Otvorené póry dreva: vlastnosti, úprava a ochrana

Drevo je materiál, ktorý si ceníme pre jeho krásu, príjemný pocit na dotyk a nezameniteľnú vôňu. Pri jeho spracovaní a úprave je kľúčové pochopiť jeho štruktúru, najmä koncept pórovitosti, aby sa zachovali jeho charakteristické vlastnosti a zabezpečila dlhá životnosť. Pojem otvorený pór sa často používa v súvislosti s lakovaním, najmä pri kruhovito pórovitých drevinách ako je dub.

Štruktúra dreva a význam pórov

Drevo je dynamický systém, ktorého štruktúra sa neustále mení a prispôsobuje vonkajším podmienkam. Základnou stavebnou jednotkou dreva je molekula glukózy, ktorá sa spája do dlhých reťazcov tvoriacich celulózu, hlavnú stavebnú látku rastlinných bunkových stien. Okrem celulózy (40-50 %) obsahuje drevo 20-30 % lignínu, ktorý zabezpečuje pevnosť a tuhosť, a 20-30 % hemicelulózy, ktorá pôsobí ako tmel medzi celulóznymi vláknami. Ďalšími zložkami sú terpény, tuky, vosky, pektíny, triesloviny a živice.

Kľúčovou vlastnosťou dreva je jeho pórovitosť. Počas vegetačného obdobia, na jar, sa póry dreva (cievne zväzky) od koreňov smerom nahor zaplnia miazgou. Táto miazga zásobuje strom vodou a minerálmi zo zeme, zatiaľ čo v opačnom smere transportuje glukózu. Ročné kruhy, ktoré vznikajú rok čo rok, sa skladajú zo svetlejšieho jarného dreva (s väčšími pórmi pre rýchly transport) a tmavšieho letného dreva (s menším počtom a drobnými bunkami, ktoré sú hutnejšie). Tieto póry sú dôležité nielen pre život stromu, ale aj pre spracované drevo, ovplyvňujúc jeho nasiakavosť a schopnosť "dýchať".

Vlhkosť dreva a bod nasýtenia vlákien

V každom živom strome je uložené množstvo vody. Vo dreve rozlišujeme:

• Voľnú vodu: nachádza sa medzi vláknami a pomerne rýchlo sa vyparuje.
• Viazanú vodu: obsiahnutá v jednotlivých vláknach (bunkách) a na jej vyparenie je potrebný dlhší čas.
• Chemicky viazanú vodu: nepodstatná pre tento kontext.

Stav vlhkosti, kedy je voľná voda už odparená a viazaná voda je ešte vo vláknach, sa nazýva bod nasýtenia vlákien. Rýchle sušenie dreva v tomto bode môže viesť k vzniku napätia a praskaniu. Správna vlhkosť dreva pri nanášaní náterových hmôt (cca 12-17 %) je kritická pre ich odolnosť a penetráciu.

Klasifikácia ihličnatých drevín podľa štruktúry

Ihličnaté dreviny sa vyznačujú výrazne tvrdším (tmavším) letným a mäkším (svetlejším) jarným drevom. Rozdiel je citeľný pri vrype nechtom na pozdĺžnych rezoch aj naprieč ročných kruhov. Stržňové lúče nie sú voľným okom viditeľné.

Rozdelenie ihličnatých drevín podľa jadra:

Charakteristika jednotlivých druhov

Bezjadrové dreviny

• Smrek obyčajný: Biela až žltobiela farba, časom žltne. Hranice ročných kruhov sú výrazné, prechod z jarného do letného dreva je pozvoľný. Živičné kanáliky sú malé. Patrí k ľahkým a mäkkým drevinám.
• Jedľa biela: Šedobiela až hnedasto šedobiela farba s šedým až nafialovelým nádychom. Prechod jarného do letného dreva je náhly a ostro ohraničený. Drevo je bez živičných kanálikov a bez jadra, má výrazne čpavkový zápach. Je ľahké a mäkké.

