Rajčiak jedlý alebo paradajka (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože neprečkajú mrazy. Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Z botanického hľadiska sú paradajky ovocím. Druh je samozrejme iba jeden - paradajka, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky, medzi ktorými si vyberie určite každý.
Typy a výber odrôd paradajok
Paradajky delíme do troch základných skupín: na kríčkové, tyčkové a cherry. Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody a vyššie výnosy. Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov, vďaka čomu je schopný rásť aj sám bez opory. Cherry odrody sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu. Čo odroda rajčín, to iná chuť - sladké, kyslé, aj niečo medzi tým.
Pre vysoké tyčkové druhy paradajok sme sa rozhodli pre ich vyššiu výnosnosť a šetrenie miesta na záhrade. S hľadaním odrôd, ktoré sme chceli zaradiť do pestovania, sme si dali naozaj záležať. Prehľadávali sme diskusné fóra a zapisovali odrody, na ktorých sa zhodlo viacero ľudí, že im chutia najviac. Vyberali sme semená paradajok, s ktorými majú záhradkári dobrú pestovateľskú skúsenosť na Slovensku, najďalej v Česku. Vzhľadom na kapacitné možnosti našej záhrady sme nakoniec vybrali 12 odrôd, prevažne tyčkových paradajok. S odrodou Tornádo, ktorá je bez pochýb jedna z najodporúčanejších, sme už mali skúsenosť z minulosti, preto sme ju do tohto testovania nezaradili.
Semená sme nakupovali v rôznych obchodoch na Slovensku i v Česku. Holandské semená paradajok, aj keď na ne počuť v poslednej dobe pozitívne ohlasy, sme do testovania tento rok nezaradili. Všetky paradajky boli svojpomocne pestované z kupovaných semien z rôznych e-shopov. Z každej odrody boli vysadené štyri rastliny, aby bolo možné porovnávať aj v rámci tej istej odrody. Chuť paradajky bola najdôležitejším, ale nie jediným cieľom tohto testovania. Už 10 rokov, odkedy máme vlastnú záhradu, tu pestujeme paradajky. Skúšali sme rôzne druhy, vlastnoručne vypestované aj kupované, vypestované z vlastných semien aj kupovaných. Paradajky sú u nás obľúbené, preto im venujeme veľkú pozornosť aj miesta v záhrade, no chuť, ako si pamätáme z detstva, sme nevedeli nájsť.
- Klasické tyčkové odrody: Tornádo F1 (vysoká rastlina, veľké, červené, okrúhle plody), Štart (skorý hybrid, guľovité, stredne veľké, lesklé a pevné, tmavočervené, šťavnaté a sladké plody s hmotnosťou 70-90 g, odolné voči praskaniu), Niki (takmer guľatý hladký plod červenej farby s hmotnosťou 100 až 110 g, vyfarbuje sa aj pri stopke bez zeleného prstenca, zber po 90 dňoch).
- Kríčkové odrody: Darinka (tradičná česká odroda, pevné, nepraskajúce plody vhodné na prepravu, guľaté, podobné Tornádu, nízke kríčkové rastliny, plody dozrievajú hromadne vo viacerých várkach, vhodná na konzervovanie), Vilma (veľmi kompaktný rast), Baby Boomer (bujnejšie rastie).
- Cherry/menšie odrody: Tumbling Tom Yellow (malé žlté plody na drobnom kríku), Mirado Red (drobné, oválne plody rastúce v trsoch), Tumbling Tom Red (červený) a Tumbling Tom Yellow (žltý) - previsnutým rastom sa vyznačujúce odrody s potlačenou apikálnou dominanciou, vyžadujú čiastočné „presvetľovanie“ odstraňovaním výhonkov.
- Farebné a špeciálne odrody: Purple Bumble Bee, Sunchocola F1, Limetto F1, Snow Berry.
