsádzanie za zelena a rozsádzanie v zdrevnatenom stave. Rozsádzanie za zelena sa vykonáva po vyklíčení semien, t.j. vo fáze klíčnych listov alebo 1-2 pravých listov (zvyčajne koncom apríla až začiatkom mája). Semenisko sa pred výberom semenáčikov dôkladne zavlaží, aby nedošlo k veľkému poškodeniu rastlín, najmä koreňov. Kolový koreň sa skráti asi o tretinu a odporúča sa ošetrenie koreňového systému vhodným moridlom. Semenáčiky sa presádzajú do dobre prekyprenej pôdy pomocou výsadbového kolíka do vyznačených riadkov na vzdialenosť 80-100 mm (vzdialenosť medzi riadkami je zvyčajne 0,50 m) tak hlboko, aby klíčne listy boli tesne nad povrchom pôdy. Na menších plochách sa môžu semenáčiky rozsádzať na vzdialenosť 0,30-0,40 m, na záhony široké 1,20-1,30 m.

Rozsádzanie v zdrevnatenom stave sa vykonáva v období vegetačného pokoja na jeseň alebo na jar. Semenáčiky sa vyberú zo semeniska, roztriedia na rastliny vhodné pre škôlkovanie a slabé rastliny, ktoré je potrebné kvôli zosilneniu ešte jeden rok pestovať. Korienky sadeníc sa skrátia na dĺžku asi 100-120 mm a slabé nadzemné časti vo výške 0,25-0,30 m nad koreňovým kŕčkom. Nadzemná časť orechov a čerešní sa neskracuje a rozsadia sa na vzdialenosť 200-500 mm. Semenáče ostatných druhov sa podľa ich mohutnosti vysádzajú na vzdialenosť 0,10-0,50 m. Po presadení sa dostatočne zavlažia. Pri výbere a presádzaní dbáme na to, aby koreňový systém neobschol. Koreňový systém semenáčikov je možné skrátiť na semenisku aj podrezávaním pomocou špeciálnej radličky.

Dopestovanie a zber podpníkov

Dopestovanie podpníka trvá zvyčajne rok. Ak je podpník slabý a nevyhovuje norme, môže sa pestovať ešte ďalší rok. Zber prebieha zvyčajne na jeseň, najčastejšie vyorávacími pluhmi alebo zrezávačmi. Podpníky musia byť bez listov (po prirodzenom opadnutí listov, ručnom odlistení alebo defoliácii). Po zbere sa podpníky zväzkujú a triedia podľa normy. Po vytriedení sa opäť zväzkujú, označia náveskami a následne expedujú alebo uskladnia (kde sa v zime vykoná zimné štepenie za stolom alebo sa skladujú až do jari, keď sa vysadia do ovocnej škôlky) alebo vysadia do ovocnej škôlky (na jeseň alebo v podmienkach SR prakticky vždy na jar). Konečnú úpravu podpníkov zvyčajne robí odberateľ.

Vegetatívne rozmnožovanie: Očkovanie a vrúbľovanie

Štepenie je záhradnícka technika, ktorou sa prenášajú vlastnosti jednej rastliny (napr. odroda) na inú (podpník). Je to všeobecný pojem pre spojenie dvoch častí rastlín - vrúbľa a podpníka - s cieľom vytvoriť jednu funkčnú rastlinu. Štiepenie ovocných stromov je jednou z techník, ktorá vám môže pomôcť zlepšiť výnosy, získať kvalitné plody alebo dokonca zachovať vzácne odrody. Tento proces je skvelý spôsob, ako rozšíriť svoju záhradu bez potreby pestovať stromy od semena. Rovnako je to aj efektívna technika, ktorá umožňuje kombinovať rôzne druhy alebo odrody ovocia na jednom strome.

Štiepenie alebo očkovanie ovocných stromov je proces, pri ktorom sa časti dvoch rôznych rastlín (zvyčajne podnož a štepenec) spájajú tak, aby začali rásť ako jedna rastlina. Podnož poskytuje koreňový systém, ktorý je zodpovedný za výživu a stabilitu stromu, zatiaľ čo štepenec (alebo „očko“) je výhonok z odrody, ktorú chcete pestovať.

