So zmenami klímy a šľachtením nových odrôd sa i do našich záhrad dostávajú ovocné druhy, ktoré sme ešte pred krátkym časom považovali výhradne za exotické. Napriek tomu, že ide o subtropickú rastlinu, ktorej domovom sú južné krajiny Európy, chutné figy si môžete dopestovať i vo vlastnej záhrade. Figovník (Ficus carica) je ker alebo menší strom, u nás sa však z praktických dôvodov pestuje vo forme kra, dorastajúceho do výšky 2 až 3 metrov. Začína rodiť pomerne skoro, už v druhom roku po vysadení. Rodí každoročne, spoľahlivo, bohato a dožíva sa až 60 rokov.
Spôsoby pestovania
V minulosti sa figovníky pestovali v našich podmienkach tromi hlavnými spôsobmi:
- Prvým bolo pestovanie v nádobách v bytoch či v zimných záhradách. V lete sa rastliny vynášali na balkóny a terasy, v zime bolo potrebné ich umiestniť do chladnej miestnosti, kde prezimovali.
- Druhý spôsob bolo pestovanie v studených skleníkoch alebo fóliovníkoch. Tu nebol problém dosiahnuť vysoké úrody.
- Posledný spôsob je pestovanie vo voľnej pôde. Využíval sa najmä v oblastiach južného Slovenska, kde málokedy dochádzalo k takým silným mrazom, ktoré by dokázali radikálne rastliny poškodiť. Práve táto metóda sa vďaka už spomenutým faktom začína rozširovať čoraz viac na sever našej krajiny.
V súčasnosti sa tieto spôsoby dopĺňajú a rozširujú, pričom pestovanie v nádobách a vo voľnej pôde sa stáva čoraz populárnejším aj v severnejších oblastiach Slovenska.
Podmienky pre pestovanie
Výber stanovišťa
Na pestovanie vyberajte chránené miesto na južnej strane domu alebo budovy. Miesto by malo byť slnečné a chránené pred vetrom, aby sa minimalizovali tepelné straty. Odkryté balkóny na vyšších poschodiach nie sú pre figovník ideálne, ak nie sú dostatočne chránené.
Pôda
Na pôdu je figovník nenáročný, ocení však hlbšie, ľahšie a dostatočne vlhké pôdy. Ideálna je piesčito-hlinitá, mierne vápnitá a výživná pôda. Vhodná je aj bežná záhradná zemina, ideálne slabo alkalická. Pre rastliny pestované v nádobách sa odporúča použiť kvalitný substrát pre stredomorské rastliny, ktorý zvyčajne obsahuje vyšší podiel piesku, čo prospieva rastline citlivej na zamokrenie.
Zálievka a hnojenie
Figovníky potrebujú najviac vody v jarných a letných mesiacoch. Vždy však predtým starostlivo skontrolujte, či povrch pôdy už nevyschol, pretože figovník príliš veľa aj príliš málo vody pomerne rýchlo potrestá opadávaním listov. V čase dozrievania plodov je veľmi dôležité obmedziť prísun vody iba na nevyhnutné minimum. To zabezpečí dobré vyzretie plodov a ich vysokú cukornatosť. Hnojenie nie je nevyhnutné, ale v čase intenzívneho rastu a tvorby plodov reagujú figovníky na prísun živín veľmi dobre. Odporúča sa využívať najmä organické formy hnojenia - vyzretý kravský hnoj, slepačí trus, kompost. Kry figovníkov vo voľnej pôde hnojíme špeciálnym hnojivom dostupným v záhradníctve najlepšie na jeseň. Pre vyzrievanie pletív sa tiež používajú hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Hnojenie odporúčame do konca septembra. Rastliny pestované v nádobách by mali byť prihnojené tekutým stredomorským hnojivom od apríla do augusta. Rozhodujúci je vyvážený pomer draslíka a fosforu.
