Brečtan (Hedera) je vždyzelená popínavá rastlina, ktorá má v okrasnej záhrade všestranné využitie a v záhradnej tvorbe sa najčastejšie využíva na porastenie rôznych plotov, konštrukcií, stavieb, stromov alebo ako pôdopokryvná rastlina. Medzi prednosti brečtanu patrí predovšetkým jeho popínavý charakter, prispôsobivosť, nenáročnosť na svetlo a samozrejme krása v podobe sýtozelených listov. Pestovanie brečtanu nie je vďaka jeho odolnosti a prispôsobivosti náročné, takže s trochou starostlivosti ho môže mať v záhrade každý.
Všeobecné vlastnosti a pestovateľské nároky brečtanu
Brečtan je odolná a pestovateľsky nenáročná popínavá rastlina, ktorá sa dokáže prispôsobiť rôznym podmienkam. Táto stálozelená popínavá drevina je odolná voči nízkym teplotám, nedostatku svetla, drsnému zaobchádzaniu, miernemu suchu i voči väčšine škodcov. V podstate dajte brečtanu trochu rašeliny a pevnú oporu, po ktorej sa môže popínať, a odmení vás svojou pokojnou živou silou.
Nároky na svetlo
Brečtan najviac prosperuje na polotienistom až tienistom stanovisku s priepustnou pôdou, no vie sa prispôsobiť aj slnečnej polohe. Jeho schopnosť rásť aj v tieni sa v záhradách často využíva na zaplnenie tienistého priestoru, prípadne pokrytie plôch, na ktorých by iné rastliny neprosperovali. Všeobecne platí, že čím zelenšiu odrodu brečtanu vlastníte, tým tienistejšie miesto by mala mať. Na svetlých miestach pestujeme hlavne odrody so svetlou kresbou, pretože na tmavom mieste listy zozelenajú.
Teplotné podmienky
Teplotná odolnosť brečtanu závisí od konkrétneho druhu, no vo všeobecnosti je dobre odolný proti silným zimným mrazom, pričom ostáva neustále zelený, prípadne mení farbu do bordových odtieňov. Nevyhovujú mu však letné horúčavy v kombinácii s priamym slnkom, kedy spomaľuje svoj rast a môže dočasne ovädnúť. Izbový brečtan si vystačí s bežnou izbovou teplotou, ale pokiaľ ho necháte na okne, kde je chladnejšie, bude ešte spokojnejší. V zimnom období sú pestrofarebné brečtany citlivejšie a vyžadujú teplejšie miestnosti, kde teplota nesmie klesnúť pod 15 °C. Pestrolisté odrody vyžadujú viac svetla ako zelenolisté, ale najviac len niekoľko hodín slnka denne a nikdy nie plné slnko. Břečťan možno pestovať aj v byte, ale vždy na tom najstinnějším mieste, pričom v zime ho premiestnime na chladnejšie stanovište o teplote 8-12 stupňov Celzia (pestrolisté 12 až 16 °C).
Zálievka a pôda
Staršie brečtany s dobre rozvinutou koreňovou sústavou sú pomerne odolné voči miernemu suchu, takže si za bežných podmienok vystačia s prirodzenými zrážkami. Naopak, brečtan neznáša trvalé premočenie pôdy. Počas vegetačnej doby doprajeme brečtanu miernu zálievku, v zime ju ešte obmedzíme. Na zálievku používame vodu s izbovou teplotou. Brečtanu sa bude najlepšie dariť v priepustnej, mierne zásaditej až neutrálnej pôde, s humóznym substrátom. Dobre rastie aj na piesočných pôdach, no nesmú byť chudobné na živiny ani príliš suché. Dokáže sa prispôsobiť aj kyslejším podmienkam. Hnojenie brečtanu nie je nevyhnutné, no prispieva k bujnejšiemu rastu. Od jari do jesene prihnojujeme hnojivom s nízkym obsahom dusíkatých látok, zvyšnú časť roka nehnojíme.
