Význam územia TANAP-u pre diverzitu húb
Vlastné územie TANAP-u je z hľadiska druhového bohatstva mykoflóry veľmi významné.
Pre územie Slovenska tu boli vôbec prvýkrát zaznamenané nálezy veľmi vzácnych druhov húb:
- muchotrávka červená čižmičkatá (Amanita muscaria var. guessowii)
- čiaška keltská (Peziza celtica)
- ohňovec Lundellov (Phellinus lundellii)
- masliak sibírsky (Suillus sibiricus)
Prvýkrát boli z tohto územia opísané nové taxóny húb, ako rod kubičkovka (Kubickia), druh kubičkovka tatranská (Kubickia tatrensis), kapucňovka tatranská (Galerina tatrensis), čiašočka tatranská (Helotium tatrae) a ďalšie.
Jedným z najvýznamnejších nálezov je skrytohubka žltoobrúbená (Cryptomyces maximus), ktorá patrí medzi najvzácnejšie huby sveta.
Počet vyskytujúcich sa druhov húb vo vlastnom území TANAP-u výrazne presahuje hranicu 1000.
Podmienky pre rast húb v TANAP-e
Veľká druhová diverzita húb je podmienená pestrosťou prírodných podmienok a biotopov tohto územia, pričom jeho významnú časť zaberajú lesy.
Spomedzi biotopov vhodných pre výskyt spoločenstiev húb s vysokou druhovou diverzitou majú dominantné zastúpenie ihličnaté lesy horského výškového stupňa, v ktorých je porastotvornou drevinou smrek obyčajný (Picea abies).
Pre pestré druhové zloženie mykocenóz sú v smrekových lesoch dôležité primiešané druhy drevín, ktoré lokálne vytvárajú aj súvislejšie porasty, ako:
- jedľa biela (Abies alba)
- borovica lesná (Pinus sylvestris)
- smrekovec opadavý (Larix decidua)
- a v okolí hornej hranice lesa aj borovica limbová (Pinus cembra)
Nenahraditeľnú úlohu pre výskyt veľmi špecifických mykocenóz drevoosídľujúcich húb majú zachovalé pralesy, ich fragmenty, segmenty a prírodné lesy.
Uvedené lokality sú situované najmä v maloplošných chránených územiach, v ktorých sa uplatňuje bezzásahový režim v plnom rozsahu, a teda je v nich dostatočná zásoba mŕtveho dreva (konárov a kmeňov) rôznych hrúbkových kategórií a štádií rozkladu.
Stojace či ležiace kmene smreka obyčajného, jedle bielej a smrekovca opadavého sú po odumretí vhodným substrátom pre zriedkavé druhy drevoosídľujúcich húb.
Druhy húb viazané na dreviny
Na smreku obyčajnom rastú druhy:
- belák horský (Climacocystis borealis)
- prášnovec ružový (Fomitopsis rosea)
- tvarohovček fialovejúci (Leptoporus mollis)
- ohňovec smrekový (Phellinus chrysoloma)
- ohňovec ohraničený (Phellinus nigrolimitatus)
- ohňovec tmavý (Phellinus viticola)
- hriva smreková (Pleurotus abieticola)
- a ďalšie.
Na jedli bielej sa vyskytuje napr.:
- kalichovka (Chromosera cyanophylla)
- kališnica zlatolupeňová (Chrysomphalina chrysophylla)
- koralovec jedľový (Hericium alpestre)
- a pňovka fialovohnedá (Panellus violaceofulvus)
Pri mŕtvych stojacich jedľových kmeňoch sa zriedkavo objavuje zamatka jedľová (Oudemansiella melanotricha).
Ďalšie významné biotopy húb
Ďalšími významnými biotopmi húb sú porasty drevín okolo vodných tokov tatranských dolín. Na brehoch potokov sa v smrečinách zriedkavo vyskytuje čiernohľuzovka kartuziánska (Picoa carthusiana) a pindara zemná (Pindara terrestris).
Rašeliniská sú vhodnými biotopmi pre vzácne druhy húb, ktoré pre svoj výskyt potrebujú dlhodobo zamokrené lokality a mykoríznych partnerov, ktorými sú najčastejšie brezy (Betula) a vŕby (Salix).
Ide o druhy:
- rýdzik vŕbový (Lactarius aspideus)
- rýdzik nádherný (Lactarius repraesentaneus)
- rýdzik rašelinníkový (Lactarius sphagneti)
- kozák biely (Leccinum holopus)
- kozák zakrpatený (Leccinum rotundifoliae)
- kozák rozličnofarebný (Leccinum variicolor)
- masliak močiarny (Suillus flavidus)
Alpínske lúky a biotopy s výskytom trpasličích vŕb (Salix herbacea, Salix reticulata, Salix retusa) a dryádky osemlupienkovej (Dryas octopetala) predstavujú vhodné lokality pre výskyt vzácnych taxónov húb, ako je muchotrávka snežná (Amanita nivalis) a strmuľka biela dryádková (Clitocybe candicans var.).
