Pestovanie ovocia a zeleniny: Kompletný sprievodca pre domácich záhradkárov

Záhrada nám poskytuje nielen relax, ale aj úžitok v podobe čerstvého a zdravého ovocia a zeleniny. Nie nadarmo sa hovorí, že domáce plody sa líšia svojou chuťou a narozdiel od zeleniny a ovocia z obchodu, majú aj viac vitamínov a potrebných živín pre naše telo. Pestovanie vlastných plodín je záväzok, ktorému sa musíte naplno venovať od jari až po jeseň, vyžaduje si starostlivé plánovanie a pravidelnú rutinu.

Pestovanie zeleniny

Pestovanie zeleniny je v domácich podmienkach, či už na väčšej záhrade alebo v obľúbených vyvýšených záhonoch na terase, nie je náročné. Všetko sa začína správnym výberom odrôd a kvality osív, dôkladnou prípravou záhonov a sejbového lôžka a následnou starostlivosťou, medzi ktorú patrí zálievka, hnojenie, odburinenie a monitoring chorôb a škodcov.

Plánovanie zeleninovej záhrady

Predtým, ako sa pustíte do výsadby a plánovania, myslite aj na podmienky, ktoré zabezpečujú optimálny rast rastlín. Najdôležitejšie je dôkladné plánovanie. V prvom kroku by ste mali premyslieť veľkosť vašej úžitkovej záhrady a rozdelenie záhonov. Keď už máte predstavu, je dobré premyslieť si, ktoré odrody chcete v budúcnosti pestovať a koľko priestoru budete potrebovať. Pri výbere zeleniny sú rozhodujúce faktory rastu a dozrievania.

Svetelné podmienky a tieň

Počas celého roka sa záhrada mení, a taktiež sú viditeľné zmeny počas samotného dňa vďaka množstvu svetla alebo tieňa. Je nutné vedieť ho rozlišovať, len vtedy sa bude Vašim rastlinám dariť.

• Polotieň: Ide o miesto, kde rastliny dostanú 5 - 6 hodín denne poludňového slnka, kedy býva najsilnejšie. Rastliny nebudú celodenne vystavené slnku, budú aj v polotieni - ráno, zvyšok dňa budú na slnku. Nebudú rásť rýchlo, ale stále budú rásť normálne. Výhodnejšie je zalievať skoro ráno.
• Mozaikový tieň: Je spôsobený korunami stromov, keď už majú listy. Je to ľahký, prirodzený tieň, ktorý rastliny akceptujú. Svetlo prejde cez listy a koruny stromov, nie je také prudké.
• Plný tieň, hlboký tieň: Spôsobený budovami a pevnými bodmi v záhrade, prípadne hustou kulisou stromov. Nie je vhodný na pestovanie zeleniny. Pokiaľ sa tam slnko nedostane vôbec, nie je možné vypestovať zdravé priesady ani zeleninu.

Pokiaľ si myslíte, že sa v tieni nedá nič pestovať, mýlite sa. Avšak, pokiaľ si nie ste istí, vyskúšajte pestovať zeleninu v nádobách a podľa toho, ako sa jej bude dariť, ju premiestňujte z tieňa na slnko a naopak. Pokiaľ zistíte, že zelenina neprosperuje alebo chradne, premiestnite ju. Ale sú aj také druhy, ktoré dokážu rásť tak na slnku, ako aj v tieni. Miesto pre zeleninu by malo mať priame slnečné svetlo aspoň 6 až 8 hodín denne.

Výber odrôd a plánovanie výsadby

Výber správnej odrody je základom úspechu v pestovaní zeleniny. Sortiment pestovateľov a výrobcov osív je široký, pričom aj samotný pestovateľ ponúka mnoho odrôd z jedného druhu zeleniny. Typickým príkladom je mrkva, ktorá sa hodí do ľahkých pôd - koreň je štíhlejší a dlhý, a naopak, mrkva do ťažkých pôd, kde je koreň hrubší, avšak kratší.

Výber začíname práve odporúčaním výrobcu, do akých pestovateľských podmienok sa daná odroda hodí, ak je to uvedené. V druhom rade stavíme na skúsenosti z predchádzajúcich rokov a vysievame odrody, ktoré sa osvedčili. Nové odrody vysievame a skúšame v menšom množstve, aby sme si najskôr overili vhodnosť pestovať danú odrodu v našich podmienkach.

