Otázka, či sa v mozgu počas života tvoria nové neuróny, bola dlhé roky predmetom vedeckých diskusií. Dlho prevládal názor, že mozog je po prenatálnom vývoji v podstate nemenný, čo malo zabezpečiť stabilitu potrebnú na uchovanie spomienok. Moderný výskum však túto dogmu vyvrátil.
Neurogenéza u dospelých
Novozélandskí vedci na čele s profesorom Richardom Faullom z University of Auckland spochybnili tradičné tvrdenia o nemennosti mozgu. Pomocou moderných technológií objavili v mozgu dospelých ľudí procesy vedúce k vzniku nervových buniek.
Dnes už niet pochýb o tom, že hoci sa prevažná väčšina buniek v mozgu tvorí počas prenatálneho vývoja, existujú oblasti, ktoré naďalej vytvárajú nové nervové bunky - proces známy ako neurogenéza - aj v dojčenskom veku. Táto novinka je zásadná z hľadiska medicíny, pretože vedci sa domnievajú, že zvyšuje možnosť liečenia degeneratívnych ochorení mozgu, vrátane Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby.
Základná charakteristika neurónu
Neurón (nervová bunka) je najvýznamnejším stavebným a funkčným prvkom nervového tkaniva. Ide o bunku špecializovanú na získavanie, prenos, spracovanie a ukladanie informácií pomocou elektrických signálov. Každá nervová bunka sa považuje za samostatnú funkčnú i štrukturálnu jednotku (tzv. neurónová teória).
Stavba nervovej bunky
- Telo bunky (soma/perikaryon): Centrum látkovej premeny s guľatým alebo oválnym jadrom. Veľkosť neurocytu sa pohybuje od 4 do 13 mikrometrov.
- Dendrity: Kratšie, bohato rozvetvené výbežky, ktoré prijímajú vstupné informácie (centripetálne).
- Neurit (axón): Spravidla jeden dlhý výbežok zabezpečujúci prenos vzruchu smerom od bunky (centrifugálne). Často je obalený myelínovou pošvou, ktorá zvyšuje rýchlosť vedenia vzruchu.
- Synapsie: Kontakty medzi neurónmi navzájom alebo medzi neurónmi a inými bunkami.
Vývoj synapsií a kognitívny rozvoj
Inteligencia človeka nezávisí len od počtu nervových buniek, ale predovšetkým od množstva spojení medzi nimi - synapsií. V prvom roku života dochádza k ich najrýchlejšiemu rozvoju. Mozog si nevytvára všetky synapsie, ktoré potrebujeme, ale predovšetkým tie, ktoré aktívne používame.
Faktory ovplyvňujúce formovanie mozgu
Odborníci, ako napríklad lekár Ranko Rajovič, zdôrazňujú, že motorický a kognitívny rozvoj dieťaťa sú prepojené:
| Aktivita | Význam pre rozvoj |
|---|---|
| Pohyb (rotácia, skákanie) | Aktivuje kôru veľkého mozgu a rozvíja koordinačné schopnosti. |
| Jemná motorika (prsty) | Evolučne podnietila rozvoj inteligencie a reči. |
| Akomodácia oka | Jeden z najzložitejších pohybov, ktorý kontroluje veľké množstvo synapsií. |
Ako funguje ľudský mozog - synapsie a neuróny
Evolúcia nervovej sústavy
Fylogenetický vývoj nervovej sústavy odráža schopnosť organizmu reagovať na zmeny prostredia:
- Difúzna nervová sústava: Najjednoduchšia, rozptýlená u pŕhlivcov.
- Uzlová (gangliová) sústava: Koncentrácia neurónov do ganglií u ploskavcov a obrúčkavcov.
- Rúrková nervová sústava: Najdokonalejší typ u stavovcov, vzniknutá z nervovej rúrky.
Hlavným vývojovým smerom u vyšších stavovcov bolo zdokonaľovanie a rast predného mozgu, ktorého najvyšším štádiom rozvoja je mozgová kôra.
tags: #rozmnozovanie #nervovych #buniek