Jadrové dreviny

• Borovica lesná: Čerstvo spílené drevo je bledé, žltasté alebo ružovkasté, jadro sa vyfarbí až po pôsobení svetla a vzduchu na svetložltočervené až bledohnedé. Ročné kruhy sú výrazné s ostrým odlíšením jarného a letného dreva. Obsahuje živičné kanáliky. Je ľahké a mäkké.
• Smrekovec opadavý: Veľmi úzka beľ žltobiela až červenkastobiela. Jadro má červenohnedú farbu (mäsovú) z horských oblastí, bledšiu z nižších. Ročné kruhy sú veľmi zreteľné s ostrou hranicou medzi jarným a letným drevom. Obsahuje živičné kanáliky. Je mierne ťažké a mierne tvrdé drevo.
• Tis obyčajný: Veľmi úzka bledožltá beľ. Jadro je u čerstvého dreva tmavočervené, na vzduchu zhnedne. Ročné kruhy sú väčšinou úzke a často vlnité. Drevo je bez živičných kanálikov. Je to najťažšie a najtvrdšie drevo z ihličnatých drevín.
• Borovica limbová: Úzka červenkasto žltobiela beľ. Jadro je v čerstvom stave bledočervené, neskôr hnedočervené až tmavočervenohnedé. Ročné kruhy bývajú úzke, často zvlnené. Živičné kanáliky sú pomerne široké a časté. Drevo príjemne vonia živicou. Je ľahké a mäkké.

Povrchová úprava dreva a pojem "otvorený pór"

Povrchová úprava dreva má dvojaký účel: zlepšuje vzhľad farbou a leskom a chráni drevo pred vonkajšími nepriaznivými vplyvmi ako sú dážď, sneh, slnko, znečistenie a mechanické poškodenie. Voľba úpravy závisí od umiestnenia výrobku - či bude v interiéri alebo v exteriéri.

Otvorený, polouzavretý a uzavretý pór

Pojem otvorený pór sa používa najmä v súvislosti s lakovaním kruhovito pórovitých drevín, napríklad dubu na nábytku. Môže sa:

• Uzavrieť pór: Póry sú úplne "zaliate" lakom. Plocha je dokonale hladká.
• Polouzavrieť alebo nechať vykresliť na otvorený pór: Pórovitá štruktúra dreva zostáva viditeľná a hmatateľná. Plocha má peknú kresbu, ktorá vynikne pri pohľade do protisvetla.

Pre nábytok v interiéri nie je nevyhnutné, aby drevo "dýchalo" v zmysle priepustnosti pre vodné pary. To je dôležité pre vonkajšie ochranné nátery, kde sa skôr používa termín priedušnosť náterovej hmoty pre vodné pary.

Príprava povrchu pred úpravou

Než sa pustíme do ošetrenia prírodného povrchu dreva, je nevyhnutná dôkladná príprava povrchu:

1. Sušenie: Drevo musí byť riadne uskladnené a vysušené na rovnovážnu vlhkosť prostredia, v ktorom sa bude výrobok používať. Prirodzené sušenie prebieha na voľnom priestranstve alebo pod prístreškami, umelé v sušiarňach.
2. Opravy chýb: Väčšie chyby, hrče a hlbšie priehlbiny sa opravujú drevenými zátkami z rovnakého dreva. Menšie nerovnosti sa tmelia výplňovými a tesniacimi tmelmi.
3. Čistenie a odstránenie škvŕn: Škvrny od vápna, sadry, cementu, oleja, atramentu alebo plesní sa odstraňujú brúsením a špecifickými chemickými roztokmi.
4. Odstránenie starých náterov: Ak sa starý náter odlupuje, musí sa úplne odstrániť mechanicky (škrabkou, brúsnym papierom) alebo chemicky (odstraňovačmi, hydroxidom sodným), prípadne opaľovaním plameňom.
5. Vyrovnávanie a hladenie: Drevené dielce sa zrovnávajú škrabkami, tmelia a brúsia. Ihličnaté drevo s vysokým obsahom živice vyžaduje jej odstránenie, aby sa neznížila trvanlivosť povrchovej úpravy.

