Predstavenie papagája senegalského
Papagáj senegalský (Poicephalus senagalus) je inteligentný, hravý a obľúbený exotický vták, ktorého domovom je západná Afrika, konkrétne savany a svetlejšie lesy v rozsiahlom páse územia Nigerie, juhozápadného Čadu a severného Kamerunu. Tento stredne veľký papagáj dorastá do veľkosti približne 23-26 centimetrov a váži okolo 120-170 gramov. Dožíva sa až 30 rokov vo voľnej prírode a v zajatí aj viac ako 30 rokov, čo z neho robí dlhovekého spoločníka.
Je často prezentovaný ako "najmenší z veľkých papagájov", ktorý v sebe skrýva netušenú inteligenciu a schopnosť premýšľať o svete okolo seba. V prírode obývajú galériové a svetlé lesy, krovinaté a stromové savany (baobaby, akácie), buš a stromové porasty pozdĺž vodných tokov a nádrží. Vyhľadávajú oblasti s nadmorskou výškou medzi 400-1000 m n.m.
Papagáje senegalské žijú trvalo v pároch či menších skupinkách 10-15 jedincov, iba v miestach s bohatou potravnou ponukou sa možno stretnúť s väčšími kŕdľami. Zdržiavajú sa takmer výhradne v korunách stromov, odkiaľ na seba po celý deň upozorňujú drsným volaním. Títo vtáci sú veľmi plachí a ostražití, pričom sú ticho iba v čase poludňajšieho žiaru, kedy ich v korunách stromov možno len ťažko objaviť vďaka ich perfektnému ochrannému sfarbeniu.
Hlasový prejav papagája senegalského je výrazný a pri vyrušení chrapľavý. Hlučný vie byť najmä pri nedostatku pozornosti, alebo v hniezdnom období v páre. Napriek menšiemu vzrastu má povahové schopnosti a črty veľkých papagájov. Má dobre vyvinutú schopnosť opakovať zvuky a reč, dokáže sa naučiť zopár slov alebo jednoduché frázy. Vďaka kľudnej povahe a relatívne tichšiemu hlasu v porovnaní s inými papagájmi je veľmi obľúbeným domácim miláčikom.
Vzhľad a rozlíšenie pohlavia
Papagáj senegalský má typické sfarbenie - základná farba je zelená, chrbát a kostrč žltozelené. Hlava je šedá, temeno, tylo, čelo a čiastočne hrdlo sú s tmavším odtieňom, príušie striebristé. Zvrchná strana krídel je olivovo zelená, spodná žltá. Od hrdla smerom dole sa tiahne výrazný zelený trojuholník dosahujúci u niektorých jedincov až na brucho. Spodné prsia a brucho sú žlté až žltooranžové. Chvost je tmavosivý s hnedozeleným nádychom, spodné chvostové krovky sú žlté. Perie na nohách je zelené premiešané žltými či oranžovými pierkami. Nahé očné okružie je tmavosivé, dúhovka žltá, zobák čierny, beháky šedočierne.
Rozlíšenie pohlavia je pre väčšinu začínajúcich a menej skúsených chovateľov papagájov senegalských pomerne náročné. Spoľahlivú odpoveď poskytuje len test DNA. Existujú však aj tradičné vizuálne znaky, ktoré môžu slúžiť ako vodítko, hoci nemusia byť vždy stopercentne preukazné:
- Sfarbenie očí: U dospelých jedincov je očná dúhovka samcov svetlejšia (červeno-až žltohnedá) ako u samíc, ktoré ju majú tmavohnedú. Samec nemá nikdy tmavšie oko.
- Zelený trojuholník na prsiach: Samec nikdy nie je pod chvostom zelený.
- Postava a hlava: Samci sú mohutnejší s väčšou hranatou hlavou (hlavatí), samičky bývajú drobnejšie, nežnejšie s hlavičkou pripomínajúcou holubicu.