Začíname s pestovaním zeleniny

Kým zozbierate úrodu, budete musieť zeleninu najskôr nasiať a zasadiť. Zeleninová záhrada patrí k priestoru záhrady, ktorý si vyžaduje najintenzívnejšiu starostlivosť, a musíte sa jej venovať od jari do jesene. O čo pravidelnejšie sa o zeleninu staráte, o to nižšie budú náklady na jej ošetrovanie.

Príprava pôdy

Príprava pôdy je základným krokom pri výseve zeleniny. Dôležitosť sa kladie na jemné spracovanie sejbového lôžka, aby vysiate osivo bolo v čo najbližšom kontakte s vlhkou pôdou. V prípade výskytu vzduchových medzier osivo nerovnomerne klíči a následne viac presychá, čo vedie k pomalšiemu rastu až úhynu. Aby sme zabezpečili čo najväčší kontakt osiva s pôdou, sejbové lôžko po výseve utlačíme.

Najjednoduchšie na prípravu sú pôdy s vyšším obsahom piesku a humusu. Naopak, pôdy s vysokým obsahom ílu sa ťažšie spracovávajú a aj po príprave sejbového lôžka zostáva na ploche mnoho väčších hrúd, ktoré je potrebné vyhrabať. Tento problém je možné eliminovať pravidelným pridávaním kompostu a organického materiálu do pôdy, poprípade primiešavaním piesku, čím sa pôda vyľahčí. Na prípravu sejbového lôžka sú vhodné kultivátory a rotačné kypriče. Pri pestovaní vo vyvýšených záhonoch, kde je použitý substrát, tento problém odpadá. Substráty sú jemné, ľahké a jednoduché na kyprenie. Potrebné je iba pravidelne substrát do záhonov dosýpať.

Spôsoby výsadby a predpestovanie

Niektoré druhy zeleniny neklíčia priamo v záhone. Rastú vonku v záhrade alebo na balkóne až od určitej veľkosti. Ak by ste chceli pestovať zeleninu, ako napríklad rajčiaky, predkultivujte ich v skleníku alebo v dome a byte na parapete. Mimoriadne dobre prosperujú priesady v malých kvetináčoch so špeciálnym substrátom, keď sú na svetle a teple. Vhodné miesta na ich umiestnenie sú parapety okien, ale veľmi dobré sú aj pareniská. Vďaka teplote, ktorú vytvárajú, je to ideálne prostredie pre vývoj rastliniek.

Rastlinky zasadené na parapete by mali byť v miestnosti s teplotou 20 - 25 °C. Veľmi dobrým miestom na pestovanie zeleniny je vyhrievaný skleník, v ktorom sú dlhodobo perfektné svetelné a teplotné podmienky. Pre domáce použitie na parapete existujú špeciálne miniskleníky. Alternatívne pokryte výsadbové nádoby priehľadnou fóliou alebo plastovým krytom. Klíma je pre klíčenie veľmi dôležitá, pretože osivo potrebuje dostatočnú vlhkosť a nesmie vyschnúť.

Zelenina, ktorá sa zvykne pestovať ako úplne prvá, je paprika. Rovnako tak ako napríklad rajčiny, zeler, pór a chilli sa aj paprika odporúča pred vysadením do zeminy predpestovať. Ak už viete, že sa budete pestovaniu venovať aj naďalej, bolo by pre vás najlepšie obstarať si skleník. Ten je nielen veľmi stabilný, ale má aj veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti.

Doba klíčivosti a termíny výsadby

Úspech klíčenia osiva spočíva v jeho veku. Osivo každého druhu zeleniny má určitú dobu klíčivosti, kedy je schopné vyklíčiť takmer všetko. Po uplynutí doby klíčivosti osivo výrazne stráca klíčivosť a výsev je často krát v tomto prípade zbytočné vykonávať. Pred samotným výsevom je preto vhodné vykonať skúšku klíčivosti na vlhkej vate alebo servítke, na ktoré sa nasype malé množstvo osiva. Po niekoľkých dňoch sa spočíta počet vyklíčených a nevyklíčených semien a rozhodneme sa, či má význam dané osivo vysievať.