Druhy brečtanu (Hedera)
Brečtan (Hedera) je rod rastlín pozostávajúci z doposiaľ známych 12 až 15 druhov, ktoré pôvodne pochádzajú z Európy, Ázie a Severnej Afriky. Všetky druhy brečtanov sú popínavé dreviny, ktoré rastú vertikálne po opore, prípadne majú pôdopokryvný rast. Nové druhy s najväčšou pravdepodobnosťou vznikali alopatricky (z pôvodných druhov). V súčasnosti ich existuje okolo tisíc - od slabo až rýchlo rastúcich foriem, s bielymi, niekedy žltými pestrofarebnými listami v rozmanitej škále tvarov listov.
Najznámejšie druhy a kultivary
- Brečtan popínavý (Hedera helix): Je najznámejším a najbežnejším druhom, ktorý sa prirodzene vyskytuje aj vo voľnej prírode v takmer celej Európe. Je veľmi odolný a výborne prispôsobený na naše klimatické podmienky. Dorastá niekedy až do 30 m a je považovaný za cennú medonosnú rastlinu.
- Brečtan hibernica (Hedera hibernica, írsky brečtan): Svojimi vlastnosťami a tvarom listov je podobný brečtanu popínavému, no má menej výraznú žilnatinu listov. Niekedy je lenivý na lezenie a darí sa mu v zime len v miernych oblastiach.
- Brečtan kolchický (Hedera colchica, perzský brečtan): Charakteristický je tvarom lesklých listov oválneho tvaru bez výrazných lalokov. Jeho listy patria k najväčším spomedzi všetkých druhov. Pochádza z blízkeho a stredného východu a veľmi rýchlo rastie, pomocou vhodnej opory dokáže dorásť do výšky 30 m. Vyžaduje chránené miesta.
- Brečtan kanársky (Hedera canariensis): Prirodzene sa vyskytuje na Kanárskych ostrovoch a v Severnej Afrike a oproti iným druhom sa vyznačuje rýchlejším rastom. Jeho lesklé listy majú štandardný tvar, no oproti brečtanu popínavému sú väčšie a veľmi dobre zapĺňajú priestor. V našich klimatických podmienkach je vhodný len ako izbová rastlina.
- Japonský brečtan (Hedera rhombea): Pochádza z Východnej Ázie a je charakteristický listami v tvare diamantu (rhombea). Od iných druhov sa odlišuje aj menším vzrastom, dorastá len do 10 m.
- Brečtan pastuchov (Hedera pastuchovii): Pochádza z oblasti Kaukazu a stredného východu. Vyznačuje sa úzkymi listami a tým, že uprednostňuje rast do výšky. V porovnaní s inými druhmi brečtanu sa preto nehodí na pôdopokryvné účely, ale skôr na porastenie vertikálnych konštrukcií.
- Alžírsky brečtan (Hedera algeriensis): Charakteristický je veľkými listami s výraznými bočnými lalokmi a červenkastými stonkami. Tak ako iné druhy, aj alžírsky brečtan má popínavý charakter a dorastá do viac ako 10 m.
- Kultivar 'Arborescens': Paradoxom spomedzi brečtanov je odroda brečtanu popínavého 'Arborescens', ktorá sa nepopína, ale rastie ako nízky ker, pričom na svoj rast nepotrebuje oporu. Používa sa na výsadbu vždyzelených živých plotov alebo na zazelenanie väčších plôch.
Typy listov a ich funkcia
Brečtan má dva typy listov: Dlaňovito troj- až päťlaločnaté listy, ktoré sú určené na šplhanie a plazenie, a srdcovité listy na výhonkoch s kvetmi, ktoré majú voľný prístup k slnečnému žiareniu, zväčša vo vyšších častiach rastliny. Rovnako sa líšia aj mladé a dospelé výhonky; tie mladé sú užšie, ohybné, popínajú sa menšími vzdušnými korienkami k povrchu, čím sa upevňujú k podkladu, zatiaľ čo staršie výhony sú už schopné udržať sa samy (už nepotrebujú pomocné korene).