Mykocenózy tatranských lesov
V smrečinách, v ktorých sa ako prímes vyskytuje aj borovica lesná, jedľa biela, smrekovec opadavý, jarabina vtáčia a javor horský, prevažujú bežné mykorízne druhy húb, ktoré vytvárajú typické mykocenózy tatranských lesov.
Sú to napríklad druhy:
- krásnopórovec zrastený (Albatrellus confluens)
- muchotrávka umbrovožltá (Amanita battarrae)
- muchotrávka hrubá (Amanita excelsa)
- muchotrávka červená (Amanita muscaria)
- muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens)
- suchohríb hnedý (Boletus badius)
- hríb červený (Boletus calopus)
- hríb smrekový (Boletus edulis)
- hríb zrnitohlúbikový (Boletus luridiformis)
- hríb sosnový (Boletus pinophilus)
- kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius)
- kuriatko lievikovité (Cantharellus tubaeformis)
- pavučinovec inoväťový (Cortinarius caperatus)
- žezlovka srnková (Elaphocordyceps ophioglossoides)
- srnka obyčajná (Elaphomyces granulatus)
- srnka ježatá (Elaphomyces muricatus)
- ušiak obyčajný (Gyromitra esculenta)
- šťavnačka olivovohnedá (Hygrophorus olivaceoalbus)
- rýdzik smrekový (Lactarius deterrimus)
- rýdzik ryšavý (Lactarius rufus)
- rýdzik jedľový (Lactarius salmonicolor)
- rýdzik rapavý (Lactarius scrobiculatus)
- kozák smrekový (Leccinum piceinum)
- kozák žltooranžový (Leccinum versipelle)
- plávka chrómovožltá (Russula claroflava)
- plávka škodlivá (Russula emetica)
- plávka krehká (Russula fragilis)
- plávka lasičia (Russula mustelina)
- plávka jahodovočervená (Russula paludosa)
- jelenkovec škridlicovitý (Sarcodon imbricatus)
- masliak kravský (Suillus bovinus)
- masliak smrekovcový (Suillus grevillei)
- masliak strakatý (Suillus variegatus)
- čírovka škridlicovitá (Tricholoma vaccinum)
- podhríb žlčový (Tylopilus felleus)
- a ďalšie.
Drevoosídľujúce huby a vplyv lesného hospodárenia
V dôsledku absencie dostatočného množstva mŕtveho drevného substrátu sa v lesnícky manažovaných smrečinách vyskytujú prevažne najbežnejšie drevoosídľujúce druhy ako:
- podpňovka smreková (Armillaria ostoyae)
- prášnovec pásikavý (Fomitopsis pinicola)
- trámovka plotová (Gloeophyllum sepiarium)
- trámovka jedľová (Gloeophyllum abietinum)
- koreňovka vrstevnatá (Heterobasidion annosum)
- tvarohovník modrastý (Postia caesia)
- klanolupeňovka obyčajná (Schizophyllum commune)
- a ďalšie.
Uvedené druhy drevoosídľujúcich húb sa uplatňujú aj na plochách spracovaných kalamít v podhorí.
Rozsiahle vetrové kalamity v rokoch 2004 a 2014 na veľkých plochách podstatne zmenili charakter lesných biotopov vhodných pre rast húb.
Mykoflóra ochranného pásma TANAP-u
Ochranné pásmo TANAP-u je z pohľadu výskytu vzácnych druhov húb rovnako významné.
Aj tu je dominantnou drevinou smrek obyčajný (Picea abies), no ďalšími dôležitými druhmi drevín sú:
- jedľa biela (Abies alba)
- borovica lesná (Pinus sylvestris)
- smrekovec opadavý (Larix decidua)
- buk lesný (Fagus sylvatica)
- breza previsnutá (Betula pendula)
- topoľ osikový (Populus tremula)
- lieska obyčajná (Corylus avellana)
- vŕby (Salix)
V súvislosti s nižšou nadmorskou výškou a zvýšeným dlhodobým antropickým vplyvom sa v tomto území nachádzajú biotopy, ktoré sú z pohľadu mykofloristiky veľmi dôležité.