Predpestovanie sadeníc
Paradajky je možné pestovať buď zo zakúpených sadeníc (klasické aj vrúbľované), alebo zo semienok. Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné. Polovica marca je vhodným termínom na výsev semien rajčiakov. Nespravíte chybu, ak budete vysievať až na Jozefa. Päťdesiat až šesťdesiat dní je na predpestovanie sadeníc dostatočný čas. Príliš skoré výsevy majú za následok vytiahnuté rastliny, s ktorými sa pri vysádzaní zle manipuluje.
Výber semien a substrátu
Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky. Na obale je vždy uvedená odroda aj ďalšie dôležité informácie, ako je vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu. Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Vysievajte do kvalitného výsevného substrátu, jeho vrstva vo výsevnej debničke nemusí byť vysoká, stačí 5 cm. Každá výsevná miska musí mať na spodku dierky - odtokové otvory, ktorými po zaliatí odtečie prebytočná voda.
Výsev a pikírovanie
Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť. Väčšie množstvo osiva môžete vysiať „naširoko“, menšie partie do riadkov. Nezabudnite výsev označiť názvom odrody alebo číslom, ku ktorému máte napísanú a dobre uloženú legendu. Nevysievajte semienka nahusto, ich vzájomná vzdialenosť by mala byť približne 1 cm v riadku.
Výsevy dobre polejte a umiestnite na pár dní na miesto s teplotou 22 až 25 °C, pričom prvých pár dní semená nepotrebujú svetlo. Pozorne výsevy sledujte a keď začnú klíčiace rastlinky „háčkovať“ - nad povrchom sa objavia háčiky hypokotylu, ktoré vynesú na povrch podlhovasté klíčne lístky, premiestnite výsevné misky na priame svetlo a znížte teplotu na 16 až 18 °C. Nechajte rastliny zosilnieť a pikírujte až vtedy, keď sa objaví prvý pravý lístok. Ak ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky. Na pikírovanie si pripravte väčšie črepníky alebo tégliky, optimálne také, ktoré zabezpečia vzdialenosť medzi rastlinami 10 x 10 cm. Naplňte ich kvalitným záhradníckym substrátom a semenáčiky prepikírujte tak, že ich ponoríte až po klíčne lístky. Črepníky s rastlinami umiestnite do skleníka, pareniska alebo za okno tak, aby mali čo najviac svetla. Optimálne teploty na predpestovanie sú 18 až 20 °C cez deň a 12 až 15 °C v noci. Pri zamračenom dni sa snažte teplotu o 2 až 4 °C znížiť. Príčinou „vyťahovania sa“ sadeníc je vždy disproporcia medzi teplom a svetlom - vysoká teplota pri nízkom svetelnom pôžitku. Predtým sa pikírovalo do debničiek na vzdialenosť 8 x 8 až 10 x 10 cm, výsledkom bola takzvaná „trhaná“ alebo voľnokorenná sadba. Takáto priesada však podstatne viac trpí šokom pri presádzaní.
Zálievka a silné priesady
Sadenice polievajte dva až trikrát týždenne. Medzi jednotlivými zálievkami nechajte substrát čiastočne preschnúť, iba tak dosiahnete silné sadenice so zdravými koreňmi. Trvalé prevlhčenie substrátu má často za následok odhnívanie koreňov. Optimálna sadenica rajčiakov je kompaktná, zdravá a môže mať základy prvého kvetenstva, prípadne aj prvé malé plody. Sadba by nemala byť prerastená, vytiahnutá, s dlhými internódiami spôsobenými zlými svetelnými podmienkami v čase predpestovania.
Výsadba a starostlivosť v záhone
Ak máme predpestované či priamo zakúpené sadenice, môžeme sa vrhnúť paradajky zasadiť. Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a tepla. Rajčiakom svedčí teplé, vzdušné, výhrevné stanovište chránené pred vetrom a priamym dažďom. Miesto by malo byť vzdušné, aby po ranných rosách v neskorom lete listy čo najrýchlejšie obschli. Ušetríte si tým mnoho trápenia s listovými chorobami.
