Pestovanie pšenice

Pšenica (Triticum) je jednou z najstarších a najdôležitejších obilnín na svete. Pestuje sa na všetkých kontinentoch a je základom stravy pre miliardy ľudí. V podmienkach Slovenska patrí k najvýznamnejším obilninám, pričom sa každoročne vysieva na výmere okolo 400-tisíc hektárov. Podľa štatistík sa viac ako polovica obyvateľstva sveta živí pšenicou, čo potvrdzuje jej označenie ako najdôležitejšej chlebovej plodiny a základného zdroja ľudskej výživy. Pestovanie pšenice nie je náročné, no vyžaduje si vhodné podmienky a starostlivosť.

Význam a história pšenice

Ľudia začali kočovný spôsob života nahrádzať usadlejším v období neolitickej revolúcie, keď lov a zbieranie dopĺňali a postupne nahrádzali pestovaním poľnohospodárskych plodín. To bolo možné najmä vďaka objavu a cieľavedomému pestovaniu divokých tráv, predovšetkým divokej pšenice a jačmeňa, ktoré vo svojich semenách obsahovali dôležité živiny. Pšenica sa naplno rozšírila na naše územie na začiatku slovanského osídlenia, približne od 5. storočia nášho letopočtu, pričom historici predpokladajú jej pôvod z územia Prednej a Malej Ázie. Historici sú presvedčení, že hlavným dôvodom pestovania obilnín bolo oddávna ich používanie na pečenie chleba, čo potvrdzujú aj mnohé archeologické nálezy placiek z územia dnešného Jordánska, datované viac než desaťtisíc rokov pred naším letopočtom.

Zrno pšenice využívame na výrobu chleba, pečiva, krúp, cestovín a v cukrárenstve. Chemické zloženie zrna, najmä bielkovín, ktoré vytvárajú lepok, má pri pečení chleba mimoriadny význam a určuje vlastnosti pripraveného chleba a pečiva. Výrobky z pšeničného zrna spracovaného ako celozrnná múka majú aj vysokú dietetickú hodnotu. Pre živočíšnu výrobu znamenajú pšeničné šroty a otruby vysoko koncentrované krmivo, vhodné pre všetky druhy hospodárskych zvierat. Ani priemysel by sa dnes bez pšenice nezaobišiel, keďže je základnou surovinou slúžiacou na výrobu celého radu dôležitých produktov, ako sú lepidlá, škrob alebo etanol.

Základné typy pšenice

Pšenica je rozdelená do niekoľkých druhov na základe rôznych vlastností, ako je textúra zrna, obsah bielkovín a čas zberu.

• Tvrdá pšenica (Triticum durum) - Má vysoký obsah bielkovín a používa sa hlavne na výrobu cestovín.
• Mäkká pšenica (Triticum aestivum) - Tento druh je najrozšírenejší a používa sa na výrobu múky pre chlieb, pečivo a ďalšie pekárenské výrobky.
• Jarová pšenica - Pestuje sa na jar a zberá sa v lete.
• Ozimná pšenica - Pestuje sa na jeseň a zberá sa na jar alebo začiatkom leta.
• Špalda (Triticum spelta) - Starodávna forma pšenice, ktorá je známa pre svoje vysoké nutričné hodnoty.

Ozimná pšenica: charakteristika a výhody

Ozimné obilniny majú v štruktúre osevu takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie. Hlavnou prednosťou ozimných obilnín je využitie jesennej a zimnej vlahy počas dlhšej vegetačnej doby, vďaka čomu sú produkčne stabilnejšie ako jariny. Výsledkom je potom vyššia produkčná schopnosť. Pšenica ozimná okrem iných pozitívnych faktorov vytvára aj primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čo vedie k obmedzeniu pôdnej erózie. Významné je aj využitie živín v neskorších mesiacoch roka, nakoľko vegetácia tejto plodiny pokračuje už pri teplotách nad +5 °C. V neposlednom rade je výhodou pestovania ozimných obilnín ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a trvale dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami. Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu pestrá.

