Poľnohospodárstvo tvorí základný pilier každej krajiny a ľudskej spoločnosti, slúži ako zdroj obživy a zohráva významnú úlohu pri zachovaní biodiverzity. Spôsob využitia pôdy závisí od mnohých faktorov, ako sú prírodné podmienky, technológie pestovania či možnosti využitia hnojív. Územie Slovenska je charakteristické pestrými pôdnymi typmi a prírodnými podmienkami, pričom najlepšie podmienky na pestovanie sú v Podunajskej nížine, Juhoslovenskej kotline a Východoslovenskej nížine. V týchto oblastiach prevažujú oráčiny, kde sa pestuje obilie, kukurica a repka.
Celková poľnohospodárska plocha na Slovensku predstavuje približne 2 milióny hektárov, rozdelených na takmer 168 000 polí. Najväčšiu plochu tvoria trvalo zatrávnené polia (takmer 680 000 ha), najmä v strednej a východnej časti krajiny, ktoré sú zamerané na živočíšnu výrobu. Orné plochy sú sústredené v úrodných oblastiach južného Slovenska.
Najpestovanejšie plodiny a ich výmera na Slovensku
V roku 2017 patrilo prvenstvo v pestovaní na Slovensku kukurici, ktorá bola zasiata na 574 000 ha. Nasledovala pšenica a príbuzné plodiny s celkovou plochou 326 000 ha. Na treťom mieste sa umiestnila repka, technická plodina pestovaná na približne 151 300 ha. V tabuľke ju nasledovali sója, jačmeň a slnečnica.
Zaujímavosťou je, že na Slovensku sa pestujú aj plodiny ako koreniny (69,3 ha) a ryža (53,8 ha).
Energetické plodiny: Nová perspektíva
Integračné procesy v Európe priniesli aj fenomén pôd dočasne alebo trvalo nepotrebných pre poľnohospodársku činnosť. Jedným z efektívnych riešení využitia takýchto lokalít sa ukazuje pestovanie energetických plodín. Tieto plodiny je možné pestovať na sekundárnych pôdach, ktoré sa môžu alternatívne využívať aj na výrobu biomasy.
Zámerné pestovanie energetických plodín na tvorbu bioplynu, ako napríklad cirok dvojfarebný ako náhrada kukurice, otvára nové odvetvie poľnohospodárskej výroby, ktoré diverzifikáciou zvyšuje konkurencieschopnosť podnikov.
Prognózy poukazujú na to, že v klimatických podmienkach Slovenska je pre využívanie biomasy reálny 6 až 12 % podiel krytia celkovej spotreby energie. Východné Slovensko má v tomto ukazovateli najnižší podiel v rámci SR.
Poľnohospodárska pôda na Slovensku predstavuje k 1. 1. 2016 výmeru 2 389 616 ha. Z toho nevyužitá poľnohospodárska pôda predstavuje 464 830 ha. Túto pôdu, ktorá sa nevyužíva na pestovanie plodín pre potravinárske účely, by bolo možné využívať prednostne na pestovanie plodín pre účely energetiky.
Názor, že pestovanie energetických plodín na výrobu palív je na úkor produkcie potravín, sa nezakladá na pravde. Hlavným dôvodom má byť údajné znižovanie výmery poľnohospodárskej pôdy na pestovanie plodín na potravinárske účely. Výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy za ostatné roky v SR totižto neustále stúpa.
Príčin je viac, jednou z nich je pokles počtu chovaných hospodárskych zvierat a tým aj pokles potrieb pestovania krmovín pre ich chov. Prvoradou úlohou poľnohospodárstva SR je a musí zostať produkcia potravín pre obyvateľstvo. Slovensko disponuje dostatočnou výmerou pôdy na produkciu potravín, poplašné správy o zdražovaní potravín zapríčinené pestovaním plodín na výrobu biopalív možno jednoznačne hodnotiť ako nepravdivé.
Najviac nevyužitých pôd
Najviac nevyužitých poľnohospodárskych pôd bolo k 1. 1. 2016 zaznamenaných v Žilinskom (42%), Trenčianskom (32%) a Prešovskom (25%) kraji.