Vzhľadom na variabilitu sfarbenia čela a iných znakov, najmä u niektorých poddruhov, je pre presné určenie pohlavia odporúčaný DNA test. Toto je obzvlášť dôležité pri zostavovaní chovných párov.
Chov v zajatí a podmienky
Papagáj senegalský je odolný vták, ale neznáša dlho trvajúce chladné a vlhké počasie. Hoci vydrží vonku aj celú zimu, je dôležité zabezpečiť mu prístrešok, kde sa môže ukryť pred nepriaznivými vplyvmi počasia. Miluje slnko, preto by sme mu v letných mesiacoch mali dopriať možnosť slnenia, samozrejme s prístupom na tienisté miesto.
Väčšina chovateľov sa zhoduje, že papagájom senegalským sa najviac darí v priestrannej chránenej vonkajšej voliére. Odporúčané minimálne rozmery voliér sú 1,5 x 5 x 0,7 m (ŠxDxV), avšak konštrukcia by mala byť celokovová so silným pletivom (minimálna sila drôtu 1,8 mm), pretože senegalci veľmi radi štípu drevo a slabé pletivo by ich zobákom dlho neodolalo. Pre prenocovanie a úkryt poslúži poskytnutá búdka. Ak sa chovajú v klietke, napríklad s minimálnymi rozmermi 60x60x80 cm, je nevyhnutný dlhodobý každodenný prelet mimo klietky, aby si vták udržal dobrú kondíciu.
Ako mláďa prilne k človeku a stáva sa oddaným spoločníkom, často až príliš závislým. Preto je vhodné dať k nemu aj "vtáčieho" partnera rovnakého, alebo aj iného druhu, aby nestratil svoju osobnosť a nedošlo k nadmernej fixácii na človeka. Žijúci v páre a v chove je vysoko teritoriálny a chráni si svoje územie klietky či voliéry. Pre pohyb potrebuje viac šplhať, preto je preň vhodný taký priestor, ktorý umožňuje okrem lietania aj lozenie po konároch či lanách. Obyčajné bidlo nestačí. Na krátenie voľného času sú ideálne hračky, ktorým sa vždy poteší a venuje im dostatok času, ako je potrebné na ich úplné rozobratie.
Potrava a výživa
Papagáj senegalský je nenáročný stravník, ktorý si v prírode hľadá potravu hlavne v korunách stromov. Obľubuje semená, púčiky, mladé výhonky, ovocie a plody rôznych stromov ako baobab, akácie, svätojánsky chlieb, mahagón, figovník, a tiež semená "maslového stromu" s vysokým obsahom tukov. V období dozrievania úrody navštevujú aj polia a ovocné plantáže, kde sa živia kukuricou, prosom, arašidmi a čirokom. Boli pozorovaní aj pri požívaní plodov kríkov Ximenia americana a vyberaní semien divých tekvíc priamo na zemi.
V zajatí musí papagáj senegalský dostávať pestrú stravu. Základom je kvalitná zmes zrnín pre stredné až veľké papagáje, ktorá by mala byť denne obohatená o čerstvé ovocie a zeleninu. Odporúča sa:
- Zmesi zrnín: slnečnica pásikavá a biela, kardi, kukurica, nahý ovos, pšenica, jačmeň, čirok, pohánka, konopné semeno, rôzne prosá a lesknica.
- Ovocie: jablká, hrušky, čerešne, višne, egreš, ríbezle, pomaranče, mandarínky, slivky, hrozno, bobule jarabiny, šípky, bezinky, hložinky.
- Zelenina: uhorky, paradajky, kapusta, červená repa, hlávkový šalát, kukurica v mliečnej zrelosti.
- Orechy: arašidy (nepražené a nesolené) a iné orechy.
- Prídavky: zelené krmivo, piškóty s kvapkou medu, varená ryža obohatená o suchú vaječnú zmes a zmes pre hmyzožravé.