Pestovanie brečtanu
Pestovanie brečtanu je jednoduché vďaka jeho skromným nárokom, bujnému rastu a širokému výberu tvarov, farieb a veľkostí listov, vďaka čomu patrí medzi najobľúbenejšie izbové rastliny aj rastliny pre exteriér.
Výsadba brečtanu
Brečtany vysádzame na jar a na jeseň. Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamku - dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava brečtanu. Vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou (pre rýchlejší a bohatší rast obohatenú kompostom či hnojivom), utlačíme a výdatne zalejeme. Akonáhle sa brečtan po výsadbe ujme, nepotrebuje už veľa údržby. V nádobách udržujeme pôdu vlhkú, nenechávame ju preschnúť, inak začnú rastline schnúť listy. Každú jar ho presadíme do bežnej záhradnej zeminy.
Údržba a strihanie
Pravidelným rezom a obstrihávaním nových výhonkov ho udržíme na miestach a v rozsahu, aký sme mu určili. Ideálnym obdobím na strihanie brečtanu je skorá jar - teda obdobie vegetačného pokoja, keď už však nehrozia tuhé mrazy. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhonky na jeden meter nad povrch pôdy, čo následne vedie k rýchlemu rastu. Občasné odstraňovanie starých výhonkov udržiava rastlinu v kondícii.
Rozmnožovanie brečtanu
Brečtan si ľahko môžeme rozmnožiť kedykoľvek počas roka pomocou odrezkov, ktoré získame pri jeho strihaní, alebo potápaním materskej rastliny. Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, koncové výhonky s listami. Odrezky by mali byť zdravé a zelené. Jednotlivé výhonky je možné nakrájať na väčší počet menších odrezkov s dĺžkou cca 5 - 10 cm, pričom odstránime listy zo spodnej časti odrezku a necháme ho s jedným až dvoma listami. Na takéto množenie je ideálne jarné obdobie. Na výsadbu odrezkov používame bežný záhradnícky substrát, prípadne výživnú pôdu s kompostom. Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (zvýšime tak pravdepodobnosť prijatia), zapichneme (3 cm) do substrátu (hrubšou časťou dolu) a zalejeme. Takto vysadený odrezok umiestnime do polotieňa a pôdu udržujeme vlhkú. Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch, pričom je normálne, ak listy z odrezkov po čase opadnú.
Brečtan v záhrade a interiéri
Popínavý brečtan sa v záhradnej tvorbe najčastejšie využíva na porastenie rôznych plotov, konštrukcií, stavieb, stromov alebo ako pôdopokryvná rastlina. Pre skromné nároky na pestovanie, bujný rast a nekonečný výber tvarov, farieb a veľkostí listov patrí medzi najobľúbenejšie izbové rastliny.
Využitie a opora pre brečtan
Dlhé a ohybné výhonky brečtanu potrebujú vhodnú oporu, ktorá môže byť v tvare oblúka, ihlana, gule alebo mriežky. Zaujímavé tvary môžeme vytvoriť pomocou rotangu, ktorý je veľmi ohybný. V obchodoch kúpime už hotové mriežky z plastu, kovu či bambusu. Pri kúpe opory treba myslieť na to, že rastlina po čase mohutnie, a tým sa zvyšuje aj hmotnosť na opore. Preto voľba typu konštrukcie záleží aj na druhu rastliny a veľkosti nádoby. Mladému brečtanu postačí oblúk z pevného drôtu. Rastliny s väčšími listami potrebujú pevnejšiu oporu a stabilnejší črepník. Nové, poddajné výhonky vedieme alebo ovíjame po konštrukcii.
Brečtan na plote a fasáde
Ak váš pozemok lemuje pletivový plot, ktorý neposkytuje príliš súkromie, môže byť pomerne lacným variantom výsadba brečtanu. Ten rastie pomerne rýchlo a pokiaľ zvolíme dostatočný počet sadeníc, bude plot počas jednej sezóny pokrytý zeleným „kobercom“ z listov. Keď sa stonky začnú vyťahovať a hľadať oporu, smerujte ich na plot. Okrem plotu je medzi záhradkármi obľúbenou oporou pre brečtan aj fasáda domu, chaty alebo napríklad garáže.
