Poľnohospodárstvo na Slovensku prešlo v uplynulých rokoch výraznou transformáciou, ktorá bola spôsobená prechodom z centrálne riadenej na trhovú ekonomiku a súvisiacimi zmenami vlastníckych pomerov. Rastlinná výroba, ktorá sa zaoberá pestovaním rastlín v najširšom slova zmysle s využitím rôznych praktických, vedeckých a agrotechnických opatrení, je kľúčová pre udržanie života kultúrnych rastlín a zvýšenie ich produkcie a kvality. Medzi najdôležitejšie a základné skupiny plodín patria obilniny, ktoré tvoria ťažisko rastlinnej výroby vo všetkých regiónoch Slovenska. Medzi ne patrí aj jačmeň jarný, ktorého produkcia sa využíva vo výžive hospodárskych zvierat, na výrobu osív a v rôznych odvetviach priemyslu.
Napriek priaznivým prírodným podmienkam Slovenska na výrobu obilnín, úrody jačmeňa jarného majú klesajúcu tendenciu. Príčinou nie sú len meniace sa klimatické podmienky, ale aj rastúce ceny vstupov, ktoré obmedzujú pestovateľov vo zabezpečení potrebných materiálových vstupov. Je preto nevyhnutná spolupráca vedy a praxe, ktorá by pretransformovala existujúce odborné, teoretické a praktické poznatky do nových trhových a konkurenčných podmienok.
Jačmeň siaty v štruktúre rastlinnej výroby
V podmienkach Slovenskej republiky tvoria obilniny, a najmä jačmeň jarný, významnú skupinu poľných plodín. Jačmeň jarný je po pšenici druhou najvýznamnejšou hustosiatou obilninou na Slovensku. Vo svetovej produkcii jačmeň figuruje na štvrtom mieste za pšenicou, ryžou a kukuricou. V roku 1996 dosahovala pestovateľská plocha jačmeňa celosvetovo 75 miliónov hektárov s produkciou 161 miliónov ton.
Jačmeň je cennou surovinou na výrobu jačmenných krúp, náhradky kávy, sladových a farmaceutických výťažkov, piva a predovšetkým prispieva k zabezpečeniu krmovinovej základne. Je to produktívna plodina, ktorá dokáže za pomerne krátke vegetačné obdobie (95 - 120 dní) vytvoriť značné množstvo akostnej organickej hmoty.
Pestovanie sladovníckeho jačmeňa má aj agrotechnické výhody. Vďaka krátkemu vegetačnému obdobiu včas uvoľňuje pôdu, čo umožňuje získať strniskové miešanky na zeleno a dôkladne pripraviť pôdu pre následné plodiny. Pri sladovníckom jačmeni je dôležitým kritériom obsah bielkovín, ktorý by sa mal pohybovať v rozmedzí 9,5 - 10,5 %.
Historický vývoj pestovania jačmeňa
Jačmeň patrí medzi najstaršie pestované obilniny. O jeho pestovaní pred tisíckami rokov svedčia archeologické nálezy z Číny, Malej Ázie, Arménska, Iraku a ďalších lokalít. Historické doklady o pestovaní jačmeňa v Číne a Indii pochádzajú z obdobia okolo roku 2000 pred naším letopočtom. Dotácia zostáva otázkou, či sa začali pestovať skôr viacradové alebo dvojradové formy jačmeňa.
Vývoj pestovateľských plôch a úrod na Slovensku
Pestovateľské plochy jačmeňa siateho na Slovensku zaznamenali v minulosti výkyvy. V rokoch 1971 - 1972 dosiahli 328 000 ha, po čom nasledoval prudký pokles. V období rokov 1989 - 1998 naznačuje vývoj pestovateľských plôch jarných hustosiatych obilnín mierny nárast oproti roku 1990. Od roku 1993 však priemerné úrody jačmeňa poklesli pod 4 t/ha.