Príprava pôdy a výsadba
Pôdu na jeseň vyhnojíme maštaľným hnojom. Do nevykurovaných rýchliarni vysádzame v druhej polovici apríla, von na záhon po 15. máji. Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40 (50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Všetky semená rajčín sme vysievali v rovnakom termíne, 8. marca, do substrátu pre výsev a množenie. Boli pikírované, 2 x presádzané stále do väčších kvetináčov, nehnojené, až do výsadby na vonkajší záhon 1.
Opora a ochrana
Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách. Kolíkové odrody počas vegetácie vysádzame k opore a odstraňujeme bočné výhony z pazúch listov. Poučení z minulosti, keď sme museli paradajky v auguste dodatočne vyväzovať na kadejaké kolíky, sme vyhotovili konštrukciu z roxorov, ktorá špirálové tyče drží zhora vo zvislej polohe a nedovolí sa paradajkám vyvracať. Špirála, ktorá drží paradajku už od koreňa, je s roxormi spojená drôtom, čo umožňuje paradajkám rásť do výšin a prinášať ešte viac úrody. Tri týždne po vysadení boli paradajky preventívne striekané meďnatým prípravkom Champion 50 wg proti plesniam (minulý rok plesne zlikvidovali celú úrodu) s opakovaním po 2 týždňoch. Následne boli raz ošetrené hnojivom s repelentnými účinkami pred voškami a bzdochami. Výskyt škodcov, hlavne bzdoch, sme monitorovali priebežne počas vylamovania zálistkov.
VŠETKO, ČO SOM SI PRIALA VEDIEŤ, KEDY SOM ZAČALA S pestOVANÍM PARADAJOK 🍅
Zálievka a hnojenie
Paradajky sú náročnou kultúrou vyžadujúcou starostlivú agrotechniku. Vyžadujú teplú a chránenú lokalitu. Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit. Pri nákupe zvoľte Symbivit na zeleninu, ktorý je v predaji v malom balení (150 g) alebo po 750 g vo väčšom balení. Po násade plodov sme už paradajky nijak nehnojili, ani neošetrovali. Zaistíme pravidelnú zálievku v dlhších časových intervaloch. Najväčšia spotreba vody nastáva v dobe tvorby plodov, menšia spotreba vody je počas zretia plodov. Zalievame vždy po zbere, aby sa znížilo nebezpečenstvo praskania plodov. Rastliny polievajte dopoludnia, nikdy nie na listy.
Zaštipovanie
So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň. Kolíkové rajčiaky v nádobách nerastú „len tak”. Musíte ich vyväzovať, vyštipovať bočné výhonky, polievať a hnojiť. Najkrajšie rajčiaky a najbohatšiu úrodu má ten, kto s nimi „spáva a spieva im“, čiže sa o ne stará každý deň. Len tak môže zbadať prvé príznaky choroby, vošky alebo roztoče na listoch, či prvé príznaky vädnutia z nedostatku vlahy. Rajčiaky neznášajú dovolenku - vašu dovolenku.
Pestovanie paradajok v nádobách
Ak chcete pestovať v nádobách skutočne plnohodnotné rastliny rajčiakov, siahnite po kolíkových odrodách. Kríčkovité odrody porastú aj v bežných debničkách, v ktorých pestujete muškáty alebo petúnie. Kolíkovým rajčiakom doprajte nádobu s objemom 10 až 30 litrov. Môžete zvoliť keramiku či kameninu, alebo plast. Substrát musí byť ten najkvalitnejší nezliehavý, pretože rastliny budú v nádobách niekoľko mesiacov. Rajčiaky v nádobách sú od vás plne závislé, potrebujú pravidelné prihnojovanie a zálievku, ktorá závisí od vzrastu rastliny a okolitej teploty. Pri plne narastených rastlinách a v horúcom lete je nutná každodenná zálievka.
Južná expozícia so strieškou presahujúcou obvod domu je ideálnym miestom na pestovanie rajčiakov vo veľkých nádobách. Chráni ich pred dažďom, stena domu sa cez deň nahreje a v noci uvoľňuje teplo, čím vytvorí pre rastliny priaznivú mikroklímu. Prakticky bez chemickej ochrany budete mať zdravé a rodiace rastliny až do neskorej jesene.