Moderné metódy povrchovej úpravy

Olejovanie

Oleje prenikajú hlboko do dreva, neuzatvárajú póry a zachovávajú drevený materiál v celej jeho podstate. Vytvárajú úplne priedušnú vrstvu, ktorú niektorí výrobcovia nazývajú "novou kôrou", chrániac drevo pred nepriazňou počasia. Sú ideálne pre zachovanie prírodného vzhľadu a pocitu dreva. Pre exteriér sú vhodné prírodné olejové nátery s UV ochranou, ktoré nepraskajú a neodlupujú sa. Pre zabezpečenie dostatočnej ochrany pred škodcami a plesňami, je často potrebné, aby obsahovali aj biocídne látky.

Lakované a lazúrovacie nátery

Laky sú transparentné náterové hmoty, ktoré vytvárajú na povrchu ochranný film. Uzatvárajú póry dreva a chránia ho pred mechanickým poškodením. Ich nevýhodou je, že pri praskaní v exteriéri sa ťažko obnovujú. Existujú však špeciálne bezfarebné laky s UV filtrom pre exteriér, určené na okná, dvere a záhradný nábytok, ktoré odolávajú žltnutiu. Hrubovrstvové lazúry vytvárajú na povrchu silnú lakovú vrstvu, zatiaľ čo tenkovrstvové lazúry sa vsakujú hlbšie do dreva a vytvárajú paropriepustný ochranný film, ktorý zvýrazňuje štruktúru dreva.

Pri dokončovaní okien a dverí (rozmerovo stále výrobky) sa dnes ustálilo používanie vodou riediteľných náterových hmôt, často v kombinácii napúšťacieho základu a hrubovrstvovej lazúry. Tieto materiály sú relatívne dobre priepustné pre vodné pary, no úplne nepriepustné pre vodu.

Morenie a farbenie

Morenie je proces, pri ktorom sa do dreva vpíja špeciálny prípravok, ktorý zvýrazní prirodzenú kresbu dreva alebo zmení jeho farebný odtieň. Farbami sa drevené výrobky pokrývajú tak, aby získali požadovaný odtieň, ktorý môže buď úplne prekryť, alebo len polotransparentne zvýrazniť kresbu dreva. Nevýhodou farbenia je podobne ako pri lakovaní, uzavretie dreva do nepriepustnej vrstvy, čo môže viesť k praskaniu, ak vlhkosť zvnútra nemá kadiaľ odchádzať.

Voskovanie

Vosk má podobné vlastnosti ako olej, no s vyššou cenou. Jeho prírodné zloženie a schopnosť vyleštiť drevo do nového vzhľadu sú hlavnými výhodami. Je ideálny pre reštaurovanie staršieho nábytku.

EKO úprava bez náteru

Pre tých, ktorí sú citliví na farby, laky a syntetické materiály, je možná aj eko úprava bez povrchovej úpravy. Kvalitný masívny bukový nábytok sa dokonale vybrúsi a vyhladí. Takýto nábytok nie je lakovaný, farbený ani morený.

Úpravy pre drevotrieskové a drevovláknité dosky

• Laminovanie: Dodáva povrchu nábytku z DTD alebo MDF úplne nový dizajn, od jednofarebnej plochy až po imitáciu luxusného masívu.
• Fóliovanie: Na povrch nábytku sa nanáša PVC fólia, ktorá dodáva špecifický tvar, dezén či motív a zvyšuje odolnosť voči oteru a vlhkosti.
• ABS hrany: Pre nábytok z DTD sa používajú plastové lišty na oblepenie hrán, zvyšujúce ich odolnosť.

Špeciálne úpravy a materiály

Tepelne upravené drevo (ThermoWood®)

Fínska borovica, spracovaná tepelnou a vlhkostnou úpravou na ThermoWood®, stráca živice a ostatné vyluhovateľné látky. Získava nové fyzikálne a mechanické vlastnosti, vrátane nízkej nasiakavosti a vysokej rozmerovej stálosti. Avšak pôsobením UV žiarenia a poveternostných vplyvov mení svoj odtieň (šedne), povrch sa zvrásni a začne praskať.