Očkovanie: Prenos očka

Definícia a výhody očkovania

Očkovanie je spôsob vegetatívneho rozmnožovania listnatých drevín, pri ktorom sa na vhodný podpník prenáša jedno očko (puk so štítkom alebo pásikom kôry, prípadne aj štítkom dreva) odrody toho istého alebo príbuzného druhu. Prenáša sa menšia časť ušľachtilej rastliny, čo zabezpečuje väčší množiteľský koeficient. Styčné plochy kambia podpníka a štítka s očkom sú v pomere k prenášanej časti väčšie ako pri vrúbľovaní a očko je lepšie chránené pred vysychaním. Používa sa najmä pri množení odrôd, ktoré nie je možné množiť zo osiva, napríklad pri ovocných drevinách, ružiach a mnohých odrodách okrasných stromov a krov.

Očkovanie je špecifický typ štepenia, pri ktorom sa neprenáša celý výhonok (ako pri vrúbľovaní), ale len jeden jediný púčik - tzv. očko - spolu s kúskom kôry. Tento spôsob sa teší obľube pre svoju jednoduchosť, vysokú úspešnosť a šetrnosť k podpníku.

Podmienky pre úspešné očkovanie

• Dobre vyvinuté spiace puky (puky v dormancii).
• Podpník požadovanej kvality vo fáze aktívneho rastu - zvýšenej delivej aktivity kambia, kedy sa kôra ľahko odlupuje z podpníka bez výrazného poškodenia. Keď sa kôra neodlupuje ľahko, používajú sa špeciálne techniky očkovania (Forkertovo očkovanie a chip-budding).

Odber očiek pre očkovanie

Očká sa odoberajú zo zdravých letorastov alebo výhonkov s dostatočnou zásobou asimilátov, nezvädnutých, získaných z uznaných vrúbľových materských stromov. Vhodné sú letorasty z obvodu koruny, najmä z južnej strany. Menej vhodné sú letorasty z vnútra koruny a príliš silno rastúce letorasty, na ktorých sú malé a slabo vyvinuté očká. Z letorastov sa odstraňuje nevyzretá vrcholová časť a z listov sa ponechávajú len časti stopiek dlhé 5-10 mm. Samovoľné odpadnutie stopiek listov 2-3 týždne po očkovaní je indikátorom úspešnosti očkovania; stopky uľahčujú prácu pri očkovaní a chránia očko.

Letné vrúble (materiál na očká) sa musia expedovať do 24 hodín po zrezaní, prípadne do 36 hodín, ak boli skladované v chladiarni. V prípade potreby, najmä pri očkovaní skoro na jar (1. miazga), sa očká získavajú z vrúbľov vyrastených a získaných v predošlom roku a uskladnených v chladiarni. Niekedy sa používajú spiace (prečkávajúce) vlaňajšie očká alebo dokonca ešte staršie (napríklad pri očkovaní briez na pučiace očko, pretože v dobe očkovania nemusia byť na mladých výhonoch dostatočne vyzreté očká).

Techniky očkovania

Podľa spôsobu (techniky) práce delíme očkovanie na:

• Klasické (T-rez): Špeciálnym očkovacím nožom sa nareže kôra podpníka vrátane lyka do tvaru písmena T a do vzniknutej štrbiny sa vsunie očko so štítkom. Vykonáva sa v období prúdenia miazgy - hlavnej očkovacej sezóne (VII-VIII).
• Forkertovo očkovanie (chip-budding): Na podpníku sa urobí zárez až do dreva a do neho sa vloží vyrezané očko. Pri tomto spôsobe môže podpník už strácať miazgu - často sa používa pri preočkovaní neujatých očiek. Nie je potrebný očkovací nôž - stačí vrúbľovací.

