Hlošina úzkolistá (Elaeagnus angustifolia) je starobylá kultúrna rastlina, ktorá sa vyskytuje vo forme stromu alebo kra. Pochádza z oblastí Kaukazu, Strednej Ázie, Mongolska a strednej Číny. Táto opadavá drevina sa postupne šírila západným smerom a do Európy sa dostala už v 16. storočí.
Vlastnosti a pestovanie
Hlošina úzkolistá preferuje piesočnaté pôdy a je vysoko tolerantná k suchu a vyššiemu obsahu soli v pôde. Optimálne podmienky pre jej rast predstavuje plné slnko a priepustné pôdy s dostatkom vápnika. Vyznačuje sa bohatým koreňovým systémom, ktorý je účinný pri spevňovaní pohyblivých piesočnatých zemín. Rastlina je tiež odolná voči vnútrozemským mrazom, v Kašmíre rastie aj vo výške do 3500 metrov nad morom.
Dorastá do výšky 3 až 10 metrov, pričom môže mať podobu širokého, hustého kra alebo stromu s často pokrúteným kmeňom a červenohnedou, odlupujúcou sa kôrou. Koruna stromov býva široko kužeľovitá. Husté kríky vytvárajú takmer nepreniknuteľné húštiny. Charakteristické striebristé zafarbenie listov, letorastov aj plodov je spôsobené prítomnosťou chlpov. Mladé vetvičky sú striebristo šupinaté, chlpaté a často trnité, neskôr hnednú.
Kvitnutie a plody
V úžlabí listov sa jednotlivé alebo v malých skupinách objavujú silne voňavé, žltkasté kvety. Sú krátko stopkaté, aktinomorfné, obojpohlavné alebo len tyčinkové, s priemerom do 1 cm. Kalich je štvorpočetný, zvonkovitý alebo trubicovitý, dlhý 1 cm, zvonka striebristo chlpatý a zvnútra žltý. Koruna nie je vyvinutá. V kvete sa nachádzajú štyri tyčinky s krátkymi nitkami a podlhovasté prašníky. Odkvitnuté kvety sú nahradené elipsoidnými, súdkovitými nepravými kôstkovicami, ktoré sú v mladosti zelené a šedé, neskôr červenohnedé, s priemerom asi 1,5 cm a striebristým povlakom. Obsahujú podlhovastú, tvrdú pecku a múčnatú dužinu, ktorá postupne sladne. Plody dozrievajú v septembri a októbri. Hlošina úzkolistá začína plodiť už v mladosti a môže sa dožiť až 100 rokov.
Kvitne v máji a júni a je opeľovaná hmyzom, predovšetkým včelami, ktoré v kvetoch nachádzajú dostatok peľu a nektáru.
Využitie
Okrasná rastlina a rekultivácia pôdy
V súčasnosti má hlošina úzkolistá v európskych podmienkach význam predovšetkým ako okrasná rastlina. Vďaka svojej odolnosti voči mestskému smogu, zasoleniu pôdy a blízkosti spevnených plôch je často využívaná v mestskej výsadbe. Jej schopnosť viazať vzdušný dusík v symbióze s pôdnymi baktériami ju predurčuje na rekultiváciu zdevastovaných pôd, čím obohacuje pôdu o živiny. Vysádza sa aj na spevňovanie zasolených piesočnatých pôd, pričom dobre rastie aj v blízkosti mora.
Potravinárske využitie
V miestach pôvodu sa predovšetkým spracúvajú plody. Z čerstvých plodov sa vyrábajú aromatické kompóty, marmelády a likéry. Sušené plody sa melú na múku, z ktorej sa varí kaša a pečú cukrovinky. Sušené plody obsahujú cukor a dajú sa dlho skladovať. Dužina plodov je múčnatá, sladkokyslej chuti. V Ázii sa plody destilujú na výrobu alkoholu.
Historické využitie v USA
V roku 1830 sa začala vysádzať v Pensylvánii v Spojených štátoch amerických s cieľom rekultivovať pôdu po baníckej činnosti. Rastlina sa tam úspešne uchytila a začala sa invazne šíriť, čím obohacuje pôdu o dusík. Vytvára neprehľadné porasty, ktoré vytláčajú pôvodnú flóru, avšak zároveň poskytujú úkryt a potravu pre drobné živočíchy.
Okrasné záhradníctvo
Hlošina úzkolistá sa v okrasnom záhradníctve využíva pre svoj nepravidelný habitus a striebristé listy. Vytvára riedku, nepravidelne sa rozprestierajúcu korunu a zmladzovacie výhonky. Je vhodná na tvorbu remízok či parkov, kde vytvára húštiny slúžiace ako útočisko pre vtáctvo a zvieratá. Vhodná nie je na malé plochy a menej vhodná na udržiavané záhrady kvôli tendencii k rozrastaniu.
BEST Pruning Techniques for FIG TREES | for BIGGER FRUITS and BETTER CROPS
Príbuzné druhy
Hlošina okolíkatá (Elaeagnus umbellata)
Tento druh je obľúbený ako multifunkčný ker pri zakladaní jedlých ovocných lesov a remízok na chudobných pôdach. Dorastá do výšky maximálne 4,5 m. Preferuje slnko, no toleruje aj polotieň. Pôda nie je náročná a znáša aj veterné polohy a mráz. Kvitne drobnými, voňavými kvetmi. Plody sú guľaté, červené, veľké 6-9 mm, s vynikajúcou sladkokyslou aromatickou chuťou po dozretí. Obsahujú karotén a lykopén. Medzi známe odrody patria ‘Cardinal’, ‘Garnet’, ‘Guardian’.
Hlošina mnohokvetá (Elaeagnus multiflora)
Pochádza z Číny, Japonska a Kórey, kde sa pestuje ako okrasný aj ovocný druh. Rastie ako ker do výšky 3,5 m. Je nenáročná na pôdu a mrazuvzdorná do -25 °C. Je považovaná za najperspektívnejší druh spomedzi jedlých hlošín. Netrpí chorobami ani škodcami a pestuje sa bez chemickej ochrany. Kvitne na prelome apríla a mája drobnými, intenzívne voňajúcimi kvetmi. Plody sú kôstkovice pretiahnutého tvaru, červenej až šarlátovej farby, veľké 10-15 mm, s jedným semenom. Zberajú sa v júli, majú sladkokyslú chuť a sú šťavnaté. Známymi odrodami sú ‘Bikkurigumi’, ‘Gigantea’ a ‘Variegata’.
Hlošina striebristá (Elaeagnus commutata)
Využíva sa najmä na spevňovanie svahov a brehov vodných tokov. V jedlých lesoch a remízkach slúži ako zdroj dusíka. Dorastá do výšky 3-4 m a má až 10 cm dlhé listy.
Hlošina úzkolistá ako alternatíva k olivovníku
Hlošina úzkolistá (Elaeagnus angustifolia) je často prirovnávaná k olivovníku európskemu pre svoj podobný vzhľad, najmä vďaka strieborným listom. Na rozdiel od olivovníka je však hlošina plne odolná voči mrazom a zvládne teploty až do -30 °C. Listy sú dlhé, úzke, zospodu šedavo plstnaté a zvrchu sýto striebristo-zelené. V máji a júni kvitne drobnými, žltkastými kvetmi so silnou, sladkou vôňou pripomínajúcou med alebo jazmín. Ide o rýchlo rastúcu drevinu, ktorej veľkosť a hustotu vetvenia je možné regulovať rezom.