Starostlivosť o figovník
Rez
Pre figovník je každoročný rez nevyhnutný. Rez je dôležitý pre zabezpečenie pevnej a dobre rozloženej kostry kra a pre udržanie požadovaného tvaru. Netreba sa báť ani hlbších zásahov, figovníky veľmi dobre reagujú na rez a výborne obrastajú. Už v prvom roku pestovania sa na jar skracuje hlavný výhonok na 5-6 púčikov, aby sa vytvorili aj bočné konáriky. Tie sa na nasledujúci rok opäť skrátia na 3-5 púčikov. Rez je potrebný aj z ďalších dôvodov, napríklad pre zabezpečenie priepustnosti svetla do koruny. V prípade rastlín v kvetináčoch je rez nutný každých niekoľko rokov, aby sa podporil kompaktný rast. Rez na jeseň sa neodporúča, pretože vtedy rastlina stráca veľa šťavy. V každom prípade by ste pri prerezávaní figovníka mali nosiť rukavice, pretože šťava môže podráždiť pokožku. Odstránenie odrodených výhonkov po minuloročnom dreve podporuje tvorbu nových plodov.
Záchrana figy (NOVÁ ZÁHRADA)
Zazimovanie
Najdôležitejšou časťou celoročnej starostlivosti v prvých rokoch je príprava rastlín na zimu. Mladé rastliny treba dôkladne ochrániť pred zimou. Výhony spojte do jedného trsu a zviažte ich. Potom ich obaľte vhodným materiálom, napríklad vrecami, jutovinou alebo hrubým papierom. Vhodným spôsobom je aj ohnutie celého zviazaného trsu až k zemi, jeho upevnenie v horizontálnej polohe a prikrytie. Vekom sa mrazuvzdornosť rastlín zvyšuje. Niektorí pestovatelia využívajú aj ďalšie spôsoby ochrany pred zimou. Zrežú napríklad korunu po zbere druhej úrody nakrátko, ako pri jarnom reze a takto vzniknutú malú a nízku korunku jednoducho prikryjú drevenými debnami. Staršie rastliny stačí obaliť v spodnej časti. Ak dôjde vplyvom silných mrazov k poškodeniu jednoročných výhonkov, spodná časť ostane nepoškodená. Rastliny pestované v nádobách treba preniesť do svetlej miestnosti s teplotou okolo 0 °C. Na jar, približne koncom marca, ich môžete znovu umiestniť von a prihnojiť. Ak žijete v oblasti s mimoriadne drsným zimným počasím, odporúča sa prezimovanie v tmavej, chladnej pivnici, pričom na jar potrebujú svetlé, ale chladné miesto.
Choroby a škodcovia
V našich podmienkach netrpia figovníky prakticky žiadnymi chorobami a škodcami. Z chorôb sa môže vyskytnúť antraknóza. Po jej zistení neodkladne odstráňte napadnuté časti a následne preventívne aplikujte jesenný a jarný postrek vhodnými prípravkami. Ojedinele sa môžete stretnúť s tzv. hrdzou figovníkov (hnedočervené škvrny na listoch), ktorá sa objavuje v chladnom a vlhkom prostredí. Môže spôsobiť opadanie listov, oslabenie rastliny a malú úrodu. Najznámejším škodcom figovníkov je listomôľka figovníková, ktorá sa objavuje stále viac. Listomôľka je malá húsenička, ktorá vyžiera listy a pokrýva ich pavučinkami. Zvykne sa objavovať dva razy do roka a to začiatkom leta a na jeseň. Ďalšou chorobou, ktorej sa pravdepodobne nevyhnete je vírusová mozaika. Toto ochorenie má čoraz viac stromov v zahraničí a aj na Slovensku sa tento vírus rozširuje. V skleníku ho môžu napadnúť molice, resp. na plodoch, ktoré sú prasknuté a vyteká z nich šťava môžu prilákať mravce.