Najčastejšie sa používa letné očkovanie do T-rezu, ktoré sa robí v čase, keď sa kôra ľahko oddeľuje - to je spravidla od polovice júla do konca augusta, v závislosti od počasia. Z podnože odstránite bočné výhony a očistíte miesto, kam pôjde očko. Na kôre urobíte nožom rez v tvare písmena T (vertikálny asi 2,5 cm dlhý a horizontálny asi 1 cm). Potom z vrúbľa (odrody, ktorú chcete naštepiť) vyrežete očko s tenkou vrstvou kôry a vložíte ho pod okraje T-rezu. Následne očko pevne previažete očkovacou páskou alebo gumičkou, aby dobre priliehalo. Najvhodnejší je očkovací nôž - malý, ostrý a s jemne zahnutou čepeľou, často aj s plochou časťou na odklápanie kôry. Po približne 2 až 3 týždňoch skontrolujte očko - ak je zelené a zdravé, očkovanie bolo úspešné.

Termíny očkovania

Podľa termínu očkovania poznáme:

• Očkovanie na bdiace očko (V-VI; koniec V až do polovice VI): Prenášajú sa vlaňajšie "očká" (puky na ponechaných zimných vrúbľoch), a to T-rezom alebo častejšie Forkertovým očkovaním. Očká sa v prípade potreby odoberajú z vrúbľov vyrastených a odobratých v minulom roku a skladovaných v chladiarni. Očko po zrastení s podpníkom a následnom zrezaní podpníka ešte v danom vegetačnom období vypučí a vytvorí sa letorast. V našich klimatických podmienkach však mladý ušľachtilý výhon horšie vyzrieva a môže počas zimy vymrznúť, preto sa očkovanie na bdiace očko vykonáva zriedkavo. Používa sa skôr v južnejších štátoch. Pučanie očka možno podporiť zrezaním podpníka hneď po očkovaní na 0,10-0,15 m dlhý čapík, na ktorom sa ponechávajú 1-2 letorasty (zaštipujú sa), ktoré slúžia na vyživovanie. Po vypučaní očka sa výhonky z čapíka odstránia.
• Očkovanie na spiace očko (VII-IX): Puk vypučí až na jar nasledujúceho roka po zrezaní podpníka. Pri niektorých drevinách dôjde už v prvom roku k slabému vypučaniu, ktoré je však nežiaduce, pretože prerastený výhon často už nevyzrie a ľahko namŕza. Očkovanie na spiace očko má byť vykonané čo najneskôr, aby nemohlo dôjsť k jeho nežiaducemu vypučaniu. Očká sa získavajú z nových letorastov. Podpník sa zrezáva až na jar nasledujúceho roka. Pri veľkom rozsahu očkovania sa musí očkovať čo najskôr - často v dobe, kedy letorasty materských rastlín ešte nie sú vyzreté. Preto sa niekedy materské rastliny prirýchľujú, aby sa vrúble mohli odoberať skôr (napr. ruže, orgovány). V skorších termínoch (koniec júna, začiatok júla) sa očkuje tzv. „na spiace očko“, ktoré vyraší až na jar.

Vrúbľovanie: Prenos výhonu

Definícia vrúbľovania

Vrúbľovanie je spôsob nepriameho vegetatívneho rozmnožovania, pri ktorom sa prenáša časť jednoročného výhonu alebo letorastu (odlisteného alebo so zredukovanou listovou plochou) s niekoľkými pukmi resp. očkami (zvyčajne 1-5) z vrúbľa (letného, častejšie však zimného) ušľachtilej požadovanej odrody na vhodný podpník. Vrúbľovanie je konkrétny druh štepenia, pri ktorom sa na podpník vkladá malý výhonok (vrúbeľ) z ušľachtilej odrody. Je to účinnejšie ako rozmnožovanie semenami a jedna z najúčinnejších techník, ako zachrániť a rozmnožovať staré a krajové odrody. Umožňuje kombinovať niekoľko odrezkov aj z ušľachtilých odrôd na podpník či konár iného ovocného stromu, čo vedie k geneticky presnej kópii.