Výhody pestovania energetických rastlín
Pestovaním energetických rastlín sa neznižuje úrodnosť pôdy. Po ukončení pestovania tieto rastliny zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom stave, s pozitívnou bilanciou živín. Nehovoriac o zabránení výraznejšej veternej a vodnej erózii, vyparovaniu vody a odnosu živín. Navyše trvácne porasty energetických rastlín stabilizujú odtok vody z územia.
Z hľadiska hospodárskeho významu sa dokonca odporúča pestovať takéto plodiny aj na pôdach s nižšou kvalitou. Pre pestovanie energetických rastlín je tak možné využívať nielen nevyužitú poľnohospodársku pôdu, ale aj pôdu menej kvalitnú.
Perspektívne energetické plodiny
V rámci jednotnej poľnohospodárskej politiky EÚ vznikol v súvislosti s dočasným, alebo trvalým nevyužívaním pôdy na poľnohospodársku činnosť (5 %) nový fenomén, a to pestovanie energetických plodín v týchto lokalitách, pretože po biomase ako palive je čoraz väčší dopyt.
Plodiny ako ozdobnica čínska (Miscanthus x giganteus), trsteník obyčajný (Arundo donax L.), konopa siata (Cannabis sativa L.), energetický pýr (Elymus elongatus), sida obojpohlavná (Sida hermaphrodita) spĺňajú parametre výhrevnosti a môžu sa použiť ako palivo do tepelných zariadení, nehovoriac o ich pozitívnom dopade na životné prostredie.
Predovšetkým je dôležité poukázať na nedocenený fakt, že sa jedná o lignocelulózové rastliny s obrovským potenciálom uplatnenia v priemysle, v stavebníctve, papiernictve a vo farmaceutickom priemysle. Využitie energetických rastlín na iné ako spaľovacie účely sa skúma aj na Slovensku.
Pestovanie energetických rastlín má význam aj pri efektívnejšom využití poľnohospodárskej pôdy nižšej bonity. Môžu sa pestovať ako súčasť greeningu do výmery 5 % v rámci výmery poľnohospodárskej pôdy farmára.
Cirok dvojfarebný (Sorghum bicolor)
Cirok dvojfarebný môžeme zaradiť medzi perspektívne plodiny vhodné pre energetické účely, nielen pre jeho vysokú výťažnosť na siláž, ale aj pre jeho genetické dispozície, keďže je ho možné pestovať aj v menej priaznivých podmienkach. Výmera pestovateľských plôch na Slovensku narastá, pretože cirok je hlavnou komoditou využívanou v bioplynových staniciach.
Existujú dokonca farmy, ktoré sa špecializujú na predaj siláže pre bioplynové stanice. Ich výmery sa pohybujú od 200 do 700 ha. Prednosti pestovania cirokov na siláž v porovnaní s kukuricou sú hlavne v suchovzdornosti (dokážu preklenúť obdobie sucha s oveľa menším stresom ako kukurica) a zároveň porasty cirokov sú menej napádané divou zverou.
Technológia pestovania cirokov cukrových má spoločné znaky, nie však herbicídnu ochranu a niektoré agrotechnické úkony. Pre cirok nie sú vhodné predplodiny, ktoré pozemok zaburiňujú. Dobrými predplodinami sú okopaniny, strukoviny a obilniny. Cirok je náročný na živiny a dobre znáša hnojenie maštaľným hnojom.
Je nutné sa však zamyslieť nad klimatickými zmenami a postupným otepľovaním ovzdušia. Naskytá sa otázka, či v daných podmienkach nebude efektívnejšie a perspektívnejšie pestovanie cirokov ako pestovanie kukurice. Cirok sa odporúča pestovať v oblastiach s nedostatkom zrážok a tam, kde je úroda kukurice na zrno nižšia.
Ďalšou výhodou cirokov je ekonomická efektívnosť ich pestovania, čo súvisí s nižšími nákladmi (nižšie náklady na osivo, nižšie náklady na sušenie z dôvodu nižšej zberovej vlhkosti, nižšia potreba hnojív) a stabilnou úrodou aj pri menej priaznivých poveternostných podmienkach.
Konopa siata (Cannabis sativa L.)