Pri všetkých druhoch zeleniny je pre celý ďalší vývoj rastlín dôležitý termín výsadby a s tým spojený začiatok pestovania. V marci ožíva celá príroda a to je znamenie, že môžete začať vysádzať! Prvými kandidátmi na pestovanie v záhrade sú papriky a rajčiaky. Vysadíte ich už na začiatku februára do malých črepníkov. V apríli nasleduje pestovanie ružičkového kelu, ako aj byliniek bazalky a kôpru, potom prichádzajú oneskorenci, ako čakanka a kel v máji a čínska kapusta v júni. V kalendári výsadby nájdete niekoľko dôležitých termínov na pestovanie zeleniny vo vlastnej záhrade.

• V apríli môžete vysádzať tie druhy, ktoré milujú teplo a slnko a nemajú radi zimu. Nemali by už hroziť žiadne prízemné mrazy, samozrejme všetko závisí aj od toho, v akých atmosférických podmienkach žijete.
• V máji sa vysádzajú druhy veľmi citlivé na chlad, také, ktoré vyžadujú vysokú vlhkosť a milujú dostatok slnečného žiarenia. Radia sa sem hlavne plodiny s vodnatou dužinou.
• Počas leta môžete do uvoľnených častí záhonov vysádzať rýchlo rastúce plodiny, a tak získať úrodu dvakrát za sezónu!
• Aj keď je september prvým jesenným mesiacom, ešte stále existujú rastlinky, ktorým sa v takomto počasí bude dariť.

Tip: Veľmi veľké semená, ako napríklad fazuľu, namočte vopred cez noc do teplej vody. Potom budú klíčiť rýchlejšie.

Starostlivosť o zeleninu

Po založení zeleninovej záhrady môžete pri správnej starostlivosti čoskoro zbierať prvé plody. Väčšina zeleniny potrebuje na zdravý a intenzívny rast len rovnomernú vlhkosť pôdy, dobre prevzdušnenú pôdu a vyvážený prísun živín. Okopávaním, zalievaním a hnojením je starostlivosť zväčša kompletná.

Zálievka a hnojenie

Po výseve je dôležité dodržiavať pravidelnú zálievku a vlhkosť sejbového lôžka. Vlhké prostredie indikuje rast embrya v semene, z ktorého delením buniek začína rásť koreň, stonka, klíčne a pravé listy. Prvé fázy rastu embrya sú kritické a nesmie dôjsť k zaschnutiu, čo môže viesť k úhynu klíčiacej rastliny. Suché prostredie pri klíčení prináša zvýšený stres pre semená, čo sa následne odzrkadlí na raste a vitalite mladých rastlín. Tieto rastliny sú spomalené v raste, náchylné na choroby a škodcov a trvá im dlhší čas, než prinesú želanú úrodu. Pri zálievke je vhodné používať odstátu a ohriatu vodu na okolitú teplotu prostredia. Predíde sa tak tepelnému šoku, ktorý by vznikol pri polievaní priamo zo studne, kde je voda nízkej teploty.

Hnojenie počas rastu zeleniny je doplnková činnosť, ktorou dosiahneme vyššiu úrodu. Toto hnojenie nie je nevyhnutné vykonávať, pokiaľ sme pred výsevom do pôdy zapracovali kompost alebo maštaľný hnoj. Pokiaľ pestujeme zeleninu vo vyvýšených záhonoch a naplnili sme ich substrátom, hnojenie taktiež nie je nevyhnutné, pretože do substrátov pri výrobe hnojivá primiešavajú. To platí najmä pri drahších a kvalitnejších substrátoch. Ak sa rozhodneme pre hnojenie, používame hnojivá podľa fázy rastu. Na začiatok sú to hnojivá s vyšším obsahom dusíka na podporu rastu, neskôr hnojivá s vyšším obsahom fosforu, ktorý podporuje kvitnutie a na záver rastu sú to hnojivá s vyšším obsahom draslíka, ktorý napomáha lepšej trvanlivosti a uskladneniu zeleniny.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Pestovanie zeleniny sa často krát nezaobíde bez chorôb a škodcov. Prvým krokom v boji proti škodlivým činiteľom je prevencia. Tá spočíva vo výbere odolných odrôd, udržiavanie suchého porastu na zamedzenie rozvoja hubových chorôb alebo prikrývanie výsadby bielou netkanou textíliou. V prípade slabého napadnutia môžeme poškodené časti zeleniny odstrániť a aplikovať biologickú ochranu. Pri silnom napadnutí je potrebné použiť chemické prípravky.