Jarná pšenica: charakteristika a špecifiká

Pšenica jarná sa zvyčajne vysieva na jar a zreje v neskorom lete. V mnohých krajinách s miernymi zimami, ako je južná Ázia, severná Afrika či Stredný východ, je však možné ju vysievať aj na jeseň. Jarná pšenica vyžaduje veľmi skorú sejbu s ohľadom na potrebu jarnej vlahy a dlhšiu vegetačnú dobu oproti ostatným jarinám (jačmeň a ovos). Má jemnejší koreňový systém než ostatné jariny a citlivo reaguje na nedostatok vlahy. Pri tejto jarine sa nemusíme obávať neskorých jarných mrazov ako pri ovse a jačmeni, nakoľko väčšina registrovaných odrôd má zimovzdornosť lepšiu ako iné odrody jarných obilnín (najmä ovsa). Z tohto dôvodu je potrebné siať pšenicu jarnú ako prvú zo všetkých jarných obilnín, hneď ako to dovolia vlhkostné a teplotné podmienky (obvykle v marci, v rokoch s teplou a suchou zimou už vo februári).

Jarná pšenica je na Slovensku doplnkovou plodinou pšenice ozimnej a jej plochy výrazne kolíšu v závislosti od jesennej sejby a mrazových škôd. V niektorých oblastiach bývajú ozimné formy výrazne poškodzované lesnou zverou.

Porovnanie ozimnej a jarnej pšenice

Napriek tomu, že pestovanie pšenice ozimnej sa javí ako výhodnejšie oproti pestovaniu pšenice jarnej, nie je tomu tak vždy. Podľa údajov ŠÚ SR v roku 2020 predstavovala celková zberová plocha pšenice 387-tisíc ha, z toho 96,4 % tvorila plocha pšenice ozimnej a pšenica jarná bola zberaná len zo zvyšných 3,6 % osiatych plôch. Dôvodom takéhoto nepomeru je predovšetkým väčšia úrodnosť oziminy daná dlhším vegetačným obdobím a spravidla priaznivejšími podmienkami pre tvorbu úrodových prvkov (počet produktívnych stebiel a počet zŕn v klase). Nevýhodou pšenice jarnej oproti ozimnej je kratšia vegetačná doba a menšia kompenzačná schopnosť. Nepriaznivé podmienky v priebehu vegetácie majú silnejší vplyv na pšenicu jarnú, čo je príčinou kolísania úrod. V priaznivých ročníkoch však pšenica jarná môže dosiahnuť porovnateľné úrody so pšenicou ozimnou, prípadne ju aj prekonať. V priemere rokov však úrody pšenice jarnej oproti ozimnej vykazujú 10 - 20 % pokles.

Agroekologické požiadavky a agrotechnika

Predplodiny v osevnom postupe

Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe má pšenica v štruktúre plodín náročné postavenie. Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu.

Optimálne predplodiny pre ozimnú pšenicu

Najvhodnejšími predplodinami sú tie, ktoré potláčajú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka. Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny). Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po širokolistých plodinách, ako sú strukoviny, strukovino-obilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina. Na úrody majú pozitívne účinky najmä strukoviny, vrátane strukovino-obilných miešaniek. Olejniny, najmä mak a ozimná repka, nechávajú pôdu v dobrom stave a v starej pôdnej sile, zvlášť ak boli hnojené organicky. Vhodnou predplodinou pre ozimnú pšenicu je aj lucerna siata, a to predovšetkým kvôli množstvu a kvalite pozberových zvyškov, ktoré zanechá v pôde, aj pre fixáciu vzdušného dusíka hrčkotvornými baktériami. Postupne uvoľňovaný dusík z pozberových zvyškov je dobre využívaný hlavne v období tvorby zrna.

Nevhodné predplodiny a preventívne opatrenia

Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. V prípade nutnosti zaradenia po inej obilnine, respektíve po sebe, je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu. Patria sem: výber odolnej odrody, morenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitná podmietka, zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %) a podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t/ha).

Osevný postup je treba upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo k pestovaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde.