Jednou zo staronových plodín pestovaných v minulosti na Slovensku je konopa siata. Na Slovensku sa konopa pestovala od nepamäti ako priadna rastlina na vlákno. Po rokoch zabudnutia sa opäť hlási o slovo. Konopa je obnoviteľný zdroj energie s vysokým potenciálom.
Konopa má možnosti všestranného využitia, či ide o produkciu prírodného vlákna, organickej hmoty na spaľovanie, v stavebníctve ako izolačný materiál, produkciu semena na výrobu oleja a má využitie aj v potravinárskom priemysle. Jej mnohonásobné využitie dáva predpoklady pre jej znovu zavádzanie do osevných postupov, kde by táto plodina mohla mať pevné miesto.
V súčasnosti sa pestovateľské plochy konopy siatej na Slovensku začínajú rozširovať, je to však limitované spracovateľskými a odbytovými možnosťami. Máme tým na mysli predovšetkým pestovanie na semeno, na výrobu oleja a na produkciu biomasy na spaľovanie.
Ozdobnica čínska (Miscanthus x giganteus)
Ozdobnica čínska má celý rad výhod, najmä jej vysoké hektárové úrody fytomasy v intervale od 20 - 40 t.ha-1 absolútnej sušiny v závislosti od agroklimatických podmienok. Zároveň aj nízke vstupné náklady pestovania, počiatočné náklady na založenie porastu sa vplyvom neustálej tendencie znižovania cien rhizómov rapídne znižujú.
Pestovanie tejto energetickej plodiny v Európe je ovplyvnené rizikom poškodenia mrazom novozaložených porastov. Z pohľadu priemyselného využitia je táto energetická rastlina vhodná na výrobu biometánu, bioetanolu a ako zdroj celulózy lignínového charakteru, pričom jej uplatnenie je momentálne v štádiu výskumu.
Výzvy v poľnohospodárstve Slovenska
Slovenskí poľnohospodári s obavami sledujú vývoj počasia. Aktuálny výrazný deficit vlahy na celom území Slovenska pravdepodobne ovplyvní rast ozimín a založenie novej úrody na jar. Bez funkčných závlahových systémov už niektoré plodiny ani nebude možné dopestovať.
Plodiny ako jačmeň a pšenica nutne potrebujú pri svojom vzchádzaní vlhkú pôdu. Pokiaľ bude sucho pretrvávať aj naďalej, presušenú pôdu pocítia aj pestovatelia špeciálnej rastlinnej výroby, a to pri vysádzaní zemiakov a zeleniny. Slabá zima neprispeje ani k likvidácii škodcov.
Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu pôde chýba viac ako 50 mm zrážok, v horských oblastiach stredného Slovenska aj viac ako 100 mm zrážok. Situáciu zhoršuje aj nízka alebo žiadna snehová vrstva, ktorá by vlahu akumulovala do jarných mesiacov.
Na územie SR spadne počas roka v priemere 743 mm zrážok, čo predstavuje asi 36,4 miliardy metrov kubických (m3) vody. Z tohto objemu však odtečie až 12,5 miliardy m3 vody.
Podpredseda SPPK Jozef Šumichrast zdôraznil, že bez závlah to jednoducho nepôjde a je potrebné nájsť nástroje, ktoré umožnia pestovateľom, ktorí chcú zavlažovať, aby mohli zavlažovať.
Závlahové systémy a ich nedostatok
Na Slovensku pestujeme cukrovú repu na výmere približne 22 500 ha. Pod závlahou máme len 11 percent plôch, teda 2 500 ha. Z hľadiska dostupnosti vodného zdroja by bolo ideálne, keby sme zavlažovali repu aspoň na výmere šesťtisíc ha.
SPPK okrem existujúcich možností vyzýva štát, aby hľadal aj ďalšie finančné zdroje, napríklad z plánu obnovy a odolnosti, ktoré môžu napomôcť pri riešení manažmentu vody v krajine.
GMO plodiny na Slovensku
Geneticky modifikované (GM) plodiny sa na Slovensku pestujú na pokusné a komerčné účely. Miesta pestovania na pokusné účely zverejňuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV). Informácie o komerčnom pestovaní GM plodín sú však považované za obchodné tajomstvo.