- Doplnky: sépiová kosť a grit sú vždy nevyhnutné.
V období hniezdenia je nutné doplniť stravu o vaječnú miešanicu, ktorá je vhodná aj pre osamostatňujúce sa mláďatá. Môže ísť aj o vlhkú vaječnú zmes s medom, sušenými ráčikmi a hrozienkami. Raz za 10 dní je možné podávať tvaroh alebo tvrdý syr.
Pre prevenciu parazitov možno ponúknuť cesnak (vták sa naň musí naučiť, inak ho treba pretlačiť a vylúhovať v pitnej vode). Pravidelná dezinfekcia napájadiel, kŕmidiel a bidielok s 5 ml jablčného octu na 1 liter vody je tiež dôležitá pre prevenciu kvasiniek.
Rozmnožovanie papagája senegalského
Dospelosť u papagájov senegalských nastáva v treťom roku života, aj keď samice sú dospelé skôr. Avšak hniezdiť by sa mali nechať až po 3 rokoch. Predpokladom úspešného odchovu je zostavenie harmonizujúceho páru, čo je u tohto druhu často "fuška". Vtáky si na seba a na okolité prostredie musia najprv zvyknúť, čo niekedy trvá aj niekoľko rokov. Ak sa páru darí, hniezdi ochotne a niektoré páry aj 2-3 krát ročne. Hlavným hniezdnym obdobím v našich podmienkach sú mesiace október-január, vedľajším potom máj-júl, hoci k hniezdeniu môže dochádzať aj inokedy.
Hniezdne búdky
Pre odchov v zajatí sa odporúča poskytnúť búdku z tvrdého dreva, pretože papagáje radi ničia a okusujú drevo. Za najvhodnejšiu sa považuje kmeňová smrková búdka, najlepšie zavěšená horizontálne s miernym sklonom. Preferované rozmery sú 40-50 x 20-25 cm (priemer x dĺžka), alebo s výškou 60 cm a viac, kde vletový otvor si vtáci môžu upraviť aj sami. Niektorí chovatelia používajú aj vertikálne búdky, ale vtáci často dávajú prednosť horizontálnym.
Ako výstelku do búdky sa použijú drevené hobliny zmiešané s rašelinou. Pred hniezdením je vhodné páru ponúknuť múčne červy ako prídavok k bežnej potrave, ako aj naklíčené obilniny a veľa zelene.
Priebeh hniezdenia
Samec začne samici dvoriť a harmonizujúci pár, pripravený k hniezdeniu, si obsah búdky upraví podľa vlastných predstáv. Kladnou stránkou na samčom dvorení je skutočnosť, že samica prijme jeho pokusy o kŕmenie. Znáška tvorí najčastejšie 3-5 mierne lesklých vajec (v prírode obvykle 2-4). Samička sedí na vajciach sama a inkubácia sa pohybuje na úrovni okolo 28 dní. Niekedy sa stane, že niektoré z vajec rodičia rozbijú, čo môže byť spôsobené ich nemotorným chovaním pri vstupe do búdky.
Mláďatá sa liahnu s bielym páperím. V búdke sú mláďatá kŕmené iba samičkou a až keď opustia búdku, začína ich kŕmiť aj samček. Operia sa asi po 35 dňoch. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 9-11 týždňoch (v prírode vo veku 60-70 dní) a približne o 3-4 týždne (v prírode ešte niekoľko týždňov) sú schopné samostatného života. Mláďatá sa do veku šiestich mesiacov podobajú samičke. Po uplynutí tejto doby sa začne hlava samcov červenať. Samec mláďatá vo voliére doprevádza a učí ich lietať.