Predplodiny pre jarnú pšenicu

Optimálne predplodiny pre pšenicu jarnú sú väčšinou neskoro zberaná repa cukrová, zemiaky, prípadne kukurica na siláž. Pokiaľ je potrebné siať po obilnine, tak najvhodnejšou z hľadiska fytopatologického je ovos. Výhodou pšenice jarnej je možnosť jej použitia ako krycej plodiny pre podsevy ďatelinovín a pri znížení výsevu o 30 až 40 %.

Príprava pôdy

Celý systém základného a predsejbového obrábania pôdy a sejby ozimín musíme zosúladiť tak, aby oziminy včas a kompletne vzišli, zakorenili, intenzívne odnožili a dobre prezimovali. Ak poveternostné podmienky dovolia, pracovné operácie sa organizujú tak, aby bolo k dispozícii aj určité časové obdobie potrebné na dostatočné uľahnutie pôdy. V humídnych oblastiach sa len zriedka vyskytuje nedostatok vlahy v pôde, väčšinou v nich prevláda nedostatočná prevzdušnenosť. V týchto prípadoch je významný aj obsah organickej hmoty, ktorá podporuje lepšiu štruktúru pôdy. Ak je obsah organickej hmoty nízky, odporúča sa pred založením porastov ozimín robiť hlbšiu kultiváciu pôdy. Spôsob obrábania pôdy pri zakladaní porastov ozimín nie je ovplyvňovaný len počasím.

Minimalizácia obrábania pôdy

Pšenica vyžaduje mierne uľahnutú pôdu a kladne reaguje na jej plytšie obrobenie, preto je pri pestovaní pšenice reálne použitie technológie minimalizácie. Predpokladom úspechu minimálneho obrábania sú však nezaburinené a živinami dobre zásobené pôdy. Povrchové obrábanie pôdy pre pšenicu v porovnaní s orbou je z ekonomického hľadiska vždy efektívnejšie a takmer rovnocenné je aj z pohľadu agronomického hodnotenia. Pestovatelia vedia, že po sejbe do zoranej pôdy počas suchej jesene je úroda spravidla nižšia ako pri sejbe do povrchovo obrábanej.

Výsev a klíčenie

Pestovateľ by mal pri výbere odrody zohľadniť predovšetkým jej kvalitatívne parametre. Dnešné odrody ozimných pšeníc sú z hľadiska úrod vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok daného ročníka. Dôležitým faktorom pri výbere by mala byť aj primeraná odolnosť proti vyzimovaniu, niektorým chorobám a suchu.

Termíny a hĺbka výsevu

Ozimnú pšenicu je najlepšie vysádzať na jeseň, zvyčajne od konca septembra do novembra, aby mohla prezimovať a na jar začať rásť. Jarnú pšenicu treba siať ako prvú zo všetkých jarných obilnín, hneď ako to dovolia vlhkostné a teplotné podmienky (obvykle v marci, v rokoch s teplou a suchou zimou už vo februári). Veľmi skorý jarný výsev väčšinou zaručuje vysokú úrodu. Vhodné obdobie na výsev jarnej pšenice trvá až do konca marca. Pri aprílových výsevoch už musíme rátať so znížením úrody. Semená vysievajte do hĺbky 2-3 cm, pričom medzi riadkami nechajte vzdialenosť 15-20 cm. Optimálna hĺbka sejby pre jarnú pšenicu je 20 - 40 mm. Výsevy pre jarnú pšenicu sa pohybujú od 4-5 mil. klíčivých zŕn podľa pestovateľskej oblasti, termínu sejby a podľa technológie pestovania. Treba dodržať agrotechnický termín sejby, prípadne podľa konkrétnych podmienok stanovišťa zvážiť zvýšenie výsevku (o 5-10 %).

Požiadavky na pôdu a slnko

Pšenica vyžaduje slnečné stanovište, kde bude mať prístup k minimálne 6 hodinám slnečného svetla denne. Pôda by mala byť dobre priepustná, hlinitá alebo piesočnato-hlinitá, bohatá na živiny. Pred výsevom je dôležité pôdu hlboko prekypriť, aby sa zlepšil prístup vzduchu a vody ku koreňom.