Typickým biotopom sú v procese sekundárnej sukcesie zarastajúce pasienky, na ktorých sa rozširuje smrekový les s charakteristickým výskytom borievky obyčajnej (Juniperus communis), ďalej sú to trvalé trávne porasty (lúky, pasienky), brehové porasty drevín okolo vodných tokov a rašeliniská, ojedinele sa tu vyskytujú aj terasované polia.
Najvzácnejšie druhy húb ochranného pásma TANAP-u
Najvzácnejšími druhmi húb ochranného pásma TANAP-u sú:
- hríb úhľadný horský (Boletus rubrosanguineus)
- hríb horský (Boletus subappendiculatus)
- náramkovka cisárska (Catathelasma imperiale)
- bedľovník orosený (Chamaemyces fracidus)
- šamonia modrejúca (Chamonixia caespitosa)
- pakyjačik purpurový (Clavaria purpurea)
- kyjak useknutý (Clavariadelphus truncatus)
- pavučinovec hercýnsky (Cortinarius hercynicus)
- kudónia okrúhla (Cudonia circinans)
- žezlovka vretenovitovýtrusná (Elaphocordyceps longisegmentis)
- žezlovka Rouxova (Elaphocordyceps rouxii)
- strapatec smrčkovitý (Gautieria morchelliformis)
- kalichovka lúčovitá (Gerronema strombodes)
- sliziak škvrnitý (Gomphidius maculatus)
- sliziak ružový (Gomphidius roseus)
- lievikovec kyjakovitý (Gomphus clavatus)
- trasľavka horská (Guepiniopsis alpina)
- jelenkovka žiarivá (Hydnellum auratile)
- jelenkovka oranžová (Hydnellum floriforme)
- jelenkovka sírovožltá (Hydnellum geogenium)
- jelenkovka pálčivá (Hydnellum peckii)
- jelenkovka voňavá (Hydnellum suaveolens)
- komôrkovka podvojná (Hydnotrya bailii)
- lúčnica zrnitá (Hygrocybe coccineocrenata)
- lúčnica kužeľovitá smutná (Hygrocybe conica var.)
Charakteristika druhu: Rýdzik kravský (Lactarius torminosus)
Rýdzik kravský (Lactarius torminosus) je nejedlá huba, ktorá sa vyskytuje od júla do októbra.
Klobúk
Klobúk s priemerom 40 - 100 (150) mm je v mladosti klenutý, v strede pupkovito vtlačený, s nápadne podvinutým okrajom. Neskoršie býva plochý až lievikovitý. Je najprv hrubo vláknito plstnatý (pritlačené dlhé vlákna), v dospelosti jemnejšie plstnatý (po dažďoch môže vyzerať stred klobúka až hladký a akoby klzký).
Farba klobúka je mäsovoružová alebo červenkastá, zvyčajne s niekoľkými sústrednými bledšími a tmavšími pásikmi (oranžovo hnedými zónami).
Okraj plodnice má dlho podvinutý (aj u dospelých plodníc, iba výnimočne sa vyrovnáva u najväčších plodníc) a je výrazne chĺpkatý (dlhé vlákna, niektoré bývajú až cez 10 mm dlhé, väčšinou lososovo ružové, niekedy tmavšie).
Tieto chĺpky sa navzájom prepletajú až spájajú a za vlhkého počasia môžu u starších plodníc vytvárať dojem, akoby bol klobúk šupinkatý.
Plodná časť (lupene)
Lupene sú široko pripojené až zbiehavé, stredne vysoké (3-6 mm) a husté, niekedy pri hlúbiku rozvidlené. Za mlada sú belavé, neskôr rúžovkastookrové.
Hlúbik
Hlúbik 30-70 mm dlhý a 10-25 mm hrubý je valcovitý, tuhý, ale krehký, za vlhka pružný (mäkší). Najskôr je plný, ale skoro sa stáva dutý, suchý, hladký (niekedy až jemne pozdĺžne žilkovaný).
Farba hlúbika býva červenkastá, telovo ružová až tehlová, niekedy skoro belavá. Na vrchu často s výraznou ružovou, alebo ružovo oranžovou zónou (pásom). Niekedy sa na hlúbiku môžu objaviť ružovkastooranžové škvrny.
Dužina
Dužina je biela s nádychom farby klobúka, na reze nemenná.
Vôňa je ovocná (môže pripomínať rebarboru), chuť po chvíli veľmi štipľavá.
Mlieko je biele, nemenné, nehojné, takmer ihneď veľmi štipľavé (niekedy najskôr trpké a potom štipľavé).
Výtrusný prach
Výtrusný prach je bledokrémový.
Výskyt
Lactarius torminosus sa viaže na brezu (Betula sp.), vyskytuje sa väčšinou skupinovo ako na suchých tak aj na vlhkých pôdach, v lesoch, na okraji lúk, v parkoch a záhradách, až do horského stupňa.