Hniezdenie v prírode sa zrejme neriadi obdobím dažďov a sucha, pretože hniezdiace páry či mláďatá v rôznej fáze vývoja boli pozorované počas všetkých ročných období, vrátane obdobia sucha. Najviac pozorovaní bolo vždy na konci obdobia dažďov. V tomto čase sa jednotlivé páry oddelia od kŕdľa a obsadia dutinu najčastejšie v baobabe či chlebovníku. Hniezda bývajú vysoko položené (10 m) a často sa nachádzajú vo vodorovných vetvách.
Ručný odchov mláďat
V prípade, že rodičia mláďatá odvrhnú alebo chovateľ plánuje ručný odchov pre skrotenie, je dôležité poznať zásady dokrmovania. Ručne dokrmované mláďatá sú milé a prítulné, stávajú sa oddanými spoločníkmi. Mladé páry, ktoré hniezdia prvýkrát, nie vždy zvládnu celý počet mláďat, a preto je dobré byť pripravený na dokrmovanie.
Zásady a postup dokrmovania
- Frekvencia kŕmenia: Časový interval dokrmovania závisí od veku mláďaťa. Po vyliahnutí a v prvé dni sa mláďa kŕmi každé 2 hodiny, aj v noci. Po pár dňoch sa prechádza na interval 3 hodín.
- Kontrola trávenia: Nikdy nekŕmime mláďa, pokiaľ nie je hrvoľ prázdny. Ak mláďaťu netrávi a v hrvoli zostáva nestrávená kaša aj po 3 hodinách, prehodnoťte jej hustotu. Jednorazovo podajte pár kvapiek prevarenej vody vychladenej na 35°-40°C a počkajte, kým mláďaťu pretrávi. Až potom podajte ďalšiu dávku kaše.
- Postupné znižovanie frekvencie: Postupne sa prechádza na 3-hodinový interval. Po 10 dňoch možno u mláďaťa vynechať jedno a neskôr dve nočné kŕmenia (nakŕmiť o 22:00 a potom až ráno o 5:00). U denného kŕmenia sa interval zmení na 4-hodinový, neskôr sa kŕmi v 3-4 dávkach za deň.
- Množstvo kaše: Množstvo podanej kaše je závislé od veľkosti druhu papagája a jeho veku v dňoch. Hrvoľ mláďaťa je pružný a zväčšuje sa jeho vekom.
- Nástroje a technika: Na podanie kaše je ideálna injekčná striekačka (napr. č. 5), ktorá umožňuje meranie skŕmeného množstva. Striekačku umiestňujeme z ľavej strany zobáka alebo zo stredu. Na zobáčik nevyvíjajte tlak, aby nedošlo k jeho deformácii. Rýchlosť napájania mláďaťa závisí od jeho schopnosti prehĺtať. Dávajte pozor na udusenie. S praxou sa kŕmenie stane rutinnou záležitosťou.
Príprava dokrmovacej kaše
V súčasnosti je najpohodlnejší a najkvalitnejší spôsob prípravy kaše použitie komerčných zmesí pre ručné kŕmenie papagájov. Tieto zmesi sú špeciálne formulované pre správny rast a vývoj mláďaťa a ich príprava je rýchla a pohodlná zmiešaním s prevarenou a mierne schladenou vodou. Kaša sa podáva vždy teplá (približne 40°C) a čerstvo pripravená.
Ďalšie dôležité aspekty ručného odchovu
Mláďa potrebuje neustále zahrievať až do chvíle, kým nemá vyvinuté operenie. Preto je vhodný inkubátor, ktorý udržiava stálu teplotu, alebo umiestnenie v malej prenoske s výstelkou pri výhrevnom telese. Ak ide o krotenie spojené s umelým dokrmom, je vhodné počkať a mláďa vybrať až s čiastočným operením. Vhodnejšie sú dve mláďatá, aby sa navzájom hriali a správne socializovali. Dokrmované mláďa vám vašu starostlivosť vráti, a aj keď prvé pokusy bývajú nešikovné, výsledné radostné chvíle to vynahradia.
tags: #papagaj #senegalsky #rozmnozovanie