Partenogenetické rozmnožovanie lariev: Hlbší pohľad

Pedogenéza predstavuje špecifický typ rozmnožovania, ktorý možno zaradiť buď ako osobitnú formu nepohlavného rozmnožovania, alebo ako formu partenogenézy. Pri tomto procese vznikajú z oplodneného vajíčka larvy, ktoré ešte pred premenou (metamorfózou) dávajú vznik ďalším generáciám lariev. Zárodočné bunky v larvách prekonávajú predčasné zretie bez redukcie chromozómov a vyvíjajú sa v hemolymfe. Larvy z týchto vajíčok parazitujú alebo sa živia materskou larvou. Za priaznivých podmienok tento vývin pokračuje. Pri zhoršení životných podmienok vznikajú larvy, ktoré sa zakuklia a následne sa z nich vyvinú samčie a samičie jedince, ktoré sa pári. Z oplodnených vajíčok sa potom liahnu pedogenetické larvy ďalšej generácie.

Partenogenéza: Definícia a typy

Partenogenéza, známa aj ako samobrezivosť, je druh rozmnožovania, pri ktorom dochádza k vzniku živočíšneho či rastlinného embrya (prípadne v širšom zmysle sporofytu alebo dospelého jedinca) z vaječnej bunky bez oplodnenia. Existuje viacero definícií partenogenézy:

• Najčastejšia definícia: Vznik embrya (alebo v širšom zmysle dospelého jedinca) z vaječnej bunky (samičej gaméty) bez oplodnenia. V širšom ponímaní zahŕňa aj špeciálne formy ako gynogenéza a hybridogenéza.
• Gynogenéza (pseudogámná partenogenéza): Vývoj vaječnej bunky bez oplodnenia, ale stimulovaný prítomnosťou spermií vo vodnom prostredí.
• Diploidná partenogenéza (somatická partenogenéza): Vznik embrya z neoplodnenej diploidnej vaječnej bunky, alebo automixia haploidnej vaječnej bunky s následným vznikom diploidného jedinca.
• Haploidná partenogenéza (generatívna partenogenéza): Vznik embrya z neoplodnenej haploidnej vaječnej bunky. Jej hlavné druhy sú gynogenéza a androgenéza (vo význame vzniku haploidných rastlín z mikrospór).
• Apogamia (apogamia, somatická partenogenéza): Vývoj embrya z inej bunky gametofytu než je vaječná bunka (u semenných rastlín z bunky zárodočného vačku).
• Apomeióza (apospória, diplospória, apospória) spojená s diploidnou partenogenézou alebo diploidnou apogamiou, a adventívna embryónia: Tieto procesy sú synonymom pre apomixiu.

Klasická partenogenéza je u živočíchov známa u ploskulíc, hlíst, vírnikov, niektorých kôrovcov, hmyzu, drsnokožcov, šupinavcov a u vtákov len u moriek. Prirodzene sa nevyskytuje u morských živočíchov s výnimkou medúzy Margelopsis haeckeli a perloočky Penialia avirostris. Gynogenéza sa vyskytuje u obrúčkavcov a niektorých druhov kostnatých rýb a obojživelníkov.

Typy partenogenézy

• Úplná partenogenéza (acyklická): Všetky generácie sú partenogenetické. Príkladom je pedogenéza, kde sa partenogenéza vyskytuje u jedincov v larválnom štádiu.
• Fakultatívna partenogenéza: Vaječná bunka sa môže vyvíjať buď partenogeneticky (bez oplodnenia) alebo pohlavne (s oplodnením).
• Arrhenotokia (arhenotokia): Z neoplodnenej vaječnej bunky partenogeneticky vznikne jedinec samčieho pohlavia, z oplodnenej samičieho pohlavia.
• Thelytokia (telytokia): Z neoplodnenej vaječnej bunky vznikne jedinec samičieho pohlavia.
• Deuterotokia (amfitokia, amphitokia): Z neoplodnenej vaječnej bunky vznikajú jedince oboch pohlaví.