Odroda 'Karla' a skúsenosti s inými odrodami
„Rajčiakové preferencie“ každého z nás sú odlišné. Niekto má rád stogramovú klasiku, iný preferuje veľké biftekové plody, ďalší nedá dopustiť na „žlté hruštičky“. Pre jedného musí byť plod zásadne červený, druhý je aj očami a miluje rajčiaky oranžové, žlté, karmínové alebo dokonca zelené. Výber je na vás, ak však chcete pestovať rajčiaky na obmedzenej ploche pre okamžitú spotrebu, siahnite po malých „jednohubkách“ - rajčiakoch čerešňových, datľových, srdiečkových alebo hruštičkových.
Paradajka 'Karla'
Rajčiak kríčkový Mini pre balkóny Karla je stredne skorá odroda s veľmi kompaktným kríkom určená pre balkóny, parenisko, malé záhradky apod. Plody sú plocho guľovité, veľké, veľmi pevné s vynikajúcou farbou dužiny, s vysokým obsahom lykopénu - červeného farbiva. Ak sa nareže, vyniká jej vysoko intenzívna červená farba dužiny. Odroda je vhodná pre samozásobenie a krátkodobé skladovanie (2 - 3 týždne). Je vhodná aj na výrobu domácich kečupov a pretlakov.
Pri našom testovaní však odroda 'Karla' zanechala zmiešané dojmy. Bola to mäsitá paradajka s tuhou šupou, ktorú sme vypľuli. Mala najrozsiahlejší a najškaredší zelený prstenec.
Ďalšie testované a hodnotené odrody
Prvé plody paradajky Latah dozreli 5. júla. Ich výrazná intenzívna paradajková (skôr kyslejšia) chuť potešila v predstihu 3 týždne pred ostatnými odrodami. Výnosnosť vzhľadom na kríčkovú odrodu bola výborná, ale plody rýchlo prezrievali, praskali a hnili.
Nízka balkónová odroda paradajky Red robin prekvapila chuťou a mimoriadne štedrou násadou plodov. Veľkosťou ako čerešne tešili hlavne deti. Chuť bola sladkokyslá, skôr výraznejšia. Na pestovanie v záhonoch boli pomerne náročné, listy chytali pleseň, vyžadovali si pravidelnú starostlivosť.
Odroda Oxheart mala chuť výraznú, sladšiu, mierne kyslú, plody stredne veľké, náchylnejšie na praskanie, občasný výskyt zelených golierov. Jednu z troch Štart F1 paradajok chytila pleseň mesiac po vysadení.
Tastier F1 veľkosťou plodov pripomínala Štart F1. Stredne veľké okrúhle plody mali výraznejšiu paradajkovú chuť, no o čosi tvrdšiu šupku. Nepraskajú, majú kašovitejšiu až mäsitú konzistenciu.
Oranžové oválne paradajky milovali všetky deti pre ich farbu a výraznú sladkú hroznovú chuť.
Datlo paradajky plodili najdlhšie zo všetkých, oberali sme ich ešte v novembri, aj keď kvalita tejto tyčkovej paradajky bola oveľa horšia ako v lete. Plody boli náchylné na praskanie, čo vzhľadom na bohatú úrodu jedného kríka neprekážalo, ale listy veľmi rýchlo podliehali skaze a uschýnali.
Divoké paradajky (alebo 'Wild Tomato', druhu Solanum pimpinellifolium) rástli nekontrolovateľne bujne, jedna tyč na paradajky im bola málo. Majú maličké rajčiaky veľkosti čiernych ríbezlí. Plody dosahujú hmotnosť iba 1 až 2 g, v strapcoch ich však býva sto i viac. S veľkosťou čučoriedok a chuťou po jahodách boli jednoznačným favoritom pre všetky deti. Jedli ich aj tí, ktorí bežne paradajky nemajú radi. Akákoľvek kyslosť v tejto paradajke absentovala. Majú typickú rajčiakovú chuť a sú favoritom tých najmenších a najmladších záhradkárov. Rastliny majú veľmi bujný rast a vyžadujú veľa priestoru. Môžete ich pestovať na zemi aj vyviazať k opore. Šťavnaté jednohubky prekvapili extrémne bujným rastom a násadou plodov. Veľkou nevýhodou však je, že plody nedozrievajú naraz na strapci, ale postupne, teda sa musia oberať zvlášť. Nevadilo by to, keby od stopky pekne odchádzali.