Medzi bežné hrozby patria aj slimáky a mušky na zelenine. Pred slimákmi sa môžete chrániť postavením plotu proti slimákom, použitím granúl proti slimákom alebo prilákaním prirodzených nepriateľov do záhrady. Na ochranu pred muškami je vhodné rozložiť ochrannú sieťku a zaťažiť ju drevenými doskami.

Zmiešaná kultúra a partnerstvo rastlín

Partnerské alebo spoločné pestovanie rastlín je spôsob vysádzania dvoch alebo viacerých rastlín v tesnej blízkosti tak, aby z toho navzájom benefitovali. Zo skúseností vieme, že spoločné pestovanie niektorých druhov zeleniny vedie k stimulácii rastu a zvýšenej kvalite. Existujú však aj rastliny, ktoré majú na seba navzájom negatívny vplyv. Pravidlá spoločného pestovania rastlín teda zjednodušene hovoria, ktoré rastliny sadiť v tesnej blízkosti a ktoré naopak umiestniť ďalej od seba.

Väčšina týchto poznatkov pramení z pokusov a omylov záhradkárskej komunity, bez vedeckého výskumu, takže tieto vedomosti sa neustále dopĺňajú a vyvíjajú. Spoločné pestovanie rastlín je ďalšou časťou veľkej skladačky produktívneho pestovania zeleniny. Je to technika, ktorá dopĺňa rotáciu rastlín, prispieva k starostlivosti o pôdu, zjednodušuje odburiňovanie a uľahčuje boj proti škodcom.

Výhody partnerstva rastlín:

• Tienenie: Vyššie rastliny chránia tie nižšie pred vetrom a príliš intenzívnym slnkom.
• Opora: Niektoré druhy zeleniny môžu byť využité ako fyzická opora pre ostatné rastliny (napríklad kukurica poskytuje oporu pre ťahavú fazuľu).
• Opeľovanie: Niektoré rastliny lákajú opeľovačov aj k rastlinám, ktoré pre ne nie sú také atraktívne.
• Obohatenie pôdy: Existujú rastliny, ktoré prispievajú k úrodnosti pôdy (napríklad rastliny z čeľade bôbovité - fazuľa, hrach, šošovica, lucerka, bôb, vika) tým, že viažu dusík z atmosféry priamo do pôdy a tak ju hnoja.
• Odpudzovanie škodcov: Niektoré rastliny odpudzujú škodcov, čím chránia svojich susedov (napríklad aksamietnice v zeleninovom záhone, alebo cesnak, ktorý pomáha proti voškám).

Kombinovateľné druhy:

• Paradajky - uhorky
• Paradajky - hrach
• Šalát - kapusta - mrkva
• Mrkva - cibuľa - pór
• Paradajky - šalát

Rastliny, ktoré potrebujú dostatočný odstup:

• Fazuľa - hrach - cibuľa
• Uhorky - kapusta - fazuľa - šalát
• Paradajky - hrášok - kapusta - špenát
• Kapusta - cibuľa
• Paradajky - zemiaky (môžu prenášať fytoftóru zemiakovú)

Otužovanie a výsadba do záhrady

Keď bolo pestovanie vašej zeleniny úspešné, dajte vyrastené rastlinky do zeleninovej záhrady. Dôležité je, aby počasie bolo trvalo bez mrazu. Mladé zeleninové rastliny pomaly privyknete na vonkajšie teploty. Na to počas dňa dajte kvetináče na svetlé, ale tienisté miesto. Následne vysadíte svoju zeleninu do záhrady. Na sadenie použite pôdu, ktorá zodpovedá požiadavkám vašej zeleninovej rastliny. Pravidelným pridávaním vhodného hnojiva zabezpečíte svojim mladým rastlinám zásobovanie živinami. Pred pažravými dravcami ochránite vašu zeleninu pomocou ochrannej sieťky pred vtákmi a pomocou bariéry pred slimákami.