Hoci by sa mohlo zdať, že ide o ideálne riešenie, ako zakryť rozpadajúcu sa omietku staršieho domu, opak je pravdou. Aby sme mohli nechať rastlinu voľne stúpať po fasáde, musí byť omietka úplne neporušená, bez prasklín, odkrytých tehál a podobne. Ďalšou nevýhodou brečtanu na fasáde domu je pomerne veľké množstvo obťažujúceho hmyzu v okolí otvorených okien. Vo Veľkej Británii je brečtan symbolom nesmrteľnosti a využíva sa ako prírodná pokrývka budov postavených z tehál. Aj u nás ide často o dekoračný prvok. Má skvelú izolačnú schopnosť, predovšetkým v lete dokáže skvele izolovať teplo.
Brečtan ako pôdopokryvná rastlina
Najviac problematické plochy v záhrade, pod stromami či na svahoch môžeme vysadiť nenáročnými pôdopokryvnými rastlinami, ako sú zimozeleň, skalníky, pachysandra či brečtan. Brečtan popínavý je radený medzi okrasné rastliny a je známy predovšetkým svojím nezvyčajne hustým porastom a odolným, hlbokým koreňovým systémom. Spoľahlivo zakryje problémové časti záhrady, ako sú napríklad tienisté plochy pod stromami alebo miesta na severnej strane domu.
Brečtan v interiéri a kvetináčoch
V posledných rokoch sa stal brečtan veľmi obľúbenou súčasťou okrasných kvetináčov. Najlepšie sa hodí k previsnutým rastlinám, medzi ktorých kvety sa rád prepletá. Pri výsadbe je dôležité starostlivo vyberať rastliny, ktoré do jedného kvetináča s brečtanom vysadíme. Mali by to byť druhy, ktoré tiež preferujú skôr polotieň, kyslé pH pôdy a miernu zálievku. Pestovanie brečtanu v byte vyžaduje podobné pravidlá ako vonku - do kvetináča dáme rašelinový substrát, zálievka je skôr mierna, stanovisko s dostatkom rozptýleného svetla.
Pre izbové rastliny si môžeme vytvoriť aj vlastnú oporu. Napríklad drôt vytvarujte prstami do podoby srdca. Jednoducho si na kartón z krabice nakreslíte a vystrihnete srdce. Jeden koniec drôtu v špičke srdiečka zakrúťte, druhý koniec ponechajte dlhý a neskôr ho skráťte podľa hĺbky kvetináča. Rastlinu presaďte najlepšie do hlineného kvetináča, ktorý je stabilnejší než plastový. Srdce zapichnite doprostred rastliny a výhonky rozdeľte na obe strany. Nakoniec ich oviňte okolo drôtu, jeden výhonok spredu, druhý zozadu.
Ekologický význam brečtanu
Brečtan má u nás dokonca veľký ekologický význam, pretože produkuje nektár a plody v dobe, keď je už (alebo ešte) iných zdrojov potravy pre hmyz a vtáctvo nedostatok. Napríklad včela Colletes hederae je úplne závislá na brečtanoch a je s nimi previazaný jej životný cyklus. Plody sú zase dôležitou potravou mnohých vtáčích druhov (napr. drozdovití, penicovití, mäkkozobí). Keďže brečtan kvitne na jeseň (v septembri až októbri), je v tomto období jedným z mála zdrojov nektáru a peľu pre množstvo druhov hmyzu. Kvety brečtanu sú drobné, majú zelenožltú farbu a produkujú veľké množstvo nektáru, ktorý láka opeľovače. Kvetenstvo sa tvorí v polguľovitých okolíkoch na starých, plodných vetvách. Listami aj plodmi brečtanu sa živia húsenice motýľa modráčika krušinového (Celastrina argiolus), ale aj iné druhy hmyzu. Brečtan slúži ako úkryt pre viaceré druhy živočíchov, od ulitníkov, cez desiatky druhov hmyzu, až po vtáky. V jeho hustých porastoch nachádzajú úkryt aj drobné hlodavce a hmyzožravce, napríklad ryšavky, plchy alebo piskory. Vtáky využívajú porasty brečtanu nielen na úkryt, ale často tu aj hniezdia a nachádzajú potravu.
