Hliva ustricová je nielen zdravá, ale aj mimoriadne všestranná v kuchyni. Môžete si z nej pripraviť chutnú polievku, guláš, omáčku, praženicu alebo dokonca sekanú. Svoje vlastné úrody sa môžete dopestovať aj doma, a to viacerými spôsobmi. Jednou z možností je pestovanie hlivy na dreve, ktoré je modernou a jednoduchou metódou.
Výhody pestovania hlivy na dreve
Pestovanie hlivy na pňoch a klátoch si vyžaduje len malé miestečko v záhrade. Huba rastie na dreve rovnako ako vo voľnej prírode. Táto metóda je dostupná bez zbytočnej námahy a špeciálnych pomôcok.
Výber vhodného dreva
Na pestovanie hlivy sú vhodné dreviny ako orech, buk, topoľ, osika a breza. Naopak, nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny (s výnimkou čerešne). Dub môže spôsobovať problémy kvôli tvrdému drevu a vysokému obsahu trieslovín.
Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, aby drevo rýchlejšie nevyschlo. Pri tvrdých drevinách budete na prvú úrodu čakať dlhšie ako pri mäkkých. Drevo musí byť zdravé a čerstvé, maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry.
Mýtus o tom, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, potvrdzujú aj odborníci, podľa ktorých je toto tvrdenie nepravdivé.
Metódy očkovania hlivy
Existuje viacero spôsobov, ako naočkovať pník. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cez neho prerastať.
Kolíčková metóda
Pri tejto modernej metóde sa do dreva rovnomerne po celom jeho povrchu cez kôru navŕtajú otvory s priemerom približne 8 mm. Vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčiete.
Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú do otvoru tak, aby boli „utopené“. Následne sa zapečatia voskom, postačí aj vosk z obyčajnej sviečky.
Očkovanie klátov v zemi
Tento spôsob je vhodný pre klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube v teréne. Na očkovanie počkajte do konca apríla, najneskôr do konca septembra. Klát musí byť starý maximálne rok.
V tomto prípade sa očkujú korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou.
Podmienky pre rast a prvé plodnice
Ideálne je chladnejšie obdobie, teda jeseň, zima i jar. Budete mať časový náskok niekoľko mesiacov, ktorý rozhodne o tom, kedy budete zberať prvú úrodu. Klátiky uchovávajte v miestnosti so stabilnou teplotou najmenej 10 stupňov Celzia.
Naočkované poleno vložte do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviažte. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu.
Naočkovaný klátik zakopte do polovice do zeme. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Ideálne bude miesto, kde je tieň a vlhko, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Niektorým pestovateľom sa osvedčilo aj pestovanie naležato - drevo len položia na zem. V čase sucha ich občas môžete poliať.
Prvú úrodu zvyčajne čakajte nasledujúci rok po naočkovaní.
Intenzívne versus extenzívne pestovanie hlivy
Pestovateľ zdomácnených húb v záhrade je zvyknutý na ich celoročnú produktivitu. Hubovou kultúrou je nám z prírody dobre známa hliva ustricovitá - Pleurotus ostreatus, ktorá parazituje na dreve.
Extenzívne pestovanie hlivy
Na extenzívne, jednoduché záhradkárske pestovanie využijeme jej prírodný životný princíp, a to drevný parazitizmus. Výťažnosť je asi 15 % voči hmote použitého dreva, ale plodnosť pri menšej intenzite je 2-3- aj viacročná.
Intenzívne pestovanie hlivy
Pri intenzívnom pestovaní hlivy ustricovej využívame iné ligno-celulózové materiály, najmä odpady, ako sú piliny, stružliny, kukuričné kôrovie a pšeničná slama. Technológia je trochu zložitejšia, vyžaduje si tepelné preparovanie substrátu a svetlú, vetranú miestnosť s teplotou okolo 15 °C. Rodivosť je však veľmi skorá, intenzívnejšia, aj keď krátkodobá. Výťažnosť je až 25 % zo sušiny substrátu. Viacnásobným zopakovaním produkčného cyklu v tej istej miestnosti však dokážeme vytvoriť aj na malej ploche už veľmi slušnú produkciu.
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity hlivy
Z konzumného hľadiska je zaujímavá nutričná hodnota hlivy ustricovej. V priemere sa svojím 3,5 až 5 % obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu, hoci niekedy sa huby nadsadene nazývajú aj „lesné mäso“.
Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie.
Pozoruhodný je aj ich relatívne vysoký obsah minerálnych látok - je to asi 10 % zo sušiny. Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, a to len 45 kalórií na 100 g plodníc.
Veľmi zaujímavý je obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Pozoruhodný je aj ich vplyv na odbúravanie cholesterolu. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok.
Ohromujúce výhody 4 húb
Praktické kroky pri pestovaní na dreve
Pri klátikovom spôsobe pestovania si zo stromových kmeňov hrubších ako 15 cm narežeme klátiky 20-30 cm dlhé. Veľmi vhodné je drevo topoľové alebo bukové, ale môže byť aj z vŕb, osík, briez a dubov. Najvýhodnejšie je drevo čerstvé, prípadne zo stromov maximálne 5 mesiacov zoťatých, a to najlepšie koncom zimy.
Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta. Čerstvá násada podhubia pri teplotách +2 až +10 °C vydrží 4 aj viac týždňov, pri teplote 20 °C však iba 14 dní.
Klátiky podhubím očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžeme spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch.
Naočkované klátiky vložíme do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže ním byť v najjednoduchšom prípade uzavreté vrece z polyetylénu, umiestnené na tienistom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici, ale aj v tieni stromov alebo chaty. Môžeme ich však vložiť aj do zemnej vlhkej jamy. Naočkované klátiky občas pokropíme vodou. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C.
Koncom augusta klátiky prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a vsadíme 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Preto prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra. Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká. Jej trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu.
Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky.
Intenzívne pestovanie na substráte
Pri intenzívnom pestovaní sa substrát, t.j. pšeničná slama alebo kukuričné kôrovie, najprv rozreže asi na centimetrové kúsky, navlhčí sa a preparuje sa pri teplote 100 °C niekoľko hodín.
Pri zjednodušenom spôsobe pestovania sa slamenné balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne popolievajú a voda sa nechá odtiecť. Na druhý deň to zopakujeme. Slama sa nechá vychladiť na 30 °C a balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie.
Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy v balíku. Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa prebytočná voda odviedla. Proti priamemu svetlu balíky chránime zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou. Za 6 týždňov slamu prerastie biele podhubie.
Z jari a na jeseň nám slama bude plodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí len fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramidálne na seba nastavať a chrániť ich pred priamym svetlom a vysychaním. V miestnostiach s regulovateľnou teplotou tieto kultivácie môžeme robiť celoročne. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace.
Využitie hlivy v kuchyni
Kuchárske využitie hlivy ustricovej je pestré. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo parížsky rezeň, chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici, na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou.
tags: #pestovanie #hlivy #ustricovej #na #dreve