Európska smernica 2001/18/ES však v článku č. 31 ods. 3 ukladá členským štátom za povinnosť oznámiť verejnosti presné miesta pestovania GM plodín umiestnených na trh, teda pestovaných na komerčné účely.
V roku 2013 sa na Slovensku GM plodiny pestovali na komerčné účely na rozlohe 99,9 ha v katastri obce Choňkovce. Jedná sa o GM kukuricu MON 810. Informácie o pestovateľovi však neboli poskytnuté.
V súčasnosti, keď je problém realizovať dopestovanú produkciu na trhu za adekvátne ceny, je ešte väčší problém finalizovať produkciu v rámci vlastných výrobkov.
Trsteník obyčajný (Arundo donax L.)
Trsteník obyčajný, známy aj ako Arundo donax L., je mohutná okrasná tráva rozšírená v Stredozemí. V prírode rastie väčšinou v nížinách na mierne vlhkých lúkach a okrajoch vodných tokov.
Vlastnosti a kultivary
Arundo donax 'Versicolor' je kultivar, ktorý zaujme bielo pruhovaným listom. Hnedasté laty kvetov sa objavujú počas letného obdobia. V záhradách sa používa ako solitérna okrasná tráva, ktorej je potrebné poskytnúť dostatok miesta, aby vynikla. Vyžaduje slnečné stanovište, na pôdu nie je zvlášť náročná, potrebuje však dostatočnú vlhkosť.
Arundo donax 'Ely', alebo Trstina obyčajná 'Ely', je rýchlo rastúca okrasná tráva, ktorá sa pýši výškou 1,5 až 2 metre a očarí vás svojimi svetlozelenými listami s bielym okrajom, usporiadanými do elegantných trsov. V lete sa na rastline objavujú nenápadné kvety hnedastej farby, ktoré dodávajú tejto tráve rustikálny charakter.
Odroda 'Ely' má jemnejší vzhľad ako základný druh, listy sú mierne užšie a rast je kompaktný. Táto okrasná tráva je nádherná, mohutná, dokáže dorásť veľkej výšky a jej hrúbka listov pripomína bambus. Dokáže sa skvelo rozrásť a ľahko sa množí.
Arundo donax celkovo je jedna z najväčších tráv rastúcich v našich podmienkach. Dorastá do výšky až 4-5 metrov a vytvára husté zárasty. Odroda Versicolor dokáže svojimi pestrými okrajmi listov osvetliť priestor, kde rastie. Dobre sa jej darí najmä pri vode, dokáže rásť na močaristých pôdach, ale dobre znáša aj suchšie pôdy. Tieto môžu byť veľmi zásadité (alkalické), ale aj kyslé (pH 5,5-8,3). Dobre rastie na pieskoch, hline ale aj na ťažkých ílovitých pôdach. Je dominantou záhrad alebo pre záhradkárov, kde dobre odoláva aj silnému vetru. Používa sa aj na živé ploty.
Pestovanie a starostlivosť
Ako väčšina okrasných tráv, aj Arundo donax sa reže skoro na jar, aby sa zabránilo zahnívaniu rastlín počas zimných mesiacov. Na zimu je tiež vhodné trsy zviazať.
Táto okrasná tráva má rada slnko až polotieň a priepustnú pôdu - najväčším nepriateľom je zimné premokrenie. Výsadba kontajnerovaných rastlín je možná celoročne, pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri letnej výsadbe rastliny zastrihneme a dbáme na dostatok vlahy.
V ťažkej pôde urobte drenáž (štrk, piesok) a pridajte kompost. Prvý rok zalievajte pravidelne, kým sa koreňový systém rozbehne; potom sú mnohé trávy odolné a zálievku chcú hlavne v dlhom suchu. Zalejte výdatne ku koreňom a nechajte povrch medzi zálievkami preschnúť.
Väčšinu tráv nechajte cez zimu stáť: suché steblá chránia srdiečko a v zime robia krásny efekt. Zrežte ich až koncom zimy alebo skoro na jar, tesne pred rašením (na 5-15 cm podľa druhu). Pri veľkých trsoch si pomôžte povrazom - steblá zviažete a odstrihnete naraz.