Odber vrúbľov

Výhony, z ktorých sa získavajú vrúble sa odoberajú z uznaných materských vrúbľových stromov v období vegetačného pokoja (december až január). Vyberáme dobre vyzreté výhony. Ideálnym termínom pre odoberanie vrúbľov je obdobie Vianoc, najneskôr do polovice januára. To platí najmä pre kôstkoviny, ktorých púčiky pri neskoršom odobratí môžu „narašiť“ a zle sa takto prijímajú. Odoberať vrúble je možné ešte aj vo februári až v marci, ale už ich neuskladňujeme, len čo najskôr štepíme zo stromu na strom. Vrúble odoberáme z obvodu koruny, nie zvnútra. Používame klasické záhradné nožnice alebo nástavec na vysoké konáre. Dĺžka vrúbľov je ideálne 30 cm. Skvelým tipom je odobrať jednoročné a k nemu pár výhonkov dvojročného dreva pre lepšiu výživu a neskoršie vysychanie.

Vrúble uskladňujeme v označených a evidovaných zväzkoch v chladných miestnostiach (teplota 0-5 °C), na studenom a vlhkom mieste - napr. na severnej strane domu vyhĺbime jamu, vystelieme ju machom a lístím. Vrúble niektorých okrasných druhov rýchlo vysychajú, a preto sa ich rezné rany parafínujú a ukladajú sa do bední s pieskom.

Termíny vrúbľovania

Podľa ročného obdobia poznáme vrúbľovanie predjarné, jarné a letné. Najlepšie výsledky sa dosahujú predjarným a jarným vrúbľovaním vo februári až máji. Podmienkou je dostatočná teplota (ruky nesmú chladiť). Vietor, dážď a sneženie v čase vrúbľovania majú nepriaznivý vplyv na ujatie vrúbľov.

V predjarných a jarných mesiacoch vrúbľujeme ovocné druhy v tomto poradí: egreš, ríbezle, čerešne, višne, marhule, slivky, slivy, ringloty, hrušky a jablone, a rovnako všetky príbuzné druhy okrasných rastlín. Letné obdobie je vhodnejšie pre očkovanie, v záhradkárskej praxi sa však s úspechom vrúbľujú egreše a ríbezle. Koncom augusta môžeme vrúbľovať čerešne a višne. K letnému vrúbľovaniu sa zaraďuje aj bylinné vrúbľovanie (egreše, ríbezle).

Pomôcky pre vrúbľovanie

Medzi pomôcky patria: nôž (žabka a vrúbľovací nôž), brúsny kameň, materiál na viazanie (najlepšie PVC páska, pri bylinnom vrúbľovaní bavlnka) a štepársky vosk.

Spôsoby vrúbľovania

Spôsoby vrúbľovania sa líšia v závislosti od vegetačného stavu podpníka a hrúbky podpníka a vrúbľa:

• V období vegetačného pokoja, kedy podpník ešte nemá miazgu, používame napr. kopuláciu (spojkovanie), anglickú kopuláciu, plátkovanie, do rázštepu, sedielkovanie, vrúbľovanie na klin, vrúbľovanie na koziu nôžku.
• V období kedy v podpníku prúdi miazga sa môžu použiť všetky predchádzajúce spôsoby a tiež vrúbľovanie za kôru, do boku, Tittelov spôsob vrúbľovania. Všetkým spôsobom vrúbľovania je spoločný základný kopulačný rez. Tento rez má byť dlhý asi 30 mm pri hrúbke výhonu 10 mm (pomer dĺžky rezu k šírke rezu 3:1).

Pri vrúbľovaní môžu nastať 2 varianty:

1. Vrúbeľ a podpník sú približne rovnako hrubé: Používame kopuláciu, anglickú kopuláciu, vrúbľovanie na klin, bylinné vrúbľovanie.
2. Podpník je hrubší ako vrúbeľ: Môžeme použiť sedielkovanie, plátkovanie, vrúbľovanie na koziu nôžku, vrúbľovanie za kôru, zlepšené vrúbľovanie za kôru, Tittelov spôsob vrúbľovania, vrúbľovanie do rázštepu, vrúbľovanie do boku. Tieto spôsoby používame najmä pri zmladzovaní a preštepovaní starších stromov.

