Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius), často označovaný ako nepravý jazmín, je očarujúci a naprosto nenáročný ker, ktorý patrí k obľúbeným rastlinám našich babičiek. Rozkvitať začína v teplých mesiacoch, typicky od júna až do júla, a jeho bohatá vôňa pripomínajúca pomarančový kvet dodá záhrade jedinečnú atmosféru. Tento opadavý ker je univerzálny a pre svoje bohaté voňavé kvety sa často používa na vytvorenie kríkových záhonov a oddeľujúcich stien.
Charakteristika a opis
Všeobecný opis
Pajazmín vencový je veľmi bohato kvitnúci opadavý ker, ktorý sa ľahko presádza a dobre ujíma na novom mieste. Je plne mrazuvzdorný, odolný proti chorobám a netrpí nijakými patogénmi, výnimočne sa môže objaviť múčnatka alebo vošky. Rastie rýchlo a je vďačným krom, ktorý prevonia každú záhradu.
Kvety
V júni a júli je ker oblečený do množstva veľmi voňavých, krémovo bielych kvetov. Kvety sú jasne biele s jemne žltkastým stredom, niekedy s načervenalým stredom, usporiadané do zhlukov po 3-7 kusoch. Sú jednoduché, snehobiele a intenzívne voňajú, najmä v teplom počasí. Kvitne bohato každý rok. Kvety sa zakladajú na minuloročnom dreve, ktorého tvorbe napomáha aj správne vedený rez.
Listy
Listy pajazmínu sú jednoduché, oválne, sýto zelené, dlhé približne 4-8 cm, s nepatrne zúbkovaným okrajom. Vetvy nesúce listy rastú vzpriamene, prípadne sú previsnuté. Listy sú opadavé.
Rast a veľkosť
Pajazmín vencový dorastá do výšky od jedného metra až po štyri metre. Konkrétna výška závisí od druhu a kultivaru. Napríklad pajazmín vencový je ozdobný ker, ktorý dosahuje veľkosti do 1,5 m výšky a 1 m šírky. Môže vytvoriť aj veľký neformálny živý plot vysoký 1,5 až 2,4 m, pričom v šírke dosahuje aj dva až tri metre.
Odrody a kultivary pajazmínu
Nepravé jazmíny sú najčastejšie pestované ako okrasné kríky. Existuje viac ako 70 druhov nepravého jazmínu (Philadelphus), preto si uvedieme len tie najbežnejšie a najzaujímavejšie kultivary pestované v našich záhradách.
Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius)
Je to najčastejšie pestovaný druh v Európe, niekedy sa vyskytuje aj voľne. Dosahuje výšku až 300 centimetrov, má biele, silne voňajúce kvety. Rozrastá sa do šírky, preto sa pestuje skôr ako solitér. Pochádza zo Stredomoria, rozšírený je najmä v Taliansku.
Pajazmín Lemoinov (Philadelphus x lemoinei)
Jedná sa o nižšiu odrodu dorastajúcu do výšky 70-150 centimetrov. Kvety sú jednoduché a sladko voňajúce.
Pajazmín mnohokvetý (Philadelphus x polyanthus)
Tento druh vznikol krížením pajazmínu Lemoinovho s pajazmínom význačným. Je veľmi obľúbený medzi pestovateľmi aj šľachtiteľmi.
Pajazmín purpurovo škvrnitý (Philadelphus x purpureo-maculatus)
Kvety tohto kultivaru sú po okrajoch okvetných lístkov zaujímavo tvarované a ich stred má purpurovú farbu. Kríky sú opadavé, 80-150 centimetrov vysoké.
Pajazmín nevoňavý (Philadelphus inodorus)
Tento druh sa od väčšiny ostatných odlišuje tým, že veľké, štvorpočetné kvety takmer vôbec nevoňajú. Z tohto dôvodu sa toľko nepestuje.
Pajazmín purpurascens (Philadelphus purpurascens)
Voňavé kvety majú červenkastý kalich. Ker dorastá až do 4 metrov. Ide o odolný druh, ktorý voľne rastie najmä v Ázii, u nás sa pestuje iba v záhradách.
Pajazmín vencový 'BELLE ETOILE'
Tento kultivar má veľké biele kvety s načervenalým stredom. Výšku dosahuje od jedného metra až po meter a pol. Od ostatných pajazmínov sa odlišuje predĺženým kvitnutím a kompaktným vzrastom. Listy sú cca 4-6 cm dlhé, sýtozelené a opadavé. Rozvoniava sladkou jazmínovou vôňou.
Pajazmín vencový 'Variegatus'
Je to nízky, hustý krík, dorastajúci do výšky 1-2 m pri rovnakej šírke. Výhonky sú tuhé, rovné. Vajcovité listy sú veľmi hrubé, svetlozelené, so širokým krémovým okrajom, pričom niektoré listy môžu byť úplne biele.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište a pôda
Pajazmín sa dokáže prispôsobiť rôznym typom pôd s rozličným pH. Dobre sa mu darí aj v suchých pôdach, najlepšie však rastie vo vlhkých, priepustných pôdach s vysokým obsahom organických látok. Preferuje úrodné, svieže a vápenné podložia. Ideálne je slnečné miesto alebo polotieň. V tieni kvitne menej bohato, aj keď stále pekne. Pred vysadením očistíme podložie od buriny a prekopeme ho. V prípade potreby môžeme použiť dobre spracovaný kompost, aby sme vylepšili jeho štruktúru. Po vysadení je vhodné zalievať a mulčovať, aby sa obmedzilo odparovanie vody a rast buriny.