Odrody figovníkov
Najčastejšie sa u nás predáva odroda 'Brown Turkey' s červenými plodmi, 'Ronde de Bordeaux' s hnedými plodmi a sortiment so žltými plodmi, zväčša bez konkrétneho označenia, najčastejšie je však v predaji odroda 'Dottato'. Z dovolenky z Talianska alebo z Chorvátska si však môžete priniesť i modernejšie veľkoplodé odrody.
Pri výbere odrody je dôležité zohľadniť:
- Mrazuvzdornosť: Minimálna teplota, ktorú daná odroda znesie.
- Spôsob rodenia: Väčšina figovníkov je viazaná na opelenie drobnou osičkou, ktorá u nás nežije. V priaznivých podmienkach figovník kvitne a rodí dvakrát ročne. Je dobré zvoliť odrody, ktoré nevyžadujú opelenie.
Plody figovníka
Zaujímavosťou je, že kvety figovníkov kvitnú vnútri puzdrovitého útvaru, ktorý neskôr tvorí obal súplodia. Opeľuje ich malá osička Blastophaga psenes, ktorá dorastá do veľkosti iba asi 1,5 mm. V našich podmienkach plodí väčšina figovníkov bez opelenia. Plody, resp. súplodie - figy dozrievajú u nás od augusta do konca októbra. Väčšina pestovaných odrôd rodí v dvoch vlnách. Prvá úroda dozrieva na vlaňajších výhonkoch začiatkom leta, druhá úroda sa tvorí na letorastoch a dozrieva neskoro na jeseň. Ak sa na figovníku vytvoria plody, no ešte zelené opadnú, dôvodom môže byť to, že u nás nemajú špeciálnych hmyzích opeľovačov, ktorých potrebujú. Tento problém je preto častý pri výpestkoch dovezených napríklad z dovoleniek vo forme odrezkov.
Zrelé figy sú mimoriadne sladké, šťavnaté a majú špecifickú arómu. Konzumujú sa čerstvé, ale možno ich sušiť, kompótovať, vyrábať z nich džemy či dokonca víno. Zrelé figy spoznáte podľa mliečnej vrstvy vosku, ktorá sa vytvorí na plodoch a ktorá by mala byť mierne mäkšia. Po ľahkom stlačení šupky by sa mala uvoľniť. Zrelé figy sa ťažko skladujú a dlho visieť na strome nie je dobrý nápad, pretože plody rýchlo zmäknú.
Rozmnožovanie figovníka
Figovníky môžete ľahko rozmnožovať odrezkami. Na jar odrežte zo stromu pod jedným okom drevnatý alebo nedrevnatý výhonok dlhý asi 15 až 20 cm. Z výhonku potom môžete odstrániť spodné listy a potom ho zapichnúť priamo do výsevného média. V ideálnom prípade by mal vrchol výhonku vyčnievať tri až päť centimetrov nad zem. Plastové vrecko nad kvetináčom zabezpečí optimálnu teplotu a vlhkosť pre váš výhonok, čo umožní rýchlejší rast figovníka. Na propagáciu sú najpoužívanejšie koncové výhonky (mladé vrcholové výhonky aj s listami, s dĺžkou 15 - 25 cm), ktoré sa odstrihnú od materskej rastliny, ich spodné listy sa odstránia, nechajú sa hodinu preschnúť a zapichnú sa do priepustného substrátu, ktorý udržiavame vlhký a rastlinu ešte prekryjeme igelitovým vreckom na zvýšenie vlhkosti vzduchu. Figovník by mal zakoreniť cca. do 4 - 8 týždňov (udržiavame v polotieni a pri teplote nad 20 °C). Po vyhnaní koreňov môžeme mladý figovník zasadiť do väčšieho kvetináča so substrátom.
Najlepšie v januári pri plusových teplotách. Z koruny kríka odrežte dvojročné výhonky. Rez ošetrite stimulátorom rastu a nechajte vysušiť pri teplote 10 °C.
tags: #pestovanie #figovnika #izboveho