Vplyv podpníka na vrúbeľ (Afinita)

Afinita je schopnosť zrastenia podpníka a vrúbľa a závisí od botanickej príbuznosti rastlín, anatomickej stavby pletív a biochemických aspektov. Dôležité je vybrať vhodnú kombináciu pre optimálny rast a rodivosť:

1. Slabo rastúci podpník - slabo rastúca odroda: Stromy silno a skoro rodia, slabo rastú, majú krátku životnosť - neodporúča sa.
2. Slabo rastúci podpník - stredne silno rastúca odroda: Je najvhodnejšia pre rast a rodivosť.
3. Slabo rastúci podpník - silno rastúca odroda: Neodporúča sa, vrúbeľ sa často vylamuje, vzniká veľký zával.
4. Stredne silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda: Neodporúča sa kvôli zníženej rodivosti.
5. Stredne silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda: Rodivosť sa odďaľuje, rast koruny je bujnejší.
6. Silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda: Neodporúča sa kvôli zníženej rodivosti.
7. Silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda: Bujný rast, dlhoveké stromy, rodivosť je neskoršia, ale trvá do vysokého veku.

Špecifické metódy vrúbľovania

Pridávanie (Ablaktácia)

Pri tomto spôsobe materská rastlina (vrúbeľ) ostáva na vlastných koreňoch spojená s podpníkom až do zrastenia. Z podpníka a materskej rastliny sa vyreže úzky pás kôry dlhý 40-60 mm s tenkou vrstvou dreva. Rezné rany na podpníku a na materskej rastline musia byť rovnako veľké, aby sa po priložení presne kryli. Púčiky vrúbľa musia smerovať hore. Výhonok podpníka a materskej rastliny sa spojí a pevne zviaže. Po zrastení sa odstraňuje koreňová časť materskej rastliny (vrúbľa) a časť podpníka nad miestom spojenia s vrúbľom. Ablaktácia sa v súčasnom ovocinárskom škôlkárstve nepoužíva.

Kopulácia (Spojkovanie)

Podmienkou pre použitie kopulácie je rovnaká hrúbka podpníka a vrúbľa. Najprv sa v požadovanej výške zreže šikmým a hladkým rezom podpník, čím vznikne pretiahnuto elipsovitá rezná rana. Šikmým a hladkým rezom sa zreže aj vrúbeľ tak, aby sa najspodnejší púčik vrúbľa nachádzal v hornej štvrtine časti vrúbľa nachádzajúcej sa oproti reznej rane. Vrúbeľ sa potom skráti tak, aby mal 2-5 púčikov, priloží sa reznou ranou na reznú ranu podpníka a pevne sa priviaže. Miesto vrúbľovania - ak sa na zviazanie použilo lyko - sa zatrie štepárskym voskom (alebo aspoň prípravkom na ošetrenie rán) tak, aby sa do rany nedostala voda, vzduch a patogénne organizmy. Voskom sa zatiera aj rezná rana na vrchole vrúbľa.

Všeobecné princípy a postup štepenia

Definícia a význam štepenia

Štepenie je spôsob vegetatívneho rozmnožovania ovocných stromov, pri ktorom sa časť jednej rastliny (vrúbeľ) spojí s podpníkom druhej rastliny. To nám umožňuje vrúbľovať nové odrody, prevrúbľovať staré stromy a získať kvalitné plody. Vďaka tejto metóde je viac pravdepodobné, že vyrastie geneticky presná kópia pôvodnej odrody. Skvelým tipom je prečítať si rozhovor s Jánom Vigodom, ktorý je známy tým, že zachraňuje staré, pôvodné odrody ovocných drevín a pestuje viacero odrôd ovocných stromov na jednom podpníku.

Rozdiel medzi štepením, očkovaním a vrúbľovaním

Štepenie je zastrešujúci pojem pre spojenie dvoch častí rastlín. Vrúbľovanie je konkrétny druh štepenia, pri ktorom sa na podpník vkladá malý výhonok (vrúbeľ) z ušľachtilej odrody. Očkovanie je tiež podtyp štepenia, pri ktorom sa prenáša len jeden jediný púčik - tzv. očko - spolu s kúskom kôry.