Pre minimalizáciu poškodenia a udržanie karamelového vzhľadu je nutné ThermoWood® ošetriť ochranným náterom. Pred finálnou úpravou je potrebné drevo prebrúsiť (najlepšie zrnitosťou 80), aby sa zdrsnil povrch a otvorili sa póry, ktoré sú po tepelnej úprave uzavreté. Odporúčajú sa vodou riediteľné pigmentované oleje s UV ochranou na báze alkydových či akrylových živíc, ktoré dokážu preniknúť do tohto málo nasiakavého materiálu.

Špeciálny systém náteru "mokré na mokré" spočíva v nanesení prvej silnej vrstvy, ktorá sa nechá vsakovať, kým nezmizne mokrý vzhľad, a ihneď potom sa aplikuje druhá vrstva. Týmto spôsobom sa proces sýtenia dreva nepreruší a drevo sa dokonale nasýti. Hoci výrobky z ThermoWood® možno použiť bez úpravy, ošetrenie predlžuje ich estetickú životnosť a garantuje vlastnosti materiálu.

Historické metódy ošetrovania dreva

Človek už od praveku hľadal spôsoby, ako predĺžiť trvanlivosť dreva, ktoré podliehalo vplyvu počasia.

• Opaľovanie (Shou-sugi-ban): Už praveký človek si všimol, že ohorené drevo získalo odolnosť. Na povrchu sa vytvorí zuhoľnatená ochranná vrstva, ktorá pôsobí ako uhlíkový konzervant. Dnes sa táto technika, údajne pochádzajúca z Japonska, používa na zdôraznenie letokruhov.
• Prírodné impregnácie:
  • V Čechách sa používala hovädzia krv zmiešaná so soľou na natieranie stropných trámov.
  • Sadze z komína zmiešané s ľanovým alebo konopným olejom prenikali hlboko do pórov dreva, znemožňujúc prístup vzduchu a vody.
  • Južná Európa používala olivový olej, Čína mandarínkový olej.
• Údenie: Dym ako konzervačný prípravok bol v minulosti používaný aj na výrobky z dreva.
• Prírodné pigmenty: Pred viac ako 350 rokmi objavili švédski baníci červený prášok (prírodný pálený pigment s kyselinou kremičitou), ktorý slúžil ako náter na drevené stavby.
• Rastlinné výťažky: Aromatické látky z rastlín ako medovka, mydlica, pamajorán, baza, palina, žerucha, mäta a vratič, vmiešané do kašovitej hmoty, pôsobili odpudivo na živočíšnych škodcov.

Včelí vosk

Včelí vosk sa aplikoval horúci a rozotieral sa po povrchu. Horúci vosk vsakoval do pórov dreva a po zaschnutí sa prebytočná vrstva zoškrabala. Tento princíp sa využil aj v batikovej technike na dreve.

Chemické úpravy v alchýmii

Alchymisti neúmyselne objavili, že kyseliny (dusičná, sírová) spôsobujú farebné zmeny na dreve. Tieto kyseliny sfarbovali drevo do rôznych odtieňov v závislosti od druhu dreva a koncentrácie. Vápno tiež sfarbovalo drevo do tmavohneda až čierna.

Záver a odporúčania

Drevo si aj po spracovaní zachováva vlastnosti, ktoré zatiaľ žiadny petrochemický produkt nedokázal dosiahnuť. Dokáže absorbovať a uvoľňovať vlhkosť, regulovať teplotnú pohodu a je príjemným spoločníkom aj pre alergikov. Je to živý, pórovitý materiál, ktorý "dýcha" a neuzatvára priestor hermeticky. Preto je výber správnej povrchovej úpravy kľúčový pre zachovanie jeho prirodzených vlastností a dlhej životnosti.

Pri výbere dreva je dôležité nešetriť. Kvalitný materiál určený na spracovanie musí byť odležaný a dokonale vysušený. Drevené súčasti musia byť chránené kvalitným náterom proti hmyzím škodcom, plesniam a vlhkosti, najmä tam, kde povrch prichádza do kontaktu s vlhkosťou a mastnotou.

tags: #otvoreny #por #drevo