Výživa a hnojenie

Pšenica je náročná na živiny, najmä na dusík, ktorý podporuje rast zelenej hmoty a tvorbu zdravých klasov. Pred výsevom môžete do pôdy zapracovať hnojivo bohaté na dusík. Fosfor a draslík sú dôležité pre tvorbu silných koreňov a zlepšenie kvality zŕn. Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž je výška úrody ovplyvnená úrovňou organického hnojenia.

Špecifiká hnojenia jarnej pšenice

Optimálne dávky dusíka pre pšenicu jarnú sa pohybujú medzi 80 - 120 kg/ha. Pri ich znižovaní môžu nastať problémy s potrebnou úrovňou výkupných parametrov pekárskej kvality, predovšetkým obsahu bielkovín a lepku. Treba sa vyvarovať jednorazových dávok N vyšších ako 50 kg/ha. Dávky P by mali byť podľa pôdnej zásoby od 20 - 60 kg/ha a K od 30 - 80 kg/ha, pričom aplikácie by mohli byť realizované pri jesennej orbe, prípadne pri predsejbovej príprave. Aplikovať je možné aj podľa predpokladanej úrody, keď predpokladáme spotrebu fosforu 5 kg a draslíka 20 kg na tonu predpokladanej úrody. Pomer živín by mal zodpovedať N:P:K - 1:1:1,5.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Pšenicu môžu napádať rôzni škodcovia, ako sú hlodavce, vošky, húsenice a hrdza. Pšenica môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako sú múčnatka alebo hrdza pšenice. Pšenica jarná nie je tak náchylná na choroby päty stebla ako pšenica ozimná, a preto vo výnimočných prípadoch je možné pestovať ju aj po pšenici ozimnej. Rovnako rozvoj hubových chorôb je tu pomalší ako pri pšenici ozimnej. Pokiaľ sa jedná o odolné odrody, tak úplne stačí jedna aplikácia fungicídu na začiatku klasenia. V niektorých oblastiach, kde sa vo väčšej miere vyskytuje zaburinenie ozimnými burinami (napr. metlička obyčajná), prispieva pestovanie pšenice jarnej miesto ozimnej k ich regulácii.

Použitie certifikovaného osiva

Aby sa zabránilo prenosu hubových chorôb prenosných osivom, vždy by malo byť použité certifikované osivo. Najnebezpečnejšie druhy hubových chorôb, ktoré takto môžeme eliminovať, sú snete, septórie a rôzne druhy rodu Fusarium. Použitie certifikovaného osiva nám zaručuje aj pravosť odrodovej čistoty, záruku kvality a klíčivosti osiva.

Morforegulátory pre rast a odnožovanie

Čo sa týka modelovania porastu prostredníctvom morforegulátorov, pšenice jarné sú menej odnoživé ako pšenice ozimné. Pre zvýšenie počtu odnoží je preto možné zvýšiť počet odnoží ako aj ich vyrovnanosť aplikáciou morforegulátora vo fáze 13 - 14 BBCH. V intenzívnych podmienkach pri prehustených porastoch, prípadne odrôd s väčšou náchylnosťou k poliehaniu, je možné použiť regulátory rastu na konci odnožovania až na začiatku steblovania (BBCH 23 - 31).

Zber a pozberové spracovanie

Pšenica je pripravená na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú tvrdé na dotyk. Najlepšie je počkať, kým sa listy a stonky rastlín úplne vysušia, čo naznačuje, že rastlina je pripravená na zber. Pšenica zvyčajne dozrieva približne 4-5 mesiacov po výseve, v závislosti od podmienok a druhu pšenice. Po zbere musíte pšenicu dôkladne vysušiť, aby ste zabránili vzniku plesní. Zrná pšenice môžete uskladniť v suchom a tmavom priestore, kde vydržia niekoľko mesiacov.