Kedy štepiť: Optimálny čas a príprava

Optimálny čas na štepenie ovocných stromov je zvyčajne na jar, keď začne prúdiť miazga. Tento proces sa najlepšie vykonáva, keď je strom v aktívnom raste, teda počas jarných mesiacov, keď teploty stúpajú a strom sa začína prebúdzať z vegetačného pokoja. Aby bolo štepenie úspešné, je dôležité správne načasovanie, vhodný typ štepu a presné technické prevedenie.

Pre úspešné vrúbľovanie musíte pracovať len so zdravým vrúbľom a neskôr dobre zaštepenou a ošetrenou časťou stromu. Pre zdravý vývin letorastov, odolnosť rastlín voči hubám a plesniam je mnohými zákazníkmi overená kvalita prípravku Horká soľ s Boraxom. Na vrúbľoch musí byť dosť zdravých púčikov. Medzi vrúbľom a podpníkom musí byť kompatibilita.

Kľúčové kroky pri štepení

Ak sa rozhodnete pre štepenie ovocných stromov, je dôležité postupovať podľa niekoľkých kľúčových krokov:

1. Výber vhodných podnoží a štepencov: Podnož je základom pre celý proces, preto je dôležité vybrať správny druh, ktorý je odolný a prispôsobený vášmu prostrediu. Štepenec by mal byť z kvalitnej odrody, ktorú chcete pestovať.
2. Príprava podnože a štepenca: Prvým krokom pri štepení je pripraviť podnož. Na podnoži urobte rez pod uhlom 45° alebo rovný rez, podľa typu štepenia, ktoré chcete vykonať. Na štepenci urobte rovnaký rez ako na podnoži, aby obidve časti mali rovnaký priemer a aby sa lepšie spojili. Je dôležité, aby sa oba rezy (na podnoži a štepenci) perfektne zhodovali a aby došlo k čo najlepšiemu kontaktu medzi oboma časťami.
3. Spojenie a upevnenie: Spojte podnož a štepenec tak, že ich presne zjednotíte, aby bolo medzi nimi maximálne spojenie. Po pripojení upevnite štepenec na podnož pomocou očkovacej pásky alebo plastovej pásky. Techník je skutočne veľa, no pri každej musíme zabezpečiť, aby napojenie vrúbľa bolo pevné, v miestach tesne pod kôrou. Práve tam sú najdôležitejšie cievy a zväzky pre výživu a rast. Rez nech je hladký, pri takmer každej technike vrúbľovania sa odporúča o dĺžke max. 3 cm. Spoje spevňujeme štepárskou páskou.
4. Ochrana miesta štepenia: Po spájaní oboch častí je dôležité, aby bolo spojenie chránené pred vysychaním a infekciami. Na tento účel môžete použiť špeciálny vosk alebo farbu na ochranu rany. Všetky rany (po celej ploche) ošetrujeme voskom alebo emulziou.

Starostlivosť po štepení

Po štepení je potrebné venovať pozornosť starostlivosti o rastlinu. Strom treba pravidelne polievať, ale nie preliatím, aby nedošlo k hnilobe. Aj keď je štepenie pomerne jednoduché, začínajúci záhradníci môžu urobiť niektoré bežné chyby, ktoré môžu znížiť šance na úspech. Ak dodržíte správny postup a vyberiete vhodné podnože a štepence, môžete sa tešiť z úspešného výsledku a bohatých úrod.

Dôležité upozornenie: Šarka sliviek

Vrúbľovanie, štepenie či očkovanie sliviek sa záhradkárom - začiatočníkom vo všeobecnosti neodporúča. Nie kvôli náročnosti techniky, tá je pomerne jednoduchá, ale skôr z dôvodu, že si môžete do zdravého stromu naočkovať s novou odrodou slivky aj šarku. Je to nebezpečné ochorenie, ktoré likviduje celé slivkové sady. Ak ste si zdravotnou kondíciou očkovacieho materiálu naozaj istí, očkovanie sliviek sa v praxi uplatňuje najmä počas leta. Viac informácií o šarke na slivkách nájdete v katalógu chorôb a škodcov, v časti choroby sliviek.

tags: #odber #ociek #na #stepenie