Taxonómia a morfológia jačmeňa
Rod Jačmeň (Hordeum L.) patrí do čeľade lipnicovitých (Poaceae L.). Rozlišujú sa dva hlavné druhy:
- Hordeum distichon L. (jačmeň dvojradový)
- Hordeum vulgare L. (jačmeň viacradový)
Jačmene sa delia na dvoj- a viacradové podľa počtu plodných kláskov na jednotlivých článkoch klasového vretena:
- Jačmene viacradové majú na každom článku klasového vretena 3 plodné klásky. Pri šesťradových formách (subsp. hexastichon) sú klásky usporiadané do pravidelných šesť radov, vytvárajúcich šesťcípú hviezdu. Štvordradové formy (subsp. vulgare) majú nepravidelne usporiadané klásky, ktoré pri pohľade zhora vytvárajú dojem usporiadania do tvaru kríža.
Morfologické znaky jačmeňa
Koreňová sústava jačmeňa je zväzkovitá, rozprestiera sa až do hĺbky 1,2 metra a pozostáva z koreňov zárodočných a adventívnych.
Steblo sa začína vytvárať po založení odnožovacieho kolienka. Je väčšinou duté a pozostáva z 5 - 6 článkov. Každá odnož má samostatnú koreňovú sústavu.
Listy sú usporiadané na nódiach stebla. Pozostávajú z pošvy a úzkej čepele s pozdĺžnou žilnatinou. Medzi listovou pošvou a čepeľou sa nachádza jazýček.
Klas je zložený z klasového vretena a kláskov. Na uzlinách jednotlivých článkov klasového vretena sa nachádzajú 3 jednokveté klásky, každý s dvomi kláskovými plievami a jedným kvetkom.
Plod je jednosemenná nažka - zrno (obilka). Obalové vrstvy tvoria oplodie a osemenie. Jadro je obklopené aleurónovou vrstvou a pod ňou sa nachádzajú škrobové a bielkovinové zrná. Zárodok je uložený na báze chrbtovej strany zrna a je spojený so endospermom prostredníctvom štítku.
Nároky jačmeňa na prostredie
Klíma a pôda zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní vysokých a stálych úrod jarného jačmeňa. Z klimatických faktorov je dôležitá teplota, vlaha a svetlo.
Požiadavky na pôdu
Jačmeň jarný, vzhľadom na svoju slabšie vyvinutú koreňovú sústavu a obmedzené vegetačné obdobie, vyžaduje pôdu s dostatočnou vodnou kapacitou, kyprú, v dobrom štruktúrnom stave, prevzdušnenú a s dostatkom ľahko prijateľných živín. Ideálne sú černozeme, hnedé a lužné pôdy s dostatkom organickej hmoty a pohotových živín, najmä fosforu. Ľahké pôdy, ktoré neviažu vlahu, nie sú pre jačmeň vhodné, pretože to má negatívny vplyv na úrodu, najmä v období steblovania a klasenia. Pôdna reakcia by mala byť neutrálna alebo slabo zásaditá.
Vplyv teploty
Jačmeň je pomerne málo náročný na teplotu. Minimálna teplota klíčenia je 1 - 3 °C, čo umožňuje skorú jar. Vegetačná termická konštanta sa pohybuje v rozmedzí 1700 - 2200 °C. Pre obdobie kvitnutia je optimum 16 °C a pre zrenie 18 °C. Vyšší počet dní s priemernou dennou teplotou nad 20 °C skracuje pozberový kľud zrna, zatiaľ čo dlhšie obdobie s teplotou pod 15 °C ho predlžuje. Extrémne sucho a rýchle zvyšovanie teploty škodia jačmeňu, môžu viesť k zakrpatenému rastu a neúplnému klaseniu.
Vplyv vlahy
Transpiračný koeficient jačmeňa je v priemere 300 - 350. Je schopný dobre využívať zimnú vlahu. Rozhodujúce pre jarný jačmeň sú zrážky v máji a júni, počas steblovania a klasenia. Prudké lejaky môžu poškodiť pôdnu štruktúru a spôsobiť poliehanie porastu. Jačmeň má pri klíčení vyššie požiadavky na vodu ako obilniny teplého pásma, vyžaduje 40 - 60 % plnej vodnej kapacity pôdy. Voda je nevyhnutná pre aktiváciu životných procesov, dýchanie a štiepenie zásob. Nadmerná vlaha však predlžuje vegetačné obdobie a zvyšuje pomer slamy k zrnu.