Je to nejedlý, ostro pálčivý druh, ktorý môže citlivým osobám zapríčiniť miernu otravu. V minulosti ho považovali za jedovatý. V ZSSR, kde sú rýdziky veľmi obľúbené, vhodne upravený ho jedia.
Podobné druhy rýdzika kravského
Lactarius torminosus sa vo všeobecnosti vyznačuje hlavne chĺpkatým okrajom klobúka (u mladých plodníc vždy), chĺpky sú veľmi dlhé a splývajú akoby do chumáčov (prepletenie vlákien).
Podobné druhy
- Lactarius torminosulus: viaže sa na brezu trpasličiu (Betula nana) a iný druh horskej brezy (Betula glandulosa), vyskytuje sa hlavne v arktickom a vysokohorskom pásme, často v poraste rašelinníka. Jeho plodnice sú celkovo menšie, chĺpky na okraji klobúka kratšie, pričom pri starších plodniciach býva okraj klobúka až lysý, chuť veľmi štipľavá.
- Lactarius pubescens: viaže sa na brezu (Betula sp.), jeho klobúk je bledšie sfarbený, biely alebo bledo krémový s ružovým nádychom, nezónovaný. Dužina klobúka je tenšia ako pri Lactarius torminosus, okraj klobúka je chĺpkatý, ale s kratšími chĺpkami (cca 5-7 mm). Hlúbik je vo všeobecnosti kratší, ale taktiež s ružovkastou zónou pod lupeňmi, chuť veľmi štipľavá.
- Lactarius scoticus: zo severských a alpských oblastí, viaže sa na brezu (Betula sp.), často rastie v rašelinníku na vlhkých miestach. Klobúk má tenký, nezónovaný, hladký, biely až bledo krémový s okrovo sfarbeným stredom. Okraj klobúka má chĺpkatý (1-2 mm). Nemá ružovú zónu na vrchu hlúbika, chuť veľmi štipľavá.
- Lactarius mairei: rastie pod dubmi (Quercus sp.), je okrový, okrovo žltý, môže byť zónovaný, na okraji chĺpkatý, chĺpky tiež splývajú do chumáčov. Má dlhý hlúbik a nemá ružovú zónu pod lupeňmi, chuť mierna a až po chvíli štipľavá.
- Lactarius spinosulus: viaže sa na brezu, jeho plodnice sú pomerne malé, klobúk max. 70 mm, zónovaný, ružovkastý, lososový, alebo tehlový, ale jeho povrch je šupinkatý (nie chĺpkatý). Hlúbik bez ružovej zóny na vrchu a chuť má miernu, až neskôr jemne štipľavú.
Synonymá a vedecké názvy
Vedecké synonymá pre Lactarius torminosus zahŕňajú:
- Agaricus cilicioides Fr.
- Agaricus intermedius Krombh.
- Agaricus torminosus Schaeff.
- Galorrheus cilicioides (Fr.) P. Kumm.
- Galorrheus torminosus (Schaeff.) P. Kumm.
- Lactaria torminosa (Schaeff.) Pers.
- Lactarius cilicioides (Fr.) Fr.
- Lactarius nordmanensis A.H. Sm.
- Lactifluus cilicioides (Fr.) Kuntze
- Lactifluus torminosus (Schaeff.) Kuntze
Poznámka: Podľa IF je pod tento druh zaradený ako synonymum aj Lactarius intermedius (Krombh.) Berk. & Broome, čo ale absolútne nekorešponduje s názorom ani jedného odborníka v mne dostupnej literatúre, kde je Lactarius intermedius vedený ako samostatný legitímny druh.
Súvisiace informácie a zdroje
Informácie o mykoflóre Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma boli spracované na základe publikácií a výskumov:
- PEIGER, M. (2018). Mykoflóra Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma. Spravodajca Slovenskej mykologickej spoločnosti.
- PEIGER, M., TOMKA, P., PAULÍNY, M. (2015). Huby Liptova.
- PEIGER, M. (2015). Vybraní zástupcovia jelenkovitých húb (Bankeraceae), ich ekológia a indikačná hodnota v lesných ekosystémoch.
- ŠKUBLA, P. (2003). Mycoflora Slovaca.
- Tatry-príroda (2010). Baset.
- VOLOČŠUK I. a kol. (1994). Tatranský národný park-biosférická rezervácia. Gradus.
V Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach bola v roku 2017 sprístupnená výstava modelov húb Karla Voneša, ktorá prezentovala jedlé, jedovaté aj nejedlé druhy húb. Medzi vystavenými exponátmi bol aj rýdzik kravský.