Špeciálne podmienky a tipy

Zelenina pre začiatočníkov

Najmä ak nemáte veľa skúseností s pestovaním zeleniny, mali by ste začať výsadbou nekomplikovaných a nenáročných plodín. Uľahčite si to so zeleninou, ktorá je odolná a nenáchylná na choroby a škodcov. Problémom by nemala byť ani zmena počasia.

• Reďkev: Rastie veľmi rýchlo, nemá vysoké nároky na pôdu a nepotrebuje veľa živín. Už po štyroch až šiestich týždňoch môžete zbierať prvú zeleninu. Sadí sa od marca do pôdy do hĺbky asi 1 cm, s dodržaním vzdialenosti asi 5 cm. Reďkev znesie slnko a polotieň.
• Šalát: Sadí sa od marca do stredu leta priamo vonku v záhrade, ale možné je aj pestovanie vnútri. Semená pokryte pôdou iba zľahka, dbajte pritom na vzdialenosť 25 cm. Aby šalát dobre rástol, potrebuje trocha vetra.
• Cuketa: Rastie lepšie, keď ju od marca doma predkultivujete a po zamrznutých svätých v máji vysadíte do teplej pôdy na slnečné alebo polotienisté miesto v záhrade alebo na balkóne. Prvý raz sa oberá asi po dva a pol mesiaci - úroda je bohatá aj v prípade začiatočníkov.
• Fazuľa kríčková: Sadí sa od mája do júla do hĺbky asi 2 až 3 cm, vždy v malých skupinách troch až šiestich fazúľ. Potom sa nechá asi 40 cm vzdialenosť a dá sa do záhona ďalšie hniezdo. Fazuľa je relatívne nenáročná, má však rada voľnú vápenatú pôdu a slnečné až polotienisté miesto. Oberá sa priebežne až do obdobia mrazu.

Pre začiatočníkov sú vhodné aj mangold, cibuľa, cesnak, zemiaky, špenát, hrach a rajčiaky. Ak by ste chceli pestovať paradajky, vyberte si nenáročnú odrodu, napríklad kríčkové paradajky. Ak máte v zeleninovej záhrade dostatok miesta, môžete zasadiť zemiaky. Niektoré druhy zemiakov sa dajú pestovať aj vo veľkom kvetináči, napríklad na balkóne. Hľuzy môžete zbierať hneď, ako zeleň uvädne.

Pestovanie v malých priestoroch a na balkóne

Ak máte malú záhradku alebo by ste chceli pestovať zeleninu na balkóne, vyberte si také druhy zeleniny, ktoré nepotrebujú veľa miesta. Ak je priestoru málo, zasaďte si také rastliny, ktoré rastú do výšky a nie do šírky. Patrí medzi ne napríklad zelená fazuľka, popínavá cuketa, tekvica, hrášok, miniuhorky alebo cherry paradajky. Na pestovanie zeleniny v črepníkoch a kvetináčoch sú vhodné paradajky, jahody, bylinky, hlávkový šalát, čili alebo paprika. Na balkóne či terase sú lepšie chránené pred silnými dažďovými prehánkami a vetrom. Črepníky môžete umiestniť aj priamo tam, kde sa rastlinám dostane najviac slnka. Dôležitá je dostatočná veľkosť kvetináča, pravidelné zalievanie a hnojenie. Keď budete hnojiť, použite organické hnojivo.

Odolné druhy voči suchu

Pretože máme čoraz teplejšie letá, je dobré sadiť odolné druhy zeleniny. Medzi druhy zeleniny, ktoré skutočne dobre tolerujú obdobie sucha, patria tekvica, cuketa, paprika, baklažán, mrkva, zemiaky, cibuľa alebo kapusta. Tieto druhy zeleniny majú relatívne dlhé vegetačné obdobie a dokážu väčšinou lepšie kompenzovať fázy sucha. Zelenina s krátkym obdobím vegetácie ako šalát, reďkovka alebo kaleráb môžu pri nedostatočnom prísune vody uhynúť.

Zber a uskladnenie úrody

Zozbierajte zrelú zeleninu v správnom čase a dodržiavajte čas zberu úrody zeleniny. Zeleninu uskladnite v chladničke alebo vo vlhkých debničkách s pieskom. Plodovú zeleninu neskladujte v chlade.