Vplyv svetla
Svetlo je nevyhnutným predpokladom pre fotosyntézu a ovplyvňuje najmä odnožovanie a kvalitu zrna. Pri nedostatku svetla sa tvoria dlhšie alebo slabšie etiolované články stebla a jačmeň skôr polieha. Úrody jačmeňa závisia od množstva svetla, najmä v období intenzívnej asimilácie. Jačmeň je rastlinou dlhého svetelného dňa, preto skôr siate odrody prechádzajú svetelným štádiom dlhšie, čo predlžuje formovanie klasového vretena a kláskov. Skorá sejba jarného jačmeňa v interakcii s kratšími dňami, nižšou teplotou a dostatkom vlahy priaznivo ovplyvňuje vývin rastlín.
Odrody jačmeňa a ich vlastnosti
Na Slovensku je registrovaných 23 odrôd jačmeňa jarného, z toho 15 odrôd pochádza zo slovenského šľachtenia (HORDEUM s.r.o. Sládkovičovo) a 8 odrôd z českého šľachtenia. Úrodový potenciál registrovaných odrôd sa za posledné roky pohyboval v priemere 6 až 8 t/ha, pričom v klimaticky priaznivých ročníkoch neboli výnimočné ani úrody 8,5 - 9 t/ha (napr. Novum, Kompakt, Progres).
Súčasné registrované odrody majú biologicko-hospodárske znaky, ktoré spĺňajú podmienky intenzívneho pestovania. Znášajú vyššie dávky živín, majú primeranú rezistenciu voči listovým chorobám a dobrú sladovnícku kvalitu.
Výsledky pokusov so slovenskými odrodami jačmeňa
V pokuse založenom v rokoch 2011 a 2012 sa hodnotilo 12 odrôd jačmeňa siateho jarnej formy, ktoré pochádzajú zo slovenského šľachtenia rokov 1946 až 2009. Cieľom bolo porovnať kvalitatívne znaky tzv. historického jačmeňa s neskôr vytvorenými odrodami. Vegetačné obdobie v roku 2011 bolo vlhké, zatiaľ čo rok 2012 bol extrémne suchý.
Úroda zrna
Priemerná úroda zrna hodnotených odrôd sladovníckeho jačmeňa dosiahla 7,74 t/ha. Najvyššiu úrodu zaznamenala odroda Donaris (2009) s 9,10 t/ha, kým najnižšiu úrodu mala odroda Slovenský kvalitný (1946) so 6,03 t/ha. Trend zvyšovania úrod zrna vplyvom šľachtenia je zrejmý.
Hmotnosť tisícich zŕn (HTZ)
Priemerná HTZ dosiahla 51,10 g. Najvyššiu HTZ mala opäť odroda Donaris (53,28 g), najnižšiu odroda Slovenský jemný (1946) so 48,33 g. Trendová krivka HTZ je vyrovnaná s miernym nárastom.
Objemová hmotnosť zrna
Priemerná objemová hmotnosť zrna dosiahla 707,3 g/l. Najvyššiu hodnotu mala odroda Levan (2008) so 724,3 g/l, najnižšiu odroda Nitran (2003) so 683,7 g/l. Trendová krivka objemovej hmotnosti je vyrovnaná.
Podiel zrna na sitách
Priemerný podiel zrna na sitách s otvormi 2,50 × 20,00 mm dosiahol 90,4 %. Najvyššiu hodnotu mala odroda Levan (94,4 %), najnižšiu odroda Sladar (1967) s 85,2 %. Trend zvyšovania podielu zrna na sitách vplyvom šľachtenia je mierny.
Ozimný jačmeň: Výhody a pestovanie
Ozimný jačmeň siaty má oproti iným ozimným obilninám viacero výhod. Je menej náročný na pestovateľské podmienky, úrodnosť pôd či predplodinu. Dobre odoláva suchu a na jar intenzívne odnožuje. Dozrieva skôr ako pšenica, čo umožňuje skorý zber a následnú sejbu strniskových medziplodín v optimálnom agrotechnickom termíne.
Kŕmny jačmeň siaty ozimný zabezpečuje krmivo v kritickom období, keď zásoby jadrového krmiva klesajú a nové plodiny ešte nie sú pozberané. Môže sa zberať aj v podobe celých rastlín na senážovanie.