Vejce ptáka ohniváka nás okrem názvu lákalo aj preto, lebo farba plodov na rastline mala byť prekvapením. Zo semien nám vyrástli žlté aj červené, chuťovo totožné tyčkové paradajky. Potešili veľkou výnosnosťou plodov výbornej kvality, nepraskali, nedeformovali sa. Chuť však nebola výrazná.
Väčšie krásne lákavé čerešničky na tyčkovej paradajke vyrastali na neúnavne, bujne rastúcich stonkách Bejbina F1. Nevýhodou je, že začali dozrievať pomerne neskoro. Šťavnaté plody prinášala táto odroda paradajky veľmi kvalitné, nepraskali, s tvrdšou šupkou. Sladkokyslou chuťou však výrazne nezapôsobili. V čase, keď iné paradajky už končili, Bejbino bol na vrchole síl a prinášal stále pomerne veľkú úrodu.
Chuť Brandywine je menej sladká a mierne kyslá zároveň, plody obrovské, mäsité, ale zároveň šťavnaté. Praskajú však a majú v sebe diery (ubytovali sa tam pavúky), šupka jemná. Šokovali extra slabou výnosnosťou, na jednej rastline dozrelo najviac 20 paradajok. Obrovských, ale deformovaných, s veľkým odpadom pri vykrajovaní. Plody sa tvoria len na začiatku sezóny, neskôr sa už z kvetov nevyvíjali plody.
San Marzano F1 tvarom plodov pripomínali skôr papriku. Táto odroda zanechala u nás protichodné dojmy aj názory. Jedným chutila najviac, druhým najmenej, niektoré plody boli ukážkovo pekné, iné deformované so zeleným golierom, popraskané. Dozrievali medzi poslednými. Zaujímavé je, že chuť plodov sa menila v čase a lepšie chutili na jeseň.
Paradajky Stupické poľné rané a Money maker dozrievali ako posledné. Stredne veľké rajčiny Stupických raných s tvrdou šupkou, zeleným golierom na každom plode s nevýraznou mdlou chuťou nezanechali vôbec dobrý dojem. Napriek tomu bol výnos pomerne dobrý. Najväčším prepadákom v našej testovačke bol Money maker, od ktorého sme si podľa recenzií sľubovali azda najviac. Kompletne túto odrodu napadla húsenica (iných odrôd sa nedotkla).
Odpoveď na to, či tá najlepšia paradajka ešte existuje, nie je taká jednoduchá, ako sme si mysleli. A možno sme si tú chuť len zidealizovali, veď aj čokoláda v detstve chutila viac ako teraz.
Zber úrody
Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber. Ak ste z Bratislavy alebo máte cestu okolo a chcete ochutnať šťavnaté paradajky z nášho vlastného pestovania, zastavte sa na samozber paradajok, prípadne vám ich vieme pripraviť aj my.
Nutričné hodnoty paradajok
Paradajky patria aj na Slovensku medzi najobľúbenejšie druhy zeleniny. Jej dôležitou súčasťou je farbivo lykopén. Ten patrí medzi karotenoidy a okrem červenej farby sa vyznačuje antioxidačnými účinkami, vďaka ktorým dokáže chrániť bunky pred nežiaducimi voľnými radikálmi. Najviac lykopénu je vo vonkajšej šupke paradajok a celá rajčina priemernej veľkosti obsahuje asi 3 mg lykopénu. Najväčším svetovým producentom rajčín je Čína.
tags: #odroda #paradajok #karla #skusenosti