Toxicita a liečivé účinky
Brečtan je taká rastlina "dvoch tvárí" - hovorí sa o ňom totiž, že je liečivý aj jedovatý. Medzi mierne jedovaté časti brečtanu popínavého patria najmä bobule (plody), no v menšej miere aj stonky a listy, ktoré dokážu po požití spôsobiť nevoľnosť a po kontakte s pokožkou vyvolať podráždenie. Ide však len o mierne toxické účinky, ktoré nie sú veľmi nebezpečné pre dospelého človeka. Vyššie množstvo toxických látok je koncentrované v plodoch. Už po požití dvoch alebo troch plodov môžu nastať problémy, ako napríklad zažívacie ťažkosti alebo bolesť hlavy. Väčšie množstvo horkých plodov môže spôsobiť šok a respiračné zlyhanie, preto pozor na deti a domáce zvieratá. Z tohto dôvodu odporúčame pri manipulácii s brečtanom používať rukavice.
Na druhej strane, výťažky z tejto rastliny môžeme nájsť dokonca v sirupoch proti kašľu. Droga Herba hederae helicis vyrábaná zo starších listov, je zložkou priemyselne vyrábaných liekov proti čiernemu kašľu a proti spastickým bronchitídam. V ľudovom liečiteľstve sa brečtan používa proti opuchom, reumatizmu a dne. V roku 2010 bol brečtan vymenovaný za liečivú rastlinu roka.
Mýty a fakty o brečtane
U neinformovaných ľudí pretrváva názor, že brečtan je agresívny parazit, ktorý je schopný po čase zlikvidovať akýkoľvek strom. To však nie je pravda. Brečtan nie je parazit (ako napríklad kukučina či záraza), ani poloparazit (napr. imelo či imelovec), ale ani tzv. liana „škrtič“ (napr. figovníky), ako by sa z jeho spôsobu rastu na stromoch mohlo na prvý pohľad zdať. Brečtan stromy využíva len ako oporu pre šplhanie smerom nahor, za svetlom.
Brečtan a stromy
Pomáha si pri tom špeciálnymi, tzv. vzdušnými (priliepavými) koreňmi, tvoriacimi sa na stonke. Tieto korene sa prichytávajú len na kôre stromu a nevnikajú do vnútra kmeňa k cievnym zväzkom opornej rastliny. V tomto zmysle teda brečtan opornej rastline v žiadnom prípade neškodí, „nevyciciava“ ju. Rovnako tak brečtan neškodí ani iným substrátom alebo predmetom, na ktorých ho môžeme vidieť rásť - skalám v lese, múrom domov alebo betónovým stĺpom pouličného osvetlenia. Jeho drobné priliepavé korene sa držia len na povrchu oporných predmetov a do ich vnútra neprenikajú. Prítomnosť brečtanu má okrem uvedeného negatíva aj viacero pozitívnych aspektov, ktoré treba brať do úvahy pri posudzovaní jeho potenciálnej škodlivosti na oporný strom. Pri tom si treba všímať najmä to, o akú opornú drevinu ide. Časom však svojou hmotnosťou môže poškodiť konáre, ba dokonca zvaliť strom. Takisto môže rastliny oslabiť tak, že jeho vždyzelené husté listy zamedzia prístup svetla potrebného na život.
Likvidácia brečtanu
Mnohých ľudí trápi skutočnosť, že brečtan rastie tam, kde ho príliš nechcú. Pritom zbaviť sa ho, je často náročné. Likvidácia brečtanu si vyžaduje určitý systém. Ak sa domnievate, že brečtanu stačí prerušiť koreňový systém a otrhať ho z miesta, kde sa ťahá, nie je to tak. Predovšetkým pri rozsiahlom poraste je koreňový systém hrubší, rozľahlejší a odolný. Brečtan je silne konkurenčná rastlina a väčšina druhov sa v tienistom záhone nedokáže popri ňom presadiť.