Pestovatelia si pochvaľujú sladovnícke ozimné formy jačmeňa siateho, ktoré v porovnaní s jarnými odrodami poskytujú vyššie a stabilnejšie úrody, najmä vďaka priaznivému pôsobeniu zimnej vlahy. Jarné odrody sladovníckeho jačmeňa siateho v poslednom období trpia nedostatkom vlahy v dôsledku suchého charakteru jari.
Systém pestovania ozimného jačmeňa
- Hospodárenie s vlahou: Pri pestovaní ozimného jačmeňa je kľúčové hospodárenie s vlahou. Optimálny odstup orby od sejby je 3 - 4 týždne, hĺbka orby by nemala presiahnuť 22 cm.
- Predsejbová príprava a termín sejby: Predsejbová príprava pôdy sa vykonáva do hĺbky 4 - 6 cm. Kľúčovým faktorom prezimovania je termín sejby, ktorý sa líši podľa výrobných oblastí (napr. repárska oblasť: 20. - 30.09., zemiakarska oblasť: 10. - 20.09.). Pri klimatických zmenách je možné termín sejby posunúť neskôr, avšak oneskorená sejba môže znížiť úrody. Nevhodné sú predčasné výsevy (pred 10.09.) a príliš neskoré výsevy (po 05.10.).
- Osivo: Používanie certifikovaných osív je rozhodujúcim parametrom pre dosiahnutie dobrých výsledkov.
- Predplodina: Väčšina odrôd nie je náročná na predplodinu, ale kvôli prenosu chorôb by sa jačmeň nemal siať aspoň 2 roky po sebe. Celkový podiel jačmeňov v osevnom postupe by nemal presiahnuť 25 %. Najvyššie úrody a kvalitu dosiahneme pestovaním po strukovinách.
- Hnojenie: Jačmeň siaty ozimný má vďaka dobre vyvinutému koreňovému systému predpoklady pre dobré využitie živín. Fosforečné a draselné hnojivá sa zapracúvajú do pôdy pred sejbou. Jačmeň dobre reaguje na jesenné hnojenie dusíkom, avšak pri vyšších dávkach hrozí riziko prerastania a horšieho prezimovania. Regeneračné hnojenie dusíkom je nevyhnutné, pričom sa odporúča aplikovať dusík vo forme liadku amónneho.
- Morforegulátory rastu: Hoci väčšina odrôd má dobrú odolnosť voči poliehaniu, použitie morforegulátorov môže byť rentabilné. Aplikácia sa odporúča tesne pred klasením pri silne rastúcich porastoch.
- Ochrana proti škodcom a chorobám: Vošky sú štandardnými škodcami, najmä pri teplom a dlhom jesennom období. Prenášajú vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV). Je nutné sledovať denné teploty a v prípade potreby porasty ošetriť. Proti burinám sa aplikuje herbicíd. Pri zvýšenej intenzite pestovania je nutné aspoň jedno fungicídne ošetrenie proti listovým chorobám a chorobám päty stebiel.
Jačmeň
Vybrané odrody ozimného jačmeňa a ich charakteristika (2008)
V roku 2008 bolo Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ÚKSÚP) povolených 12 odrôd ozimného jačmeňa. Medzi nimi:
- Boreale: Najvyššiu úrodu v štátnych odrodových skúškach dosiahla odroda Boreale, ktorá prevýšila kontrolnú odrodu Haller o 11,5 %. Vynikla aj v hmotnosti tisíc zŕn (HTZ) - 54 g. Je to stredne skorá, stredne vysoká odroda, citlivá na múčnatku trávovú.
- Premuda: Druhá najúrodnejšia odroda (110 % oproti kontrole). Stredne neskorá, dvojradová, stredne vysoká odroda s dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Má dobrú odolnosť proti múčnatke trávovej, rynchospóriovej škvrnitosti a hrdzi jačmennej, ale je citlivá na hnedú škvrnitosť. Odolnosť proti vyzimovaniu je 94 %. HTZ 44 g.
- Graciosa: Tretia najvyššia úroda (109 % oproti priemeru kontrolných odrôd). Neskorá, dvojradová, vyššia odroda. HTZ 48 g. Je citlivá na hnedú škvrnitosť a náchylná na poliehanie.
Výhody ozimného jačmeňa siateho zahŕňajú menšiu náročnosť na pestovateľské podmienky, dobrú odolnosť voči suchu a intenzívne odnožovanie na jar. Skorý zber umožňuje efektívne využitie pôdy.