Slovenské odrody jarnej pšenice

Historicky dominovali a dodnes sú na trhu na Slovensku odrody české (hlavne Selgen a.s.) a nemecké (hlavne KWS Lochow, prípadne Strube). Tieto šľachtiteľsko-osivárske firmy sa venujú šľachteniu jarnej pšenice už dlhšie obdobie. Prvou slovenskou odrodou jarnej pšenice registrovanou od roku 1955 bola po dlhej dobe odroda IS Jarissa, registrovaná v roku 2010 firmou Istropol Solary. V roku 2016 boli registrované 4 slovenské odrody jarnej pšenice pôvodom z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu rastlinnej výroby, Výskumno-šľachtiteľskej stanice Vígľaš-Pstruša.

Slovenka

Odroda Slovenka bola skúšaná v rokoch 2013 - 2015 pod označením PS-4. Je skorá odroda, stredne vysokého vzrastu s paralelným, riedkym a stredne dlhým klasom, s výskytom stredne dlhých ostí na vrchole. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn bola 42,6 g. Dosahovala dobrú objemovú hmotnosť a má vyšší obsah mokrého lepku. Odolnosť proti poliehaniu má slabšiu ako kontrolná odroda. Odolnosť proti múčnatke trávovej, listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolnej odrody. Odolnosť proti hrdzi plevovej mala strednú až slabšiu. Je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Odporúčaný výsevok je 5,0 mil. klíčivých zŕn/ha.

Voskovka

Odroda Voskovka bola skúšaná v rokoch 2013 - 2015 pod označením PS-6. Je skorá odroda, krátkeho vzrastu. Klas má tvar paralelný, stredne hustý a stredne dlhý, s výskytom stredne dlhých ostiniek na vrchole. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn bola 39,3 g. Dosahovala dobrú objemovú hmotnosť a vyššie číslo poklesu. Obsah dusíkatých látok a veľmi kvalitného lepku je nižší. Má lepšiu odolnosť proti poliehaniu ako kontrolná odroda. Odolnosť proti múčnatke trávovej, listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolnej odrody. Odolnosť proti hrdzi plevovej mala strednú až slabšiu. Je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Odporúčaný výsevok je 5,0 mil. klíčivých zŕn/ha.

Zelenka

Odroda Zelenka bola skúšaná v rokoch 2013 - 2015 pod označením PS-7. Je stredne skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Klas má tvar paralelný, riedky a stredne dlhý, s výskytom dlhých ostiniek na vrchole. Dosahovala vysokú objemovú hmotnosť. Obsah dusíkatých látok môže byť rizikový na niektorých lokalitách. Obsah stredne kvalitného lepku je nižší. Odolnosť proti poliehaniu má približne ako kontrolná odroda. Odolnosť proti múčnatke trávovej, listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolnej odrody. Odolnosť proti hrdzi plevovej mala strednú až slabšiu. Je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Odporúčaný výsevok je 5,0 mil. klíčivých zŕn/ha.

Viera

Odroda Viera bola skúšaná v rokoch 2013 - 2014 pod označením PS-8. Je skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Klas má tvar paralelný, riedky a stredne dlhý, s výskytom dlhých ostiniek na vrchole. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn bola 41,6 g. Dosahovala dobrú objemovú hmotnosť a vyššie číslo poklesu. Obsah dusíkatých látok a lepku môže byť na niektorých lokalitách rizikový. Objem pečiva má odroda nižší, ale klenutie pečiva je dobré. Má lepšiu odolnosť proti poliehaniu ako kontrolná odroda. Odolnosť proti múčnatke trávovej, listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolnej odrody. Odolnosť proti hrdzi plevovej mala slabšiu. Je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Odporúčaný výsevok je 5,0 mil. klíčivých zŕn/ha.

Pestovanie pšenice v malom meradle

Pestovanie pšenice je možné aj v menšom meradle, či už v záhrade alebo v kvetináči. Nemusíte disponovať obrovskými pozemkami. Dôležité je dbať na výber semien, aby boli určené pre ročné obdobie, v ktorom chcete sadiť. Oziminy sa sadia od jesene do približne polovice mája, jarná pšenica sa sadí na jar.

