Ruže patria bezpochyby medzi najhonosnejšie okrasné dreviny v záhrade a často sa o nich hovorí ako o kráľovnách kvetov. Tieto nežné krásky sú ozdobou mnohých záhrad. Ak si však chcete do záhrady či na balkón vysadiť ruže, mali by ste vedieť, že bez vašej starostlivosti sa im nemusí dariť. Kľúčom k zdraviu ruží je správna starostlivosť počas celého roka, pretože len vďaka nej predchádzame chorobám. Ak pridáme pri výsadbe kompost, ruže zrezávame, polievame a hnojíme, odvďačia sa nám nielen zdravím, ale aj bohatým kvitnutím.
Výber správneho miesta a príprava pôdy
Ruže treba vysadiť na slnečné miesto, ideálne do hlbokej, piesočnato-hlinitých a ľahších pôd, ktoré nie sú príliš suché. Pôda by mala byť dostatočne vzdušná a dobre prijímať vodu pri daždi alebo zalievaní.
Ideálne pH pôdy je 5 - 7. Ak je pôda priveľmi kyslá, pridajte vápenec. Ak je naopak príliš alkalická, zapracujte do nej rašelinu. Ťažké ílovité pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu alebo rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, a pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko.
Nevhodné sú pôdy ťažké, ílovité, zlievavé, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté či veľmi plytké. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev.
Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Táto podmienka môže spôsobiť žltnutie listov a podporiť výskyt čiernej škvrnitosti, preto je v takých prípadoch nevyhnutné pozemok odvodniť.
Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Na svahovitých pozemkoch sa ružiam darí na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkodobom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria.
Ruže sa nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu (napr. brezy, javory, jasene). V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy v obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.
Rozmnožovanie ruží
Tak ako každá rastlina, aj ruže je možné sadiť zo semienka. Tento spôsob je však zdĺhavý a často sa využíva iba pri získavaní nových odrôd pri šľachtení. Najčastejšie ruže rozmnožujeme odrezkami, a týmto spôsobom si môže ruže vypestovať naozaj každý.
Rozmnožovanie odrezkami
Rozmnožovanie ruží z odrezkov je najjednoduchší spôsob, ako získať nové rastliny toho istého druhu. Ak máte odrodu, ktorej sa vo vašej záhrade darí alebo máte možnosť získať nový druh z inej záhrady, odobratie odrezkov je lacný spôsob, ako rozšíriť vašu kolekciu. Zakoreniť odrezky je možné v podstate kedykoľvek počas roka, ale pre najlepšie výsledky je vhodné spraviť tak na jar alebo jeseň, keď sa teplota pohybuje medzi 15 až 30 stupňami Celzia. Vyberte výhony tesne pod pukom ruže, ktoré sú pred rozkvitnutím, alebo výhon pod pukom, ktorému začali opadať lupene. Odrezané časti by mali byť 10 - 20 cm dlhé a obsahovať 3 - 5 nód (miesta, kde na stonke vyrastajú listy, puky).
- Po odstrihnutí je potrebné odrezky vložiť do vedra s vodou.
- Tŕne musia smerovať nadol.
- Nožnicami čiastočne odstráňte zelenú povrchovú vrstvu (nie po celom obvode, najlepšie na 3-4 miestach).
- Odrezky vložte do zakoreňovacieho hormónu do hĺbky cca 5 cm.
- Odstráňte väčšinu listov a prípadne aj puky, ponechajte vrchný pár listov.
- Pripravené odrezky zatlačte 5 cm do substrátu, polejte, zakryte pre udržanie vlhkosti a uložte na miesto mimo priameho slnečného žiarenia.
Vysadené odrezky je nutné kontrolovať, polievať a občas zložiť kryt a vyvetrať. Zakorenenie zvyčajne trvá mesiac až dva. Potom, ako začnú odrezky nahadzovať listy a korene na spodu kvetináča začnú prerastať von, môžeme odložiť kryt a rastliny aklimatizovať. Doprajte rastlinkám niekoľko mesiacov v kvetináči, kde zosilnejú a budú schopné sebestačne rásť v záhrade.