Každé 3-5 rokov trsy rozdeľte - omladíte ich a udržíte v peknom tvare. Zimná vlhkosť je väčší problém než mráz, preto v ťažkých pôdach urobte drenáž a na jeseň nepridávajte hutný mulč priamo do stredu trsu.
Zdravie: Trávy zriedka trpia chorobami, no v prehustených porastoch sa môže objaviť plesnivosť - riešením je vzduch, menej hnojenia a jarné vyčistenie.
Arundo donax 'Ely' sa najlepšie pestuje na teplom, slnečnom stanovišti s dostatkom priestoru. Vhodné sú väčšie záhony, slnečné steny, či dokonca pri jazierkach. Táto tráva dobre znáša sucho po zakorenení, no najkrajšie rastie pri občasnom zavlažovaní počas dlhšieho sucha. Po výsadbe je dôležité pravidelné zavlažovanie počas prvých týždňov.
Na zimu je vhodné rastlinu zrezať pri zemi a zakryť koreňový bal vrstvou mulču. Rozmnožuje sa najčastejšie delením starších trsov.
Botanický popis a prirodzené prostredie
Arundo donax, ľudovo známy ako trstina obyčajná, je trváca bylina pôvodom z Ázie, ktorá sa rozšírila do miernych a teplých oblastí po celom svete. Patrí do čeľade trávovitých (Poaceae) a vyznačuje sa svojou valcovitou, dutou a dlhou stopkou, pričom za optimálnych podmienok dosahuje výšku viac ako šesť metrov.
Trstina obyčajná sa prispôsobila a naturalizovala pozdĺž ciest, mokradí, vodných tokov a oblastí zmenených človekom. Jej štruktúra pripomína bambus, líši sa najmä usporiadaním listov.
Listy rastliny Arundo donax sú kopijovité, dlhé, drsnej textúry a jasne zelené, merajú na dĺžku 5 až 7 centimetrov. Z každého uzla vyrastie jeden list, ktorá čiastočne obaľuje stonku. Jej stonka je hrubá a dutá, s plnými uzlami a internódiá môžu merať niekoľko centimetrov.
Kvety sú zoskupené v širokých terminálnych latách až do 60 centimetrov s fialovými alebo žltými kláskami.
Koreňový systém tvoria robustné podzemné odnože, ktoré rastú horizontálne a umožňujú rastline vytvárať husté porasty a kolonizovať rozsiahle plochy.
Arundo donax je rýchlo rastúca rastlina vytvára nové výhonky v jarných a letných mesiacoch, najmä v stredomorskom alebo miernom podnebí s výrazne nízkou hladinou vody. Počas jesene začínajú spodné listy schnúť, čo je proces súvisiaci s poklesom teploty a prípravou rastliny na zimný vegetatívny pokoj. V tomto štádiu výrazne klesá obsah vlhkosti v rastline.
El apikálny meristém na špičkách výhonkov určuje pozdĺžny rast, pričom vytvára nové tkanivo v hornej časti stonky a koreňov.
Vo väčšine oblastí, kde Arundo donax rastie mimo svojho pôvodného areálu, neprodukujú sa žiadne životaschopné semená. Je to spôsobené problémami v bunkovom delení počas tvorby spór a gamét, čo vedie k funkčnej sterilite.
Genetické štúdie odhaľujú veľmi nízku genetickú diverzitu medzi populáciami v oblasti Stredomoria a dokonca aj v Spojených štátoch, kde sa rastlina rozmnožila z niekoľko historicky introdukovaných klonov.
Prirodzené prostredie a rozšírenie
Prirodzené prostredie Arundo donax sa vyskytuje vo vlhkých oblastiach, na brehoch riek, v priekopách, kanáloch, rybníkoch, bystrinách a mokradiach s trvalou alebo sezónnou vodou. Vďaka svojej adaptabilite sa darí na poliach, pri cestách a v narušenom teréne.
Trstina obyčajná je teplomilná a hygrofilná rastlina, takže vyžaduje mierne až teplé podnebie a vlhké pôdy alebo pôdu s prítomnosťou podzemnej vody. Predstavuje nízku odolnosť voči mrazu a nízkym teplotám, a preto je veľmi zriedkavé nájsť porasty nad 1000 metrov nad morom.
