Citrónovníkovec trojlistý, známy aj ako citrónovník trojlistý, citrónovec trojlistý, alebo v bežnej reči trifoliáta (lat. Poncirus trifoliata (L.) Raf., 1838), je subtropický opadavý ker alebo nízky strom z čeľade rutovité. Je blízko príbuzný citrusom a pochádza zo Strednej Ázie, konkrétne z Číny a Kórey.
Táto rastlina je charakteristická svojou mimoriadnou mrazuvzdornosťou, ktorá dosahuje až do -25 °C, pričom niektoré zdroje uvádzajú až do -27 °C. Ide o opadavý ker alebo nízky strom, ktorý dorastá do výšky približne 2 až 3 metrov, zatiaľ čo v domovine môže dosahovať až 7 metrov. Vetvy sú dlhé a vyznačujú sa prítomnosťou veľkých tŕňov, hoci boli vyšľachtené aj beztrňové formy. Listy sú malé, typicky trojpočetné, striedavo usporiadané, s prostredným listom dlhým 3-5 cm a krajnými 2-3 cm. Rozmleté listy vydávajú charakteristickú citrusovú vôňu.
Plody a ich využitie
Plody citrónovníkovca trojlistého sú spočiatku zelené, po dozretí nadobúdajú sýto žltý odtieň. Sú guľovité, plstnaté, väčšinou hrboľaté, s priemerom približne 30 až 50 mm (3-5 cm). Dužina je horko-kyslá, vzhľadom na chuť nejedlá a obsahuje veľké množstvo výrazných silíc a veľký počet semien. Semená sú polyembryonické, v reze biele.
Napriek horkej a zvieravej chuti dužiny môžu plody poslúžiť na prípravu marmelády. Čerstvé plody obsahujú málo šťavy, ale z dlhšie skladovaných možno pripraviť tonizujúci nápoj s obsahom vitamínu C. V ázijských krajinách sa listy niekedy používajú ako korenie, prípadne aj plody v liečiteľstve. V tradičnom liečiteľstve bol sušený plod používaný ako močopudný prostriedok, preháňadlo, pri zažívacích problémoch, proti nadúvaniu, na potlačenie zvracania, na uvoľnenie kŕčov, proti bolestiam zubov a na sťahovanie ciev. Odvar z kôry sa používal na odkašliavanie a znižovanie horúčky.
Plody sú tiež veľmi dekoratívne a dlho zostávajú na rastline, čím obohacujú jej vzhľad najmä na jeseň a v zime. Môžu sa použiť ako ozdoba v interiéri, kde vylučujú príjemnú vôňu, a dajú sa kombinovať s plodmi dulovca.
Pestovanie a nároky
Citrónovníkovcu trojlistému sa dobre darí v humusovej, priepustnej pôde, no znáša aj ľahké piesočnaté, stredne ťažké i veľmi ťažké ílovité pôdy s dostatkom vlahy. Hodnoty pH by sa mali pohybovať od 5,5 do 6,0. Rastlina rastie pomaly a rozmnožuje sa semenami, no je možné ju množiť aj odrezkami. Preferuje vzdušnejšiu, piesočnato-ílovú, humusovú, mierne kyslú až neutrálnu pôdu. Neznáša suché, kamenisté, ťažké a zamokrené pôdy s vysokou hladinou spodnej vody. Vlhkosť potrebuje, ale nie nadbytočnú. Aj keď pomerne dobre zvláda nízke teploty, nemal by sa vysádzať do mrazových dolín. Ideálne sú chránené, slnečné stanovištia s mierne kyslou až zásaditou pôdou.
Pri pestovaní je dôležité, aby letorasty vyzreli, čo je podmienkou pre úspešné prečkanie zimy, najmä u mladších rastlín, ktoré sú choulostivejšie a na zimu je potrebné ich chrániť, napríklad nástielkou z lístia a čečiny. Ak aj dôjde k namrznutiu koncov výhonkov, na jar sa jednoducho odrežú a rastlina rýchlo zregeneruje. Rastlina je citlivá na obsah vápnika a solí, najmä chloridov.
Citrónovníkovec trojlistý sa dá pestovať aj ako okrasný ker, prípadne na živý plot, pretože jeho tŕne tvoria nepreniknuteľnú bariéru. Môže byť tiež tvarovaný na kmienok s korunkou, čo uľahčuje manipuláciu okolo rastliny.
Využitie ako podpník a hybridizácia
Medzi pestovateľmi citrusov je citrónovníkovec trojlistý veľmi obľúbený, keďže je hojne využívaný ako mrazuvzdorná podnož pre všetky druhy citrusov. Roubovancom (vrúbľovancom) prepisuje čiastočne zakrpatený rast a zvyšuje ich odolnosť proti nízkym teplotám (približne o 3 °C). Kuriozitou je, že sa tu vrúbľuje stálezelená drevina na opadavú podnož, pričom srastenosť je veľmi dobrá.
Citrónovníkovec je blízky príbuzný klasickým citrusom, preto sa s nimi dobre kríži. Vďaka tomu možno na jeho mrazuvzdorných podpníkoch pestovať citrusy aj v chladnejších podmienkach. Vzniknuté druhy sú mrazuvzdornejšie a majú veľmi krátku až žiadnu potrebu dormancie (vegetačného pokoja). Bolo vyšľachtených mnoho hybridov s rôznou odolnosťou voči nízkym teplotám, s jednoduchými aj trojpočetnými listami, opadavé, neopadavé, prípadne čiastočne opadavé. Žiadny z hybridov však nedosahuje takú odolnosť voči nízkym teplotám ako pôvodný citrónovníkovec. Medzi známe krížence patria citranže, citradie, citrumelo a iné, ktoré vznikli krížením s rôznymi druhmi citrusov.
Hybridy, ako napríklad Citrumelo Swingle (hybrid citrónovníkovca a grapefruitu), znášajú mrazy do -15 °C a majú plody veľkosti stredných pomarančov eliptického tvaru.
Taxonómia a históriá
Pôvodne bol citrónovníkovec trojlistý začlenený Linnaem do rodu Citrus. Rod Poncirus bol vytvorený Rafinesque-om v roku 1815. Jeho postavenie ako člena samostatného rodu bolo potvrdené Swingle-om po viac ako 100 rokoch. V súčasnosti bol Poncirus trifoliata znova zaradený do rodu Citrus, čím sa botanicky správne nazýva Citrus trifoliata.
Pochádza zo severnej až strednej Číny, kde je pestovanie rozšírené a rastie tam už tisícročia. Predpokladá sa, že do Japonska sa trifoliáta dostala okolo 8. storočia. V Európe sa pestuje ako okrasný ker, prípadne živý plot.
Kultivary
Existuje viacero originálnych klonov veľkokvetého citrónovníkovca, napríklad varieta s malými plodmi P. trifoliata ’Microcarpa’, so zlatobodkovanými listami P. trifoliata ’Punctata’, alebo s bizarne pokrútenými konármi P. trifoliata ’Flying Dragon’. Kultivar ’Flying Dragon’ je obzvlášť atraktívny vďaka svojim dramaticky pokrúteným konárikom a ostňom, ktoré evokujú letiaceho draka.
Tri dôvody, prečo pestovať medovku citrónovú vo vašej opeľovacej záhrade
tags: #odkial #pochadza #citronovnik #trojlisty