Sadenie nie je žiadna veda. Potrebné je vybaviť sa zemou, ktorá je svojou štruktúrou podobná kompostu. Keď už máte vybraté miesto a pripravené hnojivo, jemne začnite rozsýpať semienka pšenice. Následne sa snažte pomocou hrablí pozakrývať semienka. Hlavné je, aby semienka pšenice mali dostatočný prísun vody. Počas obdobia sucha sa snažte aspoň raz denne jemne poliať políčko. Ak prší, nechajte to na prírodu.

Po celom období čakania a tešenia sa určite uvidíte prvé malé výrastky, nazývané výhonky. Zo zelených výrastkov sa postupne stávajú hnedé steblá. Na konci stebielok začnú vznikať hlávky, čo znamená, že ste svoju úrodu perfektne doviedli do úspešného konca. Po celom procese opatrne pozbierajte svoju úrodu a môžete začať chystať vašu vlastnú pšeničnú múku. Nie je nič lepšie, ako keď si človek dokáže sám niečo krôčik po krôčiku vypestovať, aj napriek tomu, že na začiatok je to len v malom množstve.

Ekonomické aspekty pestovania

Vývoju nákladov a rentability pestovania vybraných plodín, ku ktorým patrí aj pšenica, sú už niekoľko rokov venované informačné publikácie Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Náklady na osivá majú približne 10 % podiel z vlastných nákladov, náklady na hnojivá približne 19 % podiel, náklady na pesticídy 10,5 % podiel a zvyšok z vlastných nákladov predstavujú režijné náklady.

V rámci pestovania poľných plodín je zaužívané rozdeliť celý pestovateľský postup na tri základné fázy: fáza predsejbovej prípravy pôdy a sejby, fáza ošetrovania počas vegetácie a fáza zberu a pozberového spracovania. Tou fázou pracovného procesu pestovania pšenice ozimnej, kde je ešte možné hľadať určité rezervy vo vzťahu k zvyšovaniu efektívnosti výroby, je oblasť obrábania pôdy a zakladania porastov. Pri konvenčnej technológii pestovania pšenice ozimnej, ktorá v praxi niektorých podnikov stále prevláda, pripadá na fázu prípravy pôdy a sejbu približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových vynakladaných nákladov.

Znižovanie celkových nákladov na založenie porastu patrí medzi dôležité úlohy väčšiny pestovateľov. Čoraz viac sa preto rozhodujú v prospech úspornejších a efektívnejších technológií, ktorými možno kompenzovať rastúce ceny vstupov. Znížiť celkové náklady možno predovšetkým takými prístupmi, ktoré využívajú kombinované náradie umožňujúce menší počet prejazdov po poli a taktiež náradie s pasívnymi pracovnými orgánmi. Zároveň ide o náradia, ktoré umožňujú dosahovať nižšiu spotrebu energie a hlavne času pri vykonávaní pracovných operácií. Stále častejšie sa totiž stretávame s tým, že sa vhodné termíny pre zakladanie porastov sústreďujú do niekoľkých málo dní.

Pestovatelia ozimných obilnín vedia, že v súčasnosti sú vďaka dlhodobému šľachtiteľskému procesu mimoriadne výkonné. Pestovateľa nesklamú, vyžadujú však správne zvolené agroekologické podmienky a agrotechniku. Najnáročnejšia na pôdu i správne zvolenú predplodinu je ozimná pšenica. Klimatické podmienky pre ozimnú pšenicu sú vyhovujúce, ak je mierna zima a teplé leto, potrebuje však i dostatok vlahy. Odolnosť rastlín voči výkyvom počasia sa tak stáva každý rok aktuálnejšou. Šľachtitelia sa preto snažia - a do veľkej miery sa im aj darí - prispôsobovať odrody zmeneným klimatickým podmienkam. Slovenskí poľnohospodári tu majú výhodu v podobe silného domáceho šľachtiteľa odrôd obilnín, spoločnosť Istropol Solary, ktorá dokáže poskytnúť celé spektrum spoľahlivých odrôd, schopných vyrovnať sa do značnej miery so súčasnou klimatickou zmenou.

tags: #pestovanie #domacej #psenice