Celosvetovo sa trstinový strom Arundo donax naturalizoval v stredomorských oblastiach Európy, severnej Afriky, južnej a strednej Ázie, Južnej Ameriky, Strednej Ameriky, južných Spojených štátov, Austrálie, Nového Zélandu, Južnej Afriky, Japonska a Makaronézskych ostrovov. Na Pyrenejskom polostrove sa vyskytuje vo všetkých jeho provinciách a v Stredozemnom mori vytvára rozsiahle trstinové porasty pozdĺž brehov vodných tokov.
Ročný fenologický cyklus a rozmnožovanie
Rast trstiny obyčajnej je podmienený miestnou klímou. Rastlina začína svoj vegetatívny rast na jar opätovným rastom podzemných odnoží, pričom počas teplejších mesiacov vyvíja nové stonky a listy.
Kvitnutie sa vyskytuje medzi koncom leta a jeseňou, líši sa v závislosti od regiónu a trvá niekoľko mesiacov až do príchodu chladného počasia.
Vegetatívne rozmnožovanie oddenkami je hlavným spôsobom rozširovania tohto druhu. Oddenky sa môžu oddeliť a byť unášané vodnými prúdmi, čo umožňuje kolonizáciu nových oblastí po prúde.
Vplyv na životné prostredie
Trstina obyčajná vytláča pôvodnú brehovú vegetáciu a nakoniec ho v mnohých pobrežných ekosystémoch úplne nahradí. Toto nahradenie vedie k výraznému vyčerpaniu biotopov a zníženiu rozmanitosti súvisiacej flóry a fauny.
Intenzívna transpirácia trstiny obyčajnej znižuje vodné zdroje v suchých oblastiach a vzácnych mokradiach, čím zhoršuje nedostatok vody pre iné druhy.
Pôda, teplota a invazívnosť
Pôda: Nie je nijako zvlášť náročná na typ pôdy, darí sa jej v ľahkých (piesočnatých) alebo ťažkých (ílovitých) pôdach, prípadne v zmesiach, pokiaľ nie sú nasýtené soľami.
Teplota: Je citlivá na silný chlad a zle znáša dlhotrvajúce mrazy. Za priaznivých podmienok môže Arundo donax dosiahnuť plnú zrelosť v priebehu jediného roka, pričom stonky presahujú päť metrov a produkujú vysoko kvalitný rastlinný materiál.
Vzhľadom na jeho invazívny potenciál sa musí s Arundo donax prísne zaobchádzať, najmä v nepôvodných oblastiach. V riečnych oblastiach sa odporúča začať s prevádzkou proti prúdu a postupne sa presúvať po prúde, čím sa zabráni opätovnej kolonizácii oddelenými fragmentmi.
V Španielsku a ďalších európskych krajinách je Arundo donax zaradený medzi Katalóg inváznych nepôvodných druhov v určitých regiónoch, čo právne obmedzuje ich používanie, prepravu a marketing.
Historické využitie a potenciál biomasy
Trstina obyčajná sa používa už od staroveku na výrobu mnohých predmetov a stavieb. Schopnosť produkovať biomasu je jednou z vynikajúcich vlastností Arundo donax. Prevyšuje väčšinu pestovaných tráv a z hľadiska ročnej produkcie na hektár je porovnateľná iba s bambusom.
Bežné pestovanie cukrovej trstiny na biomasu je možné udržiavať 20 až 25 rokov bez potreby každoročnej presádzania, čím sa znižujú náklady na manažment a vplyv na životné prostredie na pôdu.
Napriek svojej užitočnosti a produkčnému potenciálu sa musí trstina obyčajná pestovať a obhospodarovať s mimoriadnou opatrnosťou mimo jej pôvodného areálu rozšírenia.
Etykológia názvu
Rod Arundo pochádza z latinského slova „cane“ a „donax“ je grécky názov pre druh trstiny, pôvodne používaný ako rodový názov, než bol klasifikovaný ako synonymum pre Arundo.
Domov - Home (2009) dokument s dabingem Zdeňka Svěráka
tags: #pestovanie #arundo #donax #na #slovensku