Pestovanie ovocia

Narozdiel od zeleniny, ovocie delíme do dvoch kategórií: ovocie rastúce na kríkoch a ovocie, ktoré rastie na stromoch. Obe druhy potrebujú rozdielnu starostlivosť na to, aby sme sa dočkali krásnych a chutných plodov. Pestovanie ovocných krov a stromov je ťažšie, ako si väčšina ľudí myslí. Plody potrebujú nepretržitú starostlivosť od jari do jesene, od prerezávania, hnojenia, kontroly pH, škodcov a chorôb až po zber.

Drobné ovocie (kríky)

Výber a výsadba

Medzi obľúbené drobné ovocie patria: ríbezle, egreše, maliny, černice, čučoriedky, jahody, brusnice a tak tiež čoraz viac populárny rakytník. Ovocie, ako sú maliny, ríbezle, čučoriedky, černice, arónie, moruše a zemolez je dobré začať sadiť v jeseni a to až do doby, kým nás nenavštívia prvé mrazy. Ale sú aj nejaké výnimky, ako sú napríklad jahody, ktoré sa sadia v auguste. V marci a na začiatku apríla už môžete vysádzať aj ovocné stromy a kríky.

Ako prvé si pripravte pôdu zapracovanú kompostom alebo maštaľným hnojom. Dbajte o to, aby ovocné sadenice, ktoré si zaobstaráte, boli zdravé a vitálne. Ak majú korene na sebe nejaké poškodenia, odstránime ich. Pri tejto úprave sa ale vyhnite strihaniu a úprave vlásočnicových korienkov, pretože sú veľmi dôležité - vďaka nim rastlinka prijíma vodu a živiny. Ešte pred tým, než rastlinku zasadíte, musíte jej korene ponoriť na niekoľko hodín do vody. Sadenie zbytočne neodkladajte a snažte sa ich zasadiť čo najskôr. Vzdialenosť, ktorá by mala byť medzi jednotlivými sadenicami, je 1,5 až 2 metre od seba.

Starostlivosť o drobné ovocie

Tak ako aj iné rastliny, aj drobné ovocie potrebuje dostatok slnečného žiarenia a vlahy. Pôda, ktorá vyhovuje väčšine, je humózna s dostatkom živín s neutrálnou alebo mierne kyslastou pôdnou reakciou. Niektoré však uprednostňujú rašelinovú pôdu. Keďže hlavný cieľ každého záhradkára je bohatá a chutná úroda, mali by sme si dávať záležať, čo pri sadení a starostlivosti používame. Jedna zo základných vecí, ktoré potrebujeme, je určite kvalitné hnojivo. Vďaka nemu sú rastliny silné a sú schopné tvoriť plody.

Ovocné stromy

Výber a príprava miesta

Ovocné stromy by sme si mali vyberať podľa našich klimatických podmienok. A samozrejme, sadenice ovocných stromov by mali byť zdravé, silné a s dobrou korunou. Vyberte pre svoj ovocný stromček miesto, kde je dostatok miesta a slnečného svitu. Ak už miesto vybrané máte, pripravte si pôdu. Správna pôda by nemala mať veľmi vysokú schopnosť vsiaknutia, pretože po dlhých a výdatných dažďoch môže stromček uhynúť.

Postup výsadby stromčekov

Na samotné sadenie stromčeka si samozrejme pripravte náradie. K úžitku vám bude motyka, krompáč alebo lopaty a rýle. Pôdu obohaťte o kompost alebo hnojivo. Jama, do ktorej bude stromček umiestnený, by mala byť väčšia, ako koreňový bál stromčeka. Umiestnite stromček tak, aby mali korene dostatok miesta a tak, aby stál rovno a nehýbal sa. Jamu zahrabte dostatkom pôdy a pre ešte lepšiu stabilitu zem udupte.

Mulčovanie a počiatočná starostlivosť

Následne strom a jeho blízke okolie polejte dostatkom vody. Môžete pôdu taktiež mulčovať. Mulčovanie je dobré kvôli tomu, že pomáha udržiavať pôde stálu vlhkosť a zároveň zabraňuje rastu buriny. Je to proces, pri ktorom okolo stromčeka nasypete vrstvu prírodného materiálu. Môžu to byť: suché listy, kôra, slama, ale aj hnoj. Mulčovanie je nielen praktické a uľahčí vám čas a prácu, ale vyzerá to aj veľmi pekne. Prvé týždne je nutné, aby ste stromček polievali pravidelne, než sa jeho korene udomácnia.