1. Pestujeme: Ako zakoreniť kúpené rezané ruže #roses #planting #gardeningtips #idea #garden
Výsadba ruží
Pestovateľské škôlky expedujú sadenice s voľnými koreňmi na jar alebo jeseň, zatiaľ čo sadenice v pestovateľských nádobách sú dostupné počas celého vegetačného obdobia.
Termín výsadby
Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla, pokiaľ nie je pôda zamrznutá. Voľnokoreňové sadenice odporúčame vysádzať koncom októbra až do polovice novembra, pričom je dôležité, aby pôda nebola premrznutá. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Príliš teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar.
Príprava a technika výsadby
Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona, ale najmenej 25 cm od neho.
Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy; v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri sadení môžeme pridať kompost, ktorý poskytne vysadeným rastlinám dostatočné množstvo živín.
Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu.
Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje do výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla.
Špecifiká výsadby popínavých a stromčekovitých ruží
Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru, ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy.
Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.
Starostlivosť o ruže počas roka
Pre udržanie krásnej, zdravej a vitálnej ruže je kľúčová pravidelná starostlivosť počas celého roka, ktorá zahŕňa sezónne úkony prispôsobené potrebám rastliny.
Jar (marec - máj)
Po uplynutí zimných mrazov, keď už nečakáme veľké výkyvy teplôt, môžeme odstrániť zimný kryt ruží. Ak sme pri zimnom kopcovaní ruží použili zeminu, môžeme ju rozhrnúť v záhone. Ak sme však pri kopcovaní použili ihličie, zo záhona ho odstránime.
Vysadené ruže zbavíme vyschnutých častí a starých kvetov, v ktorých by mohli prezimovať škodcovia. Nabrúsenými nožnicami odstránime všetky poškodené časti rastliny.
Na jar doprajeme ružiam hlbší rez. Ak ruže zostrihneme na jar, počas roka budú krajšie a budú mať pevnejšiu stavbu. Dĺžku výhonov môžeme ponechať na 4 až 5 očiek. Tento rez však nerobíme pri popínavých ružiach. Od apríla začíname ruže hnojiť.
Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb alebo škodcovia. Ak spozorujeme ich výskyt alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať ihneď.
Leto (jún - august)
V lete už robíme len menšie estetické úpravy v podobe skrátenia silných výhonov približne o 15 cm, slabé výhony môžeme skrátiť viac. Tu však platí pravidlo, že ruže kvitnúce jedenkrát ročne, botanické ruže a popínavé ruže nestriháme vôbec. Plané výhonky vyrastajúce zo zeme odstránime. Choré výhony odstránime - striháme ich až po zdravé drevo. Rez by mal byť mierne šikmý, aby sa v jeho mieste vďaka dažďovým kvapkám nedarilo hubovým ochoreniam. Napadnuté listy odstránime a spálime, v žiadnom prípade ich nehádžeme do kompostu.
Kríkové ruže, určené na rez, striháme ešte v puku. Ruža vďaka tomu vydrží vo váze dlhšiu dobu. Odkvitnuté súkvetia pravidelne odstraňujeme. Vďaka tomu bude ruža stále kvitnúť a nebude míňať svoju energiu na rast plodov. Občas pôdu okolo rastliny prekypríme, aby bola dostatočne prevzdušnená. Stačí plytšie prekyprenie. Majme však na pamäti, že prekyprením sa dostanú na povrch semená burín, ktoré pri dobrých podmienkach vyklíčia. Po prekyprení preto skontrolujme záhon a odstráňme nežiaducu burinu.
Počas leta je najlepší čas na zálievku večer, keď už nesvieti slnko a teplota klesne, vtedy voda rýchlejšie vsiakne do pôdy. Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať okamžite. Všetky postreky aplikujeme podľa návodu, väčšina z nich sa používa opakovane. Vedeli ste, že pri dlhom období vysokých teplôt tvorí ruža menšie, kratšie kvitnúce kvety a jej listy sú jemne zvlnené? Plne zakorenené zdravé ruže znesú až tri týždne horúčav bez toho, aby im to uškodilo.