Zálievka a hnojenie
Mladé rastliny ocenia pravidelnú zálievku, no dospelé kry sú odolné a zvládnu aj suchšie obdobia. Pajazmín nemá rád nadmerné hnojenie. Na hnojenie môžeme používať kompost alebo viaczložkové hnojivá určené na kvitnúce kry s obsahom dusíka a draslíka, čo podporí rast a bohaté kvitnutie.
Mrazuvzdornosť a odolnosť voči chorobám
Pajazmín vencový je plne mrazuvzdorný, znáša teploty až do -25 až -30 °C, takže mu chladné zimy neublížia. Je odolný proti chorobám, len výnimočne sa môže objaviť múčnatka alebo vošky.
Rez pajazmínu
Rez je kľúčový pre udržanie kompaktného vzhľadu a bohatého kvitnutia. Pajazmín sa reže predovšetkým po odkvitnutí (zvyčajne v júni až začiatkom júla), pretože kvitne na minuloročných výhonkoch. Ak by sa rezalo na jar pred kvitnutím, ker by prišiel o väčšinu kvetov. Po kvitnutí preriedime jeho staré drevo a zachováme nové výhonky, lebo tieto budú kvitnúť na budúci rok. Po reze je vhodné ker prihnojiť kompostom alebo hnojivom a pôdu zamulčovať.
Dospelé kry vyžadujú raz za niekoľko rokov omladzujúci rez, ktorý je vhodné urobiť začiatkom jari (v marci až apríli), keď už vidno živé púčiky. Pri omladzujúcom reze sa odstráni približne tretina najstarších konárov tesne pri zemi (viac než trojročné, slabé a suché konáre), čím sa ker postupne omladzuje bez toho, aby sa ho pripravilo o kvitnutie. Letorasty môžete skrátiť o jednu tretinu až polovicu, vždy šikmým rezom nad vonkajším púčikom, aby sa podporil vzdušný a prirodzený tvar. Ak pestujete pajazmín ako solitér, ponechajte štyri až šesť hlavných kostrových konárov. Pri pestovaní v živom plote prispôsobte tvar pravidelnému strihu. Údržbový rez môžete robiť počas celého roka - suché, choré alebo prekrížené výhonky odstraňujte priebežne podľa potreby.
Mladé kry prvé dva až tri roky výrazne nerežte, stačí len jemné tvarovanie. Ak je ker starý alebo výrazne prerastený, môžete ho v marci radikálne zrezať takmer ku kmeňu. Pajazmín znovu rýchlo obrastá a vytvorí nové silné výhonky.
Trimming a Winter Jasmine
Rozmnožovanie
Pajazmín vencový sa ľahko rozmnožuje z drevitých aj zelených odrezkov, pričom úspešnosť býva veľmi vysoká, pokojne 80 až 95 percent. Pajazmín často zakorení aj bez použitia hormónov.
Drevité odrezky
Drevité odrezky sa odoberajú v marci. Vyberte jednoročné, dobre vyzreté výhonky hrubé asi ako ceruzka a dlhé 15 až 20 centimetrov. Spodný rez urobte šikmo tesne pod uzlom, slabé spodné púčiky odstráňte. Koniec môžete na 2 až 3 centimetre namočiť do zakoreňovača s obsahom IBA. Odrezky zapichnite do vlhkého substrátu z piesku a rašeliny v pomere 1:1, do hĺbky približne 5 až 7 centimetrov. Nádobu prekryte fóliou, umiestnite na svetlé miesto s teplotou okolo 15 až 20 °C. Zakorenenie trvá asi 4 až 6 týždňov, na trvalé miesto ich vysaďte na jeseň.
Zelené odrezky
Zelené alebo polozelené odrezky sa odoberajú v júni až júli z vrcholových, ešte nie úplne zdrevnatených výhonov dlhých 10 až 15 centimetrov. Spodné listy odstráňte, použite rovnaký substrát aj zakoreňovač. Dôležitá je vyššia vzdušná vlhkosť, pomôže fólia alebo parenisko. Zakorenia rýchlejšie, spravidla za 2 až 4 týždne. Mladé rastliny vysádzajte na jeseň a pred zimou ich zamulčujte, aby bezpečne prezimovali.
Použitie v záhrade
Pajazmín vencový je veľmi univerzálny ker. V záhrade sa uplatní ako solitér, kde vynikne najmä v období kvitnutia, keď sa jeho biele, silno voňavé kvety stanú prirodzenou dominantou priestoru. Vysadený samostatne pôsobí dekoratívne a elegantne, pričom nepotrebuje výraznú konkurenciu iných drevín. Hodí sa aj do voľne rastúcich živých plotov, kde sa na tento účel sadia rastliny do vzdialenosti 60 cm od seba. Nie je však vhodný na pravidelne strihané, presne tvarované steny zelene, pretože častým rezom by stratil svoj prirodzený tvar aj schopnosť bohato kvitnúť.
Vďaka hustému koreňovému systému a schopnosti dobre obrastať sa dá využiť aj na svahoch, kde pomáha stabilizovať pôdu. Rovnako dobre zapadne do zadnej rady zmiešaného záhonu, kde vytvorí zelené pozadie pre vyššie trvalky a kvitnúce rastliny a zároveň dodá kompozícii výšku aj objem. Od mája až do leta je posiaty bielymi kvetmi, ktoré lákajú včely. Môžete ho pestovať aj v nádobe na terase či balkóne.
tags: #pajazmin #vencovy #philadelphus #coronarius