Rozmnožovanie rakov a partenogenéza

Rozmnožovanie rakov v akváriu je fascinujúci proces, ktorý si vyžaduje vytvorenie vhodných podmienok. Pre úspešné rozmnoženie musia raky dosiahnuť pohlavnú dospelosť, pričom vek pre množenie sa líši podľa druhov. Mini ráčiky sa môžu množiť častejšie počas roka, zatiaľ čo väčšie druhy zvyčajne len 2-3 krát ročne.

Vhodné podmienky v akváriu pre rozmnožovanie rakov

• Veľkosť akvária: Dostatočne veľké pre voľný pohyb a hľadanie potravy.
• Teplota vody: Optimálna je 22 až 24 °C.
• pH vody: Optimálna hodnota je 6,8 až 7,2.
• Tvrdosť vody: Optimálna je 8 až 10 °dH.

Rozdiely medzi samcami a samicami rakov

Raky majú oddelené pohlavie. Samček disponuje špeciálnym orgánom zvaným gonopody, ktorý slúži na transfer spermií. Samičky majú na brušku okrúhlu semennú jamku medzi pereopodmi (chodiacimi nohami) a pleopodmi (plávacími nožičkami). Gonopody sa nachádzajú v blízkosti prsných končatín a ich tvar sa líši medzi druhmi.

Ďalšie znaky, ktoré môžu naznačovať pohlavie raka (nie však so 100% presnosťou):

• Veľkosť: Samce bývajú väčšie ako samice.
• Veľkosť klepiet: Samce majú väčšie klepetá.
• Sfarbenie: Samce majú výraznejšie sfarbenie.
• Chvost: Samice majú širší chvost.

Proces rozmnožovania u rakov

Raky sa rozmnožujú kladením vajíčok. Párenie prebieha vo vode, pričom predchádza vábenie samičky chemickými alebo vizuálnymi signálmi. Po úspešnom párení samička nosí vajíčka prilepené k pleopodom (plávacím nožičkám) pod chvostom po dobu 20 až 30 dní, kým sa nevyliahnu mláďatá. Niektoré druhy kladú vajíčka na bezpečné miesta, ako sú spodná strana listov alebo štrbiny. Počas vývoja sa vajíčka môžu meniť z zelenej na oranžovú farbu a pred vyliahnutím sú na nich viditeľné očká malých ráčikov.

Partenogenéza u raka mramorového

Existujú však aj raky, ktoré sa rozmnožujú partenogeneticky, teda vlastným klonovaním. Tento jav je typický pre raka mramorového (Procambarus fallax f. virginalis), u ktorého sa vyskytujú výlučne samičky.

Starostlivosť o mláďatá rakov

Po opustení matky sú mláďatá úplne samostatné, no veľmi malé a krehké. Odporúča sa ich premiestniť do samostatného akvária, aby sa nestali potravou pre iné živočíchy. Akvárium by malo obsahovať dostatok úkrytov, pretože medzi mláďatami môže dochádzať ku kanibalizmu. Kŕmia sa drobnou suchou alebo mrazenou potravou niekoľkokrát denne.

Partenogenéza v širšom kontexte

Partenogenéza sa vyskytuje aj u iných živočíšnych druhov, ako napríklad:

• Niektoré druhy jašteríc z rodu Aspidoscelis, kde až tretina populácie tvoria výlučne samice, ktoré sa rozmnožujú partenogeneticky. Tento jav je výsledkom hybridizácie a následného vývoja v čisto samičí druh.
• Niektoré druhy vtákov, ako napríklad moriaky, môžu vykazovať partenogenézu.

V rastlinnej ríši sa partenogenéza prejavuje rôznymi formami, vrátane apomixie, kde dochádza k vzniku embrya bez oplodnenia.

tags: #partenogeneticke #rozmnozovanie #lariev