Jeseň (september - november)
Do konca septembra prihnojujeme ružu hnojivom s vyšším obsahom draslíka, vďaka ktorému vyzrejú pletivá, čo zabezpečí vyššiu odolnosť rastliny voči namrznutiu. Počas suchého obdobia doprajeme ružiam zálievku. Koncom októbra ju však v závislosti od počasia znižujeme, vhodná zálievka je zhruba raz mesačne.
Vysoké kríkové ruže, mnohokveté a veľkokveté ruže môžeme zrezať o jednu tretinu. Koncom jesene prihŕňame korene kompostom, kôrou alebo pilinami do výšky približne 20 cm. Je vhodné zvoliť taký materiál, ktorý môžeme na jar zapracovať do záhonov.
Odkvitnuté súkvetia ruže pravidelne odstraňujeme. Opadaných listov sa zbavujeme, odstránime ich zo záhonov, aby sa v nich neusadili spóry húb. Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať okamžite. Všetky postreky aplikujeme podľa návodu, nezabúdajme, že sa väčšina z nich používa opakovane.
Zima (december - február)
V období bez mrazov môžeme ružiam dopriať miernu zálievku. Na úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. Väčšina pestovaných ruží sa musí chrániť pred mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. Počas zimy tiež prekryte kríky suchými konármi.
Zálievka a hnojenie
Zálievka
Ruže zalievajte ráno ku koreňom a dbajte na to, aby sa voda nedostala na listy. Polievajte ich vždy zospodu; ideálna je pre ne kvapková závlaha. Ruže nesmú byť trvalo zamokrené. Vodu nikdy nelejeme na listy ani na kvety. Polievanie počas leta je vhodné vo večerných hodinách, no na jar, jeseň a počas zimy ruže večer nezalievajte.
Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha.
Hnojenie
Nielen ruže, ale aj všetky rastliny vždy hnojíme tak, ako uvádza príbalový leták. Nikdy sa nesnažíme rastliny prehnojiť, pretože by sme im spálili korene a rastliny by boli náchylnejšie na choroby a škodce. Hnojivo zapracujte začiatkom leta ku koreňom vo forme zálievky. Ruže často trpia nedostatkom železa (tzv. chlorózou), preto na ne použite hnojivo Kapka Profík Tekuté železo. Ďalším obľúbeným hnojivom je 2-zložkové hnojivo značky Floria.
Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať.
Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo, najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.
- Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží (napr. granulované hnojivo).
- Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva.
Od polovice júla už neaplikujeme dusíkaté hnojivá, pretože by rastlina do jesene silno rástla a jej pletivá by nestihli do zimy vyzrieť. To znamená, že by mohla rastlina pri prvých mrazoch namrznúť.
Rez ruží
Všeobecné zásady rezu
Hlavným cieľom rezu je uchovať zdravie ruže a podporiť jej rast. Správne vykonaný rez zaistí rovnováhu medzi starým a novým drevom, čím sa predĺži životnosť rastliny. Staré drevo ruží stráca vitalitu a schopnosť kvitnutia. Zdravá dreň je v mieste rezu biela alebo zelenkavá. Nahnedlá dreň nie je zdravá a je nutné ju odrezať.
Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik.
Rez by mal byť šikmý, vykonávame ho pár milimetrov od púčika, ktorý smeruje von z kra, aby zostalo vnútro dostatočne osvetlené. Výnimkou, keď striháme na vnútorný púčik, je rez prevísajúcich ruží, kde je rast do vnútra žiaduci. Výhony by cez seba nemali nikdy prerastať. Ak sa výhony krížia, jeden z nich odstránime tak, aby sme zabezpečili vzdušnú a otvorenú stavbu kríka. Preriedením hustého vnútra prevzdušníme ker a zabránime prebytočnému hromadeniu vlahy v jeho vnútri.
Po každom strihu chorej časti ruží pretrite čepele nožníc alkoholom, aby sa choroba nerozšírila na ostatné konáre.
Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky.
Špecifické typy a rezy pre rôzne skupiny ruží
Každá skupina ruží sa reže odlišne.
- Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky.
- Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté, a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky.
- Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez.
- Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať.
- Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.
Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pri ľahkom reze sa tvoria menšie kvety na dlhých stonkách; stonky zrežte na 80 - 100 cm, aby zostali iba tenšie stonky. Pri nízkom strihu zdrevnatelé stonky zostrihnite na dĺžku 14 cm.
Odstraňovanie odkvitnutých kvetov (deadheading)
Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerovať von, ako aj pri jarnom reze.
V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.
Pôdna starostlivosť a mulčovanie
Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprením sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov.
Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napríklad lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami.
Pestovanie ruží v kvetináči
Ruže zasadené v kvetináči vyžadujú o mnoho viac pozornosti ako tie, ktoré sú vysadené v zemi. Je potrebné myslieť na to, že je nutné ich zalievať častejšie; v letných mesiacoch to môže znamenať aj každý deň! Treba myslieť aj na hnojenie, v kvetináči je potrebné dopĺňať živiny, pretože ich veľmi rýchlo potrebujú a bez prídavného hnojenia začnú rastliny chradnúť.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.
Hubové choroby
Múčnatka (Erysiphe cichoracearum)
Táto hubová choroba tvorí sivasté povlaky na listoch, pukoch a niekedy na stonkách ruží. Najviac sa tejto plesni darí na sklonku leta, kedy je teplo a vlhko.
Čierna škvrnitosť (Diplocarpon rosae)
Na listoch sa tvoria tmavé škvrny, ktoré spôsobia chradnutie rastliny. Medzi najčastejšie choroby ruží patrí čierna škvrnitosť. Táto choroba síce rastlinu nezabije, ale oslabuje ju a znižuje jej schopnosť prezimovať. Pri prvom náznaku čiernych škvŕn na listoch je vhodné listy odstrániť a zničiť (neukladať na kompost). V tomto štádiu je dobré aplikovať postrek. V rámci prevencie je ideálne odstraňovať všetky listy opadnuté na jeseň.
Šedá pleseň (Botrytis cinerea)
Na okvetných lístkoch ruží sa vytvoria rôznofarebné škvrny, puky hnednú a pokryjú sa sivým povlakom. Za sucha sa nevyskytuje. Chlad a dážď tvoria ideálne podmienky pre tento typ choroby ruží. Chorobe sa darí aj vtedy, keď na jeseň dôkladne neodpracete napadané lístie z ruží.
Nádory (Bakteriálna rakovina krčkov)
Táto choroba sa prejavuje nádormi v rôznych častiach rastlín, často kvôli mrazovým poškodeniam rastlín. Choré rastliny je nutné odstrániť a pôdu nezabudnite vydezinfikovať, napríklad dusíkatým hnojivom. Ako prevencia sa pred zimou prihrnie k ružiam pôda alebo kompost a počas zimy sa kríky prekryjú suchými konármi.
Škodcovia
Vošky (Aphididae)
Vošky najčastejšie nájdeme na mladých výhonoch a pukoch, hlavne v jarnom období, kde vyciciavajú šťavu z rastlín. Vyskytujú sa vo veľkých skupinách a sú ľahko rozpoznateľné. Za teplého a suchého počasia sa rýchlo množia. Spláchnite ich silným prúdom vody alebo zmáčadlom či mydlovou vodou. Lienky, parazitické osičky alebo zlatoočky ich dokážu zneškodniť. Proti škodcom môžeme tiež aplikovať postrek.
Vijačky (Leaf rollers)
Tento hmyz kladie vajíčka na listy, ktoré sa rúrkovito stočia. Oslabuje celú rastlinu. Skrútené listy otrhajte a spáľte.
Roztočce (Tetranychidae)
Tento drobný „pavúk“ cicia na spodnej strane listov.
Zazimovanie ruží
Na úspešné pestovanie ruží potrebujeme dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní. Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu. Väčšina pestovaných ruží sa musí chrániť pred mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. Počas zimy tiež prekryte kríky suchými konármi.
tags: #oranzova #ruza #pestovanie