Historický pohľad na pestovanie ovocia

Staroveké a stredoveké záhrady

Už staroveké populácie si všimli, že ovocné stromy a kríky majú produkčné aj okrasné využitie. Úhľadné rady ovocných stromov v sadoch sú pomerne nedávnym typom pestovania. Kedysi sa nepestovali ovocné stromy zvlášť, ale pestovali sa spolu so zeleninou a okrasnými rastlinami bez rozdielu. Zrod poľnohospodárstva sa datuje do obdobia pred 10 000 rokmi, v takzvanom „úrodnom polmesiaci“, najmä v Mezopotámii, ale prvé pestovanie ovocných rastlín bolo identifikované v Babylone, ktorého visuté záhrady boli považované za jeden zo siedmich divov starovekého sveta. U starých Rimanov záhradu nazývali „hortus“ a ako bolo v staroveku zvykom, aj vo svojom interiéri mali ovocie, aromatické rastliny a potraviny. Z obdobia stredoveku stojí za zmienku takzvaná "Pápežova záhrada", postavená medzi koncom 12. storočia a začiatkom 13. storočia.

Rozširovanie plodín a ich konzervácia

Od konca 16. storočia sa v Európe začali rozširovať rastliny amerického pôvodu, ako zemiaky, fazuľa a paradajky, ktoré sa stali takmer okamžite populárnymi pre každodennú stravu i sviatočné a obradové jedlá. Opadané a nekonzumovateľné ovocie slúžilo na prikŕmenie dobytka a ošípaných. Vo vegetačnom období ľudia konzumovali ovocie v surovom stave. V tomto stave bolo ale jeho skladovanie náročné, preto aby nehnilo a nekazilo sa, začali ho viacerými spôsobmi konzervovať.

Gazdiné sušili buď celé alebo nakrájané ovocie v špeciálnych sušiarňach alebo na peci a využívali ho do koláčov či plniek. Sušené slivky a jablká používali na prípravu polievok, sušené hrušky a čerešne na prípravu osviežujúcich nápojov. Ovocie tiež spracovali do kompótov, lekvárov či odšťavovali šťavy. Destilovaním si vyrábali pálenku.

Vývoj odrôd a spôsoby množenia

Odrody ovocných plodín vznikali postupným vývojom z pôvodných ovocných druhov. Pestovatelia cielene vyberali stromy, ktoré plodili lepšie ovocie (chutnejšie, väčšie) a ich semená vysievali. Výsev semien bol v minulosti jediným známym spôsobom množenia rastlín. Postupom času ale prišli na rýchlejšie spôsoby množenia, ako napr. zakoreňovaním vetiev - odrezkovanie, hrieženie - ohnutie spodných vetvičiek k zemi a ich zasypanie zeminou. V neskorších dobách pristúpili k cielenému kríženiu vybraných stromov na získanie rastlín s ešte lepšími vlastnosťami plodov a rastu. Rozvinuli sa aj pokročilejšie formy rozmnožovania - vrúbľovanie, očkovanie. Ide o prenos vrubu (časť vetvy) alebo očká (púčik z vetvy) na inú rastlinu.

Populárne druhy ovocných drevín

V minulosti sa na Slovensku pestovali hlavne jablká, hrušky, slivky, čerešne či višne. Dnes je ponuka oveľa širšia:

• Čerešňa: Nádherný strom vhodný do akejkoľvek veľkej záhrady.
• Hrozno: Na pestovanie nemusíte vlastniť obrovskú vinicu, úplne vám postačí vaša záhrada či skleník.
• Kustovnica: Odolný, opadavý ker, ktorý sa v posledných rokoch teší čoraz väčšej obľube.
• Marhule: Poskytujú sladké, šťavnaté ovocie a skoro na jar napĺňajú krajinu nádhernými kvetmi a vôňou.
• Melóny: Sú obľúbeným ovocím na pestovanie aj konzumáciu.
• Moruša: Pekný opadavý strom známy svojimi lahodnými plodmi.

tags: #ovocie #a #zeleniny #pestovanie